Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/154/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5712214615
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Potocký

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5712214615.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého

a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Zuzany Hartelovej, v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený Advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR, so sídlom Župné námestie
13, Bratislava, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, v konaní o odvolaní navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 9C/228/2012-83 zo dňa 25. septembra 2014, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Martin napadnutým rozsudkom návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol (výrok I.).
Odporcovi náhradu trov konania nepriznal (výrok II.).
Rozhodnutie odôvodnil tým, že sa navrhovateľ návrhom na začatie konania doručeným súdu dňa
27.09.2012 domáhal náhrady škody mu spôsobenej pri výkonu verejnej moci vo výške 175 eur a
nemajetkovej ujmy vo výške 1.051,08 eur, ako aj trovy konania.
Po vykonanom dokazovaní mal okresný súd za preukázané zo spisu Okresného súdu Martin

sp. zn. 21Er/2558/2006, že súdny navrhovateľ podaním, doručeným súdnemu exekútorovi Mgr.
Mariánovi Kráľovi, s exekútorským úradom so sídlom H. XX, XXX XX. T. O., dňa 09.10.2006, navrhol
tomuto súdnemu exekútorovi vykonanie exekúcie proti dlžníkovi na vymoženie pohľadávky, priznanej
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu, zriadeného zriaďovateľom, obchodnou spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. IČO: 35 922 76 , so sídlom Trnavská cesta 70, 821 02 Bratislava, zo
dňa 27.06.2006, sp. zn. SR 1959/06. Žiadosťou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 09.11.2006, súdny
exekútor požiadal súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Udelením poverenia č. 5506 044155

zodňa04.12.2006súdžiadostisúdnehoexekútoravyhovel.Podaním,doručenýmsúdudňa20.09.2010,
navrhovateľ navrhol súdu zmenu exekútora. Uznesením zo dňa 17.04.2012, č. k. 21Er/2558/2006-24
súd návrhu na zmenu súdneho exekútora vyhovel.
Súd ďalej citoval viaceré ustanovenia zákona č. 514/2003 Z. z., na základe ktorých rozhodol. Poukázal
na to, že navrhovateľ vo svojom návrhu na začatie konania konštatoval, že mu mala vzniknúť škoda,
keď súd rozhodol o návrhu navrhovateľa na zmenu súdneho exekútora po uplynutí zákonnej lehoty,
resp. po veľmi dlhej dobe, teda postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi. Takéto tvrdenia

navrhovateľa však v konaní preukázané neboli.
Súd z exekučného spisu zistil, že Okresný súd Martin skutočne nerozhodol o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v lehote 30 dní od doručenia takéhoto návrhu, teda nerozhodol v zákonnej
lehote, ale nekonal svojvoľne a bezdôvodne, pretože na účely rozhodnutia o tomto návrhu vyžadovalsúčinnosť od pôvodného súdneho exekútora a v snahe skúmať, či exekučným titulom priznaná
pohľadávka navrhovateľa nie je pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy, vyžadoval ďalšiu súčinnosť aj
od navrhovateľa, v dôsledku čoho túto lehotu súd nedodržal. Nesprávny úradný postup navyše nie je

jedinou podmienkou pre vznik nároku navrhovateľa na náhradu škody, spôsobenej orgánom verejnej
moci, a to v dôsledku nesprávneho úradného postupu. Ďalším predpokladom pre priznanie takéhoto
nároku je vznik škody a nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom
a škodou, resp. nemajetkovou ujmou ako protiprávnym následkom.
Súd konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal vznik a výšku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ predovšetkým v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia.
Na základe uvedeného súd návrh navrhovateľa na začatie konania ako nedôvodný zamietol, nakoľko
neboli splnené predpoklady, vyžadované zákonom č. 514/2003 Z. z. pre úspešné uplatnenie nároku na
náhradu škody a nemajetkovej ujmy navrhovateľom. V konaní totiž nebola preukázaná ani existencia
nezákonného rozhodnutia, ani existencia nesprávneho úradného postupu exekučného súdu, ktorým by
navrhovateľovi mohla vzniknúť tvrdená škoda a nemajetková ujma.

O trovách konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“)
odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech však právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko odporca si trovy
konania nevyčíslil podľa § 151 ods. 1 O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu

a žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vrátiť na ďalšie konanie.
Podstata jeho odvolacích námietok spočívala v tvrdení, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v §
221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (§ 205
ods. 2 písm. a/, v spojení § 221 ods. 1 písm. f/), b/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
O. s. p - rozhodoval vylúčený sudca (§ 205 ods. 2 písm. a/ v spojení § 221 ods. 1 písm. g/), c/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p - súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil
tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav (§ 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. h/), d/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods.
2 písm. c/), e/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§

205 ods. 2 písm. f/).
K dôvodom odvolania bližšie uviedol, že pokiaľ z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že
súd prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu postupujúc podľa § 101
ods. 2 O. s. p. poukázal na to, že požiadal súd o zrušenie pojednávania a uviedol dôležité dôvody
a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Navrhovateľ uskutočnil podanie obsiahnuté v

texte návrhu, ktorým upovedomil súd o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola
vec pridelená systémom súdneho manažmentu na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z konania
vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie sudcu,
nič nemení na tom, že v očiach navrhovateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto (okrem dôvodov označených v návrhu), že rozhodnutie

krajskéhosúdujevrozporesustálenourozhodovacoupraxouinýchkrajskýchsúdovvskutkovoaprávne
totožných veciach. Súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami, za ktorých je
možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného pojednávania z
dôležitého dôvodu. Súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia sa s obsahom
predloženej ústavnej sťažnosti, nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a viedol pojednávanie, na

ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol. Ďalej tvrdil, že nebol oboznámený s obsahom
dôkazov a prednesov, nemal možnosť sa k týmto vyjadriť a sám nemal možnosť navrhnúť dôkazy na
podporu svojich protitvrdení. Podľa neho súd úplne ignoroval všetky tvrdenia navrhovateľa o majetkovej
škode, hodlal v konaní pred súdom prostredníctvom vykonaného pojednávania predložiť dôkazy o výške
majetkovej škody a to aj prostredníctvom znaleckého posudku, ktorého vyhotovenie zabezpečil. Opieral

sa o tvrdenia, že aj sám súd zistil, že o návrhu neoblo rozhodnuté v zákonom stanovenom čase a pre túto
nečinnosť a nesprávny úradný postup nenašiel žiadne objektívne udržateľné ospravedlňujúce dôvody.
S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu a vytknuté procesné chyby žiadal, aby odvolací súd zrušil
rozsudok okresného súdu a vrátil vec tomuto súdu na opätovné prejednanie.

Odporca sa k odvolaniu písomne nevyjadril.

Krajskýsúd,akosúdodvolací(§10ods.1O.s.p.),pozistení,žeodvolaniebolopodanévčasúčastníkom
konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravnýmprostriedkom (§ 201 O. s. p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O.
s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 212 ods. 1
O. s. p.) a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) z nasledovných

dôvodov:

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k
záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým

zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného
vyhotovenia napadnutého rozsudku je vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods.
2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných
bodoch na ne odkazuje.

Vzhľadomktomu,žeodvolacísúdjerozsahomadôvodmiodvolaniaviazaný,priposudzovanídanejveci

sazaoberallennámietkaminavrhovateľauvedenýmivodvolaníaprocesnýmpostupomprvostupňového
súdu predchádzajúcim vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ ide o odvolacie námietky, že súd sa podľa navrhovateľa nedostatočne oboznámil s podmienkami

za ktorých je možné viesť konanie, keď ignoroval jeho žiadosť o zrušenie (odročenie) nariadeného
pojednávania z dôležitého dôvodu, že súd vychádzajúc z mylného skutkového stavu bez oboznámenia
sa s obsahom predloženej ústavnej sťažnosti nesprávne aplikoval ust. § 101 ods. 2 O. s. p. a
viedol pojednávanie na ktorom za neprítomnosti navrhovateľa meritórne rozhodol (v žiadosti sa pritom
zdôrazňovalo, že navrhovateľ trvá na osobnej účasti splnomocneného zástupcu na pojednávaní, avšak

na takom, ktoré bude vedené nestranným sudcom na nestrannom súde) a k tvrdeniu, že nemal možnosť
sa vyjadriť k tvrdeniam odporcu, z ktorých súd pri svojom rozhodovaní vychádzal a zachytil ich aj
v odôvodnení svojho rozhodnutia, že nemal možnosť sa vyjadriť ani k dôkazom, ktoré súd vykonal
a založil na nich svoje rozhodnutie a že za takejto procesnej situácie došlo k degradácii zásady
kontradiktórnosti, k porušeniu práva navrhovateľa na súdnu ochranu, ako aj k odňatiu jeho možnosti

konať pred súdom, odvolací súd k uvedeným námietkam uvádza: Preskúmaním spisového materiálu na
vec sa vzťahujúceho, bolo zistené, že dňa 08.08.2014 bolo splnomocnenému zástupcovi navrhovateľa
doručené predvolanie na pojednávanie na deň 25.09.2014. Spolu predvolaním na pojednávanie mu bolo
doručené uznesenie o zrušení uzneseniu okresného súdu č. k. 9C/228/2012-36 zo dňa 06.08.2013,
nakoľko v odvolaní (č. l. 44 spisu) výslovne uviedol, že nepodal súdu námietku zaujatosti a teda

spoplatnenie fiktívneho návrhu je bezpredmetné. Ďalej bolo preukázané, že v podaní zo dňa 18.09.2014
žiadal o zrušenie nariadeného pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu
a sudcu. Žiadal o doručenie rozhodnutia o vylúčení, resp. nevylúčení sudcov Okresného súdu Martin.
Nakoľko (ako je uvedené nižšie) neboli v prejednávanej veci zistené okolnosti, ktoré by predstavovali
relevantné dôvody na zrušenie pojednávania z dôvodu porušenia zásady nestrannosti konajúceho

sudcu, odvolací súd uvedené odvolacie námietky navrhovateľa vyhodnotil ako nedôvodné. Odvolací súd
v tomto smere uvádza nasledovné:
Ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (§ 14 a nasl. O. s. p.) predstavujú výnimku z významnej
ústavnej zásady, že nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR).
Vzhľadom na to možno vylúčiť sudcu z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci len celkom

výnimočne a len zo skutočne závažných dôvodov, ktoré sudcovi zjavne bránia rozhodnúť v súlade
so zákonom, objektívne, nezaujato a spravodlivo. Samotný subjektívny názor účastníka konania, že v
osobe určitého sudcu sú dané okolnosti vylučujúce ho z prejednávania a rozhodovania veci, nezakladá
ešte bez ďalšieho dôvod pre legitímne obavy z jeho nestranného a nezaujatého rozhodovania. Dôvod na
vylúčenie sudcu nezakladá ani skutočnosť, že sudca má prejednať a rozhodnúť vec, v ktorej žalovaným

je súd, na ktorom tento sudca vykonáva súdnictvo (viď napr. uznesenie NS SR z 31. 05. 2010 sp.
zn. 3Nc/14/2010). Pre účely preskúmavanej veci odvolací súd konštatuje, že dôvodom na vylúčenie
sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne (podľa tvrdenia žalobcu)
svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť odporcu na náhradu
škody a nemajetkovej ujmy v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Aplikačná prax Najvyššieho súdu

SR pri zohľadnení tak subjektívneho, ako aj objektívneho hľadiska (teória zdania) sa v prevažujúcej
miere prikláňa k záveru o povinnosti, ako aj požiadavke na sudcu v každej veci zachovať vecný
profesionálny prístup, nadhľad, potrebnú dávku odstupu. Preto samotná skutočnosť, že predmetom
konania je nesprávny úradný postup, na ktorom sudca vykonáva svoju funkciu, pričom tento nebolzákonným sudcom v exekučnej veci, v ktorej malo dôjsť k nesprávnemu úradnému postupu, nezakladá
pomer k veci. Naviac konajúca sudkyňa sa opakovane vyjadrila, že sa v prejednávanej veci necíti
zaujatá.

