Rozhodnutie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/245/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014201948
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viliam Pohančeník
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1014201948.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Viliama Pohančeníka a členov
senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci žalobcu: Kaufland
Slovenská republika v.o.s., IČO: 35 790 164, Trnavská cesta 41/A, Bratislava, zastúpený: PPK Partners
s.r.o.,Hurbanovonámestie3,Bratislava,vmenektorejkonáJUDr.PeterOravec,advokátakonateľ,proti
žalovanému: Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky, Botanická 17, Bratislava, o

preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. XXXX/XXXX zo dňa 17.09.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného č. XXXX/XXXX zo dňa 17.09.2014 z r u š
u j e podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 70,- eur za súdny poplatok a v sume
518,76 eur z titulu trov právneho zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Konanie na správnom orgáne

Regionálna veterinárna a potravinová správa Púchov odobrala dňa 03.06.2014 v prevádzkarni: Kaufland
Slovenská republika v.o.s., Distribučné centrum Ilava - Klobušice v rámci ročného odberu vzoriek na
rezíduá pesticídov v potravinách na rok 2014 vzorku: LIMETA, krajina pôvodu Brazília. V hodnotenej
vzorke bolo zistené prekročenie pesticídov: CARBOFURAN (suma carbofuran a hydroxycarbofuran

vyjadrená ako carbofuran) - nameraná hodnota 0,036 mg/kg, limit max.: 0,01 mg/kg. Výsledky boli
uvedené v Protokole o skúške č. 9741/2014 zo dňa 27.06.2014, s posúdením nesúladu: „Posudok voči
norme v kontrolovaných znakoch: NIE JE V SÚLADE s nariadením Európskeho parlamentu a Rady č.
396/2005 z 23.02.2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách
rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS v rozsahu
vyšetrovaných rezíduí pre prekročený obsah carbofuránu.“

V prevádzkarni bola dňa 30.06.2014 vykonaná dodatočná úradná kontrola potravín, pri ktorej bolo
zistené, že výrobok: LIMETA bol do prevádzkarne dodaný dňa 31 .05.2014 v celkovom množstve 3
240 kusov, v cene 1 425,60 eur, od dodávateľa: Van Wylick, NIDERLASSUNG DRESDEN Zo Záznamu
o dodatočnej úradnej kontrole potravín č. 9741/2014/DÚKP/DA zo dňa 30.06.2014 vyplynulo, že v
dňoch 04.06.2014 a 05.06.2014 boli tieto výrobky distribuované na jednotlivé filiálky reťazca v SR podľa
predloženého distribučného zoznamu.Na základe týchto zistení vydala Regionálna veterinárna a potravinová správa Púchov (ďalej aj len
„prvostupňový správny orgán“) rozhodnutie č. 1260/2014 zo dňa 29.07.2014 (ďalej aj len „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým uznala žalobcu zodpovedným zo spáchania správneho deliktu podľa § 28 ods.

4 písm. a) zákona č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o
potravinách“) a uložila mu pokutu 20 000 eur.

Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č.
2855/2014 zo dňa 17.09.2014 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) tak, že podľa § 59 ods. 2 správneho
poriadku prvostupňové rozhodnutie zmenil a odstránil chyby, ktorých sa dopustil prvostupňový správny

orgán pri skutkovom, právnom posúdení veci a pri vyhotovení tohto rozhodnutia - do výrokovej časti
doplnil ďalšie dotknuté predpisy a popísal okolnosti preukazujúce a odôvodňujúce použitie zvýšenej
sadzby pri určení pokuty podľa § 28 ods. 7 zákona o potravinách za opakované umiestňovanie na trh
potravín nie bezpečných. Jasne vymedzil, že pokuta je uložená podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s §
28 ods. 7 zákona o potravinách. Pokutu ponechal vo výške určenej prvostupňovým správnym orgánom.

II.

Žaloba

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a napadnutého
rozhodnutia, ktoré žiadal zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V prípade jeho nezrušenia
žiadal prvostupňové rozhodnutie spolu s napadnutým rozhodnutím zmeniť tak, že uložená pokuta 20
000 eur sa zníži na 5 000 eur.

V prvom rade poukázal na základné informácie týkajúce sa správneho konania a zdôraznil, že inšpektor
počas pôvodnej kontroly reziduí pesticídov v potravinách odobral vzorku z tovaru: LIMETA a jednu jej
časť poskytol aj žalobcovi za účelom vlastnej kontroly vzorky resp. na tzv. „doplnkové stanovisko“. Túto
skutočnosť uviedol aj v Protokole o odbere vzorky zo dňa 03.06.2014. Žalobca zaslal prvostupňovému
správnemu orgánu dňa 07.07.2014 list, v ktorom okrem iného informoval o vykonaní skúšky nezávislým

laboratóriom, ktoré vypracovalo Protokol o skúške č. 53094/2014. Podľa uvedeného protokolu bol obsah
carbofuranu vo vzorke pod 0,01 mg/kg.

Prvostupňové ako aj napadnuté rozhodnutie označil za nezákonné z dôvodu porušenia pravidiel
vedenia konania. Namietal neodstránenie pochybností ohľadom kontaminácie vzorky, nakoľko v zmysle
Protokolu o odbere vzorky zo dňa 03.06.2014 zaobstaraného prvostupňovým správnym orgánom vzorka

presahovala limit a v zmysle protokolu zaobstaraného žalobcom odlišná časť tej istej vzorky limit
nepresahovala. Pri odoberaní alebo manipulácii so vzorkou mohlo podľa jeho názoru dôjsť k následnej
kontaminácii napr. pri jej odoberaní, prepravovaní do laboratória alebo v laboratóriu. Z Protokolu o
odbere vzorky zo dňa 03.06.2014, ani zo záznamu zo dňa 30.06.2014 či z Protokolu o skúške zo dňa
27.06.2014 nie je možné overiť, či boli pri manipulácii so vzorkou dodržané postupy upravené normami,

ktoré záväzne stanovujú napr. koľko dávok má inšpektor odobrať, aké nástroje má použiť a iné. Keďže
vzorka, z ktorej boli vyhotovené oba protokoly, pochádzala z rovnakého tovaru, neexistuje iné rozumné
vysvetlenie ako to, že pôvodne bola v súlade s limitom a neskôr došlo k jej kontaminácii. Dekontamináciu
vzorky nezávislým laboratóriom žalobca vylúčil. Správne orgány oboch stupňov sa v konaní ani v
rozhodnutiach s uvedenými rozpormi dostatočne nezaoberali, dôvody rozdielnosti výsledkov dostatočne

nevysvetlili a v rozpore s § 32 ods. 1 správneho poriadku vychádzali z nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci. Za účelom úplného zistenia skutočného stavu veci mali buď vykonať ďalšie
dokazovanie, alebo mali v prípade pochybností vzhľadom na trestný charakter konania aplikovať zásadu
„in dubio pro reo“.

Žalobca tiež namietal nepreskúmateľnosť Protokolu o odbere vzorky zo dňa 03.06.2014 ako aj ďalších

dôkazov a v tejto súvislosti citoval § 22 ods. 1 a 2 správneho poriadku, v zmysle ktorého mala byť z
pôvodnej kontroly vyhotovená zápisnica a nie protokol. Z protokolu nie je možné presne identifikovať,
ako na seba postupne nadväzovali jednotlivé kroky pôvodnej kontroly. Vzhľadom na to, že protokolneobsahuje ani presný popis postupu inšpektora pri odoberaní a manipulácii so vzorkou a ani žiadnu
fotodokumentáciu resp. videozáznam z priebehu pôvodnej kontroly, nie je možné jeho postup spätne
skontrolovať a preveriť, či postupoval v súlade s právnymi predpismi.

Podľa názoru žalobcu mu prvostupňový správny orgán uložil pokutu podľa nesprávneho ustanovenia
zákona o potravinách a to podľa § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 aj napriek tomu, že
prekročenie limitu reziduí pesticídov v potravinách tento zákon postihuje v kvalifikovanej skutkovej
podstate § 28 ods. 2 písm. n), ktoré je tzv. lex specialis voči § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.
Uvedenú skutočnosť podľa neho potvrdzuje aj rozhodovacia prax prvostupňového správneho orgánu.

Uložením pokuty podľa § 28 ods. 2 písm. n) v spojení s § 28 ods. 7 zákona o potravinách správne orgány
oboch stupňov vystavili žalobcu riziku uloženia budúcej mimoriadne vysokej a zničujúcej pokuty.

Ďalej namietal, že vykonaná kontrola bola v rozpore s čl. 6 a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej aj len „dohovor“). Nakoľko správne konania vrátane kontroly spĺňa dve tzv.
„Engelove kritériá“ a to kritérium povahy deliktu a kritérium povahy a prísnosti hroziacich sankcií, má
povahu trestného konania. Správne orgány oboch stupňov svojím postupom a rozhodnutiami porušili

predovšetkým právo žalobcu na prezumpciu neviny. V súvislosti s uvedeným čl. 8 dohovoru poukázal
na judikatúru Ústavného súdu SR a ESĽP, podľa ktorej sú aj právnické osoby nositeľmi práva na
nedotknuteľnosť obydlia, pričom platí, že právo na ochranu súkromia bráni štátnym orgánom zasahovať
akýmkoľvek spôsobom do toho práva. ESĽP vo svojej rozhodovacej praxi špecifikoval podmienky
uvedené v čl. 8 ods. 2 dohovoru, týkajúce sa výnimiek, po splnení ktorých môže kontrolný orgán v

rámci inšpekcie zasiahnuť do ochrany obydlia právnickej osoby. Zásah musí byť v súlade s právom,
sledovať legitímny cieľ a byť nevyhnutný v demokratickej spoločnosti. Žalobca konštatoval nesplnenie
podmienky nevyhnutnosti kontroly v demokratickej spoločnosti z dôvodu uskutočnenia inšpekcie bez
predchádzajúceho príkazu vydaného sudcom, z dôvodu, že kontrolovaný orgán disponoval širokou
právomocou ohľadom kontroly a počas výkonu inšpekcie nebola prítomná nezávislá osoba.

