Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2015

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžr/92/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011200714
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr., Ing. Miroslav Gavalec
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2015:7011200714.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v právnej veci žalobcu: O. L., bytom O. X, I., proti žalovanému:
Okresný úrad Košice, so sídlom Komenského 52, Košice, za účasti: Mesto Rožňava, Šafárikova 29,
Rožňava, zastúpené JUDr. Ladislavom Törökom, advokátom so sídlom Šafárikova 8, Rožňava, o
preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. Xo 26/2011/Ma-12 zo dňa 1.6.2011, o odvolaní žalobcu proti
uzneseniu Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/76/2011-82 zo dňa 17. apríla 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie žalobcu zo dňa 17.5.2013 proti 1. výroku uznesenia
Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/76/2011-82 zo dňa 17. apríla 2013 o d m i e t a .

Najvyšší súd Slovenskej republiky 3. výrok uznesenia Krajského súdu v Košiciach č. k. 7S/76/2011-82
zo dňa 17. apríla 2013 m e n í tak, že žalobca nie je povinný zaplatiť zúčastnenej osobe náhradu
trov konania.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým uznesením zastavil konanie. Druhým výrokom rozhodol, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a tretím výrokom uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
na účet zúčastnenej osoby trovy právneho zastúpenia.

Konaniebolozastavenépodľaust.§250dods.3vzhľadomnato,žežalobcavzalžalobuspäť.Onáhrade
trov konania rozhodol podľa ust. § 250l ods. 2, § 146 ods. 2 OSP, podľa ktorého ak niektorý z účastníkov
zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.

Žalobca podal, v lehote na podanie odvolania, odvolanie proti výroku o priznaní nároku na náhradu
trov konania. V odvolaní uviedol, že svoju žalobu podal dôvodne a k zastaveniu konania došlo z
dôvodu, že krajský súd nariadil pojednávanie i napriek tomu, že nemal ustanoveného advokáta a
navyše žalobcovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu. Žiadal preto, aby
Najvyšší súd Slovenskej republiky zmenil rozhodnutie vo výroku o trovách konania a nepriznal odmenu
právnemu zástupcovi zúčastnenej osoby v súlade s ustanovením § 150 ods. 1 OSP, nakoľko táto nebola

účastníkom konania.

K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný tak, že súhlasí s uznesením krajského súdu a navrhuje ho
potvrdiť.K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila aj zúčastnená osoba, pričom uviedla, že odvolanie žalobcu považuje
za nedôvodné, neopodstatnené a účelové z dôvodu vyhnúť sa požadovanému plneniu. Podľa jej názoru
krajský súd rozhodol o trovách konania správne, keďže žalobca zavinil zastavenie konania a preto mu

vznikla povinnosť uhradiť trovy konania pribratému účastníkovi. Otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa
procesného výsledku. Žalobca zobral žalobcu späť, čo z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil
zastavenie konania. Pokiaľ ide o § 150 ods. 1 OSP, v danom prípade sa nejedná o dôvody hodné
osobitného zreteľa, ako to posudzuje žalobca, kedy súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, a
keďže nie sú splnené podmienky nie je možné, aby súd o trovách konania rozhodol v zmysle § 150 ods.

1 OSP. Keď súd v zmysle ustanovenia prihliada najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva
náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak
účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Ďalej uviedla, že bola pribratá do konania
uznesením krajského súdu, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že nebola účastníkom konania.
Navrhovala preto napadnuté rozhodnutie potvrdiť.

Následne bol na Najvyššom súde Slovenskej republiky žalobcom podaný návrh na odpustenie

zmeškania lehoty v konaní o zastavení konania preskúmania rozhodnutia žalovaného č. Xo 26/2011/
Ma-12 zo dňa 1.6.2011. Uviedol, že lehotu na podanie odvolania najmä proti výroku o zastavení konania
zmeškal z dôvodu, že ho súd šikanoval, pretože ako účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a
nebol riadne zastúpený advokátom podľa § 250a OSP a tým sa mu odňala možnosť konať pred súdom.
Žalobca ďalej uviedol, že súčasne podáva odvolanie proti výroku o zastavení konania, podľa ktorého

