Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. marec 2015

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/136/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914201037
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2015:6914201037.1

Rozhodnutie

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci navrhovateľa: Home
CreditSlovakia,a.s.sosídlomvPiešťanoch,Ul.Teplickáč.7434/147,IČO:36234176,zast.Advokátska
kancelária Korytár, s.r.o., so sídlom Trnava, Sladovnícka 13, IČO: 47 243 279, proti odporkyni: R. N.,
L.. XX.XX.XXXX, J. E. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporkyne: Občianske združenie
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom Šafárikovo nám. 7, Bratislava, IČO: 42362962, zast.

JUDr. Bohdan Jakubis, so sídlom AK Bratislava, Dobrovičova 13, o zaplatenie 1.989,20 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1.110,28 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 8,25 % ročne zo sumy 1.110,28 Eur od 31.01.2014 do zaplatenia, všetko do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti sa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 30.01.2014, došlým súdu dňa 03.02.2014 domáhal voči odporkyni
zaplatenia sumy 1.989,20 Eur s prísl, pričom žalovaná suma pozostáva z istiny 62,89 Eur, úroku 228,26
Eur, zosplatnenej istiny 1.218,66 Eur, pokuty (ušlý úrok)

152,30 Eur, poistného Bill protection 11,65 Eur, poplatku za možnosť zmeny splátky 1,50 Eur, upomienky
II. 12,- Eur, sankčného úroku z omeškania 284,70 Eur, upomienky I. 4,86 Eur, úroku z omeškania do
zosplatnenia0,33Euradopočítanéhoúroku12,05Eur.Popriuvedenýchnárokochsinavrhovateľuplatnil

aj úrok z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.673,76 Eur od 31.01.2014 do zaplatenia.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 06.05.2011 uzavrel s odporkyňou úverovú zmluvu č.
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporkyni bezúčelový úver vo výške 1.300,- Eur. Nakoľko
však odporkyňa neuhrádzala úverové splátky včas a riadne v zmysle úverovej zmluvy, vyzval ju
navrhovateľ listom zo dňa 30.01.2012 ku splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.692,45 Eur v lehote
15 dní odo dňa odoslania výzvy na účet navrhovateľa.

Návrh, ako aj oznámenie o termíne pojednávania dňa 19.03.2015, boli doručované odporkyni
prostredníctvom pošty. Odporkyni bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa 24.02.2015.
Právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo predvolanie doručené dňa 23.02.2015. Zástupcovi vedľajšieho
účastníka na strane odporkyne bolo predvolanie doručené dňa 12.03.2015. Žiaden z účastníkov sa
na pojednávanie nedostavil. Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní
listom došlým súdu dňa 16.03.2015. Vedľajší účastník na strane odporkyne zaslal súdu vyjadrenie spolus ospravedlnením svojej neúčasti na pojednávaní dňa 10.04.2015, tj. po pojednávaní a rozhodnutí vo
veci samej. Súd považuje podanie vedľajšieho účastníka za bezpredmetné, preto na uvedené podanie
nebude prihliadať. Súd pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd vykonal dokazovanie najmä oboznámením sa s návrhom, s úverovou zmluvou zo dňa 06.05.2011,
Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (ďalej len "ÚZP"), listinou
označenou ako "Splátkový kalendár", výzvou k splateniu celého úveru zo dňa 30.01.2012, poštovým
podacím hárkom zo dňa 02.02.2012 a vyjadrením navrhovateľa zo dňa 06.03.2015.

Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto:

Účastníci konania uzavreli dňa 06.05.2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX na základe ktorej

navrhovateľ ako úverový veriteľ poskytol odporkyni ako úverovej dlžníčke bezúčelový úver vo výške
1.300,- Eur. Odporkyňa sa zaviazala dlhovanú sumu uhradiť v 48-ich mesačných splátkach po 60,86 Eur.

Z listiny označenej ako "Splátkový kalendár" vyplýva, že odporkyňa uhradila v prospech navrhovateľa
spolu sumu 189,72 Eur a to v období od 23.06.2011 do 23.08.2011.

Nahliadnutím do výzvy zo dňa 30.01.2012 súd zistil, že odporkyňa dlhovala navrhovateľovi sumu

1.692,45 Eur, ktorú od nej navrhovateľ žiadal uhradiť najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy na
účet navrhovateľa.

