Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 4Co/40/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112232804
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Matyóová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4112232804.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity Matyóovej a členov senátu
Mgr. Adriany Némethovej a JUDr. Jána Bernáta, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so
sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Bratislava,
Grösslingova 4, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní

navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 22.11.2013, č. k. 6C/567/2012-58, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Odporcovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa a odporcovi náhradu trov

konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie oprel o ustanovenia § 3 odsek 1 písmeno d/, odsek 2, § 9 odsek 1, odsek 2, § 15
odsek1,§16odsek1,§19odsek1zákona č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenú
pri výkone verejnej moci, ako i ustanovenia § 41 odsek 2 písmeno c/, písmeno d/, § 44 odsek 1, odsek 2
zákona č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(ďalej len „Exekučný poriadok“). Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia

majetkovej škody vo veci 6C/567/2012 vo výške 1.583,64 eur a nemajetkovej ujmy vo výške 316,73 eur z
dôvodu, že o žiadosti o udelenie poverenia došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby (omeškanie viac
ako 302 dní), rozhodnutím o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia zo dňa 10.05.2011. Navrhovateľ
sa i v ďalších veciach domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu, pretože o žiadosti na udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie v exekučnom konaní nebolo rozhodnuté v zákonnej lehote, a preto veci vedené pod sp. zn.

6C/567/2012, sp. zn. 6C/568/2012, sp. zn. 6C/570/2012, sp. zn. 6C/572/2012, sp. zn. 6C/573/2012, sp.
zn. 6C/574/2012, sp. zn. 6C/575/2012, sp. zn. 6C/576/2012, sp. zn. 6C/577/2012, sp. zn. 6C/578/2012,
ktorými sa domáhal tých istých nárokov a z toho istého právneho dôvodu, súd v záujme hospodárnosti
konania veci spojil na spoločné konanie a ďalej ich vedie pod sp. zn. 6C/567/2012, uznesením č. k.
6C/567/2012-23 zo dňa 08.04.2013.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 18Er/647/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní

žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 24.08.2010 a
exekučný súd o nej rozhodol uznesením č. k. 18Er/647/2010-9 dňa 06.04.2011 tak, že žiadosť súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť
dňa25.02.2012.Uznesenímexekučnéhosúduč.k.18Er/647/2010-19zodňa27.09.2012boloexekučné
konanie zastavené, právoplatnosť nadobudlo dňa 26.10.2012.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 10Er/907/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom

konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 24.11.2010.
Uznesením č. k. 10Er/907/2010-9 zo dňa 29.12.2010 žiadosť súdneho exekútora zamietol, uznesenienadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2011. Uznesením č. k. 10Er/907/2010-16 zo dňa 09.11.2011 bolo
exekučné konanie zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.04.2012.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 19Er/683/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom

konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd
09.09.2010. Uznesením č. k. 19Er/683/2010-9 zo dňa 28.02.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 23.03.2011. Uznesením č. k.
19Er/683/2010-14 zo dňa 09.07.2011 (správne malo byť uvedené 20.07.2011) bolo exekučné konanie
zastavené, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2012.

Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 9Er/527/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 15.07.2010.
Uznesením č. k. 9Er/527/2010-13 zo dňa 24.04.2011 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietnutá, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.10.2012. Uznesením č. k.
9Er/527/2010-31 zo dňa 19.03.2013 bolo exekučné konanie zastavené.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 10Er/276/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom

konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 28.04.2010.
Uznesením č. k. 10Er/276/2010-16 zo dňa 21.09.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2011.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 27Er/998/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom
konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 21.12.2010.

Uznesením č. k. 27Er/998/2010-10 zo dňa 23.12.2010 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.04.2011. Uznesením
č. k. 27Er/998/2010-17 zo dňa 27.12.2011 bolo exekučné konanie zastavené, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 29.05.2012.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 25Er/384/2011 mal preukázané, že v tomto exekučnom

konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 04.05.2011.
Uznesením č. k. 25Er/384/2011-10 zo dňa 11.05.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.06.2011. Uznesením
č. k. 25Er/384/2011-17 zo dňa 23.03.2012 bolo exekučné konanie zastavené, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.07.2012.

Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 7Er/861/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom
konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 06.09.2011.
Uznesením č. k. 7Er/861/2010-10 zo dňa 22.03.2012 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.04.2010.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 25Er/525/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom

konaní žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdny exekútor podal na súd 15.07.2010.
Uznesením č. k. 25Er/525/2010-9 zo dňa 25.02.2011 žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
exekučný súd zamietol, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2011.
Zo spisu Okresného súdu Nitra, sp. zn. 19Er/263/2010 mal preukázané, že v tomto exekučnom konaní
žiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúciesúdnyexekútorpodalnasúd23.04.2010.Exekučný

súd rozhodol o žiadosti vydaním poverenia zo dňa 02.03.2011.
Uviedol, že návrhy navrhovateľa na náhradu škody a nemajetkovej ujmy nepovažoval za dôvodné
a je nesporné, že navrhovateľ dňa 23.04.2012 doručil príslušnému orgánu žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a samotné podanie týchto žiadostí a uplynutie lehoty 6 mesiacov
na uspokojenie nároku na náhradu škody postačovali k tomu, aby bola splnená zákonná podmienka pre

podanie návrhu na súd napriek tomu, že lehota 6 mesiacov uplynula až po začatí súdneho konania.
Na námietku premlčania vznesenú pri uplatnení nároku na náhradu škody vzniknutému pred dňom
23.04.2009 neprihliadol z dôvodu, že o žiadostiach v žalovaných veciach boli rozhodnutia doručené
právnemu zástupcovi oprávneného po uvedenom dátume, a preto navrhovateľovi do podania návrhu na
súd neuplynula zákonná 3-ročná lehota na uplatnenie jeho nároku na náhradu škody.

Poukázal na ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010, podľa
ktorého zákonná lehota 15 dní od doručenia žiadosti písomne poveriť exekútora na vykonanie exekúcie
platí v tom prípade, ak súd nezistí rozpor v žiadosti o udelenie poverenia. Ak súd však zistí rozpor v
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, pretože musí, aby k tomu dospel skúmať
tento rozpor a vzhľadom na obtiažnosť vecí a počet nie je a nebolo ani možné do 15 dní to zistiť. Zistil,

že exekučný súd sa zaoberal vo veciach materiálnym predpokladom exekúcie a to exekučného titulu,
ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu a tento posudzoval v súlade s ustanovením § 45
odsek 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.Ďalej poukázal na komentár k ustanoveniu § 44 Exekučného poriadku a jeho časť, že uvedená lehota má
poriadkový charakter, a preto na záver o zbytočných prieťahoch pri tomto postupe súdneho exekútora,
teda aj súdu pri rozhodovaní o jeho žiadosti, spravidla nebude stačiť len prekročenie 15 dňovej lehoty,

ale aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, ktorými môže byť aj postup exekučného súdu.
Konštatoval, že ustanovenie § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010,
obsahuje iba zákonnú lehotu na vydanie poverenia, avšak neobsahuje lehotu na vydanie uznesenia o
zamietnutí žiadosti o vydanie poverenia, a preto podľa § 9 odsek 1 zákona č. 514/2003 Z. z. nie je možné
konštatovať nesprávny úradný postup súdu z dôvodu nevydania rozhodnutia v zákonom ustanovenej

lehote. Preto nebol splnený základný predpoklad, aby súd mohol konštatovať nesprávny úradný postup
v exekučnom konaní.
Dospel preto k záveru, že v prejednávaných veciach nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu z
dôvodu nevydaní rozhodnutí v zákonom ustanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných
prieťahov.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“)

tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, náhradu trov konania nepriznal, pretože sa práva na
náhradu trov vzdal tým, že si náhradu trov neuplatnil, pričom podstatné trovy mu v konaní ani nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa ním jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že súd prvého stupňa svojim postupom

odňal možnosť účastníkovi konania konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil
správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nevykonal navrhnuté
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.
V odôvodnení odvolania namietal skutočnosť, že súd rozhodol v merite veci na základe „inšpirácie“

novou právnou úpravou obsiahnutou v ustanovení § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z.. V právnom
štáte a osobitne v spravodlivom súdnom konaní nie je možné, aby súd interpretoval hmotné právo
platné v čase vzniku právnej skutočnosti a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou
hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou právneho poriadku až po vzniku právnej skutočnosti a po
tom, čo došlo k založeniu zodpovednosti právneho vzťahu. Ak súd založil svoje rozhodnutie na takejto

neprípustnej interpretácii, dopustil sa nesústredeného postupu, ktorý má za dôsledok v nesprávnosti
súdneho rozhodnutia. Súd bol jednoznačne pri svojom rozhodovaní viazaný ustanovením § 9 odsek 1
zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom pred prijatím zákona č. 412/2012 Z. z. a nemohol interpretovať
toto ustanovenie prostredníctvom ustanovenia § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení zákona
č. 412/2012 Z. z., súd svojím rozhodnutím de iure a de facto aplikoval princíp priamej retroaktivity,

čo je neprípustné. Uviedol, že súd vôbec nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol
stav právnej neistoty. Zákonodarca v danom prípade vytvoril legitímnu sféru tolerancie trvania právnej
neistoty určením zákonnej lehoty, exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona
nemal oprávnenie, a posunul trvanie právnej neistoty do času, ktorý je z hľadiska ochrany základného
práva na spravodlivý súdny proces neakceptovateľný. Právna istota ohľadom riadneho výkonu exekúcie

totiž nemohla byť odstránená rozhodnutím rozhodcovského súdu ale len súdu exekučného. Namietal,
že súd mu zamietnutím znaleckého dokazovania znemožnil objektívnym spôsobom preukázať výšku
materiálnejškodyamechanizmusjejvznikuanazamietnutieznaleckéhodokazovanianemalsúdžiadne
udržateľné dôvody, a preto založil svoje rozhodnutie na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Ďalej
poukázal na to, že súdu neprísluší polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžky konaní zákonnými lehotami a

je jeho povinnosťou aplikovať platné právo, a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd svojimi úvahami úplne
neguje doposiaľ vytvorenú a stabilizovanú judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu,
ktorý uviedol, že zodpovednosť štátu za prieťahy v konaní vznikajú aj vtedy, ak súdy konajú náležite, ale
dĺžku konania ovplyvňujú „mimosúdne“ faktory, ako napr. rozsah nevybavenej súdnej agendy. Taktiež

Dohovor zaväzuje zmluvné štáty, aby organizovali svoj právny poriadok takým spôsobom, aby vyhovel
požiadavkám článku 6 ods. 1, zahrňujúc aj právo na rozhodnutie veci v primeranej lehote. Keďže súd, ale
ani samotný štát neprijal žiadne opatrenia na riešenie vzniknutej kritickej situácie, nedostatok takýchto
opatrení nemôže byť dávaný za vinu navrhovateľovi a to v takej forme, že on nepresadzoval vydanie
poverenia zákonnými možnosťami. Uviedol že nechápe, aký môže mať na výsledok konania dopad

skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom a išlo o prejav
nesústredenej činnosti súdu, kedy súd vyhodnocoval aj také skutočnosti, ktoré s predmetom konania
nesúviseli.Odporca sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 odsek 1 OSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

navrhovateľa (§ 212 odsek 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania, ktoré mu
predchádzali. Odvolanie navrhovateľa prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214
odsek 2 OSP s verejným vyhlásením rozhodnutia, pri splnení si povinnosti upravenej v ustanovení § 156
odsek 3 OSP a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa § 219 odsek 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 odsek 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

S poukazom na ustanovenie § 212 odsek 1 OSP, pri posudzovaní predmetnej veci sa odvolací súd
zaoberal len námietkami navrhovateľa uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvého
stupňa, ktorý predchádzal napadnutému rozhodnutiu.

Predmetom tohto konania je:

1/ 6C/567/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.583,64 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 316,73 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 18Er/647/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 302 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav

zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu

príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 18Er/647/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
24.08.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému P. K., o
vymoženie 1.131,82 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zo dňa 13.04.2010, sp. zn. SR 01991/10. Exekučný súd uznesením zo dňa
06.04.2011,č.k.18Er/647/2010-9,zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia,uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 25.02.2012. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 27.09.2012, č. k.
18Er/647/2010-19 exekučné konanie zastavil.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,

keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 302 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (24.08.2010), po
náležitom preskúmaní, vo veci rozhodol (06.04.2011). Hoci exekučný súd rozhodol po 225 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 302 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti
danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

2/ 6C/568/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.824,62 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 364,92 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/907/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch

v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 185 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/907/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
24.11.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému P. X., o vymoženie
424 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 07.07.2010, sp. zn. SR 05564/10. Exekučný súd uznesením zo

dňa 29.12.2010, č. k. 10Er/907/2010-9, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia,
uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.03.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa
09.11.2011, č. k. 10Er/907/2010-16 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.04.2012.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,

keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 185 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to

explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (24.11.2010), po
náležitom preskúmaní, vo veci rozhodol (29.12.2010). Hoci exekučný súd rozhodol po 35 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 185 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti

danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

3/ 6C/570/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 3.043,01 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 608,60 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. ozodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 19Er/683/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 244 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav

zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/683/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
09.09.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému V. B., o
vymoženie 714,50 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 12.05.2010, sp. zn. SR 03677/10. Exekučný súd uznesením zo

dňa 28.02.2011, č. k. 19Er/683/2010-9, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 23.03.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 20.07.2011, č.
k. 19Er/683/2010-14 exekučné konanie zastavil, uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 02.06.2012.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15

dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 244 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 185 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť

veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia

žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného

ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (09.09.2010), po
náležitom preskúmaní, vo veci rozhodol (28.02.2011). Hoci exekučný súd rozhodol po 172 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 244 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti
danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

4/ 6C/572/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 4.715,17 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 943,03 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 9Er/527/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 699 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučnýsúd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia

príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 9Er/527/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa

15.07.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej J. Q., o vymoženie
1.039,49 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho
rozhodcovského súdu zo dňa 02.02.2010, sp. zn. SR 23629/09. Exekučný súd uznesením zo dňa
24.04.2011, č. k. 9Er/527/2010-13, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia po tom,
ako oprávneného, prostredníctvom súdneho exekútora, dňa 27.09.2010 vyzval na doloženie potrebných

dokladov, ktoré oprávnený zaslal súdu dňa 15.10.2010. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa
24.10.2012. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 19.03.2013, č. k. 9Er/527/2010-31 exekučné
konanie zastavil.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15

dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 699 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že na vydanie
poverenia sa 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora vzťahovala, zo strany exekučného
súdu došlo k vydaniu rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o
udelenie poverenia (15.07.2010), po náležitom preskúmaní, prostredníctvom súdneho exekútora, vyzval
oprávneného na doloženie potrebných dokladov (27.09.2010), aby mohol po doručení podkladov

(15.10.2010) následne vo veci rozhodnúť (24.04.2011). Hoci exekučný súd rozhodol po 282 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 699 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti
danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

5/ 6C/573/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.535,34 eur

z titulu majetkovej škody a sumy 307,07 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 10Er/276/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch

v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 578 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 10Er/276/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
28.04.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému P. J., o
vymoženie 311,36 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stálehorozhodcovského súdu zo dňa 16.10.2009, sp. zn. SR 15939/09. Exekučný súd
uznesením zo dňa 21.09.2011, č. k. 10Er/276/2010-16, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia po tom, ako oprávneného, prostredníctvom súdneho exekútora, dňa 30.04.2010 vyzval na

doloženiepotrebnýchdokladov,ktoréoprávnenýzaslalsúduažnaurgenciu,dňa13.09.2010.Uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2011.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 578 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť

veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu

alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,

aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol
by to explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku
(§ 44 odsek 8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti
vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia
(28.04.2010), prostredníctvom súdneho exekútora, vyzval oprávneného na doloženie potrebných

dokladov (30.04.2010, 01.07.2010), aby mohol po doručení podkladov (13.09.2010) vo veci rozhodnúť
(21.09.2011). Hoci exekučný súd rozhodol po 511 dňoch od doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie
578 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné
prieťahy.

6/ 6C/574/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 3.314,35 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 662,87 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 27Er/998/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 111 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav

zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu

príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 27Er/998/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
21.12.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej M. U., o vymoženie 882,45
eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského

súdu zo dňa 01.10.2010, sp. zn. SR 08453/10. Exekučný súd uznesením zo dňa 23.12.2010, č.
k. 27Er/998/2010-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňom 22.04.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 27.12.2011, č. k.
27Er/998/2010-17 exekučné konanie zastavil.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,

keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 111 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (21.12.2010), po
náležitom preskúmaní vo veci rozhodol (23.12.2010). Exekučný súd tak rozhodol po 2 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 111 dní, ako uvádzal navrhovateľ), a preto s ohľadom na
okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť absolútne žiadne zbytočné prieťahy.

7/ 6C/575/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 3.789,29 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 757,86 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 25Er/384/2011.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 48 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav

zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu

príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/998/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
04.05.2011 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému D. F., o
vymoženie 1.112,87 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho

rozhodcovského súdu zo dňa 31.01.2011, sp. zn. SR 13740/10. Exekučný súd uznesením zo dňa
11.05.2011, č. k. 25Er/384/2011-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňom 03.06.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 23.03.2012, č.
k. 25Er/384/2011-17 exekučné konanie zastavil.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,

keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 48 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2011 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto

uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie

v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (04.05.2011), po
náležitom preskúmaní vo veci rozhodol (11.05.2011). Exekučný súd tak rozhodol po 7 dňoch od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia (nie 48 dní, ako uvádzal navrhovateľ), a preto s ohľadom na
okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť absolútne žiadne zbytočné prieťahy.

8/ 6C/576/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 1.413,56 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 282,71 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 7Er/861/2011.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch

v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 279 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav
zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.

Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

ZobsahuOkresnéhosúduNitrasp.zn.7Er/861/2011vyplýva,žeexekučnémusúduboladňa06.09.2011
doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej U. E., o vymoženie 436 eur s
príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo
dňa 17.06.2011, sp. zn. SR 04735/11. Exekučný súd uznesením zo dňa 22.03.2012, č.

k. 7Er/861/2011-10, zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia, uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.04.2013.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 279 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť

veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2011 (v čase začatia
exekučného konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia
vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov,

exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti

tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to

explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek
8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie v
zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (06.09.2011), vo veci
rozhodol (22.03.2012). Hoci exekučný súd rozhodol po 197 dňoch od doručenia žiadosti o udelenie
poverenia (nie 279 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti danej veci, nemožno

vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

9/ 6C/577/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 2.970,84 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 594,17 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z. z. ozodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku nesprávneho
úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 25Er/525/2010.
Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti súdneho exekútora

o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote, v prieťahoch
v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej doby, s omeškaním
viac ako 278 dní a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných podmienok, keď exekučný
súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu v časti istiny, čím vytvoril stav

zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením prekážky veci rozhodnutej.
Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom
škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.

Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 25Er/525/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
15.07.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnej T. F., o vymoženie 1.054,19
eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu zo dňa 25.01.2010, sp. zn. SR 23219/09. Exekučný súd uznesením zo dňa

25.02.2011,č.k.25Er/525/2010-9,zamietolžiadosťsúdnehoexekútoraoudeleniepoverenia,uznesenie
nadobudlo právoplatnosť dňa 18.03.2011. Následne exekučný súd uznesením zo dňa 25.10.2011, č. k.
25Er/525/2010-16 exekučné konanie zastavil.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,
keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15

dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 278 dní, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu zložitosť
veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul
podľa § 41 odsek 2 písmeno c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu
so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto
uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd preto tak, ako i súd prvého stupňa, poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného
ustanovenia vyplýva, že 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora, sa pre exekučný súd
vzťahovala len na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Pokiaľ by však bol úmysel zákonodarcu,
aby bola 15 dňová lehota i na rozhodnutie, ktorým sa zamietne žiadosť o udelenie poverenia, bol by to
explicitne zakotvil spôsobom, ako v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku (§ 44 odsek

8, § 50 odsek 2). Zo strany exekučného súdu tak nedošlo k porušeniu povinnosti vydať rozhodnutie
v zákonom stanovenej lehote, pretože po doručení žiadosti o udelenie poverenia (15.07.2010), vo
veci rozhodol (25.02.2011). Hoci exekučný súd rozhodol po 225 dňoch od doručenia žiadosti o
udelenie poverenia (nie 278 dní, ako uvádzal navrhovateľ), s ohľadom na okolnosti danej veci, nemožno
vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

10/ 6C/578/2012 - návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáha zaplatenia sumy 125 eur
z titulu majetkovej škody a sumy 770 eur z titulu nemajetkovej ujmy podľa zákona č. 514/2003
Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, vzniknutých mu v dôsledku
nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Nitra v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

19Er/263/2010. Nesprávny úradný postup navrhovateľ vzhliadol v nevydaní rozhodnutia o žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej 15 dňovej
lehote, v prieťahoch v konaní pri rozhodovaní o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, pretože k rozhodnutiu o vydaní poverenia došlo až po uplynutí zákonom stanovenej
doby, s omeškaním viac ako 14 mesiacov a vykonaním úradného postupu bez splnenia zákonných

podmienok, keď exekučný súd vykonal opätovné posúdenie práva navrhovateľa na zaplatenie dlhu
v časti istiny, čím vytvoril stav zakladajúci reálnu vymožiteľnosť istiny a jej príslušenstva založením
prekážky veci rozhodnutej.Rozhodovanie o náhrade škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je závislé od posúdenia
príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou škodou ako jedným z rozhodujúcich
predpokladov pre vznik škody. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy, ak škoda vznikla následkom

škodovej udalosti, a preto nesprávny postup orgánu štátu musí byť vždy so vznikom škody vo vzťahu
príčiny a následku.
Z obsahu Okresného súdu Nitra sp. zn. 19Er/263/2010 vyplýva, že exekučnému súdu bola dňa
23.04.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, na návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o., proti povinnému F. V. (Q.), o vymoženie

1.020 eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu, ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súduzodňa25.11.2009,sp.zn. SR19889/09.Exekučnýsúddňa02.03.2011vydalpodčíslom5403
081945* poverenie a súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého poveril vykonaním predmetnej exekúcie
po tom, ako oprávneného, prostredníctvom súdneho exekútora dňa 28.04.2010 vyzval na doloženie
potrebných podkladov k rozhodnutiu, ktoré oprávnený doložil 24.02.2011.
Podľa navrhovateľa takýto postup exekučného súdu vykazuje znaky nesprávneho úradného postupu,

keď k rozhodnutiu exekučného súdu o žiadosti súdneho exekútora došlo až po uplynutí zákonnej 15
dňovej lehoty s časovým oneskorením viac ako 14 mesiacov, ktoré je potrebné s ohľadom na právnu
zložitosť veci a potrebu spolupráce s účastníkmi konania hodnotiť ako prieťahy v konaní.
Podľa § 44 odsek 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 01.06.2010 (v čase začatia exekučného
konania), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie

exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z vyššie citovaného ustanovenia síce vyplýva, že na vydanie
poverenia sa 15 dňová lehota od doručenia žiadosti exekútora vzťahovala, zo strany exekučného súdu
došlo k vydaniu rozhodnutia po zákonom stanovenej lehote, avšak súd rozhodnutie vydal až po
náležitom preskúmaní veci (po výzvach oprávneného) na 6. deň po doručení potrebných podkladov,
preto s ohľadom na okolnosti danej veci, nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy.

Správne preto súd prvého stupňa zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho i správny právny záver, t.
j. po preskúmaní podmienok potrebných k vzniku zodpovednosti štátu za škodu, nezistil naplnenie ani
jednej z nich.

K námietkam navrhovateľa, že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred
súdom odvolací súd udáva, že po preskúmaní veci a konania, ktoré mu predchádzalo, takúto vadu
konania podľa § 221 odsek 1 písmeno f/ OSP nezistil. V predmetnej veci sa navrhovateľ a ani jeho
právny zástupca pojednávania (22.11.2013) nezúčastnili, svoju neúčasť právny zástupca navrhovateľa
ospravedlnil (21.11.2011 emailom), pričom však predvolanie mu bolo doručené v dostatočnom časovom

predstihu (08.10.2013). K ďalším námietkam navrhovateľa, že rozhodnutie nebolo vydané v zákonom
ustanovenej lehote odvolací súd poukazuje už na vyššie uvedené zistené skutočnosti súdom prvého
stupňa, z ktorých jednoznačne vyplýva skutočnosť, že exekučný súd rozhodol vo veciach o zamietnutí
žiadostí o udelenie poverenia v primeranej lehote vzhľadom k tomu, že zákonom stanovená lehota v
týchto prípadoch platila len na vydanie poverenia a vo veci o udelení poverenia rozhodol v lehote 6 dní po

doručení potrebných dokladov na rozhodnutie. Preto odvolací súd konštatuje, že ani v jednom prípade
z hore uvedených vecí k stavu právnej neistoty namietaného navrhovateľom nemohlo dôjsť. Keďže
navyše niektoré z predmetných exekučných konaní boli následne aj právoplatne zastavené z dôvodu,
že navrhovateľ nedisponoval spôsobilým exekučným titulom, nemohlo dôjsť ku vzniku akejkoľvek škody
oprávneného pre samotnú nemožnosť realizácie exekúcie. Taktiež i ďalšie skutočnosti, namietané

navrhovateľom v jeho odvolaní sú bez právneho významu a preskúmavaného rozhodnutia sa vôbec
netýkajú. Čo sa týka námietok navrhovateľa k aplikácii právnej úpravy § 9 odsek 2 zákona č. 514/2003
Z. z. odvolací súd udáva, že v tomto prípade nemôže ísť o nesprávnosť rozhodnutia, keďže súd prvého
stupňa aplikoval vo svojom rozhodnutí právny predpis v správnom znení účinnom do 01.01.2013.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, preto ako vecne
správny, podľa § 219 odsek 1 OSP potvrdil.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 odsek 1 v spojení s § 142
odsek 1 a § 151 odsek 1 veta prvá OSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal, keďže odporca návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania

nepodal.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.