vzal žalobu späť omylom zapríčineným súdom, keď súd konal i napriek tomu, že podľa § 250a OSP
nebol riadne zastúpený advokátom, ide teda o procesné pochybenie zo strany súdu, o vady podľa
ust. § 237 OSP. Súdu prvého stupňa vytýkal, že nepribral do konania Slovenskú republiku zast. MF
SR ako hlavného účastníka správneho konania, ktorého práva a povinnosti by mohli byť zrušením
správneho rozhodnutia dotknuté. Navrhoval preto zrušiť uznesenie krajského súdu a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 1Sžr/92/2013 zo dňa 29.10.2013 prerušil konanie
do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach o návrhu žalobcu na odpustenie zmeškania
lehoty.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 7S/76/2011-133 zo dňa 8.11.2013 žiadosti žalobcu o odpustenie

zmeškania lehoty na základe odvolania proti výroku o zastavení konania nevyhovel. Proti tomuto
uzneseniu sa žalobca odvolal. Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné uznesenie krajského súdu
potvrdil uznesením sp. zn. 1Sžr/92/2013 zo dňa 30.7.2014 a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 30.9.2014.

Na Najvyššom súde Slovenskej republiky bolo následne podaných niekoľko doplnení odvolania žalobcu

(podanie z 30.7.2013, z 13.11.2013, z 2.2.2015).

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods.
1 v spojení s § 246c OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 veta prvá OSP) a
jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov)
dospel k záveru, že v prípade odvolania proti prvému výroku napadnutého uznesenia je potrebné toto

ako oneskorene podané odmietnuť a v prípade odvolania proti tretiemu výroku napadnutého uznesenia
je potrebné tento výrok zmeniť.

Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 OSP).

Odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (§ 218 ods. 1 písm. a) OSP).Rovnopis písomného vyhotovenia uznesenia č. k. 7S/76/2011-82 zo dňa 17.4.2013 bol navrhovateľovi
riadne doručený 2.5.2013, o čom svedčí podpis na doručenke vrátenej súdu. Lehota na podanie
odvolania bola 15 dní a jej posledný deň pripadol na 17.5.2013. O tejto lehote bol navrhovateľ riadne

poučený. Odvolanie proti výroku o zastavení konania, spolu s návrhom na odpustenie zmeškania lehoty
(vložené do spisu krajského súdu medzi čísla listov 89 a 90), bolo podané 6.9.2013, pričom návrhu na
odpustenie zmeškania nebolo krajským súdom vyhovené, čo následne potvrdil aj odvolací súd a toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.9.2014.

Z uvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie proti 1. výroku o zastavení konania

ako oneskorene podané odmietol podľa § 218 ods. l písm. a) v spojení s § 204 ods. 1 OSP. Nemohol
sa zaoberať dôvodmi tohto odvolania ani obsahom napadnutého uznesenia, pretože zistil dôvod, ktorý
viedol k nemeritórnemu (procesnému) rozhodnutiu. Preto odvolanie nebolo možné vecne prejednať a
o ňom rozhodnúť.

Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa

priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Žalobca vo svojom odvolaní proti výroku o trovách konania namietal, že on nezavinil zastavenie konania,
bol oslobodený od súdnych poplatkov v plnom rozsahu, a preto je tu dôvod hodný osobitného zreteľa v
zmysle ust. § 150 ods. 1 OSP, a že zúčastnená osoba nebola účastníkom konania.

Pokiaľ ide o ďalšie doplnenia odvolania, odvolací súd uvádza, že podľa § 205 ods. 3 OSP „rozsah, v
akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.“ Všetky tieto doplnenia boli podané po uplynutí lehoty na podanie odvolania, preto sa nimi
odvolací súd nezaoberal.

Pokiaľideoprvúatretiunámietkužalobcu,odvolacísúdpovažujetietozanedôvodné,nakoľkojezrejmé,

že konanie bolo zastavené na základe toho, že žalobca svoju žalobu vzal späť, a preto z procesného
hľadiska zavinil, že konanie bolo zastavené a zúčastnená osoba bola riadnym účastníkom konania,
nakoľko zo spisu krajského súdu vyplýva, že uznesením č. k. 7S/76/2011-33 zo dňa 16.12.2011 bolo
pribraté do konania Mesto Rožňava. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.12.2011.

