Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. marec 2015

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 38Sp/13/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2014200151
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2015:2014200151.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Benczovou v právnej veci
navrhovateľov: 1/ P. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX J. č. XXX, 2/ M. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
XXX XX J. č. XXX, 3/ M. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. ulica č. XXX, XXX XX E., všetci zastúpení
splnomocneným zástupcom: JUDr. Z. I., trvale bytom I. X, XXX XX K. X, proti odporcovi: Okresný úrad
Trnava, pozemkový a lesný odbor, Vajanského 22, 917 01 Trnava, za účasti: Slovenský pozemkový

fond, regionálny odbor, Vajanského 22, 917 01 Trnava, o návrhu na preskúmanie rozhodnutia odporcu
č. OÚ-TT-PLO-2014/00104 zo dňa 30.01.2014, t a k t o

r o z h o d o l :

Súd napadnuté rozhodnutie odporcu č. OÚ-TT-PLO-2014/00104 zo dňa 30. januára 2014 z r u š u j
e podľa § 250j ods. 2 písm. d), e) O.s.p. a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Navrhovateľom súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Účastníkovi konania Slovenský pozemkový fond, súd nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zo dňa 30.01.2014 odporca rozhodoval vo veci reštitučného nároku o nároku
M. T., nar. XX.XX.XXXX, P. I., nar. XX.XX.XXXX a B. V., nar. XX.XX.XXXX, uplatneného podľa zák. č.

503/2003 Z.z. tak, že týmto oprávneným osobám priznal vlastnícke právo k pozemkom nachádzajúcim
sa v k.ú. J. a E.

PKV parc. č. druh pozemku výmera v m2

stav EKN stav CKN

k.ú. J.

LV XXXX 894/40 orná pôda 5826

k.ú. E.

298 1679 - orná pôda 5943

1241 1675/3 - orná pôda 5319

- - 10562/2 orná pôda 9412

- - 10767/3 orná pôda 2540odčlenených GP č. 236/2006 zo dňa 22.03.2006 z pôvodnej parcely č. 1739 - orná pôda o celkovej
výmere 12146 m2 vedenej v PKV 317

- - 10562/3 orná pôda 5655

- - 10767/4 orná pôda 1546

odčlenených GP č. 236/2006 zo dňa 22.03.2006 z pôvodnej parcely č. 1740 - orná pôda o celkovej
výmere 7323 m2 vedenej v PKV 298 každému v podieli 1/30.

Vodôvodnenírozhodnutiapoukázalnauplatneniereštitučnéhonárokutýmitoosobamidňom27.12.2004
z titulu dedičských nárokov po Z. V. st., vlastníkom 1/2-ice z celku, z dôvodu podľa § 3 ods. 1 písm. k)
zák. č. 503/2003 Z.z.. Poukázal na priebeh predchádzajúceho konania vo veci vrátane rozhodnutí č. K

2008/00694-KŇ-NR-2 zo dňa 30.01.2008, rozhodnutia č. K 2008/00694-KŇ/1-NR-2 zo dňa 31.01.2008,
ktoré boli v konečnom dôsledku zrušené rozhodnutiami NS SR (6Sžo 67/2010 a 5Sžo 67/2010) a veci
boli vrátené na ďalšie konanie z dôvodu nesúladu s právnym názorom vysloveným v náleze Ústavného
súdu SR sp. zn. I ÚS 123/2010, v zmysle ktorého existencia oprávnenej osoby v prednejšom poradí
nevylučuje úspešné uplatnenie nároku osobou v neskoršom poradí a v prípade existencie viacerých

oprávnených osôb v tom istom poradí nie je vylúčené, aby reštitučný nárok bol úspešne uplatnený v
celom rozsahu jednou alebo len niekoľkými z nich.

Uviedol, že v zmysle dedičského rozhodnutia sp. zn. D 944/60-29 zo dňa 06.11.1961, po poručiteľovi Z.
V. zomrelom dňa XX.XX.XXXX boli právnymi nástupcami jeho sedem detí a vnučka, teda osem právnych
nástupcov vrátane B. V. staršieho. Oprávnené osoby uvedené v záhlaví rozhodnutia (vrátane B. V. nar.

XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, označovaného ako B. V. mladší, otca M. V.) sú nesporne právnymi
nástupcami B. V. staršieho.

V súvislosti s rozhodovaním o nároku k pozemkom určeným ako parcela č. 521/67 pôvodne vedená
v PKV č. 317 a parcela č. 1675/3 pôvodne vedená v PKV č. 1241, ktorého sa dedičia po Z. V.
staršom pri prejednaní dedičstva dňa 26.04.1961 mali vzdať uviedol, že dokazovaním vykonaným v

správnom konaní má za preukázané, že k odmietnutiu dedičstva všetkými dedičmi došlo v tiesni, naviac
je nelogické, aby B. V. starší, ktorý v tom čase už bol spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v 1/18
z celku odmietol dedičstvo v rozsahu ďalšej 1/16-tiny (1/8-ina z 1/2-ice patriacej Z. V.).

Poukázal na vykonanú identifikáciu parciel č. 171/04 zo dňa 10.12.2004, v zmysle ktorej parcela č.
521/67 bola zlúčená do parcely č. 521, ktorá bola súčasťou projektu pozemkových úprav a za ktorú bola

podľa registra nového stavu Z. V. pridelená parcela 894/40 o výmere 5826 m2, ktorú vlastní teraz v 1/1.

K parcelám č. 1679 o výmere 5943 m2 a č. 1675/3 o výmere 5319 m2 uviedol, že sú zlúčené do
parcely 10562 a vedené v CKN ako orná pôda v užívaní PD Suchá nad Parnou. Časť pôvodných parciel
1739 a 1740 je zlúčená do parcely 10766, vedenej ako zastavaná plocha, čo je prekážkou ich vydania.
Vzhľadom na nemožnosť určenia výmery na základe identifikácie parciel bol vyhotovený geometrický

plán zo dňa 22.03.2006 pod č. 236/2006, ktorým boli odčlenené časti pôvodných parciel, ktorých vydaniu
nebránila zákonná prekážka podľa § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 503/2003 Z.z.. Pôvodná parcela č. 1739 o
výmere 12 146 m2 bola rozdelená na parcelu 10562/2 o výmere 9412 m2, parcela č. 10767/3 o výmere
2540m2aparcelač.1739ovýmere194m2.Pôvodnáparcelač.1740ovýmere7323m2bolarozdelená
na parcelu 10562/3 o výmere 5655 m2 a parcela č. 10767/4 o výmere 1546 m 2 a parcelu č. 1740

o výmere 122 m2. Časť pôvodnej parcely 1739 o výmere 194 m2 a časť pôvodnej parcely č. 1740 o
výmere 122 m2, ktoré nie je možné vydať pre zákonnú prekážku do vlastníctva oprávnenej osobe nieje predmetom tohto rozhodnutia. Ďalej uviedol, že reštitučný nárok po Z. V. staršom si uplatnilo okrem
navrhovateľov ďalších 11 oprávnených osôb, pričom pri určovaní veľkosti reštitučného podielu sa bude
prihliadať na to, aby medzi ne bol rozdelený celý reštituovaný majetok patriaci do ich rodinného okruhu.

Na správnom orgáne si uplatnili nárok z ôsmych dedičov piati a traja nie, teda po troch dedičoch sa
ich podiel rozpočítal na piatich dedičov, čo predstavuje 1/2-icu po neb. Z. V. staršom, čím sa vrátil celý
majetok do rodiny.

Proti rozhodnutiu podali včas odvolanie P. I., nar. XX.XX.XXXX, M. T., nar. XX.XX.XXXX a M. V., nar.
XX.XX.XXXX (právny nástupca po zosnulom B. V., nar. XX.XX.XXXX a zomrelom XX.XX.XXXX).

V odvolacích dôvodoch namietali v prvom rade procesné pochybenie spočívajúce v tom, že písomnosti

v konaní neboli doručované právnemu nástupcovi B. V. mladšieho, M. V., napriek tomu, že v
predchádzajúcomsúdnomkonaníbolopreukázanéjehoprávnenástupníctvoprávoplatnýmosvedčením
o dedičstve 20 D/369/2008, Dnot 62/2008. Rozhodnutie považujú za nedostatočne odôvodnené,
nepreskúmateľné a nepodložené, najmä z hľadiska určenia podielov prináležiacim jednotlivým
oprávneným osobám patriacim do „rodinného" okruhu, bez čoho nie je možné preskúmať správnosť

určenia jednotlivých podielov. Odôvodnenie rozhodnutia ďalej nevysvetlilo zmenšenie reštituovaného
podielu pôvodne prislúchajúceho Z. V., čo napr. v prípade pozemku 521/67 v k.ú. J., pôvodne vo výmere
12172m2(zčoho1/2-icapredstavuje6086m2),ktorýmalbyťrozdelenýmedzireštituentov,predstavuje
rozdiel 260 m2, pretože v reštitúcii boli vydané iba podiely na odčlenenom pozemku 894/40 vo výmere
5826 m2.

Za ďalší dôvod nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia považuje to, že tvrdená prekážka vydania
pozemkov parc. č. 1739 o výmere 194 m2 a č. 1740 o výmere 122 m2 (zastavaná plocha) nezodpovedá
údajom v katastri nehnuteľnosti. Naviac nebol v konaní rešpektovaný právny názor NS SR vyslovený v
rozsudku5Sžo/67/2010opovinnostiskúmať,čikprekážkenavráteniavlastníctva(zastavaniepozemku)
došlo pred prechodom alebo prevodom do vlastníctva štátu. Rovnako namietal, že podľa verejne

dostupných údajov katastra neexistuje parc. č. 10766, do ktorej sú údajne zlúčené nevydané časti
pôvodných parciel 1739 a 1740. V rozpore s týmto tvrdením sú v katastri nehnuteľnosti na LV č. XXXX
zapísané pozemky s takýmto parcelným číslom ako orná pôda.

Za závažné pochybenie považuje nesprávne vymedzenie okruhu oprávnených osôb, nerozhodnutie o
celom predmete konania a jeho objektívnu nepreskúmateľnosť. Má za to, že povinnosťou správneho

orgánu bolo uviesť vo vydanom rozhodnutí aj výrok, že o navrátených zvyšných pozemkov (parciel),
na ktoré sa vzťahujú uplatnené reštitučné nároky a o ktorých nebolo rozhodnuté ostatnými výrokmi,
rozhodne správny orgán samostatným rozhodnutím.

Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 28.03.2014 žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne
správne potvrdiť, nakoľko v súvislosti so zisťovaním právneho nástupníctva po B. V. mladšom, ale

aj vo veci právneho nástupníctva po Z. V. všeobecne právny zástupca dostatočne nekomunikuje. V
zmysle rozsudku NS SR 32 Sp/11/2008 správny orgán riešil okruh právnych nástupcov po Z. V.,
reštitučné nároky ostatných členov rodiny, ktorých nezastupuje ako právny zástupca JUDr. Z. I. sú
riešené v iných konaniach. K námietke zmenšenia výmery vydávaných pozemkov poukázal na projekt
pozemkových úprav, pričom oprávnené osoby zastúpené JUDr. Z. I. nepodali námietku proti prijatým

zásadám pre umiestnenie nových pozemkov pre oprávnené osoby v súvislosti so schvaľovaním Projektu
pozemkových úprav č. K 2007/00100 zo dňa 07.11.2007, ktorým bolo Z. V. za pôvodnú parc. č. 521/67
o výmere 12172 m2 (vlastník v 1/2-ici) priznaná parcela 894/40 o výmere 5826 m2. V tejto súvislosti
pripomenul povinnosť zohľadniť pri pozemkových úpravách úbytky pre spoločné zariadenia a opatrenia,
pričom v danom prípade bol úbytkový koeficient schválený predstavenstvom Združenia účastníkov

pozemkových úprav stanovený na 4,5%.Súd v prvom rade konštatuje, že napriek zákonným obmedzeniam pre zastupovanie účastníkov v konaní
podľa Tretej hlavy Piatej časti O.s.p., JUDr. Z. I. preukázal, že spĺňa v zmysle § 27 ods. 3 O.s.p. kritériá
prípustnosti zastupovania, nakoľko má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a je

blízkou osobou navrhovateľov v zmysle § 116 Občianskeho zákonníka.

Účastník konania Slovenský pozemkový fond vo svojom vyjadrení k odvolaniu zo dňa 19.12.2014
uviedol, že odporca pri svojom rozhodovaní sa pridržiaval právneho názoru uvádzaného v náleze ÚS
SR sp. zn. I ÚS 123/2010 týkajúceho sa okruhu oprávnených osôb po pôvodnom vlastníkovi Z. V.. K
navrhovateľmi vytýkaným nedostatkom napadnutého rozhodnutia sa osobitne nevyjadruje, podľa jeho
názoru však napadnuté rozhodnutie netrpí takými vadami, ktoré by mali mať za následok jeho zrušenie.

