Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14CoP/6/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313205637
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6313205637.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa: K.. K.
L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F., V. XXXX/XX, proti odporkyni: V. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom F., V. XXXX/XX, toho času bytom F., L. XX/X, zastúpená JUDr. Richardom Piliarom, advokátom,
so sídlom AK Brezno, Školská 4, za účasti maloletých detí Y. L., nar. XX. XX. XXXX a V. L., nar. XX.
XX. XXXX, bytom ako navrhovateľ, maloleté deti zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny, F., o návrhu na rozvod manželsva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom na čas po rozvode, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného

súdu Brezno č. k. 2P/112/2013 - 111 zo dňa 19. 09. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku VII., ktorým okresný súd uložil odporkyni povinnosť podrobiť sa
rodičovskej terapii a poradenstvu v špecializovanom zariadení podľa jej výberu, z r u š u j e .

V ostatných výrokoch p o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol, na čas po rozvode
maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Odporkyni uložil povinnosť prispievať na
výživumaloletýchdetívýživnýmvovýške27,13Eurmesačneavbudúcnostiprizmeneživotnéhominima
na maloleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé z

maloletých detí vo výške 30 % z takto zmeneného životného minima. Styk odporkyne s maloletými
deťmi upravil súd tak, že odporkyňa je oprávnená a povinná sa s maloletými deťmi stýkať každý utorok
od 16.00 h do 17.00 h, každý štvrtok od 16.00 h do 17.00 h a každú sobotu od 15. 00 h do 17.00 h vždy za
prítomnosti navrhovateľa v byte, v ktorom bývali ako rodina v F., na V. ulici č.XXXX/XX. Navrhovateľovi
uložil povinnosť maloleté deti na stretnutie s odporkyňou riadne pripraviť a na určenom mieste a v
určenomčaseodporkyniumožniťstyksmaloletýmideťmi.Maloletýmdeťom a obom rodičom uložil súd
povinnosť podrobiť sa poradenstvu u psychológa referátu poradensko-psychologických služieb Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny F.. Odporkyni súd uložil povinnosť podrobiť sa poradenstvu rodičovskej
terapie a poradenstvu v špecializovanom zariadení podľa jej výberu. O trovách konania rozhodol tak, že
žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

Na základe vykonaného dokazovania vo vzťahu k rozvodu manželstva súd dospel k záveru, že
manželstvo účastníkov neplní žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, vzťahy medzi manželmi sú takvážne a trvalo rozvrátené, že niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Účastníci konania ako
manželia spolu nežijú, spoločne nehospodária, nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti
a spoločnú domácnosť nevedú od decembra 2012, kedy spoločnú domácnosť opustila odporkyňa. Od

tejto doby manželia partnerský vzťah neobnovili a ani sa ho nepokúsili obnoviť. Navrhovateľ v priebehu
konania o rozvod nadviazal iný partnerský vzťah, v ktorom podľa vlastného vyjadrenia mieni zotrvať.
Manželský vzťah s odporkyňou obnoviť nemieni. Z dôvodu, že manželstvo účastníkov konania je len
formálnym zväzkom neplniacim si svoje spoločenské funkcie, súd manželstvo účastníkov rozviedol,
pričom ako dôvod rozpadu manželských vzťahov súd konštatoval nezhodu pováh manželov a nezhodu

názorov na spôsob manželského spolužitia a na spôsob výchovy maloletých detí, ktoré nezhody
ale sú následkom duševného vzťahu odporkyne tak, ako tento vyplýva zo znaleckého dokazovania.
Zároveň súd poukázal na to, že k definitívnemu odstráneniu možnosti obnovenia manželského spolužitia
nesporne prispela skutočnosť, že navrhovateľ nadviazal inú známosť, v ktorom vzťahu mieni zotrvať.

Vo vzťahu k úprave rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode súd vychádzal
predovšetkým zo znaleckého dokazovania vykonaného súbežne v prebiehajúcom konaní o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode vo veci vedenej na
OkresnomsúdeBreznoč.k.8P/248/2012.Vykonanýmznaleckýmdokazovanímmalsúdzapreukázané,
že matka maloletých detí trpí psychickou chorobou, a to indikovanou T., ktorá psychická choroba ju
robí nespôsobilou pre zabezpečenie kompletnej starostlivosti o maloleté deti. Otec maloletých detí je
schopný zabezpečiť maloletým deťom plnohodnotnú výchovu a starostlivosť. Z týchto dôvodov súd

maloleté deti na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti otca, u ktorého nezistil
žiadne také skutočnosti, ktoré by zverenie maloletých detí do jeho starostlivosti vylučovali, prípadne mu
v riadnej starostlivosti o maloleté deti bránili. Takouto skutočnosťou nie je ani záver znalkyne Y.. Y. o
tom, že u neho bolo zistené zneužívanie alkoholu a škodlivé hranie na PC, keďže rozvinutá závislosť
a negatívny dopad zistené neboli. Vykonaným znaleckým dokazovaním nebola u otca maloletých detí

nebola zistená taká choroba ani poruchu, ktorá by ho robila nespôsobilým pre zabezpečenie kompletnej
starostlivosti o maloleté deti. Vo vzťahu ku skutočnosti, že maloleté deti boli počas opatrovníckeho
konania na čas odňaté zo starostlivosti rodičov a predbežným opatrením odovzdané do V. L. E. N., súd
uviedol, že uvedený zásah bol nevyhnutný s prihliadnutím na závery znalcov o potrebe promptného
umiestnenia detí v sociálnom zariadení, pričom následné vykonané dokazovanie v opatrovníckom

konanínepriaznivývplyvotcanazdravývývojmaloletýchdetínepotvrdili,pričomsúdďalšímpredbežným
opatrením rozhodol o dočasnom zverení maloletých detí do starostlivosti otca, v ktorého starostlivosti sa
maloleté deti nachádzali aj v čase rozhodovania okresného súdu o rozvode manželstva. V starostlivosti
otca o maloleté deti nedostatky zistené neboli. Matku maloletých detí súd zaviazal prispievať na každé
maloleté dieťa minimálnym výživným, pričom pri určení výživného súd prihliadol najmä k tomu, že matka

maloletýchdetíjenezamestnaná,jezabezpečenáibavýživnýmzostranymanžela-otcamaloletýchdetí,
dávkyvhmotnejnúdzinepoberálenzdôvodusúdompriznanéhomanželskéhovýživného.Anirozvodom
manželstva sa sociálna situácia odporkyne nezlepší, naopak, zanikne jej nárok na plnenie manželského
výživného, pričom súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla mať za následok konštatovanie, že
odporkyňa si svoju súčasnú nezamestnanosť spôsobila sama. Styk matky s maloletými deťmi súd

upravil v rozsahu podľa rozhodnutia súdu o výkone rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu
manželstva, pričom súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prípadné rozhodnutie o
zákaze styku. Pri úprave styk súd prihliadol na školské povinnosti maloletých detí, pracovné povinnosti
otca, nezamestnanosť matky a posledné spoločné bydlisko manželov, kde aj s maloletými deťmi
spoločne bývali, hoci ani jeden z manželov v mieste trvalého bydliska nebýva v súčasnosti, je zrejmé,

že matka a tiež otec maloletých detí sa nemienia stretávať so svojimi svokrami, najmä pokiaľ obaja z
rozpadu spoločného vzťahu vinia aj ich zasahovanie do partnerského života manželov. Pri rozhodovaní
prihliadol na názor znalca Y.. R. V., podľa ktorého doteraz určený styk nariadený predbežným opatrením
je postačujúci. Súd upravil stretávanie matky s maloletými deťmi za prítomnosti otca z dôvodov obáv
možného negatívneho pôsobenia matky na maloleté deti, ktorého prítomnosť má matke maloletých detí