Pokiaľ ide o dôvody hodné osobitného zreteľa, zákon tieto dôvody nedefinuje, ani taxatívne či

exemplifikatívne nevymedzuje. Musí však ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Ako vyplýva z rozhodnutia 3MCdo 5/2006 „Pri skúmaní existencie podmienok
hodných osobitného zreteľa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa § 150 Občianskeho súdneho
poriadku treba prihliadať v prvom rade na majetkové, sociálne, osobné a ďalšie pomery všetkých

účastníkov konania...“

Zo spisu krajského súdu vyplýva, že žalobcovi bolo uznesením č. k. 7S/76/2011-38 zo dňa 16.1.2012
priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v plnom rozsahu. Krajský súd tak rozhodol na základe
Potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov,
overeného Miestnym úradom Bratislava Ružinov, a zistil, že žalobca je invalidným dôchodcom, pričom

vzhľadom na jeho majetkové pomery, ako aj povahu uplatňovaného nároku a výšky súdneho poplatku v
predmetnej veci, je dostatočne preukázané, že žalobca spĺňa všetky obligatórne predpoklady v zmysle
ust. § 138 ods. 1 OSP. Krajský súd ďalej v odôvodnení uviedol, že vzhľadom na to, že výška súdneho
poplatku v prejednávanej veci je vysoká (66 eur) a pomery žalobcu odôvodňujú priznanie oslobodeniaod súdnych poplatkov, súd žiadosti žalobcu zo dňa 10.11.2011 o oslobodenie od súdnych poplatkov v
plnom rozsahu vyhovel.

Preto sa javí odvolaciemu súdu ako nelogické, že výška súdneho poplatku 66 eur bola podľa názoru

krajského súdu vzhľadom na pomery žalobcu vysoká, a preto bol žalobca oslobodený od súdnych
poplatkov v plnom rozsahu, a následne krajský súd uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť trovy konania
v sume 231,35 eur. Dôvody hodné osobitného zreteľa treba vždy posúdiť s prihliadnutím na okolnosti
konkrétneho prípadu. Vzhľadom na osobné a majetkové pomery žalobcu, ktoré vyplývajú z Potvrdenia
o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch na oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré bolo
potvrdené Miestnym úradom Bratislava Ružinov, odvolací súd je toho názoru, že povinnosť zaplatiť

trovy právneho zastúpenia zúčastnenej osoby by žalobcu neprimerane zaťažila, a že v prípade žalobcu
môžeme hovoriť o dôvodoch hodných osobitného zreteľa, kedy súd nemusí výnimočne náhradu trov
konania priznať.

Navyše,pokiaľideodruhýúkonprávnejslužby,účasťnapojednávaní,NajvyššísúdSlovenskejrepubliky
tu považuje za potrebné uviesť, že späťvzatie žalobcu bolo krajskému súdu doručené dňa 12.4.2013,

pričom pojednávanie bolo vytýčené na 17.4.2013. Preto ide podľa názoru odvolacieho súdu len o umelé
a ničím nepodložené navyšovanie trov konania, ktorým sa dalo zabrániť, keby krajský súd na základe
prejavenej vôle žalobcu konanie zastavil pred pojednávaním. Odvolací súd nevidí dôvod, prečo by mal
tietotrovyznášaťžalobca,ktorýužniekoľkodnípredvytýčenýmpojednávanímprejavilvôľu,abykonanie
bolo zastavené.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s § 250 ja ods.
3 veta druhá a § 220 OSP a rozhodnutie krajského súdu v napadnutej časti týkajúcej na náhrady trov
prvostupňového konania zmenil tak, že žalobca nie je povinný zaplatiť zúčastnenej osobe náhradu trov
konania.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovení § 224 ods.

2, § 246c ods. 1, § 250k ods. 1 OSP a žalobcovi ich náhradu aj napriek úspechu v konaní nepriznal,
pretože mu žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.