K odvolaciemu dôvodu, že neboli splnené podmienky pre konanie podľa § 101 ods. 2 O. s. p. je
potrebné uviesť, že prvostupňový súd nariadil pojednávanie na deň 23.04.2014, pričom právny zástupca
navrhovateľa bol o konaní týchto pojednávaní riadne a včas oboznámený. Tým, že na pojednávanie
sa navrhovateľ ani jeho zástupca nedostavili potom neobstojí jeho námietka, že okresný súd vo veci
rozhodol bez toho, aby mu umožnil vyjadriť sa ku skutkovým a právnym otázkam veci a odvolací súd

konštatuje, že boli v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. splnené všetky predpoklady na prejednanie
veci bez prítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a pokiaľ okresný súd vec na pojednávaní
dňa 25.09.2014 prejednal a o nej rozhodol, neodňal tým navrhovateľovi možnosť konať pred súdom,
nakoľko sa tejto možnosti sám zbavil tým, že sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol na pojednávanie
včas predvolaný viac ako 5 dní pred termínom pojednávania (§ 115 ods. 2 O. s. p.). Odvolací súd
bol zhodne s prvostupňovým súdom toho názoru, že dôvody uvádzané navrhovateľom nebolo možné

považovať za dôležité dôvody pre odročenie v zmysle ust. § 101 ods. 2 O. s. p. Tým si navrhovateľ a jeho
splnomocnený zástupca sami zmarili možnosť realizovať na pojednávaní svoje procesné oprávnenia,
a to najmä možnosť navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom a tvrdeniam protistrany,
právo na poučenia v zmysle ust. § 118 ods. 2 O. s. p. ako aj v zmysle ust. § 120 ods. 4 O. s. p., ktoré
sa realizujú spravidla na pojednávaní (vo vzťahu k prítomným účastníkom).

Odňatím možnosti konať pred súdom podľa ustanovenia § 221 písm. f/ O. s. p. je taký nesprávny,
procesné ustanovenia porušujúci, postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi
odníme možnosť pred ním konať a v konaní uplatňovať procesné práva priznané mu za účelom
zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv. V zmysle § 18 O. s. p. majú účastníci v občianskom súdnom
konaní rovnaké postavenie a súd je povinný zabezpečiť im rovnaké možnosti na uplatnenie ich práv

(napr. právo vykonávať procesné úkony vo formách ustanovených zákonom - § 41 O. s. p., nazerať do
spisu a robiť si z neho výpisy - § 44 O. s. p. vyjadriť sa k návrhom na dôkazy a ku všetkým dôkazom,
ktoré sa vykonali - § 123 O. s. p., byť predvolaný na súdne pojednávanie - § 115 O. s. p., na to, aby im
bol rozsudok doručený do vlastných rúk - § 158 ods. 2 O. s. p. atď.).
Podľa ust. § 101 ods. 2 O. s. p., súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne

predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie,
môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu. Uvedené
ustanovenie sa uplatní aj pri prejednaní odvolania odvolacím súdom (§ 211 O. s. p.).
V prejednávanej veci bol postup okresného súdu v súlade s citovaným § 101 ods. 2 O. s. p. Navrhovateľ
nepožiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu tvoriaceho prekážku na jeho strane brániacej

mu v účasti na pojednávaní (§ 119 ods. 1, 3 O. s. p.), požiadal o zrušenie pojednávania z dôvodu, že vo
veci koná vylúčený sudca, ktorý dôvod (ako už bolo opakovane uvedené vyššie) nebol dôvodný.

K samotnému porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odvolací súd poukazuje
na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR (II.ÚS 471/2012, I.ÚS 86/02, I.ÚS 70/02,

I.ÚS 16/02, I.ÚS 63/00), keď samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty nemožno automaticky
vyhodnotiť ako porušenie základného práva účastníka konania na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Samotné nedodržanie zákonnej lehote nemožno totiž vnímať izolovane, oddelene od
ostatných okolností, ktoré objektívne majú vplyv na jej plynutie a významnou mierou sa podieľajú na jej
predĺžení. Preto bolo nevyhnutné prihliadať na všetky podstatné okolnosti prípadu, tak ako to správne

učinil v tomto konaní aj okresný súd.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu vrátane výroku o trovách konania
ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224
ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania
postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil a ani z obsahu spisu nevyplýva, že by mu tieto boli
vznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .