Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/639/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5613212883
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5613212883.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa - Prvá stavebná
sporiteľňa, a. s., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 30, IČO: 31 335 004, proti odporcom: 1/ V. S., nar.
XX.X.XXXX, bytom V. I. č. XXX, 2/ Q. S., nar. XX.X.XXXX, bytom V. I. č. XXX, o splnenie povinnosti
zaplatiť sumu 12.354,28 eur s príslušenstvom, na základe odvolania navrhovateľa proti rozsudku
Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 7C/20/2014-50 zo dňa 30.4.2014 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti odporcov 1/, 2/ zaplatiť navrhovateľovi istinu,
úrok z omeškania a trovy prvostupňového konania tak, že odporcovia 1/ a 2/ rade sú p o v i n n í

spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.067,35 eur, úrok z omeškania vo výške 7,7%
ročne zo sumy 11.925,12 eur od 1.12.2013 do zaplatenia a trovy konania 711,36 eur, a to mesačnými
splátkami vo výške 160 eur mesačne splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca od mesiaca
nasledujúceho po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za
následok zročnosť celého plnenia.

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, v ktorom okresný súd v zostávajúcej časti návrh zamietol.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd vyhovel čiastočne návrhu navrhovateľa a odporcov v 1/, 2/ rade
zaviazal k povinnosti spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 12.067,35 eur s úrokom

z omeškania vo výške 7,7% ročne zo sumy 11.925,12 eur od 1.12.2013 do zaplatenia, zároveň
navrhovateľovi priznal trovy konania v sume 711,36 eur, pritom istinu s príslušenstvom ako aj trovy
konania povolil splácať mesačnými splátkami u odporcu v 1/ rade vo výške 140 eur a u odporkyne v
2/ rade vo výške 20 eur, splatné vždy do 20. dňa kalendárneho mesiaca od mesiaca nasledujúceho po
právoplatnosti rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého
plnenia. V zostávajúcej časti návrh navrhovateľa okresný súd zamietol.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané uzavretie zmluvy o stavebnom úvere medzi účastníkmi,
na základe ktorej bol odporcom poskytnutý úver vo výške 19.945,53 eur, ktorý sa zaviazali splácať

mesačnými splátkami vo výške 372,40 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 4,70% ročne. V konaní bola
nesporná ku dňu odstúpenia od zmluvy výška dlhu v sume 12.800,12 eur ako aj porušenie zmluvnej
povinnosti odporcami v 1/ a 2/ rade splácať úver dohodnutým spôsobom riadne a v čas. Po odstúpení
od zmluvy navrhovateľom, v období odo dňa 21.6.2013, vychádzajúc z predloženého listinného dôkazunavrhovateľa, odporcovia v 1/ a 2/ rade mu zaplatili sumu 875 eur a súd konštatoval zostávajúcu
povinnosť odporcov 1,2 zaplatiť navrhovateľovi titulom dlžnej istiny sumu 11.925,12 eur. Vzhľadom na
spotrebiteľský charakter zmluvy súd aplikoval občianskoprávnu úpravu týkajúcu sa čiastočného plnenia

dlhu ako právnu úpravu výhodnejšiu pre odporcov v 1/ a 2/ rade, konkrétne ustanovenie § 566 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri čiastočnom plnení peňažného dlhu sa plnenie dlžníka
započítava najprv na istinu a potom na úroky, ak dlžník neurčí inak.

V konaní bola nesporná nezaplatená časť úroku z omeškania za október 2013 vo výške 64,94 eur a
november2013vovýške77,29eur.Vtejtočastihodnotilsúdnároknavrhovateľazadôvodnýaodporcom

v 1/ a 2/ rade uložil povinnosť zaplatiť aj zročný úrok z omeškania vo výške 142,23 eur. S poukazom na
ustanovenie § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 Občianskeho zákonníka okresný súd konštatoval povinnosť
odporcov 1/, 2/ navrhovateľovi zaplatiť aj úrok z omeškania z dlžnej istiny 11.925,12 eur a to vo výške
7,70% ročne od 1.12.2013 do zaplatenia, pri určení výšky úrokov z omeškania okresný súd vychádzal
z ustanovenia § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka (v znení od 1.1.2009). Základom úročenia bola aj nezaplatená časť istiny úveru

poodstúpeníodzmluvy,vtejtočastisúdkonštatovalnedôvodnosťnárokuanávrhnavrhovateľazamietol.

Okresný súd dodal, že zmluva, ktorú účastníci uzavreli, má charakter typovej formulárovej zmluvy, preto
nadanýprávnyvzťahzaloženýzmluvoubolopotrebnéaplikovaťustanovenie§54ods.1,2Občianskeho
zákonníkaasúdmalpovinnosťexoffopreskúmať,čiuplatnenýnároknavrhovateľanezahŕňaajpeňažné
plnenie vyplývajúce zo zmluvných podmienok, ktoré vytvárajú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa.

Predmetnázmluvapatrímedzispotrebiteľskézmluvy,akékoľvekneprimeranénerovnovážnedojednanie
je podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatné.

V súlade s ustanovením § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku okresný súd povolil odporcom
v 1/ a 2/ rade na zaplatenie dlhu splátky v celkovej výške 160 eur mesačne, prihliadajúc na výšku
peňažného plnenia ako i na to, že povolením splátok v označenej sume nebude navrhovateľ vo svojich

majetkových pomeroch dotknutý. V prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky odporcovia môžu stratiť
výhodu splátok a vznikne im povinnosť zaplatiť dlh jednorázovo.

O trovách prvostupňového konania okresný súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku. Úspech navrhovateľa v spore bol v rozsahu 98% (12.067,35 eur) v tejto časti boli neúspešní
odporcovia v 1/ a 2/ rade. Úspech odporcov v 1/ a 2/ rade predstavoval 2% (286,85 eur) v tejto časti bol

neúspešný navrhovateľ. Čistý úspech navrhovateľa konštatoval súd v rozsahu 96% a zodpovedajúco
tomuto čistému úspechu priznal navrhovateľovi od odporcov 1,2 trovy konania v sume 711,36 eur titulom
zaplateného súdneho poplatku za návrh na začatie konania.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Jeho odvolanie smeruje
do výroku, v ktorom okresný súd v zostávajúcej časti jeho návrh zamietol, do výroku o nepriznaní

náhrady trov konania v plnej výške a do časti výroku, v ktorom okresný súd odporcom 1/, 2/ povolil
istinu, príslušenstvo, ako i trovy konania splácať v splátkach. V týchto odvolaním napadnutých častiach
sa domáhal zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Odvolateľ poukazoval na to, že uplatnený nárok vychádza z uzatvorenej úverovej zmluvy s odporcami.
Títo si svoje povinnosti splácať úver riadne a včas stanovenými mesačnými splátkami neplnili, z tohto

dôvoduonodúverovejzmluvyodstúpil.Účinnosťodstúpenianastala21.6.2013,nakoľkovtentodeňmali
odstúpenie od zmluvy doručené obaja odporcovia. K tomuto dňu predstavovala výška jeho pohľadávky
voči odporcom 12.800,12 eur. Odo dňa nasledujúceho po účinnosti odstúpenia od zmluvy zúročil celý
zostatok dlhu úrokom z omeškania v sadzbe 7,70 % p.a., v zmysle článku VII. bod 7 úverovej zmluvy.
Predkladal súdu listinné dôkazy (výpisy z účtu, stavebného úveru), ktorými špecifikoval, že po účinnom

odstúpení od zmluvy v akých sumách, v akých dátumoch (odvolateľ ich konkrétne špecifikuje na druhej
strane odvolania) boli odporcami 1/, 2/ uskutočnené čiastočné úhrady. Aj okresný súd mal preukázané,
že ku dňu odstúpenia od zmluvy (21.6.2013) bola výška jeho pohľadávky 12.800,12 eur, teda tak, ako to
uvádza v návrhu. Nesúhlasí však s tvrdením súdu, že z výpisov z účtu vyplýva, že zo strany odporcov 1/,
2/ bolo mu uhradených po 21.6.2013 celkovo 875 eur. Tento záver súdu nekorešponduje so skutočnýmstavom. Z výpisov z účtu jednoznačne vyplýva, že mu (odvolateľovi) bolo uhradených 860 eur. Rozdiel
vo výške 15 eur predstavuje úhrada zo dňa 14.6.2013, táto však predchádzala dátumu stanovenia dlhu
k účinnosti odstúpenia od zmluvy a bola už vo vyrátanej sume k 21.6.2013 vo výške 12.800,12 eur

zohľadnená. Jeho nárok o úhradu vo výške 15 eur súd ponížil dvakrát, pričom nárok bol v tejto časti
splnený len raz.

Za nesprávne považoval odvolateľ započítanie čiastkového plnenia odporcami na istinu za mesiac
október 2013 v sume 69,94 eur, za november 2013 vo výške 77,29 eur. On započítal čiastočné
plnenie od odporcov 1/, 2/ v uvedených mesiacoch v prvom rade na príslušenstvo v zmysle § 330

ods. 2 Obchodného zákonníka. Odvolateľ poukazuje aj na závery rozhodnutia Najvyššie súdu SR v
uznesení 6MCdo/4/2012 zo dňa 27.3.2013, ktorým bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Prešove pre
nesprávny postup inštančne nižších súdov, keď na právne vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy aplikovali
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy vzniknuté z úverovej zmluvy sú tzv. absolútne
obchody a bez ohľadu na povahu účastníkov sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka.
Odvolateľ poukazuje aj na § 330 Obchodného zákonníka v spojení s § 261 ods. 6 písm. d/ a § 263

„započítanie čiastočného plnenia vzniknutého z úverovej zmluvy v prvom rade na úroky, ak dlžník neurčí
inak, nie je zmluvnou, ale zákonnou podmienkou“. On vychádzal z tejto úpravy, započítaval čiastočné
plnenia podľa zákona preto nesprávne súd aplikoval § 54 ods. 1, § 566 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Odvolateľ poukazoval na právnu úpravu zákonom č. 102/2014 Z.z., ktorou bol Občiansky zákonník v §
52 ods. 2 doplnený o ustanovenie, na základe ktorého sa na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom

je spotrebiteľ, majú vždy prednostne použiť ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. Účinnosť tohto ustanovenia bola stanovená na 13.6.2014, zákonom
č. 151/2014 Z.z. posunutá na 1.4.2015. Právna norma pôsobí do budúcnosti, do účinnosti tejto právnej
úpravy musia platiť ustanovenia Obchodného zákonníka. Navyše, vyhlásenie odporcov o určení, že
plnenie sa má započítavať na istinu, nebolo dané, z odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva,

že by súd vykonal na túto skutočnosť dokazovanie. Odvolateľ bol preto názoru, že čiastočné plnenie
odporcom malo byť započítané v prvom rade na príslušenstvo a jemu uplatnený nárok súd mal priznať
v celej výške.

Odvolateľ namietal aj postup súdu, ktorým povolil uhrádzať určené plnenie v mesačných splátkach
odporcovi v 1/ rade vo výške 140 eur a odporkyni v 2/ rade vo výške 20 eur mesačne. Odvolateľ zvýraznil

tzv. pasívnu solidaritu na strane odporcov 1/, 2/, z tohto princípu vyplýva, že dlh nie je možné medzi
jednotlivých dlžníkov deliť, veriteľ je oprávnený požadovať celé plnenie od ktoréhokoľvek dlžníka. Ak súd
určil záväzok odporcov za solidárny a určil zároveň plnenie v mesačných splátkach, mal určiť mesačnú
splátku dlhu pre oboch odporcov jednou sumou. Je vecou vnútorného vzťahu medzi dlžníkmi akým
spôsobom si svoj nárok jeden voči druhému následne svojou dohodou vyporiadajú. Namieta zároveň

aj výšku mesačnej splátky (v súčte splátky určenej pre oboch odporcov), ktorou im bola umožnená
povinnosť plniť, výška mesačnej splátky podľa odvolateľa nie je úmerná výške priznanej pohľadávky.
Takto stanovenými mesačnými splátkami by odporcovia iba istinu splácali viac ako 6 rokov, pritom
musia uhradiť i príslušenstvo a nahradiť trovy konania. Odporcovia 1/, 2/ sa zmluvne zaviazali plniť
mesačných splátkami vo výške 327,40 eur a súd pri rozhodovaní o výške mesačnej splátky znížil

zmluvne dohodnutú výšku splátky pod polovicu pôvodnej, čím podľa názoru odvolateľa súd zasiahol do
jeho práva na uspokojenie pohľadávky minimálne v dohodnutej dobe. Celé uplatnené plnenie mu malo
byť priznané, nemal byť jeho návrh ani v časti zamietnutý a nárok na náhradu trov konania vychádzajúc
z týchto argumentov mal mu byť priznaný v celej výške. Odporcom 1/, 2/ malo byť umožnené splácanie
dlhu splátkami vo vyššej výške a mal byť zohľadnený princíp povinnosti odporcov plniť dlh spoločne a

nerozdielne.

Odporcovia1/,2/uviedlivpísomnomvyjadreníkodvolaniu,žesúsivedomísvojichpovinnostísplatiťdlh,
tento aj splatiť chcú, avšak v súčasnej dobe výška splátky 327,40 eur je príliš vysoká, priam likvidačná,
nakoľko ich príjem nie je postačujúci na to, aby takú vysokú splátku splácali. Priklonili sa k rozsudku
okresného súdu, ktorým ich zaviazal splácať dlh splátkami v celkovej výške 160 eur mesačne (odporcu

1/ 140 eur a odporkyňu 2/ 20 eur). Uvedené sumy posielajú na účet navrhovateľa od júna 2014.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal na to oprávnený
účastník (§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal vec vrozsahu danom v § 212 ods. 1 O.s.p. a aplikáciou postupu podľa § 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211
ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. vo výroku, v
ktorom okresný súd v zostávajúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. V ďalšej časti rozsudok okresného

súdu podľa § 220 O.s.p. zmenil, táto zmena sa však dotýka povolenia splátok dlhu z dôvodu existujúcej
pasívnej solidarity odporcov.

Preskúmaním spisu krajský súd zistil, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav riadne,
vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy hodnotil v súlade s ustanovením § 132 i
nasl. O.s.p. a v súdenej veci prijal i správny právny záver. Krajský súd, pokiaľ ide o vecné otázky týkajúce

sa základu priznaného nároku, jeho výšky, príslušenstva, v celom rozsahu sa stotožnil s písomným
odôvodnením napadnutého rozsudku.

Odvolací súd súhlasil s argumentáciou odvolateľa v tom, že zákonom č. 102/2014 Z.z. bol novelizovaný
zákon č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), konkrétne ustanovenie § 52 ods. 2, keď na konci
tohto ustanovenia sa pripája veta: „Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva“.

Správne vyargumentoval súd prvého stupňa spotrebiteľský charakter právneho vzťahu, ktorý účastníci
založili medzi sebou zmluvou o úvere. V predmetnom právnom vzťahu odporcovia 1/, 2/ nevystupujú
ako podnikatelia ale ako súkromné osoby. Nebolo preukázané, že označená zmluva by riešila finančné
otázky súvisiace s podnikaním odporcov 1/, 2/. Zmluva bola pripravená ako formulárová vopred,

navrhovateľ vystupuje v pozícií tzv. dodávateľa, poskytuje služby, poskytoval finančné prostriedky
pre odporcov 1/, 2/ ako spotrebiteľov. V podstate ani odvolateľ nespochybňuje spotrebiteľský právny
vzťah, ktorý účastníci medzi sebou zmluvou o úvere založili. Odvolateľ zastáva prioritne v odvolacom
argumente názor, že na predmetný právny vzťah a na jeho nárok uplatnený a plynúci z dotknutého
právneho vzťahu okresný súd nemal aplikovať prednostne ustanovenia Občianskeho zákonníka ale

ustanovenia Obchodného zákonníka, pretože medzi účastníkmi vznikol tzv. absolútny obchod na ktorý
dopadá právny režim ustanovení Obchodného zákonníka. Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu
správne na daný právny vzťah vyhodnotený ako spotrebiteľský aplikoval priaznivejšie ustanovenie
hmotného práva - v danom prípade Občianskeho zákonníka poskytujúc ochranu spotrebiteľom
(ako slabšej zmluvnej strane) pri posudzovaní nároku navrhovateľa. Zákonodarca prijatím novely

Občianskeho zákonníka konkrétne ustanovenia § 52 ods. 2 reagoval aj v konkrétnej právnej rovine
jednoznačným zakomponovaním princípu ochrany aj v tých právnych vzťahoch, v ktorých dodávateľ
služby so spotrebiteľmi výslovne vyjednal aplikáciu Obchodného zákonníka pre daný právny vzťah.
Zákonodarca práve v § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka zakomponoval jednoznačné ustanovenie
a postup, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú

ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. V článku
14 zákona č. 102/2014 Z.z. účinnosť novely Občianskeho zákonníka sa uvádza od 1.4.2015, znamená
to, že označené hmotnoprávne ustanovenie Občianskeho zákonníka ku dňu rozhodnutia odvolacieho
súdu už nadobudla účinnosť, z tohto dôvodu odvolací súd aplikáciu označeného hmotnoprávneho
ustanovenia na daný prípad vylúčiť ani nemohol. Krajský súd ale dodáva, že poskytnutie ochrany súdom

prvého stupňa v rozhodnutí odporcom 1/, 2/ aj pred obdobím 1.4.2015 podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka ako výhodnejšej hmotnoprávnej úpravy má svoj zákonný rámec, jednoznačne vychádza z
princípu ochrany spotrebiteľov podľa komunitárneho práva napr. viď rozhodnutie ( uvádzané aj súdom
prvého stupňa ) Oceáno Gruppo Editoriál a Salvat Editores, C-240/98, až C 20-44/98, Mostaza Claro
C - 168/05. Na tomto základe konštatoval krajský súd vecnú správnosť rozsudku vo výroku, v ktorom

okresný súd v zostávajúcej časti návrh navrhovateľa zamietol.

Za dôvodný vyhodnotil odvolací argument navrhovateľa, ktorým namietal nesprávny postup okresného
súdu, keď nezohľadnil princíp pasívnej solidarity odporcov 1/, 2/ pri povolení splátok dlhu. Princíp
pasívnej solidarity musí byť uplatnený podľa názoru odvolacieho súdu nielen v otázke povinnosti
odporcov spoločne a nerozdielne uhradiť navrhovateľovi istinu a príslušenstvo, ale tento princíp má byť

uplatnený aj vo vzťahu povolenia splátok dlhu. Uvedený záver viedol odvolací súd k zmene rozsudku
okresného súdu postupom podľa § 220 O.s.p., v rámci tejto zmeny uložil odporcom 1,2 povinnosťspoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 12.067,35 eur, úrok z omeškania vo výške 7,7% ročne
zo sumy 11.925,12 eur od 1.12.2013 do zaplatenia a trovy konania 711,36 eur, podľa § 160 ods. l O.s.p.
povolil odporcom 1,2 istinu, príslušenstvo, trovy konania splácať navrhovateľovi v splátkach v sume 160

eur mesačne tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Pri povolení splátok v uvedenej výške jednoznačne platí princíp pasívnej solidarity odporcov, t.j. ich
povinnosť uhradzovať povolené mesačné splátky spoločne a nerozdielne.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacím argumentom navrhovateľa, ktorým žiadal určiť odporcom
vyššie splátky. Navrhovateľ nespochybnil existujúce rodinné, sociálne, príjmové pomery odporcov 1/, 2/

umožňujúce splácanie dlhu ( istiny, príslušenstva, trov ) v splátkach. Odvolací súd navyše pri povolení
splátokvsume160eurmesačneprihliadalnauznávacíprejavodporcov1/,2/vpriebehuceléhosúdneho
konania, ktorým dlžnú istinu ako i príslušenstvo pohľadávky voči navrhovateľovi 1/, 2/ uznali a ani
navrhovateľ v postavení právnickej osoby ( peňažná inštitúcia) nebude nepriaznivo majetkovo dotknutý.

Rozhodovanie okresného súdu v súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania je v
súlade s ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p. Zohľadňuje princíp čistého úspechu navrhovateľa v

konaní a v zodpovedajúcej výške tomuto čistému úspechu okresný súd priznal navrhovateľovi i trovy
prvostupňového konania.

Plný úspech v odvolacom konaní nemal ani navrhovateľ ani odporcovia 1/, 2/. Náhradu trov odvolacieho
konania si neuplatnila ani jedna procesná strana a z obsahu spisu nevyplynulo, žeby boli vznikli nejaké
trovy v spojení s podaným odvolaním navrhovateľa. Krajský súd vychádzajúc z danej procesnej situácie

účastníkom (žiadnemu z nich) podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. náhradu trov
tohto odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .