Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. marec 2015

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/384/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7606208366
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2015:7606208366.2

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného Slovenská republika - Ministerstvo
vnútra Slovenskej republiky - zriaďovateľ Krajského riaditeľstva policajného zboru v Košiciach, Košice,
Kuzmányho8,IČO:00151866,protipovinnémuW.I.,C..XX.XX.XXXX,S.V.,M.XX,vedenejusúdneho
exekútora JUDr. Michala Mazúra, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Štúrova 17, pod sp. zn. EX
1275/2006, o vymoženie 16,60 Eur (500,- Sk) s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

II. Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Michalovi Mazúrovi, Exekútorský úrad Košice,
Štúrova 17, trovy exekúcie vo výške 17,86 Eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu
exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

III. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného
na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na
mieste evid. č. AA1631163 zo dňa 18.9.2003 vydaného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru
v Spišskej Novej Vsi, Okresným dopravným inšpektorátom Spišská Nová Ves, vydal dňa 24.7.2006

poverenie na výkon exekúcie pod číslom 5810 021822* pre súdneho exekútora JUDr. Michala Mazúra,
Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Štúrova 17, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 16,60
Eur (500,- Sk), trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 16,60 Eur (500,- Sk) a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na
zastavenie exekúcie. V ňom súdny exekútor navrhol, aby súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1

písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a
o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a
rozhodol o trovách exekučného konania. Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil
trovy exekúcie vo výške 71,00 Eur
vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ich vyúčtovanie bolo prílohou podnetu
súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.

Súd následne zaslal podnet súdneho exekútora na vyjadrenie oprávnenému. Vo vyjadrení doručenom
súdu dňa 13.10.2014 oprávnený vyjadril súhlas s podnetom súdneho exekútora na zastavenie
exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku. Zároveň navrhol, aby na úhradu
trov konania súdneho exekútora súd zaviazal povinného.

Podľa § 240 ods. 1 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa
doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom
do 30.11.2006, exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo
po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení zákona č. 216/2008 Z. z., t. j. v znení
účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o
náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie. Súd
po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej doby, teda

k zániku práva oprávneného. Z exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č.
AA1631163 zo dňa 18.9.2003 mal súd preukázané, že povinnému bolo uložené zaplatiť pokutu 16,60
Eur (500,- Sk) do 15 dní odo dňa právoplatnosti bloku na pokutu, t. j. do 15 dní odo dňa 18.9.2003, keďže
blok na pokutu je právoplatný dňom podpisu páchateľa priestupku, teda dňom 18.9.2003. Povinný mal
uhradiť pokutu najneskôr dňa 3.10.2003. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty

s príslušenstvom uplatniť dňa 3.10.2003. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej doby došlo
dňa 3.10.2006 v zmysle § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch, teda pred nadobudnutím účinnosti zákona
č. 298/2008 Z. z. dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z § 88 zákona o priestupkoch vypustení.

Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie

nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj
keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké
dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva
a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum),
preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch bolo novelou priestupkového zákona č.
298/2008 Z. z. vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V
rámci novely zákonodarca nezakotvil do zákona
o priestupkoch žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy,

resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely,
keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým
výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd k záveru, že keďže podľa zákona o priestupkoch
účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho § 88 ods. 1 právo vykonať rozhodnutie o uložení
pokuty za priestupok už dňom 3.10.2006, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne

vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa
súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne.
Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť

ustanovení hmotnoprávnych (§ 7 ods. 1 zákona o priestupkoch - zodpovednosť za priestupok) alebo
procesnoprávnych(§7ods.2aods.3zákonaopriestupkoch-ukladaniesankciíaochrannýchopatrení).
Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno
riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy

exekúcie.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do 30.11.2006,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkova náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,
zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v znení zákona č. 341/2005 Z. z., t. j. v znení účinnom do
30.11.2006, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu

času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na
účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení zákona č. 348/2011 Z. z., t. j. v znení účinnom od 1.1.2012,
za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov
a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona,

zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je
možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada,
podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný.

Exekučný poriadok v platnom znení pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú
do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného,
druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia
zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto

výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak
súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať procesné
zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (3 mesiace
pred uplynutím prekluzívnej doby), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z
dôvodu uplynutia prekluzívnej doby, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž

postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku
trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej doby v priebehu
konania nemohol ovplyvniť.

O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s §§ 200 ods. 2 a 197 ods. 1 Exekučného poriadku a §§

14, 15 a 22 vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom
do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 17,86 Eur a
zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm.
a) s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume 6,64
Eur.Odmenazajednuzačatúhodinuúčelnevynaloženénaexekúciu(1hod.a6,64Eur),začasstrávený
štúdiom spisu a jeho príprava na výkon. Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b)
s použitím § 14 ods. 3 vyhlášky a v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 6,64 Eur (1 úkon a 3,32 Eur)

spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia
o začatí exekúcie. V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov
v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 1,60 Eur za poštové služby. Trovy exekúcie účelne
vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 14,88 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor
preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s § 196 veta druhá navýšil trovy exekúcie

o sumu 2,98 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v
celkovej výške predstavujú sumu 17,86 Eur vrátane DPH.

Súd poznamenáva, že vzhľadom na znenie § 196 Exekučného poriadku platného a účinného v čase
rozhodovania súdu, teda od 1.1.2012 a vzhľadom na nedostatok inej právnej úpravy (prechodných a

záverečných ustanovení v zákone č. 348/2011 Z. z.), patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty
aj z hotových výdavkov bez ohľadu na to, kedy sa začalo exekučné konanie, a to napriek skutočnosti, že
navýšenie náhrad určených podľa Exekučného poriadku o sumu DPH v prípade pokiaľ je súdny exekútorregistrovaným platcom DPH bolo do Exekučného poriadku zakotvené novelou vykonanou zákonom č.
348/2011 Z. z., t. j. s účinnosťou od 1.1.2012.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkon prevzatie,
preštudovanie návrhu a jeho predloženie na zápis do registra (50 minút), keďže považuje tento úkon za
administratívne veľmi jednoduchý, pričom odmena zaň je už
zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. vyhlášky. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi
odmenu zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkon vyhotovenie žiadosti o vydanie poverenia (30

minút), keďže súd mal za to, že daný úkon bol vyúčtovaný duplicitne, pričom súd priznal za uvedený
úkon súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súd nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou cestovných náhrad za pracovnú cestu (Košice
- Gelnica - Košice) zo dňa 7.9.2006 v sume 30,23 Eur, keďže má za to, že táto cesta nebola účelná
pre samotný výkon exekúcie, teda tieto hotové výdavky nepovažuje za účelne vynaložené pri výkone
exekúcie súdnym exekútorom a to aj s poukazom na skutočnosť, že po realizovaní tejto pracovnej cesty

absentujú ďalšie úkony súdneho exekútora v exekučnom konaní smerujúce k vymoženiu pohľadávky
oprávnenej. Súd samotné preukázanie pracovnej cesty, jednoduchým úradným záznamom založeným
v exekútorskom spise Ex 1275/06, ktorý obsahuje len skutočnosť, že povinný bol navštívený v Gelnici,
pričom nebol doma, považuje za nedostatočné. V úradnom zázname najmä chýba označenie osoby,
ktorá vykonala pracovnú cestu, jej podpis, pričom chýba aj samotný účel pracovnej cesty a podrobnejšie

opísanie jej priebehu. Vzhľadom na uvedené súd nepriznal aj náhradu za stratu času za túto pracovnú
cestu podľa § 23 vyhlášky v sume 2,64 Eur (4 začaté polhodiny). Súd rovnako nepriznal súdnemu
exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 3,32 Eur označených ako náhrada hotových výdavkov
spojených s vedením spisu, keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou
a pod.), že dané výdavky boli súdnym exekútorom účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním

exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že
je vecou súdneho exekútora, aby do exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky
pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti
na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú odmenu a hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle § 251 ods. 4 O.s.p. v
spojení s § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia § 200 - § 203 Exekučného
poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre
prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa
jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to
v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.