Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9CoP/20/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114212182
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5114212182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov

senátu JUDr. Jany Kotrčovej, JUDr. Ladislava Mejstríka, vo veci starostlivosti súdu o maloletú E. O.,
nar. XX. X. XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline,
pracovisko Bytča, dieťa rodičov, matky F. O., nar. X. X.. XXXX, bytom O. nad V. XXX a otca F. O., nar.
XX. X. XXXX, bytom I., A. XXXX/XX, v konaní o zvýšenie výživného, na odvolanie otca proti rozsudku
Okresného súdu Žilina, č.k. 21P/89/2014-288 zo dňa 24. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Žiline zaviazal otca platiť zvýšené výživné na maloletú E. zo
sumy 50,- eur na sumu 80,- eur mesačne, počnúc dňom vyhlásenia rozsudku k rukám matky vždy do
každého 25. dňa v mesiaci vopred.
Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej úpravy
výživného (rozsudok tamojšieho súdu sp. zn. 21P/264/2012 zo dňa 28. 1. 2013) došlo medzi účastníkmi
k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. Otec bol v
čase predchádzajúcej úpravy nezamestnaný, z ktorého dôvodu došlo k rozhodnutiu o znížení výživného

zo sumy 70,- eur na sumu 50,- eur, pričom už v súčasnej dobe má trvalé zamestnanie, kde dosahuje
zárobok 386,94 eur.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, otec maloletého dieťaťa. Žiadal
rozsudok prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac tým, že prvostupňový
súd nesprávne právne posúdil vec z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. V čase
predchádzajúcej úpravy poberal nemocenské dávky vo výške 307,- eur, a preto prvostupňový súd

pochybil, keď vychádzal zo skutočnosti, že bol v tom čase nezamestnaný. V súčasnosti žije v byte,
ktorý vlastnícky patrí jeho dlhoročnej priateľke B. L., lebo ona spoločne s jej manželom ho po rozvode
prichýlili, nakoľko nie je v jeho schopnostiach, ani možnostiach prenajať si byt, resp. garsónku, keďže
ceny za prenájom garsónky sa pohybujú okolo 200,- eur mesačne + energie a sám by znášal všetky
náklady na stravu. Spôsobom, ktorým mu od roku 2008 až po súčasnosť si zabezpečuje svoje bývanie,
musí prispievať 200,- eur mesačne na domácnosť. Ako zamestnanec bezpečnostnej služby pracuje
nepravidelne na 12 hodinové a 24 hodinové zmeny, z ktorého dôvodu musí na cestu používať osobné

motorové vozidlo a vynaloženie nákladov má cca 20,- eur mesačne na nákup pohonných hmôt.

Matka vo svojom vyjadrení žiadala rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť.
Poukazovalanato,žedcéranavštevuje8.ročníkzákladnejškolyavýživné,takakohourčilprvostupňovýsúd, je minimálne a nepostačuje ani na pokrytie základných potrieb dieťaťa. Len na nákup okuliarov
musela zaplatiť 115,- eur. Navštevuje súkromnú umeleckú školu, kde jej musí prispievať 100,- eur ročne,
pričom vo februári už musí platiť náklady za 2. polrok. Nemôže si dovoliť ani výdavok 30,- eur za mobilný

telefón, na ktorý poukazuje otec (dcére dobíja mesačne najnižší kredit 6,- eur).

Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom

bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu podľa ust. § 219 O.s.p.
ako vecne správne potvrdil.

Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom pre maloleté deti v prípade, ak od poslednej úpravy výživného dôjde medzi účastníkmi k takej
zmene pomerov, kedy už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene

pomerov môže dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade maloletého dieťaťa) v dôsledku
fyzického vyspievania, zvyšovaním nákladov, súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ako i
na strane povinného (v tomto prípade otca) v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného zníženia príjmu,
rozšírenia, resp. zúženia okruhu vyživovacích osôb a pod..

Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností potom prvostupňový súd postupoval správne, keď na
základe návrhu matky skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi účastníkmi k takej zmene
pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom pre maloleté dieťa. V tomto
smere vykonal vo veci i dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrhu matky
vyhovel.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany otca neboli v
priebehu odvolacieho konania uvedené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový súd
v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Povinnosťou súdu, ktorý rozhoduje o novej - zmenenej vyživovacej povinnosti, je vždy porovnať pomery,
ktorétuexistovalivčasepredchádzajúcehorozhodnutiaspomermi,ktoréexistujúnastraneúčastníkovv
čase rozhodovania o novej - zmenenej vyživovacej povinnosti. V žiadnom prípade už súd v tomto konaní
nemôže skúmať, či výživné určené pôvodným rozhodnutím bolo primerané, lebo v takomto prípade by

sa jednalo o neprípustnú reparáciu už právoplatného rozhodnutia.
Je nepochybné, že pri rozhodovaní o návrhu otca na zníženie výživného súd vychádzal (tak ako to
vyplýva z dôvodov jeho rozhodnutia) z dohody rodičov a z predpokladu, že u otca bol rozviazaný
pracovný pomer, aj keď v tom čase poberal dávky počas práceneschopnosti, ktorých výšku súd bližšie
neskúmal. Súd v predchádzajúcom konaní ani nemohol vychádzať z výšky dávok počas PN, lebo sa tu

nejednalo o trvalý príjem, ale len o príjem dočasný s predpokladom následnej nezamestnanosti. Ak teda
v súčasnej dobe otec má trvalé zamestnanie s trvalým príjmom, jedná sa o novú skutočnosť, na ktorú
prvostupňový súd správne prihliadol, a preto odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

Záverom je podľa názoru odvolacieho súdu potrebné zdôrazniť i to, že v situácii, keď zákonná úprava v

ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine ukladá rodičovi bez akéhokoľvek príjmu (t.j. i rodičovi, ktorý je objektívne
nezamestnaný a nemá žiadny príjem) prispievať na nezaopatrené dieťa bez ohľadu na jeho vek (t.j. i
na dieťa bezprostredne po narodení) sumou, ktorá predstavuje 30 % zo životného minima, je výživné
vo výške 80,- eur na dieťa vo veku 15 rokov len minimálnym výživným a postačuje na pokrytie tých
najzákladnejších potrieb.

Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s
použitím ust. § 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho
konania, lebo sa jednalo o konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .