Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2CoE/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2606201040
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:2606201040.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Pribinova25,IČO:35807598,právnezast.JUDr.MartinomMáčajom,advokátomsosídlomvBratislave,
Pribinova 25 a advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: C. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Dr. Š. X. XXX, 906 13 C. pod C.
o vymoženie 669,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu

Nové Mesto nad Váhom zo dňa 25. apríla 2012, č.k. 1Er/1381/2008-17, takto dňa 17.marca 2015

r o z h o d o l :

Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku
z a m i e t a.
Návrh oprávneného na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku
z a m i e t a.
Uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil podľa § 57
ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. V odôvodnení uviedol, že exekúcia sa vedie na
základe exekučného titulu - notárskej zápisnice N 4373/2005, NZ 41980/2005, NCRLs 41417/2005
spísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v Partizánskom, dňa 10.09.2005. Následne

súdny exekútor požiadal okresný súd o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Vykonaním exekúcie
poveril súdneho exekútora Okresný súd Senica poverením č. 5205*021367 zo dňa 06.04.2006. Z
obsahu zmluvy o úvere č. 3510160 uzatvorenej dňa 04.01.2005 medzi oprávneným ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom okrem iného vyplynulo, že povinný priamo v zmluve o úvere (v strede textu)
splnomocňuje advokáta Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t. j.
aby v jeho mene uznal záväzok z úveru na celý majetok povinného do výšky vzniknutej pohľadávky a jej

príslušenstva. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že z udeleného plnomocenstva nevyplynuli právne
účinky vykonaného právneho úkonu v mene povinného, ani predložená notárska zápisnica nemôže
byť exekučným titulom, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnému vznikol nárok, ktorého
vymoženia by sa mohol v rámci exekúcie domáhať. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa v súlade
s citovaným ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu vyhlásil za neprípustnú a
zastavil.Naodvolanieoprávnenéhokrajskýsúdakosúdodvolacíuznesenímč.k.2CoE/242/2012-38zo

dňa 02. augusta 2012 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil. V odôvodnení uviedol,
že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený na základe exekučného titulu, ktorým je notárska
zápisnica č. N 4373/2005, NZ 41980/2005, NCRLs 41417/2005 zo dňa 10.09.2005, na základe ktorej
je povinný zaviazaný plniť oprávnenému pohľadávku 669,19 Eur s príslušenstvom. Uznanie právneho
záväzku a tým aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice uskutočnil za povinného Mgr. Tomáša
Kušníra, ktorého na to povinný splnomocnil v zmluve o úvere č. 3510160 uzatvorenej dňa 04.01.2005.

Predmetná zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom formulári, ktorého obsah povinný nemohol
ovplyvniť, z čoho nepochybne vyplýva, že advokáta si povinný nevybral, keďže tento bol vopred určenýoprávneným. Táto skutočnosť odôvodňuje aj obavu, že záujmy takto určeného advokáta sú v rozpore so
záujmami povinného, analogicky ako v § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Každý právny úkon urobený
touto osobou za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným

titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Súd prvého stupňa preto správne
vyhlásil exekúciu vykonávanú na základe neplatného exekučného titulu za neprípustnú a v zmysle § 57
ods. 1 písm. g/ Ex. por. ju zastavil.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podal oprávnený dovolanie, na základe ktorého Najvyšší súd

Slovenskej republiky uznesením zo dňa 30. júna 2014, sp. zn. 2 Oboer/13/2013 uznesenie Krajského
súdu v Trenčíne sp.zn. 2CoE/242/2012 - 38 zo dňa 02. augusta 2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie. Dovolací súd zistil, že oprávnený v odvolaní proti uzneseniu súdu prvého stupňa (čl. 22 spisu)
navrhol, aby súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie prerušil a podal Ústavnému súdu
Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 Exekučného poriadku s čl. 1
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery

všetkých subjektov práva v právny poriadok. Dovolací súd zistil, že odvolací súd o tomto procesnom
návrhu oprávneného na prerušenie konania nerozhodol a v odôvodnení svojho rozhodnutia neuviedol
žiadne dôvody, pre ktoré sa s uvedeným návrhom na prerušenie konania nezaoberal. Uvedeným
postupom tak odvolací súd odňal oprávnenému možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f)
O.s.p. Dovolací súd uviedol, že v ďalšom konaní odvolací súd posúdi návrh oprávneného na prerušenie

konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. a rozhodne o ňom a rovnako rozhodne aj o podanom
procesnom návrhu oprávneného na prerušenie konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.. Vzhľadom
na dôvody, ktoré viedli k potrebe zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu, nezaoberal sa Najvyšší súd
Slovenskej republiky námietkami oprávneného uvedenými v dovolaní.

Krajský súd po zrušení veci dovolacím súdom vec opätovne prejednal a preskúmal podľa § 212 ods.
1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., posúdil návrhy oprávneného na
prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. a dospel k záveru, že návrhy na prerušenie
konania je potrebné zamietnuť a napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť.

Návrh na prerušenie konania postupom podľa § 109 ods. 1 písm. c) O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie oprávnený odôvodnil potrebou položiť Súdnemu dvoru Európskej únie prejudiciálne
otázky v nasledujúcom znení: 1) či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj
jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne

splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho
mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto
základe zamietnuť exekúciu pohľadávky plynúcej z tejto zmluvy, 2) či je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty
základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
a procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti

pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Ďalej oprávnený navrhol, aby krajský súd postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. konanie prerušil
a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá
Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky pre rozpor s princípom právnej

istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práv v právny poriadok.

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení
exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť, okrem
prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b) zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Vzhľadom na uvedené krajský súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie nie

je podľa zákona prípustné, preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.

Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje aj na názor Ústavného súdu SR vyslovený v náleze z
10. júla 2013, sp. zn. I. ÚS 218/2013-26 a to, že podľa § 254 ods. 3 O.s.p. na exekučnékonanie podľa Exekučného poriadku sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí O.s.p.(vrátane III.
časti, v ktorej je § 109 ods. 1), ak tento osobitný predpis (Exekučný poriadok) neustanovuje inak. Takým
ustanovením, ktoré ustanovuje inak, je § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ktoré vylučuje aplikáciu § 109

O.s.p., pretože má, pokiaľ ide o prerušenie exekučného konania, vlastné pravidlo.

Naviackrajskýsúduvádza,žeSúdnydvorEurópskejúnieužvobdobnýchveciach,vktorýchúčastníkom
vo vnútroštátnom konaní bol i oprávnený, judikoval, že Súdny dvor môže v rámci právomoci zverenej
mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ vykladať všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na

definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných
kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu.
Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za
nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je
potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho
práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora

EÚ zo dňa 16.11.2010, C-76/10, bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten
C-237/02, bod 19). Súdny dvor Európskej únie tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy
Únie na konkrétny prípad, môže sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami únie
(rozsudok zo dňa 06.10.2005, My Travel, C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie
navrhol oprávnený, sa týkajú posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - rozhodcovskej

doložky, ktorú oprávnený používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne
do pôsobnosti vnútroštátnych súdov. Predpokladom povinnosti zahájiť konanie o predbežnej otázke,
týkajúcejsavýkladukomunitárnehopráva,jevzmysleustálenejjudikatúrySúdnehodvorapredovšetkým
skutočnosť, že otázka komunitárneho práva je pre riešenie daného prípadu relevantná. Zmyslom
riešenia predbežnej otázky nie je rozhodnúť konkrétny spor, ktorý je vo výlučnej kompetencii súdu

členskej krajiny, ale zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva. Prejudiciálna otázka, nastolená
Súdnemu dvoru EÚ nesmie byť zjavne neopodstatnená a irelevantná vo vzťahu k prebiehajúcemu
konaniu, jej potenciálne zodpovedanie musí mať reálny dosah na prebiehajúci spor a zároveň nesmie
ísť o otázku akademickú v tom zmysle, že táto otázka nemá reálny základ v prejednávanom spore.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo

návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Udeleniepoverenianavykonanieexekúcievpredmetnejveciniejetakýmprocesnýmrozhodnutím,ktoré
by vylučovalo čiastočné alebo úplné zastavenie exekúcie pre nesúlad exekučného titulu so zákonom.

Keďže súd je oprávnený v každom štádiu exekučného konania skúmať z úradnej povinnosti, či tu nie
je daný niektorý z dôvodov, pre ktorý by musel exekúciu zastaviť, samotné udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie preto nie je prekážkou pre rozhodnutie o zastavení exekúcie, keď sú preto splnené
podmienky.

Exekúcia v danej veci je vedená na základe exekučného titulu - notárskej zápisnice N 4373/2005,
NZ 41980/2005, NCRLs 41417/2005 spísanej JUDr. Ondrejom Ďuriačom, notárom so sídlom v
Partizánskom, dňa 10.09.2005.

Predpokladom exekúcie je existencia rozhodnutia (okrem, ak sa exekúcia vykonáva na základe

vykonateľnejnotárskejzápisnice).Oakérozhodnutiesamusíjednať,podrobnejšieupravujúust.§41Ex.
por. Vo všeobecnosti exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje
k povinnosti alebo postihuje majetok (§ 41 ods. 1 Ex. por.). § 41 ods. 2 Ex. por. taxatívne
vymenúva, na podklade akých rozhodnutí je možné vykonať exekúciu. Okrem iných, exekúciu je možné
vykonať na základe vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy, vrátane

bloku na pokutu nezaplatenú na mieste (§ 41 ods. 2 písm. f/ Ex. por.). Za účinnosti zák. č. 273/1994 Z.
z. pôsobnosť orgánu verejnej správy vykonávali aj zdravotné poisťovne, ktoré boli oprávnené vydávať
rozhodnutia (platobné výmery) o predpise poistného.Odvolací súd mal za preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie podal oprávnený na základe
exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica č. N 4373/2005, NZ 41980/2005, NCRLs 41417/2005
zo dňa 10.09.2005, na základe ktorej je povinný zaviazaný plniť oprávnenému pohľadávku 669,19 Eur

s príslušenstvom. Uznanie právneho záväzku a tým aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice
uskutočnil za povinného Mgr. Tomáša Kušníra, ktorého na to povinný splnomocnil v zmluve o úvere
č. 3510160 uzatvorenej dňa 04.01.2005. Predmetná zmluva bola uzatvorená na vopred pripravenom
formulári,ktoréhoobsahpovinnýnemoholovplyvniť,zčohonepochybnevyplýva,žeadvokátasipovinný
nevybral, keďže tento bol vopred určený oprávneným. Táto skutočnosť odôvodňuje aj obavu, že záujmy

taktourčenéhoadvokátasúvrozporesozáujmamipovinného,analogickyakov§22ods.2Občianskeho
zákonníka. Každý právny úkon urobený touto osobou za povinného, teda aj vyhlásenie obsiahnuté
v notárskej zápisnici, ktorá je exekučným titulom, je absolútne neplatný v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka. Súd prvého stupňa preto správne vyhlásil exekúciu vykonávanú na základe neplatného
exekučného titulu za neprípustnú a v zmysle § 57 ods. 1 písm. g/ Ex. por. ju zastavil.

Na základe uvedených skutočností krajský uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1 a
2 O.s.p. ako vecne správne a návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.

O náhrade trov konania, ako aj o náhrade trov pôvodného a dovolacieho konania rozhodol krajský súd
podľa ust. § 146 ods. 1 písm. c) v spojení s § 243d ods. 1 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo

na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .