Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2015

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 25C/60/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112206987
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Heinrich

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2015:4112206987.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci navrhovateľa : BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Šoltésovej 14, zastúpený SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, proti
odporcovi : U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. I., M. H. XXXX/XX, zastúpený súdom ustanoveným
opatrovníkom N.. G. G., vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Nitra, za účasti vedľajšieho
účastníka na strane odporcu: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom v Skalici,
Petrovská 10, zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Nám.
Josipa Andriča 1, o zaplatenie 331,94 eura s príslušenstvom, sudcom JUDr. Petrom Heinrichom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi zaplatenia sumy 331,94 eura s
príslušenstvom z titulu neuhradenej zmluvnej pokuty. Navrhovateľovi právny predchodca pohľadávku
postúpil. Odporca mal podľa zmluvných dojednaní riadne odoberať službu a platiť za ňu, túto povinnosť
si neplnil a právny predchodca navrhovateľa vypojil SIM kartu odporcu z prevádzky, na základe čoho
nezotrval odporca v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Právny predchodca navrhovateľa vystavil
odporcovi faktúru na zmluvnú pokutu v žalovanej výške.

Vo veci nebol vydaný platobný rozkaz z dôvodu neprimeranej zmluvnej pokuty. Vo veci bolo nariadené
pojednávanie, ktoré sa konalo v neprítomnosti navrhovateľa, jeho právneho zástupcu, odporcu,

opatrovníka odporcu, vedľajšieho účastníka a jeho právneho zástupcu podľa § 101 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením sa s listinnými a to : faktúrou, zmluvou o
pripojení zo dňa 15.11.2005, dodatkom k zmluve o pripojení, všeobecnými podmienkami, uznesením
č.k. 9RO/79/2012 - 25 zo dňa 20.08.2014, uznesením č.k 25C/60/2015-29 zo dňa 10.02.2015,
ospravedlnením zo dňa 18.02.2015 a zistil tento skutkový a právny stav :

Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení dňa 15.11.2005 a dodatky.
Právny predchodca navrhovateľa vystavil odporcovi faktúru na sumu 331,94 eura splatnú 11.03.2009,
v ktorej uvádzal, že ide o zmluvnú pokutu. Pohľadávku postúpil na navrhovateľa. Navrhovateľ v návrhutvrdil, že odporca mal podľa zmluvných dojednaní riadne odoberať službu a platiť za ňu, túto povinnosť
si neplnila a právny predchodca navrhovateľa vypojil SIM kartu odporcu z prevádzky, na základe čoho
nezotrval odporca v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Súd navrhovateľa žiadal (rovnako aj v

iných zhodných konaniach navrhovateľa) o dokladovanie dôvodu uloženia zmluvnej pokuty a odstúpenia
od zmluvy, teda dôkazu o odstúpení právneho predchodcu od zmluvy s odporcom, pred skončením doby
viazanosti a dôvodnosti uloženia zmluvnej pokuty. Navrhovateľ sa k výzve nevyjadril.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je osobitne

upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na

prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 488 O.z. záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie od
dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Podľa § 544 ods. 1 O.z. ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 545a O.z. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s prihliadnutím na hodnotu a
význam zabezpečovanej povinnosti. Ak veriteľ nie je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej

porušením povinnosti, na ktorú sa zmluvná pokuta vzťahuje, súd prihliadne aj na výšku škody, ktorá
porušením povinnosti vznikla, a na to, o koľko zmluvná pokuta presahuje rozsah vzniknutej škody.

Podľa § 559 ods. 1 O.z. splnením dlh zanikne.Súd návrh navrhovateľa zamietol. V danom prípade išlo o spotrebiteľskú zmluvu. Čo sa týka
samotného znenia zmluvy a dodatkov, išlo o nacyklostylované ustanovenie, ktoré nie je možné
ovplyvniť, písané drobným priam nečitateľným písmom, čo samo osebe možno považovať za nekalú

obchodnú praktiku (rozhodnutie ústavného súdu Českej republiky vo veci I.ÚS 342/2009, rozsudok
KS v Prešove 20Co/35/2011). V rámci zákonných ustanovení sa súd zaoberal žalovanou zmluvnou
pokutou. Požadovanú zmluvnú pokutu chcel súd skúmať z pohľadu jej primeranosti zabezpečenému
záväzku. Za týmto účelom bolo potrebné preukázať dôvod, či k uloženiu zmluvnej pokuty prišlo v zmysle
zmluvných dojednaní a podľa zákona. Bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa

a odporcom vznikom zmluvný vzťah. V dodatku zmluvy bola dojednaná možnosť zmluvnej pokuty
v prípade porušenia zmluvných povinnosti zo strany odporcu a následného vypojenie SIM karty zo
strany právneho predchodcu navrhovateľa. V dodatku zmluvy bola konkretizovaná doba viazanosti,
následky neplnenia si zmluvných povinností odporcom. Právny predchodca vystavil odporcovi faktúru
na zmluvnú pokutu. V zmysle § 120 O.s.p. súd vykoná dôkazy navrhnuté účastníkmi konania prípadne
dôkazy, ktoré považuje za potrebné pre rozhodnutie vo veci. Je na navrhovateľovi, aby preukázal svoje

tvrdenia. V prípade nepredloženia požadovaných dokladov navrhovateľ znáša nemožnosť preukázania
svojho nároku po hmotnoprávnej stránke neúspechom vo veci samej. Navrhovateľ napriek tomu, že je
zastúpený právnym zástupcom, u ktorého je predpoklad znalosti občianskeho súdneho poriadku, a bol
na predloženie dôkazu vyslovené vyzvaný, upozornení na nejasnosť veci nepreukázal dôvod uloženia
pokuty, existenciu pohľadávky v čase uloženia pokuty. Zmluva sa prípadným neuhradením služieb

včas automaticky nerušila. Právny predchodca navrhovateľa musel právnym úkonom voči odporcovi
od zmluvy odstúpiť v čase pred skončením doby viazanosti. Až odstúpenie od zmluvy pre správanie
sa odporcu by bolo dôvodom pre uloženie zmluvnej pokuty. Nepreukázaním tohto právneho úkonu
neuniesol navrhovateľ vo veci dôkazné bremeno. Bez požadovaných dokladov sa nedalo ani vyhodnotiť
či je návrh premlčaný, teda kedy bolo možné po prvý krát uplatniť nárok voči odporcovi, čo však súd

nepovažoval za hospodárne zisťovať vzhľadom na rozhodnutie vo veci.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi náhradu trov konania
nepriznal, keďže mu žiadne nevznikli.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 150 ods. 1 O.s.p. Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,
ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa

§ 150 O.s.p. náhradu trov konania, keď boli teoreticky naplnené predpoklady na priznanie náhrady trov
konania. Súd návrh zamietol z iných ako vedľajším účastníkom uvádzaných dôvodov, pričom sa s jeho
právnym názorom nestotožňoval Náhradu trov konania účastníkov, a aj vedľajšieho účastníka na strane
odporcu súd logicky posudzoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p., teda, že trovy súd prizná účastníkovi, ktorý
mal vo veci plný úspech. V predmetnej veci išlo o spotrebiteľskú vec. Vo všeobecnosti sú navrhovatelia

pravidelne v takýchto veciach zastúpení právnym zástupcom. Často sa pritom navrhovatelia v týchto
veciach domáhajú nárokov v rozpore s platnými právnymi predpismi upravujúcimi spotrebiteľské spory,
alebo v rozpore s dobrými mravmi. Súd to v takýchto prípadoch v jednotlivých konania ohľadne trov
právneho zástupcu navrhovateľa zohľadní. Táto skutočnosť však neznamená, že odporca, prípadne
vedľajší účastník na strane odporcu by mal byť zastúpený automaticky právnym zástupcom, a že

nemožnoobjektívneposudzovaťpodľa§150O.s.p.nárokynapriznanienáhradtrovkonaniavedľajšieho
účastníka na strane odporcu. Práva odporcu s poukazom na povinnosť súdu skúmať nárok navrhovateľa
i bez námietok odporcu neboli ohrozené. Z tohto hľadiska súd nepovažoval za nutné, aby vedľajší
účastník na strane odporcu do konania vstupoval. Legitímnou formou, ktorou právnické osoby zriadené
a zamerané na ochranu práv spotrebiteľa vo všeobecnosti prispievajú k sledovanej ochrane práv, je

aj návrh na začatie konania alebo vstup do už začatého konania v procesnom postavení vedľajšiehoúčastníka. Pri využívaní tejto formy ochrany práv spotrebiteľa je ale potrebné zdôrazniť, že prejavom
skutočnéhoaúprimnéhozáujmuoochranuprávkonkrétnehospotrebiteľazostranytej-ktorejprávnickej
osoby a logickým predpokladom efektívnosti ňou individuálne poskytovanej ochrany je, že: 1/. sa

dôsledneoboznámisovšetkýmiokolnosťamicharakterizujúcimisituáciudanéhospotrebiteľa,2/.nebude
paušálne vstupovať („nanucovať sa“) do všetkých jej známych konaní, v prípade ktorých by mohla
pôsobiť v procesnom postavení vedľajšieho účastníka (§ 93 ods. 2 O.s.p.), 3/. vstúpi len do tých konaní,
v ktorých to reálne vyžadujú potreby toho, koho chce v konaní podporovať a kto má byť v zmysle zákona
objektom ochrany - spotrebiteľa. Súd podotýka, že právne zástupca vedľajšieho účastníka oznámil vstup

vedľajšieho účastníka do konania, na základe univerzálnej plnej moci, teda je nepravdepodobné, že by
vedľajší účastník o konaní vôbec niečo vedel. Právny zástupca vedľajšieho účastníka žiadal doručenie
návrhu a príloh a priznanie trov konania v čase keď o veci vôbec nič nevedel. K veci sa nevyjadril. V
zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. a zákona o ochrane spotrebiteľa 250/2007 Z.z.. Vedľajší účastník na strane
odporcu vstúpil do konania. Úlohou a cieľom vedľajšieho účastníka v takom prípade je ochrana práv
spotrebiteľa. Činnosť či nečinnosť zduženia, by nemala spočívať, len v udelení univerzálnej plnej moci

právnemuzástupcovi.Ztohovyplýva,žedanézdruženiebymalomaťvsvojichradochosoby,ktorévedia
poskytnúť právne služby v oblasti spotrebiteľských sporov resp. iné odborne zdatné osoby. Úmyslom
zákonodarcu bolo, aby združenie na ochranu spotrebiteľa vedelo poskytnúť kvalifikovanú pomoc
spotrebiteľovi, prípadne ho podporí ministerstvo, z čoho vyplýva že nebolo úmyslom zákonodarcu, aby
sa združenie na ochranu spotrebiteľa dávalo ďalej zastupovať právnym zástupcom, keďže ide o oblasť,

v ktorej by sa mal vedľajší účastník vyznať. A ak by to predsa, len bolo z nejakého dôvodu nutné tak bez
právananáhradutrovkonania.Zopačnéhopohľadu,akbymuselprávnyzástupcazastupovaťzdruženie
na ochranu spotrebiteľa v podstate nie je dôvod pre pribratie zduženia ako vedľajšieho účastníka, keďže
takáto združenie by nevedelo naplniť predmet svojej činnosti. Daný vedľajší účastník na strane odporcu
opakovane vstupuje do súdnych sporov, automaticky zastúpený právnym zástupcom, bez toho, aby

vopred vedel o akú konkrétnu vec sa jedná, a či vôbec je potrebné do konania vstúpiť. Bez znalosti
konkrétnej veci a požiadaviek odporcov oznamuje vedľajší účastník aj vstup do právoplatne skončených
vecí. Z prístupu právneho zástupcu vedľajšieho účastníka sa súdu javí, že nejde o predmet sporu a
odporcu, ale o trovy konania vedľajšieho účastníka. Vzhľadom na uvedené okolnosti mal súd za to,
že zastúpenie vedľajšieho účastníka na strane odporcu právnym zástupcom je účelové, samo o sebe

nesleduje cieľ ochrany spotrebiteľa a narúša hospodárnosť konania, a preto náhradu trov konania
vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu nepriznal. Súd poukazuje na rozhodnutia: uznesenie KS
Banská Bystrica 13Co/105/2012-99, uznesenie KS Banská Bystrica 17Co/91/2012-74, uznesenie KS
Prešov 13Co/36/2012, uznesenie KS Banská Bystrica 16Co/100/2012-108, rozsudok KS Bratislava
3Cod 259/2011-208, rozhodnutie OS Bratislava I 7C/77/2011, uznesenia KS v Nitre 6Co/182/2012, 6Cdo

157/2011.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený

podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie

možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.