III.

Vyjadrenie žalovaného

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol túto zamietnuť. Poukázal na porušenie zistené úradnými
kontrolami potravín u žalobcu ako aj na odôvodnenia prvostupňového a napadnutého rozhodnutia.
Uviedol, že odobratá vzorka bola zaslaná a vyšetrená v akreditovanom národnom referenčnom

laboratóriu Štátny veterinárny a potravinový ústav Dolný Kubín a podľa výsledkov uvedených v Protokole
o skúške zo dňa 27.06.2014 bolo zistené prekročenie pesticídov. Skutočnosti zistené dodatočnou
úradnou kontrolou boli zdokumentované v Zázname o dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa
30.06.2014 a boli prerokované so zodpovednou zamestnankyňou Miladou Kovalovou, prítomnou pri
kontrole, ktorá záznam podpísala a uviedla, že ich berie na vedomie.

K námietke týkajúcej sa porušenia čl. 6 a 8 dohovoru uviedol, že úradnú kontrolu potravín a aj
samotný odber vzoriek žalobca mylne považoval za konanie, ktoré sa má vykonávať podľa ustanovení
správneho poriadku. V zmysle § 18 ods. 2 a 3 správneho poriadku správne konanie začalo až doručením
upovedomenia o začatí konania. Žalovaný následne citoval § 1 ods. 1, § 18, § 20 ods. 4 až 4, § 20
ods. 8, § 21 ods. 1 písm. b) až d) zákona o potravinách. Osobitným predpisom upravujúcim spôsob

vykonávania úradných kontrol potravín je Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004
zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania
potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá v platnom
znení zo dňa 29.04.2004 (ďalej aj len „Nariadenie (ES) č. 882/2004“), v zmysle ktorého je potrebné
vynucovanie potravinového a krmivového práva členskými štátmi a na tento účel je potrebné vykonávať

úradné kontroly. Ďalej citoval čl. 2 ods. 1 a 11, čl. 3 ods. 1 až 3, čl. 4 ods. 1 a 2 písm. g), čl. 9
ods. 1 až 3, čl. 10 ods. 1, čl. 11 ods. 7, čl. 12 ods. 1, čl. 33 ods. 1, čl. 54 ods. 1 až 3 a čl. 55 ods.
1 Nariadenia (ES) č. 882/2004. Zavedeným systémom v SR je zabezpečená nestrannosť, kvalita a
konzistentnosť úradných kontrol na všetkých úrovniach. Regionálne veterinárne a potravinové správy
používajú jednotné tlačivá protokolov o odbere vzorky obsahujúce všetky údaje potrebné pre posúdenie

postupu, identifikácie vzorky a jej skúšanie. Pokyn žalovaného č. 11/2012, ktorým sa stanovujú pravidlávýkonu úradnej kontroly potravín, obsahuje aj formu úradného záznamu. Úradné záznamy aj protokoly
boli vyhotovené v súlade s určenými požiadavkami. Vzhľadom na to, že zamestnanci orgánu úradnej
kontroly majú rozsah svojich oprávnení určený v § 20 zákona o potravinách, nemôžu ísť nad ich rámec.

Žalovaný vyjadril nesúhlas s tvrdením žalobcu o nevysporiadaní sa s odlišným protokolom predloženým
ako dôkaz. Podľa jeho názoru ho vyhodnotil tak, že poukázal na Protokol o odbere vzorky zo dňa
03.06.2014 a argumentáciou o tom, že analýzu vzorky vykonalo úradné laboratórium pre analýzu
reziduí pesticídov na Štátnom veterinárnom a potravinovom ústave Dolný Kubín. Zároveň uviedol
štyri národné referenčné laboratóriá s celoslovenskou pôsobnosťou ako aj metódy používané pre

rastlinné komodity. Námietky žalobcu o následnej kontaminácii vzorky pri jej odbere, prepravovaní
alebo v laboratóriu označil za irelevantné. V Protokole o odbere vzorky zo dňa 03.06.2014 boli jasne
zdokumentované úkony a postup pri jej odoberaní, pričom bola odobratá aj vzorka na doplnkové
stanovisko znalca. Vzorky boli jednotlivo zabalené do papierových krabíc, prelepené lepiacou páskou,
previazané špagátom a zapečatené. Následne bola vzorka uskladnená v chladiacom zariadení a
bola zvonnou linkou prepravená do úradného laboratória. V tejto súvislosti žalovaný citoval povinnosti

pracovníkov zvonnej linky, zásady príjmu vzoriek a postup pri zistení nezhody, ktoré boli správnymi
orgánmi dodržané. Nemožno spochybňovať výsledky rozboru uvedené v Protokole o skúške zo dňa
27.06.2014, keďže vzorka bola správne zabalená, zapečatená a pán Siráň bol pri jej odbere prítomný,
protokol podpísal a nepodal nijaké námietky. Ku kontaminácii vzorky nemohlo dôjsť.

Výklad žalobcu o nezákonnosti odôvodnenia skutkových zistení spočívajúci v nevykonaní kontroly v

súladesčl.8dohovorujepodľažalovanéhonadrámecčl.6a8dohovoru,nakoľkožalovanýmázákonné
právo vykonávať úradné kontroly potravín bez predchádzajúceho ohlásenia, bez akéhokoľvek povolenia
s oprávnením jeho zamestnancov vstupovať v prevádzkovom čase aj mimo neho do priestorov, v ktorých
sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v ktorých sa vyrábajú potraviny, manipuluje sa s nimi alebo sa
umiestňujú na trh. Prevádzkareň, v ktorej sa umiestňujú na trh potraviny, sa nepovažuje za obydlie s

garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti. Navyše, predaj potravín nie je možné vykonávať
bez toho, aby mali spotrebitelia prístup do prevádzkarne.

Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu o uložení pokuty podľa nesprávneho ustanovenia zákona o potravinách,
žalovaný citoval § 28 ods. 2 písm. n), § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, čl. 14 Nariadenia
(ES) č. 178/2002, čl. 18 ods. 1 písm. a) Nariadenia (ES) č. 396/2005 a tiež stanovisko Výskumného

ústavu potravinárskeho Bratislava k nevyhovujúcej vzorke. Je nepochybné, že žalobca umiestňoval na
trh potravinu nie bezpečnú a uvedené konanie bolo správne posúdené ako správny delikt podľa § 28
ods. 4 písm. a) zákona o potravinách.

IV.

Posúdenie veci

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej
republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.

Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu.

Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa
procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom
predpísanom postupe je správny orgán oprávnený, ale súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu
konania a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti, ak sa
na také konanie vzťahuje zákon o správnom konaní, resp. iný procesný zákon.Právnym posúdením je činnosť, pri ktorej sa zo skutkových zistení vyvodzujú právne závery a aplikuje sa
konkrétna právna norma na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou
práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak sa nepoužil správny právny predpis alebo

ak sa síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne sa interpretoval alebo ak sa zo správnych
skutkových záverov vyvodili nesprávne právne závery.

Na tomto mieste je vhodné uviesť, že súd musí nielen rešpektovať právo, ale jeho výklad a aplikácia
musia smerovať k spravodlivému výsledku. Súdu prislúcha, aby sa zaoberal otázkou, či mechanická
a formalistická aplikácia zákona bez ohľadu na zmysel a účel záujmu chráneného právnou normou,

nemôže priniesť absurdné následky a v prípade, že tomu tak je, aby takúto interpretáciu zákona odmietol
a zvolil výklad v duchu zákona.

Pri výklade právnej normy treba vychádzať z toho, že podstatná je aplikácia materiálneho hľadiska,
nakoľko právny formalizmus v podmienkach demokratického právneho štátu nemôže celkom prevládnuť
(napr. nález ÚS ČR z 04.02.1997, sp. zn. Pl. ÚS 21/96). Úlohou sudcu v podmienkach materiálneho
právneho štátu je nájsť riešenie, ktoré by bolo v súlade so všeobecnou ideou spravodlivosti, resp. v

súlade s prirodzeno-právnymi princípmi (napr. nález ÚS ČR z 02.11.2009, sp. zn. II. ÚS 2048/2009).
Podľa konštantnej judikatúry nemožno orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom
tolerovať formalistický prístup, pričom je nutné zdôrazniť, že povinnosť súdu nachádzať právo
neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež formulovať, čo je
zmyslom a účelom právnych predpisov (napr. nález ÚS ČR z 07.09.2010, sp. zn. Pl. ÚS 34/09).

Právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie rozoznáva trestné
činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne
delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie alebo opomenutie), ktoré
konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa
závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u

inýchsprávnychdeliktovadisciplinárnychdeliktovešteajokruhsubjektov,ktorésadeliktumôžudopustiť
(výstižne to určuje napr. zákon o priestupkoch). Iné správne delikty sú svojou povahou najbližšie práve
priestupkom. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom
za určité nedovolené konanie (či opomenutie). Je potrebné zdôrazniť, že formálne označenie určitého
typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné

správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, pritom či
už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda
reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia
či naopak dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách,
voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti

postihu delikventa.

Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta
v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, pretože podľa
trestného zákona musí výrok rozsudku presne označovať trestný čin, ktorého sa týka, a to nielen
zákonným pomenovaním a uvedením príslušného zákonného ustanovenia, ale aj uvedením miesta,

času a spôsobu spáchania, poprípade i iných skutočností potrebných na to, aby skutok nemohol byť
zamenený s iným. Pri priestupkoch je obdobná právna úprava. Výrok rozhodnutia o priestupku musí
obsahovať tiež popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druh a
výmeru sankcie. Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku
rozhodnutia nemá. Odkazuje sa napríklad na správny poriadok (§ 47 ods. 2 správneho poriadku ),

čo však neznamená, že pri iných správnych deliktoch táto požiadavka dodržaná byť nemusí. Je
nespochybniteľné, že vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí vymedzenie predmetu konania
spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním.

V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne i rozhodnutia o iných správnych deliktoch,
je nevyhnutné presne vymedziť, za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To je možné zaručiť len

konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania,prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s
iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia
prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej,

pre určenie rozsahu dokazovania a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané
rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé
skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny
skutku a možnosť opakovaného postihu za rovnaký skutok, pritom je potrebné odmietnuť úvahu o
tom, že postačí, ak tieto náležitosti sú uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti

rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov
konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku, je nezastupiteľná
časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie
boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok môže byť vynútiteľné exekúciou.

Súd považuje za potrebné zdôrazniť, že i na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky
čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza „akékoľvek trestné obvinenie“. Dohovor

má v danom prípade prioritu pred vnútroštátnym zákonom, ak
zabezpečuje väčší rozsah ústavných práv a slobôd. Dohovor je publikovaný v Zbierke zákonov pod č.
209/1992 Zb..

Vychádzajúc z čl. 6 ods. 1 veta prvá dohovoru, z Odporúčania výboru ministrov č. R(91) pre členské štáty
o správnych sankciách schváleného Výborom ministrov 13. februára 1991 (ďalej aj len „odporúčanie

o správnych sankciách“) ako aj z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. rozsudok
Neumeister v. Rakúsko z júla 1976) súd zastáva názor, že trestanie za správne delikty (priestupky,
správne delikty právnických osôb a správne delikty fyzických osôb - podnikateľov) musí podliehať
rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto nevyhnutné poskytnúť záruky a práva,
ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku nielen obvinenému z trestného činu, ale

aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna zodpovednosť, čo napokon vyplýva
aj zo zásady č. 6 odporúčania o správnych sankciách, podľa ktorej je nevyhnutné v rámci správneho
konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk spravodlivého správneho konania v
zmysle rezolúcie (77) 31 aj pevne zavedené záruky v trestnom konaní. Nemožno pritom opomenúť, že
hranice medzi trestnými deliktami, za ktoré ukladá trest súd a správnymi deliktami, za ktoré ukladajú

sankcie správne orgány, sú určené prejavom vôle zákonodarcu a nie sú odôvodnené prirodzeno-
právnymi princípmi.

Súd ďalej poukazuje na to, že objasňovaním iných správnych deliktov, rovnako ako trestných činov
či priestupkov, podľa príslušných právnych predpisov sa predovšetkým rozumie obstaranie podkladov
potrebných na rozhodnutie správneho orgánu o tom, či sa stal skutok, ktorý je správnym deliktom a či

tento skutok spáchala osoba zo spáchania podozrivá. Podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu
sú vo všeobecnosti vyjadrenia obvineného, čestné vyhlásenia, skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti a dôkazy. Medzi dôkazy patria najmä výpovede
účastníkov konania, svedecké výpovede, obhliadka a listiny. Na dokazovanie pritom možno použiť
všetky prostriedky súladné so zákonom, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci. Správny

orgán hodnotí vykonané dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti. Ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný
znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca.

Je treba zdôrazniť, že súd nie je povinný a ani oprávnený nahrádzať činnosť správnych orgánov.
Vecne preskúmať zákonnosť správneho rozhodnutia je možné len za predpokladu vydania takého

rozhodnutia, ktoré vychádza z náležitého zistenia skutkového stavu a ktoré je dostatočne preskúmateľne
odôvodnené, kedy správny orgán náležitým spôsobom vyhodnotí námietky účastníka správneho
konania, pričom mu samozrejme k tomu musí vytvoriť adekvátny priestor. Súd v danom prípade súhlasí
s námietkou žalobcu o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, nakoľko v konaní neboli dôsledne
zistené všetky skutočnosti dôležité pre rozhodnutie a zostali nezodpovedané mnohé otázky. Správne

orgány oboch stupňov sa vôbec nevysporiadali so žalobcom predloženým dôkazom - s Protokolom o
skúške č. 53094/2014 vyhotoveným akreditovaným laboratóriom EUROFINS BEL/NOVAMANN s.r.o.aj napriek tomu, že tento dôkaz by nepochybne mohol mať vplyv na rozhodnutie a bol predložený
žalobcom ešte pred vydaním prvostupňového rozhodnutia. Aj napriek tomu, že rozsah a spôsob
zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán, správny orgán nemôže úplne svojvoľne

vylúčiť zohľadnenie dôkazu svedčiaceho v prospech žalobcu.

Práve úlohou správneho orgánu je vykonať dostatok dôkazov a v prípade existencie pochybností o
skutočnom stave veci je jeho úlohou tieto pochybnosti vyvrátiť, čo v danom prípade absentuje. Správne
orgány si nesplnili povinnosť hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
nakoľko vzali do úvahy iba dôkaz získaný prvostupňovým správnym orgánom o žalobcovej vine bez

zohľadnenia dôkazu o nevine predloženom žalobcom. Z uvedeného je zrejmé, že zistený skutkový
stav veci nemožno považovať za dostatočný, nakoľko správne orgány nemali podklad pre vydanie
rozhodnutia, ktorý by jednoznačne preukazoval zodpovednosť žalobcu za spáchania správneho deliktu
identifikovaného vo výroku napadnutého rozhodnutia a ktorý by vyvrátil pochybnosť ohľadom otázky,
prečo vzorka, z ktorej boli vykonané obidve kontroly, pochádzajúca z rovnakého tovaru, v protokole o
skúške predloženej prvostupňovým správnym orgánom presahovala maximálny limit reziduí pesticídov

a v protokole o skúške predloženej žalobcom maximálny limit neprekročila.

Jednou zo zásad deliktuálneho konania je i prezumpcia neviny. To znamená, že osoba je obvinená z
deliktu, len čo správny orgán vykonal voči nej prvý procesný úkon. Na takúto osobu sa hľadí ako na
nevinnú, kým jej vina nebola vyslovená právoplatným rozhodnutím. Obvinený má právo vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy

na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky.

Zásadu prezumpcie neviny, ktorá v sebe subsumuje dve pravidlá, a to: v pochybnostiach v prospech
obvineného a na postih obvineného sa vyžaduje, aby sa mu dokázala vina. Povinnosťou správnych
orgánovbolovovecivykonaťďalšiedokazovanie,ktorýmbyzistilidôvodtejtorozdielnostivovýsledkoch,
avšak tu došlo k zneužitiu správneho uváženia.

Súd zároveň dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné aj pre nezrozumiteľnosť
a nedostatok dôvodov. Medzi dôvody nezrozumiteľnosti rozhodnutia správneho orgánu patrí i absencia
právnych záverov vyplývajúcich z rozhodujúcich skutkových okolností, ako i ich nejednoznačnosť.
Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov je založená na nedostatku skutkových
dôvodov, pričom ide o vady skutkových zistení, o ktoré sú opreté rozhodovacie dôvody. Za takéto vady

možno považovať prípady, keď je rozhodnutie založené na skutočnostiach nezisťovaných v konaní,
prípadne keď nie je zrejmé, či vôbec nejaké dôkazy boli v konaní vykonané. Nepreskúmateľnosť
napadnutého rozhodnutia vidí súd v absencii odôvodnenia úvahy žalovaného o tom, prečo v prípade
neakceptovania žalobcom predloženého dôkazu vôbec neuviedol, aké mal dôvody výsledky protokolu
predloženého žalobcom nepovažovať za rozhodujúce a relevantné pre rozhodnutie vo veci aj napriek

tomu, že bol vypracovaný akreditovaným laboratóriom. Uvedený rozpor prvostupňový správny orgán ani
žalovaný nezdôvodnil žiadnymi konkrétnymi skutočnosťami. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
nie je zrejmé, prečo žalovaný tento dôkaz nebral do úvahy.

Úlohou žalovaného v ďalšom konaní bude odstrániť vyššie uvedené rozpory. V prípade, že má
uskladnenú vzorku, z ktorej boli vykonané obidve kontroly, pochádzajúcu z rovnakého tovaru, bude jeho

povinnosťou doplniť dokazovanie vykonaním kontrolného dokazovania, ktorým zistí dôvod rozdielnosti
výsledkov uvedených v oboch protokoloch. Ak bola táto vzorka už zničená, bude jeho povinnosťou
vydať rozhodnutie, v ktorom uvedie dôvody, ktoré ho viedli k nezohľadneniu dôkazu predloženého
žalobcom ako aj správnu úvahu, z ktorej vychádzal pri rozhodovaní vo veci ohľadom nezohľadnenia
žalobcom predloženého protokolu vypracovaného nezávislým laboratóriom. Je potrebné, aby objasnil,

či a prečo toto laboratórium považuje za neobjektívne, korupčné alebo z určitých dôvodov nespôsobilé
na vypracovanie protokolu o skúške potravín zameraného na vyšetrenie reziduí pesticídov.

Súd tiež považoval za potrebné vysporiadať sa s námietkou žalobcu ohľadom nevyhotovenia zápisnice
z pôvodnej kontroly. V zmysle § 18 ods. 2 veta druhá správneho poriadku, pokiaľ sa konanie začínana podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi
konania prvý úkon. Prvým úkonom, ktorým začalo správne konanie v tejto veci, bolo upovedomenie o
začatí správneho konania a až jeho doručením žalobcovi začalo správne konanie. Vzhľadom na túto

skutočnosť nemal prvostupňový správny orgán povinnosť vyhotoviť protokol o odbere vzorky formou
zápisnice s náležitosťami ustanovenými v § 22 správneho poriadku a tiež nebolo jeho povinnosťou
vyhotoviť o odoberaní vzorky a manipulácii s ňou ani žiadnu fotodokumentáciu či videozáznam.

Zákon o potravinách ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín,
manipuláciu s nimi aj umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany spotrebiteľa

na trhu práce. Zároveň ustanovuje podmienky výroby bezpečných potravín a ostatných požívatín,
manipuláciu s nimi a ich umiestnenie na trh v záujme podpory a ochrany zdravia ľudí a ochrany
spotrebiteľa na trhu potravín. Prevádzkovatelia sú povinní na všetkých stupňoch výroby, spracúvania a
distribúciedodržiavaťpožiadavkyupravenézákonomopotravinách,Potravinovýmkódexomaostatnými
na vec sa vzťahujúcimi právnymi predpismi. Osobitné predpisy ustanovujú požiadavky na bezpečnosť
potravín, hygienu, požiadavky na zloženie a kvalitu potravín, zložky ako aj technologické postupy

používané pri výrobe a požiadavky na balenie jednotlivých potravín, ich skupín alebo všetkých potravín,
rozsah a spôsob ich označovania, ich skladovanie, prepravu, manipuláciu s nimi a ich umiestňovanie
na trh, ako aj zásady na odber vzoriek a ich ošetrovanie.

Úlohy orgánov úradnej kontroly potravín sú upravené v § 18 ods. 1 zákona o potravinách, podľa
ktorého úradná kontrola potravín sa vykonáva a) na všetkých stupňoch výroby, spracúvania potravín

a ich distribúcie, b) nad dovozom potravín z tretích krajín a vývozom, c) nad dodržiavaním podmienok
zdravotnej spôsobilosti podľa osobitných predpisov určujúcich požiadavky na osobnú hygienu a hygienu
osôb priamo alebo nepriamo zúčastnených na výrobe potravín, manipulácii s nimi a ich umiestnení na
trh, d) nad dodržiavaním zákazu klamlivej reklamy potravín.

Podľa§18ods.2zákonaopotravinách,úradnoukontroloupotravínsaoverujedodržiavaniepožiadaviek

ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi v oblastiach a na účel uvedený v odseku
1; neuplatňuje sa, ak ide o metrologickú kontrolu a metrologický dozor, veterinárne kontroly podľa
osobitného predpisu, ako aj kontrolu krmív podľa osobitného predpisu.

Podľa § 18 ods. 3 zákona o potravinách, orgány uvedené v § 21 ods. 1 písm. b) až d) zákona o
potravinách vykonávajú úradnú kontrolu potravín podľa osobitného predpisu, ktorým je Nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 zo dňa 29.04.2004 o úradných kontrolách
uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a
predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá v platnom znení.

Úradná kontrola predstavuje zákonom definovaný proces, ktorého cieľom je zistiť, či si kontrolovaný
subjekt plní povinnosti určené zákonom. Výsledky tohto procesu má príslušný orgán povinnosť

zaznamenať spôsobom a vo forme určeným v osobitnom predpise a oboznámiť s nimi prevádzkovateľa,
ktorému poskytne možnosť zaujať stanovisko k jednotlivým zisteniam alebo podať vysvetlenie.
Záznam o dodatočnej úradnej kontrole potravín zo dňa 30.06.2014 bol prerokovaný so zodpovednou
zamestnankyňou Miladou Kovalovou, ktorá ho svojím podpisom potvrdila. K námietke týkajúcej sa
rozporu zásahu kontrolovaného orgánu s čl. 8 dohovoru je potrebné uviesť, že zásah prvostupňového

správneho orgánu bol v súlade s právom, sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej
spoločnosti. V prípade úradnej kontroly potravín sa nevyžaduje príkaz sudcu na jej vykonanie. Inšpektori
pri výkone kontroly postupovali v zmysle oprávnení uložených zákonom. Podľa § 20 ods. 1 zákona o
potravinách sú zamestnanci orgánu úradnej kontroly potravín, ktorí vykonávajú úradné kontroly potravín,
oprávnení odoberať vzorky výrobkov na analýzy a hodnotenia v nevyhnutnom množstve a rozsahu,

pričom musí byť zabezpečené právo prevádzkovateľov na dostatok vzoriek pre doplnkové stanovisko
znalca. V zmysle § 20 ods. 8 písm. a) zákona o potravinách sú zamestnanci orgánov úradnej kontroly
potravínvykonávajúciúradnékontrolypotravínprivýkonekontrolyoprávnenívstupovaťvprevádzkovom
čase a mimo prevádzkového času do priestorov, v ktorých sa preukázateľne zdržiavajú osoby a v
ktorých sa potraviny vyrábajú, manipuluje sa s nimi alebo sa umiestňujú na trh. Z citovaných ustanovení

jednoznačne vyplýva, že vykonávanie úradných kontrol a odber vzoriek vykonávajú v rámci svojhopôsobenia regionálne veterinárne a potravinové správy prostredníctvom inšpektorov a ich vykonávaním
nemohlo byť porušené právo žalobcu na súkromie.

Námietky žalobcu ohľadom toho, že vykonané kontroly ako aj správne konanie boli v rozpore s čl.

6 a čl. 8 dohovoru vyhodnotil súd ako nedôvodné. Je nepochybné, že prevádzkareň, kde sú na trh
umiestňované potraviny s cieľom ich predaja konečnému spotrebiteľovi, nemôže byť považovaná za
obydlie s garantovanou ochranou súkromia a nedotknuteľnosti. Takýto výklad by šiel nepochybne nad
rámec dikcie čl. 8 dohovoru. Keby tomu tak bolo, každý spotrebiteľ by už vstupom do prevádzkarne
zasiahol do súkromia a nedotknuteľnosti žalobcu, čo by bolo v rozpore so samotným účelom ním

vykonávanej činnosti, ktorou je predaj potravín.

Podľa § 28 ods. 4 písm. a) zákona o potravinách, orgán úradnej kontroly potravín uloží malému
prevádzkovateľovi pokutu od 1 000 eur do 100 000 eur, strednému prevádzkovateľovi pokutu od 2 000
eur do 150 000 eur a veľkému prevádzkovateľovi pokutu od 3 000 eur do 200 000 eur, ak v rozpore
s týmto zákonom alebo osobitnými predpismi vyrába alebo umiestňuje na trh potraviny, ktoré nie sú
bezpečné, sú zdraviu škodlivé a nevhodné na ľudskú spotrebu alebo sú skazené.

V zmysle čl. 14 Nariadenia (ES) č. 178/2002, za nebezpečnú sa považuje potravina zdraviu škodlivá
alebo nevhodná na ľudskú spotrebu, pričom nevhodnosť potraviny na ľudskú spotrebu je daná
jej neprijateľnosťou z dôvodu kontaminácie vonkajším vplyvom alebo iným hnilobným procesom,
pokazením alebo rozkladom.

S ohľadom na vymedzenie žalobných dôvodov tiež pripadlo súdu posúdiť, či bolo konanie žalobcu

správne posúdené ako správny delikt podľa § 28 ods. 4 písm. a) alebo malo byť posúdené ako
správny delikt podľa § 28 ods. 2 písm. n) zákona o potravinách tak, ako to tvrdil žalobca. Súd
po preskúmaní dospel k záveru, že v prípade prekročenia reziduí pesticídov v potravinách bola
naplnená skutková podstata ustanovená v § 28 ods. 4 písm. a) v spojení s § 28 ods. 7 zákona
o potravinách. Uvedená potravina umiestňovaná na trh žalobcom bola nepochybne nebezpečná a

vzhľadom na opakujúci sa nedostatok v umiestňovaní nebezpečných potravín so zvýšeným obsahom
reziduí pesticídov v danej prevádzke (rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 13/1059
zo dňa 19.06.2013 bola žalobcovi uložená pokuta 6 000 eur za umiestnenie na trh potraviny inej
ako bezpečnej: PETRŽLENOVÁ VŇAŤ HLADKÁ, v ktorej bol prekročený limit reziduí pesticídov a
rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu č. 13/2197 zo dňa 02.12.2013 bola žalobcovi uložená

pokuta 8 000 eur taktiež za umiestnenie na trh potraviny inej ako bezpečnej: GRANÁTOVÉ JABLKO
HICAS s prekročeným limitom pesticídov), prvostupňový správny orgán uložil pokutu podľa správneho
ustanovenia zákona o potravinách.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná a preto rozhodnutie
žalovaného ako nezákonné podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanému na

ďalšie konanie. Súd zrušil len druhostupňové rozhodnutie, nakoľko uvedený nedostatok môže odstrániť
žalovaný postupom v súlade v tomto rozsudku vysloveným právnym názorom súdu.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a vzhľadom na úspech žalobcu v konaní
mu priznal právo na náhradu trov, ktoré v konaní vynaložil na súdnom poplatku za žalobu v sume 70,-
eur a nákladoch právneho zastúpenia advokátom za tri úkony právnej služby (§ 11 ods. 4, § 13a ods.

1 písm. a), c) a d) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb), 2x 134,- eur - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd (žaloba zo
dňa 21.11.2014) a 1x 139,83 eur - účasť na pojednávaní a k tomu prislúchajúci režijný paušál v sume 2x
8,04 eur a 1x 8,39 eur, čo spolu s 20% DPH predstavuje sumu 518,76 eur. Uvedenú sumu je žalovaný
povinný zaplatiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 O.s.p.. Súd nepriznal

žalobcovi náhradu trov za úkon - žiadosť o odklad vykonateľnosti, nakoľko tejto žiadosti, ako je uvedené
nižšie, nevyhovel.Predseda senátu v súlade s ustanovením § 250c veta tretia O.s.p. upovedomuje účastníkov o tom, že
žiadosti žalobcu o odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia nebolo vyhovené a to nie preto, že
žalobca už uloženú pokutu zaplatil, ale preto, že nepreukázal súčasnú reálnu hrozbu závažnej ujmy v

podobe hroziacej pokuty za „tretie“ porušenie zákona vo výške 1 000 000,- eur. Žalobca nepreukázal
(a ani to netvrdil) vedenie správneho konania o delikte, za ktorý by hrozila spomínaná sankcia. V
prípade, že by tomu tak bolo, odklad vykonateľnosti rozhodnutia by bol namieste. Úvahy žalobcu o
hrozbe závažnej ujmy sú zatiaľ len v teoretickej rovine.

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods.

9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, písomne, dvojmo, na Krajský súd v Bratislave.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať
návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.