zabrániť manipulovať s deťmi, vnucovať im svoje chorobné názory a predstavy. Súd uložil obidvom
maloletým deťom ako aj obidvom rodičom podrobiť sa poradenstvu u psychológa prihliadnutím k tomu,
že takýto proces (terapiu) odporúčala znalkyňa T.. Q.. Ďalej súd uložil matke maloletých detí ďalšie
opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu - rodičovskej terapii a poradenstvu v
špecializovanom zariadení vzhľadom na závažnosť psychického stavu matky, pričom súd ponechal

matke maloletých detí výber špecializovaného zariadenia podľa jej rozhodnutia s prihliadnutím k tomu,
že ide poradenstvo, kde je pre jeho efektivitu potrebný dôverný vzťah medzi terapeutom a klientom. Onáhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 144 O. s. p., pričom súd nezistil také okolnosti
prípadu a pomery účastníkov, ktoré by rozhodnutie o povinnosti náhrady trov konania zo strany odporcu
odôvodňovali.

Proti rozsudku okresného súdu podala odvolanie odporkyňa v celom rozsahu z dôvodov, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti a najmä iné dôkazy, ktoré doteraz neboli
uplatnené a zároveň rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci.

Vo vzťahu k rozvodu manželstva uviedla, že z dôvodu V. vierovyznania odporkyne nemôže súhlasiť

s rozvodom manželstva, ktoré bolo uzavreté v Z. forme. Je presvedčená, že nenastal trvalý rozvrat
manželského vzťahu, je ochotná s navrhovateľom obnoviť manželské spolužitie a spoločnú domácnosť.
Vie mu odpustiť terajší mimomanželský vzťah. Podľa jej názoru manželské problémy vznikali v dôsledku
zasahovania ich matiek do ich rodinného života, predovšetkým však postojom matky navrhovateľa k
spôsobu vedenia výchovy maloletých detí došlo k ich vzájomnému odcudzeniu. V prípade, ak odvolací

súd výrok o rozvode manželstva potvrdí, nesúhlasí s tým, aby maloleté deti boli na čas po rozvode
manželstva zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľa, nesúhlasí ani s jej povinnosťou prispievať na
výživu maloletých detí a s úpravou styku. Okresný súd rozhodnutie o úprave práv a povinností rodičov
k maloletým deťom na čas po rozvode opieral predovšetkým o závery znaleckých posudkov z odboru
psychiatrie (Y.. Y. Y., Y.. R. V.), ktorí okrem iného uviedli, že matka maloletých detí nie je schopná

toho času a ani spôsobilá zabezpečovať zdravý všestranný vývoj detí, pričom jej duševná choroba
ju robí nespôsobilou pre zabezpečenie kompletnej starostlivosti o maloleté detí. Bez hospitalizácie,
psychiatrickej liečby a následne priebežnej, pravdepodobne doživotnej, ambulantnej liečby odporkyňa
nie je spôsobilá vychovávať a starať sa o deti (T.. U. L.). Znalkyňa T.. Y. Q. v znaleckom posudku
dospelakinýmzáveromakopredchádzajúciznalci,ato,žematkajevsúčasnostischopnáplnohodnotne

vychovávať svoje maloleté deti, zabezpečovať im starostlivosť za predpokladu, že bude priebežne
navštevovať program rodičovskej terapie a poradenstva a pokračovať v nastavenej psychiatrickej liečbe.
So závermi znaleckých posudkov Y.. Y. Y. a Y.. R. V. sa odporkyňa nestotožňuje a považuje ich za
tendenčné so snahou pomôcť navrhovateľovi. Odporkyňa od júna 2012 podstupuje liečbu. Začala sa
liečiť u Y.. V., psychiatričky, ktorá nestanovila takú diagnózu ako bola uvedená v znaleckom posudku Y..

Y. Y.. Odporkyňa pokračuje v liečbe, poukázala na posúdenie aktuálneho psychického stavu zo dňa 03.
10. 2014 vyhotoveného Y.. K. K., u ktorej psychiatričky odporkyňa podstupuje liečbu od júla 2013, pričom
z tohto posúdenia vyplýva, že u odporkyni sa jedná o podmienenú D. nie závažného stupňa. Podľa
názoru Y.. K. odporkyňa je plne spôsobilá v starostlivosti o maloleté deti a nie je dôvod na obmedzenie
styku s deťmi. Ďalej poukázala na správu zo psychologického vyšetrenia T.. M. V. zo dňa 03. 10. 2014,

ktorá na tomto vyšetrení zistila, že v protokole sa nemanifestovali systematickejšie psychopatologické
známky, ktoré by mohli poukazovať na T. alebo na F. obsahy v myslení navrhovateľky. Odporkyňa má
za to, že je plne spôsobilá na to, aby jej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti v prípade
rozvodu manželstva. Namietala, že súd opomenul prihliadnuť pri úprave rodičovských práv a povinností
predovšetkým na citové väzby maloletých detí. Súd nebral do úvahy vyjadrenia detí, u koho by chceli

v prípade rozvodu manželstva byť, ani nebral do úvahy ich zdravotný stav, ktorý si vyžaduje vyššiu
starostlivosť rodičov. Poukázala na závery znaleckého posudku Y.. Y. o tom, že u navrhovateľa bolo
zistené požívanie alkoholu a škodlivé hranie hier na PC. Navrhovateľ podľa jej názoru využíva deti
ako nástroj odplaty voči nej. Má pochybnosti o schopnostiach otca maloletých detí zabezpečiť deťom
vhodné výchovné prostredie, keďže skoro všetok voľný čas venuje Q., požívaniu alkoholických nápojov

a ďalším koníčkom, pričom starostlivosť o deti ponecháva výlučne na svoju matku. Navrhla, aby Krajský
súd v Banskej Bystrici rozsudok okresného súdu zmenil tak, aby návrh navrhovateľa v celom rozsahu
zamietol, alternatívne zmenil výroky rozsudku II., III., IV. a maloleté deti zveril na čas po rozvode do
osobnejstarostlivostiodporkyne,navrhovateľazaviazalprispievaťnavýživumaloletýchdetívýživnýmvo
výške 150,- Eur mesačne na každé dieťa zvlášť a styk s deťmi neupravil a ponechal na dohode rodičov,

prípadne uložil rodičom iné vhodné opatrenia. V prípade splnenia zákonných podmienok navrhol, aby
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudok prvostupňového súdu podľa § 221 O. s. p. zrušil.Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne nesúhlasil s návrhom odporkyne na zrušenie
rozsudkuokresnéhosúdu,odporkyňaneuviedlatakédôkazy,ktorébyspochybnilisprávnosťrozhodnutia
okresného súdu vo veci rozvodu manželstva a starostlivosti o maloleté deti.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa v plnom rozsahu stotožňuje s rozsudkom Okresného súdu Brezno,
má za to, že súd pri rozhodovaní vo veci zobral do úvahy závery znaleckého dokazovania, názory
maloletých detí ako aj ich záujem. Má za to, že matkou predložené doklady týkajúce sa jej zdravotného
stavu nie sú objektívne, predpokladá, že sú vystavené na žiadosť samotnej matky, navrhol odvolanie
matky v plnom rozsahu zamietnuť a rozsudok okresného súdu potvrdiť.

Krajský súd, ako súd odvolací, prejednal odvolanie matky v rozsahu danom ustanovením § 212 ods. 2

písm. a/ O. s. p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok okresného súdu
vo výroku VII., ktorým súd matke maloletých detí uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu -
rodičovskej terapii a poradenstvu v špecializovanom zariadení podľa jej výberu podľa § 221 ods. 1 písm.
i/ O. s. p. zrušil. V ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil podľa §
219 ods. 1, 2 O. s. p.

Podľa § 221 ods. 1 písm. i/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak sa rozhodlo bez návrhu.

Matka maloletých detí odvolaním napadla celý rozsah rozsudku okresného súdu a navrhla rozsudok
okresného súdu zrušiť. Okresný súd vo výroku VII. matke maloletých detí uložil povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu - rodičovskej terapii a poradenstvu v špecializovanom zariadení podľa jej
výberu. K tejto časti rozsudku okresného súdu odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 37 zákona č.

