Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/187/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107223353
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8107223353.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: Ing. W. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX,
XXX XX F., proti žalovaným: 1/ F. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/XX, XXX XX F., 2/ Q. S., nar.
XX.XX.XXXX, bytom X. XX, XXX XX F., o určenie neplatnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných
v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 20C/288/2007-382 zo dňa 07.07.2014 takto
jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.

Žalovanému v 1) rade F. U. n e p r i z n á v anáhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu
trov konania.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia, že Zmluva o pôžičke zo
dňa 31.12.2012, Dohoda o urovnaní zo dňa 13.01.2005 uzatvorené medzi žalovanými v prvom a druhom

rade, ako aj Notárska zápisnica zo dňa 25.7.2007, čN 197/2007, NZ 29278/2007, NCRIs 29075/2007
spísaná na Notárskom úrade JUDr. Mariána Petra, sú neplatnými právnymi úkonmi.

Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.04.2013 č.k. 20C/288/2007-263 súd určil, že Zmluva o
pôžičke zo dňa 31.12.2002 v čl. II. bod 1, kde bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 0,3 % z dlžnej
a nezaplatenej sumy za každý deň omeškania s plnením povinnosti a v čl. II. bod 2, kde bol dohodnutý
denný úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej nezaplatenej sumy za každý deň omeškania s vrátením

pôžičky je neplatným právnym úkonom (I.), zároveň určil, že Dohoda o urovnaní zo dňa 13.01.2005 v
čl. II. bod 2 a v čl. III. v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,3 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania
a v časti úroku z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy je neplatným právnym úkonom (II.) v
prevyšujúcejčastižalobužalobkynezamietol(III.),pričomvyslovil,žeotrováchkonaniabuderozhodnuté
do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedený rozsudok bol rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 03.12.2013 č.k. 19Co/139/2013, 19Co/140/2013-327 potvrdený vo výrokoch I.

a II. v časti neplatnosti právneho úkonu, čo do zmluvnej pokuty a v časti III. výroku v zamietnutí žaloby
v prevyšujúcej časti. Bol zrušený rozsudok vo výroku I. a II. v časti neplatnosti právneho úkonu, čo
do úroku z omeškania a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 14.04.2014, č.k. 20C/288/2007-376 bolo určené, že Zmluva
o pôžičke zo dňa 31.02.2002 v článku II. bod 2. v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 8% ročne
z dlžnej sumy je neplatným právnym úkonom (I.), tiež určil, že Dohoda o urovnaní zo dňa 13.1.2005

v článku II. bod 2 a v článku III. bod 2. v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 6 % ročne z dlžnej
sumy je neplatným právnym úkonom (II.) a zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (III.). Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť
a vykonateľnosť 06.06.2014.

Právny zástupca žalobkyne si uplatnil trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2004

Z.z. o odmenách a náhradách advokátov a to celkom za 12 úkonov právnej služby vo výške 667,53 eur,
žiadal priznať aj paušál vo výške celkom 86,76 eur, tiež cestovné motorovým vozidlom značky Mercedes
Benz na pojednávania za trasu O. - F. a späť a to celkom vo výške 109,12 eur. Žiadal tiež priznať aj
náhradu za stratu času cestou na pojednávania a to celkom vo výške 247,64 eur. K odmene žiadal
priznať aj 20 % DPH vo výške 222,21 eur. Takto si spolu na trovách konania uplatnil sumu 1.333,26 eur.

Právny zástupca žalovaného v 1/ rade žiadal priznať trovy konania za 7 úkonov právnej služby vo výške

489,95 eur, režijný paušál vo výške 50,63 eur a 20 % DPH vo výške 87,35 eur. Takto spolu žiadal priznať
sumu 627,93 eur.

Právny zástupca žalovaného v 2/ rade žiadal priznať trovy konania za 7 úkonov právnej služby vo výške
1.168,95 eur, režijný paušál vo výške 50,63 eur a 20 % DPH vo výške 60,75 eur. Spolu takto žiadal
priznať sumu 1.229,70 eur.

Súd prvého stupňa citujúc ust. § 142 ods. 2 O.s.p. vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov
konania právo. Uviedol, že ust. § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového
konania. V § 142 ods. 1 O.s.p. sa premietajú zákonné princípy, podľa ktorých náhrada trov konania
zaťažuje stranu, ktorá v spore nebola úspešná, resp. účastníka, ktorý zavinil, že konanie muselo byť
zastavené (§ 146 ods. 2 O.s.p.). V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje

predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Len výnimočne, pri takých trovách, ktoré by pri riadnom
priebehu konania nevznikli, spravuje sa náhrada trov zásadou zavinenia. Základným meradlom pre
nárok na náhradu nákladov v sporovom konaní je miera úspechu. Ak mal účastník plný úspech vo
veci, prizná sa mu tiež celá náhrada trov konania. Ak mal úspech len čiastočný, náhrada nákladov
sa rozdelí pomerne. Ak je úspech alebo neúspech vyvážený, vysloví súd, že žiadny účastník nemá

právo na náhradu nákladov konania. Na základe uvedeného platí, že žalobca má plný úspech, ak
výrok rozsudku zodpovedá žalobnému petitu a naopak, žalovaný má plný úspech, ak je žaloba v
plnom rozsahu zamietnutá. Pre pomerné rozdelenie trov je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu
účastníkov v konaní. Čiastočný úspech sa skúma so zreteľom na uplatnený nárok, najmä z aspektu
právneho dôvodu žaloby, t.j. skutkového stavu a právnej normy, ktorá sa mala použiť alebo sa použila

pri rozhodovaní o veci samej.

Pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal súd prvého stupňa z tej skutočnosti, že žalobkyňa nebola
úspešná v celom rozsahu, nakoľko súd rozhodol o neplatnosti iba časti právneho úkonu, a to Zmluvy
o pôžičke a Dohody o urovnaní, čo do zmluvnej pokuty, úroku z omeškania prevyšujúceho 8 % ročne
z dlžnej sumy v prípade Zmluvy o pôžičke a úroku z omeškania prevyšujúceho 6 % ročne z dlžnej

sumy, pokiaľ ide o Dohodu o urovnaní. V prevyšujúcej časti, ktorou žalobkyňa žiadala vysloviť neplatnosť
právneho úkonu aj v časti istiny, zmluvne dohodnutého úroku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Úspech žalovaných v tomto konaní predstavoval zamietajúcu časť rozhodnutia súdu.

Súd prvého stupňa bol toho názoru, že pri rozhodovaní o trovách konania je dôvodné použiť ust. § 142
ods. 2 O.s.p., a preto pri posúdení pomeru úspechu a neúspechu účastníkov v konaní rozhodol tak, že

žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal.

Proti uvedenému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote podali odvolanie obaja obžalovaní.

Žalovaný v 1/ rade v odvolaní uviedol, že vzhľadom na žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia
neplatnosti celých právnych úkonov, t.j. Zmluvy o pôžičke zo dňa 31.12.2002, Dohody o urovnaní zo
dňa 13.01.2005 a Notárskej zápisnice zo dňa 25.07.2007, ako aj vzhľadom na iba čiastočné vyhovenie

jej žaloby a to tak v Zmluve o pôžičke v čl. II, bod 1 o dohodnutej zmluvnej pokute, v čl. II bod 2 v častiúroku z omeškania prevyšujúci 8 % ročne z dlžnej sumy a Dohode o urovnaní zo dňa 13.01.2005 v čl.
II bod 2, v čl. III v časti zmluvnej pokuty a v čl. III bod 2 v časti úroku z omeškania prevyšujúceho 6 %
ročne z dlžnej sumy sú neplatnými právnymi úkonmi a s poukazom na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. mal za

to, že súd prvého stupňa nepostupoval dôsledne. Žalobkyňa žiadala určiť neplatnosť Zmluvy o pôžičke
v celom jej znení, ktorá obsahuje v čl. I 3 body a v čl. II 2 body. Súd priznal nárok na úrok z omeškania
len v zákonnej výške, preto nie je možné z toho vyvodiť, že pomer úspechu a neúspechu účastníkov
konania bol rovnaký. Žalovaný v 1/ mal neúspech len v nepatrnej časti. Poukázal aj na to, že žalobkyňa
žiadala určiť neplatnosť aj Notárskej zápisnice a aj v tejto časti bola neúspešná. Žiadal preto, aby v

zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. mu bola priznaná náhrada trov konania tak, ako ich vyčíslil, alternatívne
aby súd zrušil uznesenie z dôvodu, že sa súd prvého stupňa podrobne nezaoberal pomerom medzi
tým, čo žalobkyňa žiadala žalobou a tým, ako súd prvého stupňa nakoniec rozhodol. Súd prvého stupňa
neuviedol, v ktorých bodoch, či už Zmluvy o pôžičke, resp. Dohody o urovnaní, bola žalobkyňa úspešná
a v ktorých nie. Javí sa preto byť odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov, a preto navrhol uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Pre prípad, že by

odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie, uplatnil si aj náhradu trov konania za 1 úkon právnej služby
- odvolanie vo výške 33,55 eur (19,92 eur + 8,04 eur režijný paušál + 5,59 20 % DPH), ktorú žiadal
zaplatiť žalovanému v prvom rade na účet právneho zástupcu.

Aj žalovaný v 2/ rade podal odvolanie proti uvedenému uzneseniu s poukazom na to, že žalobkyňa sa
domáhala neplatnosti právnych úkonov ako takých, nie len ich časti. Žalovaní teda jednoznačne mali

nepomerne väčší úspech vo veci ako samotná žalobkyňa a poukazujúc na ust. § 142 ods. 1 O.s.p. práve
žalovaným mala byť priznaná náhrada trov konania, lebo žalobkyňa mala v predmetnej právnej veci
úspech len a len nepatrný. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a priznal žalovanému
v 2/ rade trovy konania tak, ako boli vyčíslené a uplatnené pred prvostupňovým súdom.

Žalobkyňa sa vyjadrila k obom odvolaniam tak, že súd prvého stupňa o trovách konania rozhodol podľa

§ 142 ods. 2 O.s.p., nakoľko žalobkyňa nebola úspešná v celom rozsahu, lebo súd rozhodol len o
neplatnosti časti napadnutého právneho úkonu Zmluvy o pôžičke a Dohody o urovnaní a to čo do
zmluvnej pokuty a úroku z omeškania prevyšujúcich 8 % p.a. z dlžnej sumy v prípade Zmluvy o pôžičke
a 6 % p.a. v prípade Dohody o urovnaní a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, preto mal prvostupňový
súd za to, že pomer úspech a neúspech žalobkyňa a žalovaní je odôvodňujúci pre aplikáciu ust. § 142

ods. 2 O.s.p.

V ďalšom uviedla, že napriek tomu, že predmetom súdneho konania bolo určenie neplatnosti právnych
úkonov v súvislosti so žalovaným 2/ namietanou mierou neúspechu žalobkyne poukázala na skutočnosť,
že v peňažnom vyjadrení mala žalobkyňa neporovnateľne vyšší úspech. Zmluvná pokuta podľa Zmluvy
o pôžičke zo dňa 31.12.2002 vo výške 0,3 % denne z riadne a včas nezaplatenej sumy pôžičky vo

výške 6.000.000,- Sk (199.163,51 eur), o ktorej neplatnosti súd rozhodol, predstavovala ročne sumu
6.570.000,- Sk (218.084,04 eur) a úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 6.000.000,- Sk
(199.163,51 eur) predstavoval ročne sumu 10.950.000,- Sk (363.473,41 eur), pričom priznaný úrok z
omeškania 8 % p.a. zo sumy 6.000.000,- Sk (199.163,51 eur) predstavuje ročne sumu 480.000,- Sk
(15.933,08 eur).

V prípade rozhodnutia súdu o neplatnosti Dohody o urovnaní v časti zmluvnej pokuty vo výške 0,3 %
denne zo sumy 26.940.000,- Sk (894.244,17 eur ) od 01.05.2005 táto kapitalizovaná suma zmluvnej
pokuty predstavovala ročne sumu 29.499.300,- Sk (979.197,37 eur). V prípade úroku z omeškania
vo výške 0,5 % denne zo sumy 26.940.000,- Sk (894.244,17 eur) predstavuje úrok denne zo sumy
26.940.000,- Sk (894.244,17 eur) ročne suma 49.165.500,- Sk (1.631.995,62 eur), pričom priznaný úrok

z omeškania 6 % p.a. zo sumy 6.000.000.000,- Sk (199.163,51 eur) predstavuje sumu 360.000,- Sk
(11.949,81 eur).

V závere uviedla, že okresný súd aplikoval na zistený skutkový stav, teda mieru úspechu účastníkov
konania, správne ustanovenie Občianskeho súdneho poriadku, jeho rozhodnutie je po stránke vecnej
i právnej zákonné a navrhla ho potvrdiť.Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1
zák. č. 99/1963 Zb. O.s.p. v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.), vzhľadom na včas podané
odvolania (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté uznesenia, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo

v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p.a bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214
O.s.p. zistil, že odvolania žalovaných nie sú dôvodné.

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádza súd zo zásad zodpovednosti za výsledok (zásady
úspechu) alebo zo zásady zodpovednosti za zavinenie alebo náhodu. Zásada zodpovednosti za

výsledok, teda zásada úspechu sa uplatňuje pri rozhodovaní o náhrade trov sporového konania. Len v
sporovom konaní sa totiž dá hovoriť o úspechu, resp. o neúspechu účastníka konania.

Kritériom pre priznanie nároku na náhradu trov konania je miera úspechu vo veci, ktorá sa zisťuje tak
u žalobcu, ako aj u žalovaných. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k
žalobnému petitu, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej. Čím viac súd vyhovel žalobnému petitu,

týmjeväčšiamieraúspechuužalobcu;naopak,čímjeväčšírozsah,vktoromsúdžalobuzamietol,týmje
väčšia miera úspechu žalovaného. Podľa miery úspechu súd rozhoduje o náhrade trov konania rôznymi
spôsobmi. V zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. súd prizná náhradu všetkých trov účelne vynaložených na
uplatňovanie alebo bránenie práva tomu účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, proti účastníkovi,
ktorý vo veci úspech nemal. V zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. náhradu trov konania súd pomerne rozdelí,

prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo, ak má účastník vo veci úspech
len čiastočný.

V prípade, že je pomer úspechu a neúspech účastníka približne rovnaký, môže súd rozhodnúť o trovách
tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov. Pre takéto rozhodnutie súdu je rozhodujúci
pomer úspechu a neúspechu účastníkov.

V prípade, ak by mal účastník vo veci len čiastočný úspech a to za situácie, ak by mal neúspech len
v pomerne nepatrnej časti konania, je možné, aby súd priznal takémuto účastníkovi plnú náhradu trov
konania. To, čo má tvoriť pomerne nepatrnú časť, zákon nevymedzuje. Výklad uvedeného je preto
ponechaný na úvahu súdu.

Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa o trovách konania v predmetnom spore správne rozhodol.

Je nepochybné, že ani žalobkyňa, ako žalovaní neboli v spore plne úspešní. Na oboch stranách bol
úspech čiastočný. Neúspech žalovaných však ani odvolací súd nemôže hodnotiť ako neúspech iba
v nepatrnej časti konania. Aj keď je pravdou, že žalobkyňa sa domáhala neplatnosti troch právnych
úkonov, pričom bola úspešná iba v časti čo do úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty u dvoch právnych
úkonov, samo o sebe to ešte nezakladá situáciu, že by bolo možné neúspech žalovaných vyhodnotiť

ako neúspech iba v nepatrnej časti konania. S poukazom na finančné vyjadrenie úspechu žalobkyne s
prihliadnutím na výšku pôžičky v Zmluve o pôžičke zo dňa 31.12.2002 (0,3 % zmluvnej pokuty denne
zo sumy 6.000.000,- Sk, čo je 199.163,51 eur suma 6.570.000,- Sk, čo je 218.084,04 eur ročne a úrok
z omeškania 0,5 % denne zo sumy 6.000.000,- Sk, čo je 199.163,50 eur, predstavuje ročne sumu
10.950.000,- Sk, čo je 363.473,41 eur), ako aj úspech žalobkyne v časti Dohody o urovnaní (0,3 % denne

zo sumy 26.940.000,- Sk, čo je 894.244,17 eur od 01.05.2005, čo ročne predstavuje sumu 29.499.300,-
Sk, čo je 979.197, 37 eur a úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne zo sumy 26.940.000,- Sk, čo je
894.244,17 eur, predstavuje úrok ročne 49.165.500,- Sk, čo je 1.631.995,62 eur, pričom priznaný úrok z
omeškania 6 % p.a. z uvedenej sumy predstavuje sumu 360.000,- Sk, čo je 11.949,81 eur), v žiadnom
prípade nemôže byť vyhodnotený ako neúspech žalovaných iba v nepatrnej časti konania.

Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR 1M Cdo 1/2004, podľa
ktorého procesný úspech žalobcu v časti týkajúcej sa celej žalovanej pohľadávky a jeho neúspech iba vpríslušenstve žalovanej pohľadávky (v úrokoch z omeškania) nemožno v odôvodnených prípadoch (pri
rozhodovaní o náhrade trov konania) považovať za „neúspech v pomerne nepatrnej časti“ podľa ust. §
142 ods. 3 O.s.p., ale za „čiastočný úspech“ v zmysle ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

Odvolací súd ešte poukazuje na to, že obaja žalovaní vo svojich odvolaniach navrhli o trovách konania
rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý
vo veci úspech nemal. V predmetnom konaní však ani jeden z účastníkov nemal plný úspech, preto
aplikácia uvedeného ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v predmetnom prípade nie je možná.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa postupom

podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vo výroku vecne správne potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
O.s.p. tak, že v odvolacom konaní neúspešnému žalovanému v 1/ rade nemohla byť priznaná náhrada
trov konania. V odvolacom konaní úspešná žalobkyňa si trovy nežiadala priznať, preto v zmysle ust. §
151 ods. 1 O.s.p. o jej trovách konania nebolo rozhodované. Rovnako nebolo rozhodované ani o trovách

konania žalovaného v 2/ rade, ktorý si trovy odvolacieho konania neuplatnil. O trovách konania súd
rozhoduje iba na návrh, a tak a žalobkyňa, ako aj žalovaný v 2/ rade návrh na priznanie trov odvolacieho
konania nepodali.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.