Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11CoP/5/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513210806
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2513210806.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Renáty Gavalcovej a sudcov JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, vo veci starostlivosti o maloletú C. I., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, v
konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Piešťany, dieťa rodičov:
matka - H. I., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom P., N. č. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Pavol Kollár, AK
so sídlom Piešťany, Sad A. Kmeťa č. 24, otec: W. I., nar. XX.X.XXXX, bytom R. č. XXX, o návrhu otca
na zníženie výživného a o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní otca proti
rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 4. novembra 2014 č. k. 9P 73/2013-89, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku ohľadne zvýšenia výživného na mal.

C. m e n í tak, že návrh matky na zvýšenie výživného z a m i e t a a napadnutý výrok ohľadne zamietnutia
návrhu otca na zníženie výživného na mal. C. p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa zvýšil otcovi výživné pre mal. C. zo sumy 100,-
eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 9.4.2014, nedoplatok na zročnom výživnom
pre mal. C. vzniknutý otcovi za obdobie od 9.4.2014 do 31.10.2014 vo výške 585,80 eur súd povolil
otcovi splácať mesačnými splátkami vo výške 16,27 eur vždy do 15. dňa v mesiaci vopred do rúk matky

s účinnosťou odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že nezaplatenie jednej zročnej splátky má
za následok zročnosť celého plnenia. Týmto súd zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 5P
115/2012-72 z 22.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 24CoP 8/2013-107 z
13.3.2013 v časti výšky výživného pre mal. C.. Ďalej súd zamietol návrh otca na zníženie výživného pre
mal. C., zastavil konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného za obdobie od 1.7.2011 do 8.4.2013 a
o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím úst. § 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1 až 5, § 75
ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 160 ods. 1, § 163 ods. 1, § 103, § 104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 146
ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, keď vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že na
základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že vyživovacia povinnosť otca k mal. C. bola
naposledy určená sumou 100,- eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2012, t.j. 1,5 roka pred podaním
návrhu na zníženie výživného. Po zhodnotení zmeny na strane mal. C. mal súd za preukázané, že
v súvislosti s jej vekom došlo k zvýšeniu nákladov na uspokojenie jej základných životných potrieb,

ako je strava, oblečenie, resp. z dôvodu rastu životných nákladov, pretože hoci k poslednému určeniu
vyživovacej povinnosti otcovi došlo len pred 1,5 rokmi, túto skutočnosť vtedy súd nezohľadnil, keďže
predtým otec navrhol zníženie výživného po 1,5 roku po poslednom znížení výživného. K podstatnej
zmene pomerov týkajúcich sa maloletej C. v časti vzdelávania maloletej nedošlo, pretože pri poslednomurčení výživného maloletá tiež navštevovala II. stupeň základnej školy, ktorý aj naďalej navštevuje.
Matke pribudol výdavok spojený s korekciou chrupu maloletej, pričom predpokladaná výška výdavku je
600,- eur. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že na strane maloletej od posledného určenia

výživného došlo k podstatnej zmene pomerov (rast životných nákladov, korekcia chrupu). Matka bola
v čase posledného určenia výživného zamestnaná s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške
462,- eur. Matke bola diagnostikovaná choroba z povolania - trpí alergickou rinitídou, precitlivenosťou
na múku, na základe čoho bola dlhodobo práceneschopná v období od januára 2013 do januára 2014.
Následne z dôvodu zrušenia časti zamestnávateľa bol s matkou skončený pracovný pomer výpoveďou

zamestnávateľa vo výpovednej 2-mesačnej lehote. Od 01.08.2014 je matka nezamestnaná, evidovaná
na úrade práce, pričom by jej mala byť na obdobie 6 mesiacov priznaná dávka v nezamestnanosti
vo výške priemerne 300,- eur mesačne. Po porovnaní pomerov matky, jej príjmu v čase posledného
určenia výživného a terajšieho príjmu mal súd za preukázané, že objektívne od januára 2013 došlo na jej
strane k podstatnej zmene pomerov znížením jej príjmu o 150,- až 250,- eur mesačne z dôvodu častých
ochorení (ktoré vyústili do choroby z povolania), teda z objektívneho dôvodu. Čo sa týka príjmov otca,

ten bol v čase posledného určenia vyživovacej povinnosti nezamestnaný, evidovaný na úrade práce,
s príjmom prestavujúcim invalidný dôchodok vo výške 105,60 eur. Teraz je otec naďalej evidovaný na
úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a jeho príjem predstavuje čiastočný invalidný dôchodok vo
výške 111,50 eur v r. 2013 a 116,- eur v r. 2014. U otca nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Na
základe uvedeného tak súd dospel k záveru, že návrh otca na zníženie výživného pre mal. C. nie je

dôvodný poukazujúc opätovne na skutočnosť, že je vzhľadom k jeho doterajšej kvalifikácii možné mať
okrem čiastočného invalidného dôchodku ďalší príjem najmenej vo výške 150,- - 200,- eur mesačne,
čím je v možnostiach a schopnostiach otca platiť zvýšené výživné. Súd ďalej dospel k záveru, že pre
podstatnú zmenu pomerov na strane mal. C. a na strane matky je dôvodný návrh matky na zvýšenie
výživného zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou odo dňa nasledujúceho

po právoplatnosti vyššie citovaných rozsudkov Okresného súdu Piešťany a Krajského súdu v Trnave s
ohľadom na skutočnosť, že v uvedenej dobe došlo k už konštatovanému rastu životných nákladov matky
na zabezpečenie starostlivosti o maloletú, k zvýšeniu výdavkov na korekciu chrupu a v neposlednom
rade došlo k podstatnému objektívnemu zníženiu príjmu matky. Súd otcovi zvýšil výživné pre mal. C.
s účinnosťou od 09.04.2013, teda otec mal uhradiť na zročnom výživnom do rúk matky celkom spolu

808,- eur. Nedoplatok na zročnom výživnom od 09.04.2014 do 31.10.2014 v celkovej výške 585,80
eur (808,- eur - 222,20 eur) súd odporcovi povolil splácať mesačnými splátkami vo výške 16,27 eur.
Súd konanie o návrhu matky na zvýšenie výživného za obdobie 01.07.2011 do 08.04.2013 zastavil,
nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany, sp. zn. 5P 115/2012, súd pri rozhodovaní o
výživnom toto obdobie už posudzoval, prejednával (rovnakí účastníci konania, ako aj predmet konania),

čo zakladá prekážku veci rozsúdenej, tzv. res iudicata, a tým nedostatok podmienky konania, ktorý
nemožno odstrániť. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s vyššie citovaným zákonným
ustanovením, keďže predmetné konanie je konaním, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej a to v časti zvýšenia

výživného zo sumy 100,- eur na sumu 120,- eur mesačne a v časti zamietnutia jeho návrhu na zníženie
výživného. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Vo svojom odvolaní ďalej uviedol, že od 26.10.2012 je evidovaný na úrade
práce, sociálnych vecí a rodiny, kde aktívne spolupracuje a aj napriek svojmu zhoršenému zdravotnému
stavu, chodí na všetky pracovné ponuky kam ho úrad pošle a taktiež si hľadá prácu aj sám, avšak

doposiaľ neúspešne. Jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok vo výške 114,- eur mesačne, keď
nie je poberateľom podpory v nezamestnanosti, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť a ani hnuteľný majetok
väčšej ceny a taktiež nemá žiadne úspory. V súčasnosti žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou
v rodinnom dome v R. a pomáha jej s prácami v domácnosti a mesačne jej prispieva na domácnosť
sumou 50,- eur. Otec maloletej ďalej uviedol, že mesačne platí na lieky ohľadne liečby epilepsie sumu

15,- eur. Jeho matka je od 1.10.2012 poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume 152,- eur, z čoho platí
mesačne náklady na plyn vo výške 88,64 eur, na spotrebu elektrickej energie vo výške 40,84 eur a na
stravu 200,- eur. Ďalej otec maloletej uviedol, že o svoju dcéru C. sa zaujíma a chce sa v plnej miere
podieľať na jej výchove, keď výživné v sume 33,- eur platí riadne a včas.

K odvolaniu otca maloletej zaslal vyjadrenie kolízny opatrovník v ktorom uviedol, že rozhodnutie súdu
prvého stupňa zo dňa 4.11.2014 je v záujme maloletej a preto ho navrhujú ako vecne správne potvrdiť.K odvolaniu otca maloletej zaslala vyjadrenie matka maloletej prostredníctvom svojho právneho
zástupcu v ktorom uviedla, že žiada, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne v celom rozsahu potvrdil, nakoľko odvolanie otca je len zmätočným podaním, z ktorého nie je

zrejmé v akom rozsahu otec napáda rozsudok súdu prvého stupňa a taktiež v odvolaní otca nie sú jasne
a zrozumiteľne uvedené odvolacie dôvody a to v súlade s ust. § 205 ods. 2 O.s.p.. Otec maloletej vo
svojom odvolaní vôbec neuvádza v čom malo spočívať nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého
stupňa a z akého dôvodu.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je
tento opravný prostriedok prípustný ( § 201 a § 202 O.s.p.) na nariadenom odvolacom pojednávaní ( §
214 ods. 1 O.s.p.) doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov konania, preskúmal rozsudok súdu prvého
stupňa v napadnutej časti bez ohľadu na rozsah a dôvody odvolania ( § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. v
spojení s ust. § 81 ods. 1 O.s.p. ) a dospel k záveru, že odvolanie otca v časti zvýšenia výživného

je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok je potrebné v súlade s ust. § 220 O.s.p. zmeniť a v časti
ohľadne zníženia výživného je potrebné rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust. 219 ods.1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdiť.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 9P 73/2013 je návrh otca, ktorým sa

domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k mal. C. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 33,- eur
mesačne počnúc dňom podania návrhu na súd t.j. od 11.10.2013 a návrh matky, ktorým sa domáhala
zvýšenia výživného na mal. C. zo sumy 100,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou
od 1.7.2011.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa,
ktorým zamietol návrh otca na zníženie výživného a ktorým zvýšil otcovi výživné na mal. C. zo sumy
100,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne s účinnosťou od 9.4.2014 a v časti v ktorej súd návrh
otca na zníženie výživného pre mal. C. zamietol.

Otec maloletej vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedol, že nesúhlasí so zvýšením výživného
na mal. C., nakoľko jeho mesačný príjem je 118,- eur a nemá z čoho platiť zvýšené výživné vo výške
120,- eur mesačne, keď je ochotný platiť výživné vo výške 50,- eur mesačne. Je vyučený v odbore
elektrikár a vzhľadom na jeho ochorenie mu ošetrujúci lekár zakázal pracovať na pracovné zmeny,
vykonávať prácu s fyzickou záťažou, pracovať pri rotačných strojoch. Epileptický záchvat mal naposledy

pred 2 až 3 rokmi. Už 4. rok je uznaný za čiastočné invalidného a keďže si nenašiel žiadnu vhodnú
prácu, je ako nezamestnaný evidovaný na úrade práce. Zo strany úradu práce mu bola síce ponúknutá
práca, ale ani jeden zamestnávateľ s ním nakoniec neuzatvoril pracovný pomer. Otec maloletej ďalej
uviedol, že prácu si hľadá aj sám a to prostredníctvom inzerátov. S dcérou sa nestretáva, v súčasnosti
platí výživné na mal. dcéru vo výške 33,- eur mesačne.

Matka maloletej vo svojej výpovedi pred odvolacím súdom uviedla, že s návrhom otca, aby platil na
výživu dcéry len 50,- eur mesačne nesúhlasí. Podľa jej názoru otec chodí aj v súčasnosti pracovať,
pretože jeho matka by netolerovala, aby dlhodobo nepracoval, avšak túto skutočnosť nevie dokázať.
Je toho názoru, že keď u nej sa posudzujú pomery spolu s dcérou, aj otec by mal byť posudzovaný

spolu s jeho matkou a mali by sa tak zohľadniť ich spoločné príjmy. Otec je dlžný v súčasnosti na
výživnom sumu okolo cca 5000,- eur, ktoré v súčasnosti platí len vo výške 33,- eur. Podľa jej názoru sa
otec už legálne nikdy nezamestná, pretože by sa voči nemu viedla exekúcia. Liečba korekcie chrupu
maloletej, pomocou zubného strojčeka je uhrádzaná ňou a taktiež zdravotnou poisťovňou. Ošetrujúca
lekárka MUDr. J. jej oznámila, že liečba bude trvať 3 roky a z jej strany bude zaplatená celková suma

600,- eur. V r. 2014 zaplatila sumu 160 eur a to za nalepenie strojčeka a taktiež poplatky za jednotlivé
kontroly. Ďalšie výdavky budú spojené s nalepením zubného strojčeka v dolnej časti chrupu a taktiež jej
budú robené implantáty. Zvýšené výdavky ohľadne maloletej má v súvislosti s jej rastom a sú spojené
s hygienou, stravovaním, oblečením. Maloletej od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného
nepribudla žiadna mimoškolská činnosť, s ktorou by boli spojené výdavky. Matka ďalej uviedla, že

v súčasnosti si zvyšuje kvalifikáciu a navštevuje Strednú priemyselnú geodetickú školu, nakoľko sa
pripravujenavýkonúplneodlišnejpráceakodoteraz,keďžezozdravotnýchdôvodovnemôževykonávať
doterajšiu prácu kuchár - čašník a ani upratovačku. Spolu s dcérou bývajú v rodinnom dome, ktorý jevo vlastníctve manžela matky, kde majú vytvorenú samostatnú bytovú jednotku a poplatky s bývaním
predstavujú sumu 200,- eur mesačne.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení pred odvolacím súdom uviedol, že sa v celom rozsahu
pridržiavajú vyjadrenia zo dňa 11.12.2014 a keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa je v záujme
maloletej, žiadajú odvolací súd, rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť.

Z obsahu spisu vyplýva, že otec je od 26.10.2012 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie na

úrade práce, sociálnych vecí a rodiny a to až do posiaľ. Otcovi bol v roku 2013 vyplácaný invalidný
dôchodok vo výške 111,50 eur mesačne a v roku 2014 vo výške 116,- eur mesačne. Žije v spoločnej
domácnosti so svojou matkou ktorej mesačne platí na bývanie sumu 50,- eur a ďalšie jeho výdavky sú
spojené s jeho zdravotným stavom a to nákup liekov vo výške 15,- eur mesačne. Z vyjadrenia Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave vyplýva, že otec sa zaujíma o pracovné miesta a uchádzal
sa o ponúknuté pracovné pozície, pričom nespĺňal požiadavky dobrého zdravotného stavu a odbornej

spôsobilosti. Matka maloletej bola od 9.11.2012 dlhodobo práceneschopná a zamestnávateľ s ňou
ukončil pracovný pomer k 1.4.2014 z dôvodu ukončenia jeho podnikateľských činností v priestoroch
Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trnave. Matka maloletej bola zaradená do evidencie
uchádzačov o zamestnanie dňom 1.8.2014 po uplynutí výpovednej doby. Maloletá C. navštevuje
Základnú školu v P. a v školskom roku 2014/2015 navštevovala 8.B triedu. Matka maloletej uhradila v

školskom roku 2014/2015 školné za vyučovanie v hudobnom odbore 50,- eur, 16,60 eur na výdavky
spojené s týmto vyučovaním, 30,- eur ako školné na výtvarný odbor a 30,- eur na výdavky spojené s
vyučovaním v tomto odbore, ďalej uhradila rodičovský príspevok vo výške 10,- eur a výdavky spojené
s vyučovaním hry na keyboardt, rodičovský príspevok vo výške 10,- eur. Z rozsudku Okresného
súdu Piešťany, č.k. 5P 115/2012 - 72 z 22.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave,

č.k. 24 CoP 8/2013 - 107 z 13.03.2013 súd zistil, že s účinnosťou od 07.07.2011 do 31.10.2012
bolo otcovi znížené výživné pre mal. C. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 33 eur mesačne a s
účinnosťou od 01.11.2012 bolo zvýšené na sumu 100 eur mesačne, keď súd u otca vychádzal z
fiktívneho príjmu 250,- eur t.j. súčtu invalidného dôchodku a príjmu, ktorý by vzhľadom k jeho doterajšej
kvalifikácii mohol zarobiť vlastnou prácou najmenej 150 - 200 eur mesačne, pokiaľ by využíval svoje

možnosti a schopnosti. Výživné vo výške 100,- eur mesačne považoval súd za primerané schopnostiam
a možnostiam, a zároveň aj preukázaným odôvodneným potrebám maloletej, ktoré sa podstatným
spôsobom za posledných 15 mesiacov nezmenili. Návrh matky na zvýšenie výživného na sumu 120
eur súd zamietol ako nepreukázaný z dôvodu, že nedošlo k zmene pomerov odôvodňujúcich zvýšenie
výživného.

Podľa § 163 ods. 2 OSP rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.(2) Obaja rodičia prispievajú na
výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať
sa na životnej úrovni rodičov.(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere
sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.(5)
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie jenevyhnutné

vynaložiť. pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj
bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.Zmenou pomerov odôvodňujúcou zmenu vyživovacej povinnosti podľa citovaných ustanovení musí
byť podstatná zmena okolností v čase rozhodovania o zmene v porovnaní s časom rozhodným pri
predchádzajúcom rozhodnutí. K záveru o tejto zmene možno dospieť len zistením rozhodných kritérií v

čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene. Až na základe takéhoto postupu si súd
vytvorí záver o tom, či sú dané predpoklady pre rozhodnutie o zmene a ak áno, v akom smere a rozsahu
(od kedy a v akej výške). Inak sa pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov používajú
zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určovanie príslušného druhu výživného.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Dieťamáprávopodieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbez
ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť
v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd

prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine).

Vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby z hľadiska plnenia vyživovacej
povinnosti považovať náklady spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ako
aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Ide však
o odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, preto je nevyhnutná ich individualizácia z hľadiska jeho
konkrétnych potrieb, ktoré budú závislé od zdravotného stavu oprávneného dieťaťa, od jeho veku,

duševnej a telesnej vyspelosti, povolania a pod., budú to teda potreby pravidelné, nepravidelné a
náhodilé. Ďalej sú odôvodnené potreby ohraničené schopnosťami, možnosťami, majetkovými pomermi
povinného, ako aj vymedzením rozsahu výživného pri jednotlivých druhoch vyživovacej povinnosti.
Rámec odôvodnených potrieb sa súčasne so zmenenými ekonomickými pomermi a nárastom spotreby
rozširuje.Priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,akoajnaschopnosti

a možnosti povinného. Na schopnosti a možnosti povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný
vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).
Vyživovacia povinnosť zaťažuje oboch rodičov. V súlade s princípom potencionality príjmov na uvedené
hľadiská súd u povinného prihliada aj v prípade, ak sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Následkom princípu potencionality (ak sa nepreukáže
ospravedlniteľný dôvod) je skutočnosť, že súd pri určovaní výšky výživného vychádza z potenciálneho
príjmu, t.j. príjmu pred zmenou zamestnania, príjmu, aký by dosahoval vo vyššie ohodnotenej pozícii, z
príjmu, ktorý dosahoval pred rozviazaním pracovného pomeru.

Porovnajúc pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy a aktuálne, odvolací súd dospel k záveru,
že na strane otca a maloletej C. nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zmenu predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom určeného rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k.
5P 115/2012 - 72 z 22.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 24 CoP 8/2013 -
107 z 13.03.2013. Podstatne sa zmenili pomery na strane matky maloletej, ktorá bola v čase ostatného

rozhodnutia o výživnom zamestnaná s príjmom 445,- eur a v súčasnosti je od 1.8. 2014 nezamestnaná,
evidovaná na úrade práce a poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 97, 50 eur, keď v roku 2013 mala
z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti znížený príjem na sumu cca 270,- eur mesačne.

Rovnako ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia aj v súčasnosti žije matka spolu s dcérou v 3-

izbovom byte rodinného domu, za ktorý mesačne platí výdavky vo výške 200,- eur mesačne. Otec
maloletej je od 26.10.2012 evidovaný ako nezamestnaný a poberá čiastočne invalidný dôchodok v roku
2013 vo výške 111,50 eur a v roku 2014 vo výške 116,- eur. Otec žije stále v spoločnej domácnosti so
svojou matkou v rodinnom dome, ktorej prispieva na domácnosť mesačne sumou 50,- eur. Maloletá je
v súčasnosti žiačkou 8. ročníka základnej školy a zvýšené výdavky sú v súvislosti s liečbou korekcie jej

chrupu pomocou zubného strojčeka. Ako na strane otca tak aj na strane matky sú zdravotné problémy
s čím sú spojené výdavky na ich liečbu.Zohľadniac všetky vyššie uvedené zmeny pomerov na strane zúčastnených, odvolací súd dospel k
záveru, že v danom prípade neboli splnené podmienky ani na zvýšenie ani na zníženie výživného
otca voči maloletej C.. Za primerané potom jednak odôvodneným potrebám dieťaťa a na druhej strane

možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca s prihliadnutím na možnosti, schopnosti
a majetkové pomery matky i na jej osobnú starostlivosť o dieťa, potom odvolací súd považoval
predchádzajúcim rozhodnutím určené výživné vo výške 100,- Eur mesačne. Takéto výživné potom
spolu s prídavkami na dieťa a primeraným výživným zo strany matky umožní uspokojiť základné potreby
maloletej. Na druhej strane zaplatenie výživného na dieťa v takejto výške neohrozí uspokojovanie

základných potrieb otca dieťaťa. Okrem toho sa žiada poukázať tiež na súdom zaužívanú súdnu prax,
že výška výživného na dieťa, resp. deti, by mala dosahovať podľa okolností prípadu približne 30% -
40 % z príjmu povinného rodiča, čo v danom prípade predstavuje 100,- Eur (30% zo sumy 250,- Eur).
S poukazom na uvedené, potom odvolací súd považoval za primerané výživné tak ako bolo určené
ostatným rozhodnutím súdu a to vo výške 100,-eur mesačne, keď je potrebné uviesť, že u otca nedošlo
k žiadnej výraznej zmene jeho pomerov, nakoľko je stále nezamestnaný, poberá čiastočný invalidný

dôchodok s možnosťou fiktívneho zárobku okolo 150,- eur až 200,- eur mesačne a na strane druhej
odvolací súd musel prihliadnuť k základným životným potrebám a výdavkom maloletej C., ktoré je
potrebné zo strany rodičov jej uhrádzať a aj s prihliadnutím na vek maloletej a jej bežné školské výdavky
akoajvýdavkysúvisiacesjejoblečením,stravouahygienouataktiežvýdavkysúvisiacesjejzdravotným
stavom.

Na základe uvedeného, tak odvolací súd dospel k záveru, že doteraz súdom určená výška výživného v
sume 100,- eur mesačne je dostatočná a kryje základné životné potreby maloletej C., keď rovnako ako
u maloletej tak aj u otca maloletej, nedošlo k takej významnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zmenu ostatného rozhodnutia ohľadne výšky výživného ako bola určená rozhodnutím Okresného súdu

Piešťany zo dňa 22.11.2012 sp. zn. 5P 115/2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trnave zo
dňa 13.3.2013 č. k. 24CoP 8/2013 a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že k zmene pomerov došlo na
strane matky maloletej, ktorá je od 1.8.2014 nezamestnaná.

Odvolacísúdkonštatujúc,žeumaloletejodostatnéhorozhodnutiaovýživnomzodňa13.3.2013nedošlo

k takej významnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výške výživného v
zmysle ust. § 62 a násl. Zákona o rodine, nakoľko maloletá C. je stále žiačkou II. stupňa základnej
školy a v súvislosti s jej mimoškolskými aktivitami nemá žiadne zvýšené výdavky, ktoré by už neboli
zohľadnené v predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom, je toho názoru, že bežné výdavky vzniknuté v
súvislosti s jej stravovaním, oblečením a hygienou, ako aj čiastočne zvýšené výdavky s liečbou chrupu

u maloletej sú v súčasnosti nateraz dostatočne kryté určeným výživným vo výške 100,- eur mesačne,
keď súd je pri určení výšky výživného limitovaný schopnosťami a možnosťami povinného rodiča a práve
s prihliadnutím na zárobkové a majetkové pomery otca maloletej, ktorý je dlhodobo nezamestnaný a
nebolo v konaní preukázané, že otec má iné príjmy, dospel tak odvolací súd k záveru, že je potrebné
rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zvýšení výživného na mal. C. v zmysle ust. §

220 O.s.p. zmeniť tak, že návrh matky na zvýšenie výživného zamietne a napadnutý výrok o zamietnutí
zníženia výživného ako vecne správny v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdiť.

Na základe uvedených skutočností v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 OSP, § 220 OSP, ustanovením
§ 163 ods. 2 OSP a § 62 a nasledovné Zákona o rodine odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa

zmenil spôsobom uvedeným vo výrokovej časti.

O práve na náhradu trov konania, rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. §
146 ods. 1 písm. a) O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.

Toto rozhodnutie bolo prijaté v senáte pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné odvolanie.