36/2005 Z. z. (ďalej len „Zákon o rodine“) obsahuje právnu úpravu výchovných opatrení.

Podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení:

a/ vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b/ určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,

c/ uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a
zabraňovanie škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie

uloženého obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d/ uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Z citovaného ustanovenia § 37 ods. 2 písm. d/ vyplýva, že súd môže uložiť maloletému dieťaťu
a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo odbornému poradenstvu v

špecializovaných zariadeniach. Súd v súlade s týmto ustanovením aj rozhodol, a to vo výroku VI.
rozsudku, ktorým maloletým deťom a obidvom ich rodičom uložil povinnosť podrobiť sa poradenstvu u
psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F.. Je nepochybné, že ustanovenie § 37 Zákona o
rodine rieši otázku výchovných opatrení. Odvolací súd však uvádza, že povinnosť uložená súdom matke
vo výroku VII. rozsudku nemá charakter výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o

rodine. Hoci je zrejmé, že súdom uložená povinnosť matke je v najlepšom záujme matky a v konečnom
dôsledku aj v záujme maloletých detí, nemožno v tomto konaní ukladať povinnosť matke podrobiť sa
terapii, pričom aj z odôvodnenia rozsudku v tejto časti je zrejmé, že súd takúto povinnosť uložil matke
vzhľadom na závažnosť psychického stavu matky maloletých detí, avšak nesprávne ustálil, že sa jedná
o výchovné opatrenie.Vo zvyšnej časti - v ostatných výrokoch rozsudok okresného súdu odvolací súd ako vecne správny
potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p.

Podľa § 219 ods. 1 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd po preskúmaní spisu Okresného súdu Brezno č. k. 2P/112/2012 v predmetnej veci
dospel k záveru, že súd prvého stupňa vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, pričom skutkový stav,
ktorý bol podkladom jeho rozhodnutia, je podložený vykonaným dokazovaním, tento skutkový stav

súd prvého stupňa zistil správne a vec aj správne právne posúdil, pričom s rozhodnutím súdu prvého
stupňa v časti, v ktorej odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil, sa odvolací súd podľa § 219
ods. 2 O. s. p. stotožňuje a naň odkazuje. Okresný súd venoval náležitú pozornosť riadnemu zisteniu
skutkového stavu, pričom na základe vykonaného dokazovania nepochybne správne ustálil trvalý a
vážny rozvrat vo vzťahoch medzi účastníkmi konania, s prihliadnutím k tej okolnosti, že manželia dlhú

dobu spoločne nežijú, nevedú spoločnú domácnosť, spoločne nevychovávajú maloleté deti a vzájomne
si žiadnym spôsobom nepomáhajú. Manželstvo účastníkov je len formálnym zväzkom a neplní žiadnu zo
spoločenských funkcií. Hoci odporkyňa v odvolaní, okrem iného, uviedla, že je ochotná s navrhovateľom
obnoviť manželské spolužitie a spoločnú domácnosť a odpustiť navrhovateľovi mimomanželský vzťah,
ak tento ukončí a znova začne žiť podľa svojej viery, ako sa na Z. zosobášených manželov patrí, z

vykonaného dokazovania je nepochybné, že aj keď odporkyňa takýto postoj k obnove manželského
spolužitia v odvolaní prezentovala, pre prípadné obnovenie manželského spolužitia s navrhovateľom
nevykonala žiadne konkrétne opatrenia, manželia dlhodobo spolu nežijú. Zo správania a konania
účastníkov nevyplýva, že by skutočne mienili (a to aj odporkyňa) manželské spolužitie obnoviť. Naopak,
z prezentovaného postoja navrhovateľa je zrejmé, že tento manželské spolužitie s odporkyňou obnoviť

nemieni, existujúci mimomanželský vzťah nemieni ukončiť. V súdenej veci sú preto splnené všetky
zákonnépodmienkyvzmysle§24vzmysleZákonaorodineprerozvodmanželstvaúčastníkov.Okresný
súd venoval aj náležitú pozornosť riadnemu zisteniu skutkového stavu, predovšetkým na posúdenie
otázky spôsobilosti rodičov zabezpečiť maloletým deťom sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletých detí. Súd v rámci tohto konania oboznámil vykonané

dokazovanie vo veci vedenej Okresným súdom Brezno č. k. 8P/248/2012, v ktorej veci prebiehalo
konanie súbežne, pričom vo veci č. k. 8P/248/2012 rozhodol Okresný súd Brezno rozsudkom zo dňa 18.
09. 2014 tak, že maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti otca, matke maloletých detí uložil povinnosť
prispievať na výživu maloletých detí po 27,13 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene výšky životného
minima na maloleté nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé z detí sumou 30 % z takto

zmeneného životného minima počnúc dňom 16. 04. 2014, rozhodol o zameškanom výživnom. Styk
matky s maloletými deťmi upravil tak, že matka je oprávnená a povinná sa s maloletými deťmi stýkať
každý utorok od 16.00 h do 17.00 h, každý štvrtok od 16.00 h do 17.00 h a každú sobotu od 15. 00 h
do 17.00 h vždy za prítomnosti otca. Maloletým deťom a obidvom rodičom uložil povinnosť podrobiť sa
poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny F.. Matke maloletých detí uložil súd aj

povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu o rodičovskej terapii a poradenstvu v špecializovanom
zariadení podľa jej výberu. Proti tomuto rozhodnutiu podala matka odvolanie, pričom odvolací súd,
Krajský súd v Banskej Bystrici, rozsudkom č. k. 14CoP/87/2014 - 914 zo dňa 03. 03. 2015 rozsudok
okresného súdu vo výroku VII., ktorým okresný súd uložil matke maloletých detí povinnosť podrobiť
sa odbornému poradenstvu - rodičovskej terapii a poradenstvu v špecializovanom zariadení podľa jej

výberu,zrušil.Vostatnýchvýrokochrozsudokokresnéhosúdupotvrdil.Odvolacísúdpoukazujenato,že
v rámci konania pred okresným súdom vo veci 8P/248/2012 bolo vykonané dokazovanie vypracovaním
viacerých znaleckých posudkov znalcom z oboru psychiatrie a psychológie. Súd sa oboznámil aj so
závermi znaleckých posudkov, ktoré boli vypracované v priebehu trestného stíhania vedeného na
Okresnom riaditeľstve Policajného zboru F., odbor kriminálnej polície, ČVS: I.. Je nepochybné, že znalci,

ktorí vykonali znalecké dokazovanie v rámci tohto súdneho konania, a to znalci s oboru psychiatrie Y.. Y.
Y., T.. a Y.. R. V., zistili, že matka maloletých detí trpí duševnou poruchou v zmysle T., pričom u matky sa
jedná o F., vzhľadom na existenciu tejto duševnej poruchy matka nie je spôsobilá zabezpečiť kompletnú
starostlivosť o maloleté deti. Hoci matka v odvolaní namietala závery predovšetkým znalca Y.. R. V., vodvolaní neuviedla žiadne také dôvody, ktoré by boli spôsobilé spochybniť záver znaleckého posudku. Aj
vznaleckomposudkuznalkyneT..U.L.,psychologičky,ktorávypracovalaznaleckýposudokvroku2012,
znalkyňa zdôraznila, že vzhľadom na psychoticky alternovanú osobnosť matky táto nie je schopná ani

spôsobilá plnohodnotne vychovávať maloleté deti a zabezpečiť im starostlivosť. Odvolací súd uvádza,
že pokiaľ matka v odvolaní poukázala na závery znaleckého posudku znalkyne T.. Y. Q., psychologičky,
ktorá vo veci podala znalecký posudok s tým, že táto znalkyňa podľa matky maloletých detí svedčila
o dobrom potenciály matky, ktorá chce byť dobrou matkou, odvolací súd uvádza, že táto znalkyňa
v znaleckom posudku síce uviedla, že matka je v súčasnosti (znalecký posudok podaný v júli 2014)

spôsobiláplnohodnotnevychovávaťmaloletédeti,zabezpečovaťimstarostlivosť,avšakzapredpokladu,
že bude priebežne navštevovať program rodičovskej terapie a poradenstva a pokračovať v nastavenej
psychiatrickej liečbe. Teda aj táto znalkyňa spôsobilosť vychovávať maloleté deti a zabezpečovať im
starostlivosť podmienila predovšetkým riadnou psychiatrickou liečbou matky. Ani tento záver znalkyne,
ktorá je znalkyňou v oblasti psychológie, nie je spôsobilý vyvrátiť závery znalcov z oblasti psychiatrie
Y.. Y. Y., T.. a Y.. R. V. o existencii psychickej choroby matky. Vzhľadom k tomu, že zo znaleckého

dokazovania tiež vyplynulo, že otec maloletých detí je spôsobilý zabezpečovať deťom riadnu výchovu
a starostlivosť, prvostupňový súd aj podľa názoru odvolacieho súdu správne zveril maloleté deti na čas
po rozvode do osobnej starostlivosti otca.

Vzhľadom k tomu, že súd maloleté deti zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, t. j.
navrhovateľa, v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine rozhodoval aj o vyživovacej

povinnosti matky k maloletým deťom na čas po rozvode a uložil matke povinnosť prispievať na výživu
maloletých detí, pričom súd rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vecne správne
a vzhľadom na to, že matka maloletých detí je nezamestnaná, určil vyživovaciu povinnosť matky v
minimálnom rozsahu v súlade s ustanovením § 62 ods. 3 Zákona o rodine.

Vovzťahukúpravestykumatkysmaloletýmideťmiodvolacísúduvádza,žeajpodľanázoruodvolacieho

súdu úprava stretávania matky s maloletými deťmi v rozsahu, ako bol tento upravený predbežným
opatrením, je nateraz postačujúca s prihliadnutím aj k zdravotnému stavu matky, pričom okresný súd
správne rozhodol, že matka je oprávnená sa stretávať vždy za prítomnosti otca maloletých detí, a to s
prihliadnutím práve na zdravotný stav matky. V prípade absolvovania riadnej liečby matkou a zlepšenia
jej zdravotného stavu možno v budúcnosti rozšíriť úpravu stretávania matky s maloletými deťmi, v

súčasnom období rozsah úpravy stretávania ako aj miesto stretávania okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia s prihliadnutím na skutkový stav náležite zdôvodnil, toto rozhodnutie aj odvolací súd
považuje za rozhodnutie vecne správne.

Súd v súlade s ustanovením § 37 ods. 2 písm. d/ Zákona o rodine uložil maloletým deťom a obidvom
rodičom maloletých detí povinnosť podrobiť sa poradenstvu u psychológa Úradu práce, sociálnych vecí

a rodiny F., čím súd realizoval výchovné opatrenia v zmysle § 37 Zákona o rodine; je nepochybné,
že uloženie týchto výslovných opatrení je v záujme maloletých detí vzhľadom aj na odporúčanie
takéhoto výchovného opatrenia znalcami, ktorí boli ustanovení na vykonanie znaleckého dokazovania
a vypracovania znaleckých posudkov.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie okresného súdu okrem výroku VII. potvrdil vzhľadom k tomu,

že okresný súd po náležitom zistení skutkového stavu vykonal aj správne právne posúdenie v súlade
s ustanoveniami Zákona o rodine, s rozhodnutím okresného súdu sa aj odvolací súd stotožňuje a toto
rozhodnutie považuje za vecne správne. Odvolací súd uvádza, že odporkyňa v odvolaní neuviedla a
nepredložila žiadne také skutočnosti, okolnosti a dôkazy, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu alebo
zrušenie rozsudku okresného súdu, preto odvolací súd rozhodnutie okresného súdu z hore uvádzaných

dôvodov v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 144 veta prvá O. s. p. a účastníkom
konania trovy odvolacieho konania nepriznal.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.