Súhlasí s tým, aby súd vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Na prejedanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa po predchádzajúcom ospravedlnení
nedostavil predvolaný účastník Slovenský pozemkový fond, súd preto vec prejednal a rozhodol v jeho
neprítomnosti.

V prvom rade súd rozhodoval o podaní došlom súdu dňa 09.07.2014, ktorým požiadali navrhovatelia

o spojenie na spoločné konanie (§ 112 ods. 1 O.s.p.) vecne súvisiacich konaní vedených pod sp. zn.
43 Sp/24/2014 a 38 Sp/13/2014 z dôvodu, že v oboch súdnych konaniach sa preskúmavajú reštitučné
rozhodnutia (odlišných) oprávnených osôb, právnych nástupcov po pôvodnom vlastníkovi Z. V.. Návrh
bol zamietnutý, nakoľko mu nebolo možné vyhovieť z dôvodu, že sa jedná o dve veci, z ktorých každá je
pridelenáinémuzákonnémusudcovi.Uzneseniebolovyhlásenénapojednávaníprítomnýmúčastníkom,

vzhľadom k tomu, že proti nemu nie je prípustné odvolanie (§ 246c ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 202
ods. 3 písm. a) O.s.p.) jeho písomné vyhotovenie nebolo doručované neprítomnému účastníkovi (§ 168
ods. 2 O.s.p.).

V deň pojednávania bolo súdu doručené nevyžiadané písomné vyjadrenie právneho zástupcu
navrhovateľov obsahujúce vyjadrenia v zásade zhodné s obsahom podaného odvolania.

Splnomocnený zástupca navrhovateľov sa na pojednávaní pridržiaval obsahu podaného odvolania, ako
aj doplňujúceho vyjadrenia zo dňa 24.03.2015 a znovu zdôraznil, že z obsahu napadnutého rozhodnutia
nie je možné preskúmať záver, resp. správnosť záveru o výške priznaných podielov, nakoľko pozemkový
úrad uviedol iba počet oprávnených osôb, resp. právnych nástupcov, ale konkrétne nevysvetlil, akým
spôsobom a v akom pomere boli medzi nimi vydané nehnuteľnosti. K námietke pozemkových úprav

uvedenej vo vyjadrení odporcu poukázal na ust. § 4 ods. 1,2 zák. č. 503/2003 Z.z. konkrétne na ust.
§ 4 ods. 2, v zmysle ktorého až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe, je povinná
osoba povinná s nimi nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára a nemôže pozemok previesť
odo dňa účinnosti tohto zákona do vlastníctva iného. Má za to, že prevedenie častí 4,5% v zmysle
úbytkového koeficientu podľa schváleného projektu pozemkových úprav je takýmto nezákonným a zo

zákona neplatným prevodom vlastníctva. Na otázku súdu ohľadne toho, či navrhovatelia spochybňovali
zákonnosť tohto úbytku ich vlastníctva v inom konaní uviedol, že keďže doteraz nebolo rozhodnuté o
ich vydaní, túto skutočnosť nenamietali, ako predbežnú otázku si platnosť tohto právneho úkonu môže
vyriešiť tunajší súd. Čo sa týka skutočnosti, že v konaní o pozemkových úpravách navrhovatelia nič
nenamietali, zdôraznil, že zo zákona boli zastupovaní SPF, ktorý mal konať vo verejnom záujme a

dohliadať aj na dodržiavanie ust. § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 503/2003 Z.z..

Čo sa týka požiadavky, aby správny orgán rozhodol o celom uplatnenom reštitučnom nároku,
nepovažuje za dôvodnú argumentáciu vo vyjadrení odporcu, že toto nevyžaduje ani NS SR vpredložených rozhodnutiach 6 Sžo 67/2010 a 5 Sžo 67/2010, nakoľko NS SR rozhodoval za situácie,
keď o celom reštitučnom nároku boli vydané rozhodnutia v bezprostrednej časovej súvislosti, zatiaľ
čo k dnešnému dňu odporca po vrátení veci na ďalšie konanie, rozhodol iba o časti reštitučného

nároku. Vo výroku nie je zmienka o rozhodnutí vo zvyšnej časti a nepovažuje za dostatočné, ak iba v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia je zmienené, že v ďalšom konaní sa bude rozhodovať o zvyšku
reštitučného nároku. Trval na svojej argumentácii, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia uvádza
neexistujúcu parcelu a zdôraznil, že správny orgán nerešpektoval Najvyšším súdom vyslovený pokyn,
doplniť dokazovanie v súvislosti s prekážkou vydania nehnuteľností k dnešnému dňu zastavaným,

o preverovanie skutočnosti, či stavby boli postavené po prechode vlastníctva na štát. V súvislosti
s námietkou, že z rozhodnutia, resp. odôvodenia rozhodnutia, nie je zrejmé, či boli vydané celé
reštituované podiely o zosnulom Z. V. st. poukázal aj na skutočnosť, že NS SR a Ústavný súd judikovali
povinnosť odporcu vydať celé podiely do rodinného okruhu oprávnených osôb až po tom, čo sa časť
reštitučných konaní už skôr právoplatne skončila. Navrhovatelia nežiadali, aby bolo v jednom rozhodnutí
rozhodované aj o nároku iných oprávnených osôb, ale žiadali, aby vo výroku jedného rozhodnutia bolo

rozhodnutétakovydanínehnuteľností,akoajotom,ževoveciďalšíchnehnuteľnostíbudevydanéďalšie
rozhodnutie. Nepovažuje za dostatočné, ak je táto skutočnosť uvedená iba v odôvodnení rozhodnutia,
ktorá nemá právnu záväznosť.

Poverený zástupca odporcu žiadal napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko pri
rozhodovaní bol rešpektovaný vyslovený právny názor NS SR aj Ústavného súdu SR a nepovažuje za

dôvodnú požiadavku zástupcu navrhovateľov, aby bolo v jednom rozhodnutí rozhodnuté o reštitučných
nárokoch všetkých oprávnených osôb po Z. V..

Podľa § 250l ods. 1 O.s.p.

Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o
opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 2 zák. č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom

(1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť oprávnená osoba,
ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej pozemok prešiel na štát
alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990 (ďalej len "rozhodujúce
obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

(2) Ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do vlastníctva štátu alebo inej
právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred uplynutím lehoty uvedenej v
ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu, sú oprávnenými osobami
štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím

lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.(3) V prípadoch uvedených v ustanovení § 3 ods. 1 písm. j) sú oprávnenými osobami aj osoby tam
uvedené; ustanovenia odseku 2 písm. c) až e) platia obdobne.

Podľa § 4 zák. č. 503/2003 Z.z.

(1) Povinnými osobami sú právnické osoby, ktoré ku dňu účinnosti tohto zákona majú k pozemku vo
vlastníctve Slovenskej republiky právo hospodárenia alebo právo správy, a poľnohospodárske družstvá.

(2) Povinná osoba je povinná s pozemkami až do navrátenia vlastníctva k pozemkom oprávnenej osobe
nakladať so starostlivosťou riadneho hospodára 14) a nemôže pozemok previesť odo dňa účinnosti tohto
zákona do vlastníctva iného; takýto úkon je neplatný. Právo na náhradu škody, ktorú povinná osoba
spôsobí oprávnenej osobe porušením týchto povinností, zostáva nedotknuté.

Podľa § 5 zák. č. 503/2003 Z.z.

(1) Právo na navrátenie vlastníctva k pozemku môže uplatniť oprávnená osoba do 31. decembra 2004
na obvodnom pozemkovom úrade, v ktorého obvode vlastnila pozemok, a zároveň preukáže skutočnosti
podľa § 3. Neuplatnením práva v lehote právo zanikne.

(2) Rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní práva na náhradu podľa

§ 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

(3) Na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 503/2003 Z.z.

Vlastníctvo k pozemkom alebo k jeho častiam nemožno navrátiť, ak pozemok bol po prechode alebo
prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný.

Podľa § 3 ods. 1 písm. k) zák. č. 503/2003 Z.z.

Oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú
osobu v dôsledku odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni.

Podľa § 3 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok)

(1) Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné

chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností.

(4) Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom
konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú
k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej

zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného
zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne
orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali
neodôvodnené rozdiely.

Podľa § 15 Správneho poriadkuÚčastník môže samostatne konať v takom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať
práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 32 Správneho poriadku

(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.

(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej
činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán.

Podľa § 46 Správneho poriadku

Rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to
príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 Správneho poriadku

(1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie
nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,

akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Obsahom predloženého administratívneho spisu je preukázané, že reštitučné konania podľa zák. č.
503/2003 Z.z. vo veci nárokov po Z. V., zomrelom dňa XX.XX.XXXX, boli začaté na základe uplatnenia

nárokov dňa 29.12.2004 oprávnenými osobami R. M., M. C., Ing. M. Z., Ing. C. K., RNDr. Q. O., dňa
27.12.2004 oprávnenými osobami M. T., B. V. a P. I.. Rozhodované bolo aj o obdobných nárokoch po Z.
V. uplatnených N. C. a M. C. (rozhodnutia K 2006/00717-Kň zo dňa 26.10.2006, K 2006/00879-Kň zo
dňa 30.10.2006, K 2006/00717-Kň/1 zo dňa 27.10.2006, K 2006/00879-Kň/1 zo dňa 31.10.2006).

V súvislosti s opakovaným rozhodovaním o veci reštitučných nárokov M. T., B. V. a P. I. boli v konečnom

dôsledku vydané rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Sžo/67/2010 a 5 Sžo/67/2010.

Rozsudkom sp. zn. 6 Sžo/67/2010 zo dňa 26.01.2011 bol v odvolacom konaní vedenom v súvislosti
s preskúmavaním rozhodnutia vo veci reštitučných nárokov M. T., M. V. (preukázaného právneho
nástupcu oprávnenej osoby B. V.) a P. I., bol zmenený rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 32
Sp/11/2008-93 zo dňa 28.10.2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu č. j. K 2008/00694-Kň-

NR-2 zo dňa 30.01.2008 o navrátení vlastníctva k pozemkom v k.ú. J. parc. č. 521/57 a v k.ú. E. parc.
č. 521/57 a v k.ú. E. parc. č. 1675/3 v podieli 1/48 z celku pre každého z navrhovateľov. Preskúmavané
rozhodnutie odporcu bolo zrušené z dôvodu nerešpektovania záverov vyslovených v náleze US SR
sp. zn. I ÚS 123/2010 v súvislosti s nedostatočným zistením okruhu oprávnených osôb a príslušnýchpodielov, ktoré majú byť rozdelené tak, aby bol medzi ne rozdelený celý reštituovaný majetok patriaci
do „rodinného" okruhu. V tomto konaní aj NS SR zohľadnil preukázané právne nástupníctvo M. V. po
B. V. zomrelom dňa XX.XX.XXXX.

Rozsudkom sp. zn. 5 Sžo/67/2010 zo dňa 31.01.2011 bol v odvolacom konaní v súvislosti s
preskúmavaním rozhodnutia vo veci reštitučných nárokov M. T., M. V. (preukázaného právneho
nástupcu oprávnenej osoby B. V.) a P. I., zmenený rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 32
Sp/26/2009-77 zo dňa 28.10.2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie odporcu č. j. K 2008/00694-Kň/1-
NR-2 zo dňa 31.01.2008 o nenavrátení vlastníctva k pozemkom v k.ú. E. zapísaným v PK vl. č. 317 ako
parc. č. 1739 a v PK vl. č. 298 ako parc. č. 1740, ktoré prešli do vlastníctva štátu podľa § 3 ods. 1 písm.

k) zák. č. 503/2003 Z.z. a o priznaní práva na náhradu za uvedené pozemky v podieli 1/48 z celku pre
každéhoznavrhovateľov,pretoževydaniuoznačenýchpozemkovbrániaprekážkypodľa§6ods.1písm.
d) zák. č. 503/2003 Z.z.. Preskúmavané rozhodnutie odporcu bolo zrušené z dôvodu nerešpektovania
záverovvyslovenýchvnálezeUSSRsp.zn.IÚS123/2010vsúvislostisnedostatočnýmzistenímokruhu
oprávnených osôb a príslušných podielov, ktoré majú byť rozdelené a ako dôvodná bola vyhodnotená

námietka nedostatočného zistenia prekážky vydania v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 503/2003
Z.z.. V tomto konaní aj NS SR zohľadnil preukázané právne nástupníctvo M. V. po B. V. zomrelom dňa
XX.XX.XXXX.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd konštatuje, že v pomerne komplikovanej skutkovej a právnej situácii je
dôvodné vytknúť odporcovi viaceré pochybenia, ktoré boli dôsledkom porušenia príslušných ustanovení

zák.č.71/1967Zb.Správnehoporiadkuakovšeobecnéhopredpisuosprávnomkonaní,akoajporušenie
ustanovení zák. č. 503/2003 Z.z. v znení zmien a doplnkov.

V prvom rade treba odporcovi vytknúť nezohľadnenie preukázanej skutočnosti úmrtia oprávnenej osoby
B. V. ml. dňa 27.03.2008 a právne nástupníctvo M. V., nar. XX.XX.XXXX, bez ohľadu na to, že s
touto skutočnosťou sa vysporiadával už v predchádzajúcich konaniach tak Krajský súd v Trnave,

ako aj Najvyšší súd SR. Nie je možné považovať za zákonný postup, keď tomuto účastníkovi neboli
doručované žiadne písomnosti týkajúce sa priebehu konania po tom, ako boli rozsudkami 5 Sžo/67/2010
a 6 Sžo/672010 zrušené rozsudky Krajského súdu v Trnave a konania vo veci reštitučných nárokov
náležiacich týmto osobám boli vrátené do štádia rozhodovania pozemkového úradu. V tejto súvislosti
odporca evidentne v rozpore s právnou úpravou § 15 zák. č. 71/1967 Zb. konal s B. V., zomrelým dňa

XX.XX.XXXX, ktorýstratilprocesnúspôsobilosťanaopaknekonalsúčastníkomM.V.,ktoréhoprocesná
spôsobilosť a právne nástupníctvo je ku dňa nového rozhodovania vo veci (30.01.2014) nesporne
preukázaná. Takéto konanie je zásadným porušením práv účastníka konania M. V. a je dôvodom na
zrušenie rozhodnutia súdom (§ 250l ods. 2 O.s.p v spojení s ust. § 250j ods.2 písm. e) O.s.p.).

Ďalšie pochybenie súd vidí v tom, že aj napriek opakovaným zrušujúcim rozhodnutiam nie je texte

napadnutéhorozhodnutiajednoznačneurčenýrozsahnehnuteľností,kuktorýmboliuplatnenéreštitučné
nároky jednak účastníkmi konania, ale aj ostatnými oprávnenými osobami po Z. V., bez čoho nie je
možné dostatočne odôvodniť zákonnosť a spravodlivosť rozhodnutia vo veci. Je zrejmé, že v súlade
s bežnou praxou odporca mienil vydať samostatné rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemkom a
samostatné rozhodnutie o priznaní náhrady za pozemky, pri ktorých je preukázaná existencia prekážky

vydania v zmysle § 6 ods. 1 písm. d) zák. č. 503/2003 Z.z., tak ako to bolo pri zrušených rozhodnutiach
č. j. K 2008/00694-Kň-NR-2 zo dňa 30.01.2008 a č. j. K 2008/00694-Kň/1-NR-2 zo dňa 31.01.2008.

V rámci jeho konania však po troch rokoch od rozhodnutí NS SR došlo iba k vydaniu rozhodnutia
o navrátení vlastníctva, bez toho, že by buď do záhlavia (určenie predmetu konania) alebo z výroku
(rozhodnutie, že o prevyšujúcej časti bude rozhodnuté osobitným rozhodnutím) bolo zrejmé, že vydané

rozhodnutie nie je rozhodnutím o celom uplatnenom, resp. náležiacom reštitučnom nároku trochnavrhovateľov ako t.č. oprávnených osôb. Treba uznať, že za situácie, keď sa o celom uplatnenom
nároku rozhoduje čo aj viacerými rozhodnutiami (ale v bezprostrednej časovej súvislosti) takýto postup
nie je obvyklý. Na druhej strane však treba prisvedčiť navrhovateľom, že je v záujme právnej istoty

účastníkov konania a zákonných požiadaviek na obsahové náležitosti rozhodnutia správneho orgánu,
aby bolo z písomného vyhotovenia rozhodnutia zrejmé, aký je rozsah reštitučných nárokov a v prípade,
ak sa daným rozhodnutím nerozhoduje o celom tomto rozsahu (čo zákon nevylučuje) je dôvodné trvať
na tom, aby vo výroku rozhodnutia, ktoré je jeho záväznou časťou, bolo uvedené, že o prevyšujúcej časti
nároku bude rozhodnuté ďalším (ďalšími) rozhodnutím. Nie je dostatočné uvedenie tejto skutočnosti v

odôvodnení.

Na základe výsledkov rozhodovania v predchádzajúcich konaniach je zrejmá a nesporná povinnosť
odporcu rešpektovať pri svojej rozhodovacej činnosti právny názor vyslovený v náleze US SR č.k. I
ÚS 34/2010, z ktorého vyplýva, že v prípade uplatnenia reštitučného nároku len niektorým z do úvahy
prichádzajúcich oprávnených osôb je pozemkový úrad povinný postupovať tak, aby medzi tieto subjekty
rozdelili celý do úvahy prichádzajúci nárok. Otázka reštitučného titulu (§3 ods. 1 písm. k) zák.č. 503/2003

Z.z. ) je v konaní vyriešená v súlade s ustálenou judikatúrou.

Aj pokiaľ by súd rešpektoval, že predmetom tohto konania sú len nároky k nehnuteľnostiam,
identifikovaným vo výroku, treba poukázať na nedostatočnosť odôvodnenia a nepreskúmateľnosť
rozhodnutia v časti určenia výšky podielov P. I., M. T. a M. V.. V zmysle vyššie uvedeného nálezu ÚS SR
a zodpovedajúcej úpravy zák. č. 503/2003 Z.z. je pre odôvodnenie správnosti výšky podielov potrebné

presne určiť okruh všetkých oprávnených osôb ktoré si uplatnili reštitučné nároky po Z. V., určiť výšku
ich podielov, bez ohľadu či korešponduje s obsahom doteraz vydaných rozhodnutí a v nadväznosti
na to určiť výšku podielov na jednotlivých nehnuteľnostiach pre P. I., M. T. a M. V.. Na tieto účely je
nepostačujúce uvedenie skutočnosti, že u odporcu si uplatnilo reštitučný nárok okrem navrhovateľov
jedenásť vymenovaných osôb, pričom pri rozdeľovaní veľkostí reštitučného podielu bude sa prihliadať

tak, aby medzi oprávnené osoby bol rozdelený celý reštituovaný majetok patriaci do ich rodinného
okruhu. „Na správnom orgáne si uplatnili z 8 dedičov piati a traja nie teda po troch dedičoch sa ich podiel
rozpočítal na piatych dedičov, čo predstavuje 1/2 podielu po nebohom Z. V. staršom, tým sa vrátil celý
majetok do rodiny ako bolo vytknuté Ústavným súdom SR."

Pokiaľ sa týka relevantných rozporov medzi verejne dostupnými údajmi katastra a obsahom

geometrického plánu č. 236/2006 zo dňa 22.03.2006, s týmito nezrovnalosťami je v prvom rade povinný
vysporiadať sa odporca. Rovnako je povinný vysporiadať sa s právnou argumentáciou navrhovateľov
ohľadne nezákonnosti úbytku plochy ornej pôdy (4,5% výmery zodpovedajúcemu schválenému
koeficientu), ktorá bola v rámci reštitúcie vydaná (oproti preukázanému vlastníctvu Z. V.), v nadväznosti
na ust. § 4 zák. č. 503/2003 Z.z. o nemožnosti prevádzať majetok v správe oprávnených osôb v súvislosti

s konaním podľa zák. č. 330/1991 Z.z. o pozemkových úpravách.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd napadnuté rozhodnutie zrušil postupom v zmysle § 250j ods. 2 písm.
d), e) O.s.p. a vec vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie, v ktorom bude viazaný vysloveným
právnym názorom súdu.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250l ods. 2 Os.p. v spojení s ust. § 250k O.s.p. rozhodol tak,

že procesne úspešným navrhovateľom nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko splnomocnený
zástupca výslovne uviedol, že si nárok na náhradu trov konania neuplatňuje.Účastníkovi konania Slovenský pozemkový fond súd nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
ust. § 250l ods. 2 v spojení s ust. § 250k O.s.p. umožňuje priznanie náhrady iba procesne úspešnému
navrhovateľovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).