Návrhom na začatie konania si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil nárok vo výške 1.989,20 Eur, ktorý
pozostáva z týchto čiastkových nárokov:

- istina vo výške 62,89 Eur,

- úrok vo výške 228,26 Eur,

- zosplatnená istina vo výške 1.218,66 Eur,

- pokuta (ušlý úrok) vo výške 152,30 Eur,

- poistenie Bill protection vo výške 11,65 Eur,

- poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,50 Eur,

- upomienka II. vo výške 12,- Eur,

- upomienka I. vo výške 4,86 Eur,

V rámci príslušenstva si navrhovateľ voči odporkyni uplatnil nárok na zaplatenie:

- úroku sankčného z omeškania vo výške 284,70 Eur,

- úroku z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,33 Eur,

- dopočítaného úroku vo výške 12,05 Eur

- úroku z omeškania vo výške 0,024 % denne zo sumy 1.673,76 Eur od 31.01.2014 do zaplatenia.

Súd považuje za dôvodný a preukázaný nárok navrhovateľa na zaplatenie sumy celej žalovanej istiny
62,89 Eur a zosplatnenej istiny v časti 1.047,39 Eur spolu vo výške 1.110,28 Eur (rozdiel medzi celkovou
výškou úveru - 1.300,- Eur a odporkyňou uhradenou sumou - 189,72 Eur), nakoľko súd považujeposkytnutýúverzapreplatenýčodoistiny,akoajzabezúročnýabezpoplatkovýčodoúrokovaostatných
poplatkov a to z dôvodov uvedených nižšie.

Súd teda návrhu podľa § 497 Obchodného zákonníka v predmetnej časti žalovanej sumy istiny spolu

vo výške 1.110,28 Eur vyhovel.

Rovnako považuje súd za dôvodný a preukázaný aj nárok navrhovateľa na úrok z omeškania vo výške
8,25 % ročne zo sumy 1.110,28 Eur (62,89 Eur plus 1.047,39 Eur) od 31.01.2014 až do zaplatenia a
preto návrhu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v predmetnej
časti vyhovel.

Nárok na úrok z omeškania priznal súd navrhovateľovi od 31.01.2014, nakoľko od uvedeného dňa žiadal

priznať úrok z omeškania navrhovateľ v návrhu. Nárok na úrok z omeškania súd priznal len z priznanej
sumy istiny vo výške 1.110,28 Eur, vo zvyšnej časti súd nárok navrhovateľa na úrok z omeškania, ako
nedôvodný zamietol.

Ku uvedenému dňu - 31.01.2014 bola platná základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky vo
výške 0,25 % ročne, ktorej zvýšenie o 8 percentuálnych bodov predstavuje 8,25 % ročne (§ 3 Nariadenia

vlády č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy).

Návrh navrhovateľa v prevyšujúcej časti týkajúcej sa úrokov z omeškania vo výške 0,51 % ročne
(predstavujúcej rozdiel medzi žiadanou sadzbou 0,024 % denne, t.j. 8,76 % ročne a priznanou sadzbou
8,25 % ročne) od 31.01.2014 do zaplatenia, ako nedôvodný zamietol.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka sa zmluvou o úvere zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Úverovézmluvnépodmienkysaposudzujúpodľarovnakýchzákonnýchustanoveníakoúverovázmluva.

Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto

zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere
vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľov.

Podľa § 2 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa spotrebiteľom rozumie fyzická osoba,

ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania.

Podľa § 2 písm. d) Zákona o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov
č. 129/2010 Z.z. - účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, sa zmluvou o spotrebiteľskom úvere
rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ

sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. f) Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru.Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. j) Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase
uzavretia úverovej zmluvy obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí

spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí podľa § 9 ods. 2, písm. k) Zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné

poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

V zmysle ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy poskytnutý spotrebiteľský úver
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

Podľa § 3 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov
nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore
s dobrými mravmi.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa

nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 54 ods. 1, prvá veta Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí

výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 vl. nar. č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.01.2013, výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky, a že dbajú

na pokyny súdu.Podľa § 120 ods. 1, prvá veta O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Sporové konanie je ovládané zásadou prejednacou, ktorú treba chápať tak, že tvrdiť rozhodné
skutočnosti a navrhovať o nich dôkazy je zásadne vecou účastníkov konania. Účastník má teda

povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú. Dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva stíha toho
účastníka, v koho záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom
tvrdená, bola v konaní preukázaná v tom zmysle, aby ju súd uznal za pravdivú. Dôkazným bremenom
sa teda rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní budú preukázané jeho
tvrdenia; dôsledkom jeho neunesenia je účastníkov procesný neúspech.

Účelom tohto procesného nástroja je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy

určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola preukázaná, t.j. kedy
výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o existencii tejto skutočnosti, ani o tom,
že táto skutočnosť nenastala.

Pokiaľ ide o žalovaný nárok v časti zosplatnenej istiny vo výške 171,27 Eur (t. j. rozdiel medzi súčtom
žalovanej zosplatnenej istiny - 1.218,66 Eur a priznanej zosplatnenej istiny - 1.047,39 Eur), súd

konštatuje, že úverová zmluva neobsahuje splatnosť prvej a poslednej splátky úveru, presný údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov ani rozpis

jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu tvoria jednotlivú splátku vo výške 60,86
Eur, t.j. údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke
malo byť zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový

úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa a preto je potrebné považovať poskytnutý
spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v
predmetnej časti nároku na zosplatnenú istinu vo výške 171,27 Eur zamietol.

Pokiaľ ide o žalovaný nárok na úverový úrok vo výške 228,26 Eur, súd konštatuje, že úverová
zmluva neobsahuje splatnosť prvej a poslednej splátky úveru (konečnú splatnosť úveru), údaj o ročnej

percentuálnej miere nákladov ani rozpis jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré spolu
tvoria jednotlivú splátku vo výške 60,86 Eur, ako ani údaj o tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým,
žeosobitneprikaždejjednotlivejsplátkemalobyťzvlášťuvedené,akásumapredstavujevýškusamotnej
splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a aká suma predstavuje ďalšie náklady spotrebiteľa a preto
je potrebné považovať poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o
tom, v akých termínoch splatnosti je povinný uhrádzať jednotlivé splátky spotrebiteľského úveru a presne
do kedy mu táto povinnosť (splácať istinu, úroky a iné poplatky) bude trvať.

Pokiaľ ide o údaj týkajúci sa konečnej splatnosti úveru, tak sa vyžaduje, aby v zmluve o spotrebiteľskom
úvere sa nachádzala časová špecifikácia konečnej splatnosti úveru vo forme uvedenia konkrétneho
dňa, pričom je úlohou poskytovateľa úveru - veriteľa aby vstupné údaje (ako sú: deň poskytnutia úveru,
splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok) matematicko-logickými postupmi premietol do
konkrétneho časového údaja, ktorý bude predstavovať deň konečnej splatnosti úveru. Nepostačí len

uvedenie celkového počtu splátok, ktoré by mali byť uhrádzané mesačne, resp. nepostačí ani neurčitý
údaj o lehote splatnosti 48 mesiacov od poskytnutia úveru.

Súd konštatuje, že ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje konkrétny údaj o konečnej splatnosti
úveru alebo konkrétne termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, nemôže byť tento nedostatok
odstránený tým, že sa veriteľ odvolá na skutočnosť, že z úverovej zmluvy vyplýva počet splátok, ktoré je

odporca povinný navrhovateľovi zaplatiť, takže z tohto údaja si vie spotrebiteľ dostatočným spôsobom
sám určiť deň konečnej splatnosti úveru.K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od
53,3 % do 57,0 %) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje spotrebiteľovi, aby si za
daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je pre neho aktuálna. Stav

neistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa
možnosť zavádzania spotrebiteľa. Pre navrhovateľa sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z
určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre
spotrebiteľa nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN
navrhovateľ nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že navrhovateľ mal možnosť priamo v úverovej

zmluve uviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN až ku

predpokladanému dňu poskytnutia úveru, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol úver poskytnutý v
určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá.

K predmetnému súd pre doplnenie uvádza, že samotný navrhovateľ v mnohých iných zmluvách dokáže
uviesť sadzbu RPMN konkrétnou, presnou hodnotou, z čoho vyplýva, že aj v predmetnom prípade tak
mohol urobiť.

Pokiaľ úverová zmluva neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov,
považuje sa úver podľa § 11 ods. 1, písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný
a bezpoplatkový.

Súd poukazuje na to, že zmyslom ustanovenia § 9 ods. 2, písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy je, aby bol spotrebiteľ už pri podpise zmluvy o spotrebiteľskom úvere informovaný o
tom, z čoho pozostáva úverová splátka s tým, že osobitne pri každej jednotlivej splátke by malo byť
zvlášť uvedené, aká suma predstavuje výšku samotnej splátky, aká suma predstavuje úverový úrok a
akásumapredstavujeďalšienákladyspotrebiteľa.Súdkonštatuje,žeakzmluvaospotrebiteľskomúvere

neobsahuje konkrétny rozpis splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, považuje sa úver za bezúročný
a bezpoplatkový.

Vzhľadom na uvedené súd návrh navrhovateľa v predmetnej časti nároku na úverový úrok vo výške
228,26 Eur zamietol.

Pokiaľ ide o pokutu (ušlý úrok) vo výške 152,30 Eur, súd konštatuje, že z vyjadrenia navrhovateľa zo dňa

06.03.2015, ako aj z rozhodovacej činnosti súdu z iných obdobných vecí je zrejmé, že podstatou ide o
úverový úrok, ktorý by mala odporkyňa uhradiť v prípade riadneho platenia úveru. Keďže súd považuje
poskytnutý spotrebiteľský úver z vyššie uvedených dôvodov za bezúročný a bezpoplatkový, súd návrh
navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy ušlého úroku vo výške 152,30 Eur, zamietol.

Súd považuje rovnako za nedôvodný aj nárok navrhovateľa na poistné vo výške 11,65 Eur, nakoľko v

úverovej zmluve nemal spotrebiteľ inú možnosť, teda nemal na výber, či poistenie uzavrie alebo nie,
resp. nemal možnosť vybrať si typ poistenia a posúdiť jeho výhodnosť, resp. nevýhodnosť. Poistenie sa
nachádza na úverovej zmluve vo forme predtlačeného, vopred preddefinovaného textu, bez možnosti si
hozvoliť,resp.nezvoliť.Aktedaspotrebiteľchcelúverovúzmluvuuzavrieť,muselsúhlasiťajspoistením.
Z rozhodovacej činnosti je súdu známe, že veriteľ uzatvára s dlžníkom aj zmluvy, ktoré obsahujú v časti

poistenie okienko, kde má spotrebiteľ možnosť zvoliť si postenie, alebo nie, súd má teda za to, že tak
mohol urobiť aj v prípade tejto zmluvy. Z uvedených dôvodov súd nárok navrhovateľa na poistné vo
výške 11,65 Eur zamietol.

Pokiaľ ide o poplatok za možnosť zmeny splátky vo výške 1,50 Eur, súd konštatuje, že nakoľko súd
považuje poskytnutý spotrebiteľský úver z vyššie uvedených dôvodov za bezúročný a bezpoplatkový,

súd návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa tohto nároku vo výške 1,50 Eur, zamietol.

Pokiaľ ide o žalovaný nárok na poplatok za upomienku I. vo výške 4,86 Eur a upomienku II. vo výške
12,00 Eur, súd poukazuje na to, že podľa Hlavy 17 § 3 Úverových zmluvných podmienok je spoločnosťoprávnená vyúčtovať klientovi poplatok za upomienku vo výške 4,- Eur v prípade prvej upomienky a 12,-
Eur v prípade druhej a ďalšej upomienky.

Súd má za to, že upomienka musí byť realizovaná preukázateľným spôsobom, pričom nepostačí len

tvrdenie navrhovateľa, že k nej došlo.

Na základe vykonaného dokazovania možno konštatovať, že navrhovateľ v konaní nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že upomienky I. a II., za ktoré si navrhovateľ predmetné poplatky uplatňuje boli vyhotovené,
a že boli odporkyni aj doručované. Navyše suma uplatnená navrhovateľom za upomienku I. (4,86 Eur)
sa nezhoduje so sumou uvedenou v Hlave 17 § 3 ÚZP (4,- Eur).

Vzhľadom na uvedenú skutočnosť súd nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa súm 4,86 Eur a 12,- Eur

za upomienky, ako nepreukázaný zamietol.

Pokiaľ ide o žalované nároky na úroky z omeškania určené pevnými sumami vo výške 284,70 Eur (úrok
sankčný z omeškania) a 12,05 Eur (suma označená aj ako dopočítaný úrok), tak súd poukazuje na to,
že zo žiadnej listiny predloženej navrhovateľom nevyplýva, že dňom vstupu odporkyne do omeškania
s úhradou zostatku úveru je 15.02.2012, tak ako to uvádza navrhovateľ vo vyjadrení k návrhu zo dňa

06.03.2015.

Navrhovateľ predložil súdu výzvu zo dňa 30.01.2012, adresovanú odporkyni, v ktorej uvádza, že si
uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru a zároveň vyzýva odporkyňu na okamžitú
úhradu dlžnej sumy vo výške 1.692,45 Eur, pričom táto listina neobsahuje údaj o dni, ku ktorému má
dôjsť ku predčasnej splatnosti zostatku úveru.

Navrhovateľ ďalej predložil súdu poštový podací hárok zo dňa 02.02.2012, v ktorom sa síce nachádza
údaj o doručovaní zásielky (výzvy zo dňa 30.01.2012) odporkyni, avšak doklad o doručení zásielky
odporkyni alebo vrátenú nedoručenú zásielku odporkyni už navrhovateľ súdu nepredložil.

V listine označenej ako "Splátkový kalendár", obsahujúcej v skutočnosti platobnú históriu predmetného
úveru, navrhovateľ uvádza, že zosplatnenie úveru nastalo dňa 30.01.2012.

Z vyjadrenia k návrhu zo dňa 06.03.2015 vyplýva, že podľa navrhovateľa vstúpila odporkyňa do
omeškania s úhradou peňažného dlhu (vrátane zostatku úveru) dňa 15.02.2012 (t.j. 15 dní od výzvy
vyhotovenia výzvy na zaplatenie celého dlhu).

Podľa Hlavy 7 § 3 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, je klient povinný celý čerpaný úver
splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že sa klient oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo

sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace.

Podľa Hlavy 17. § 6 Úverových zmluvných podmienok navrhovateľa, doručovanie písomností medzi
spoločnosťou a klientom sa uskutočňuje poštou, prípadne osobne. Pri doručovaní poštou adresátovi,
ktorýnebolzastihnutý,napriektomu,žesavmiestedoručeniazdržuje,sapoužijeprimeraneustanovenie
O.s.p. o doručovaní písomností fyzickým osobám do vlastných rúk s tým, že ak si nevyzdvihne adresát

zásielku do 10 dní odo dňa jej uloženia, považuje sa posledný deň tejto lehoty, za deň doručenia, aj
keď sa adresát o uložení zásielky nedozvedel. Klient podpisom ÚZP potvrdzuje, že sa zdržuje na drese
svojho trvalého bydliska prípadne na drese uvedenej ako adresa pre doručovanie a dáva výslovný pokyn
spoločnosti doručovať mu písomnosti na ním uvedenú adresu pre doručovanie, a pokiaľ túto neuviedol,
na adresu jeho trvalého bydliska. Klient sa zaväzuje spoločnosti neodkladne oznámiť zmenu adresy

trvalého bydliska či adresy pre doručovanie s tým, že ak nie je zmena oznámená, predpokladá sa,
že klient sa zdržuje na mieste svojho trvalého pobytu, prípadne na adrese pre doručovanie, ak nie je
klientom preukázaný opak.

Z uvedených skutočností vyplýva, že podľa navrhovateľa došlo ku zosplatneniu úveru už v deň
vyhotovenia výzvy na zaplatenie, t.j. 30.01.2012, avšak právo stotožniť deň zosplatnenia úveru s

dňom vyhotovenia výzvy na zaplatenie nevyplýva pre navrhovateľa ani z úverovej zmluvy, a tiež ani zÚverovýchzmluvnýchpodmienok.Súdmázato,žepriurčenídátumuzosplatneniaúveruišloosvojvoľný
a neodôvodnený postup navrhovateľa.

Podľa názoru súdu sa odporkyňa mohla dostať prvýkrát do omeškania s úhradou zostatku úveru najskôr

až na druhý deň po doručení listiny navrhovateľa zo dňa 30.01.2012 odporkyni, a to aj v prípade, ak
by k tomuto doručeniu došlo náhradným spôsobom, t.j. uložením na pošte a nevyzdvihnutím zásielky v
úložnej lehote, ktorej dĺžka je upravená v Hlave 17. § 6 ÚZP.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie súd konštatuje, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, kedy bola
odporkyňa oboznámená so zosplatnením úveru, s tým, že jej vznikla povinnosť uhradiť celú dlžnú sumu
okamžite.

Navrhovateľ zároveň nepreukázal svoje tvrdenie, že právne účinky zosplatnenia úveru nastali pre
odporkyňu práve ku dňu 30.01.2012 s tým, že odporkyňa sa dostala prvýkrát do omeškania dňa
15.02.2012. Navrhovateľ vo výzve na splatenie celého dlhu uvádza, že odporkyňa má celý dlh uhradiť
najneskôr do 15 dní odo dňa odoslania výzvy bez ohľadu na to, či sa v danom termíne dostane výzva
do sféry dispozície odporkyne. Z podacieho hárku vyplýva, že zásielka bola odporkyni odoslaná a teda

na poštu podaná dňa 02.02.2012, 15.-dňová lehota odo dňa odoslania listu uplynula až dňa 17.02.2012
(teda nie 15.02.2012 ako uvádza navrhovateľ), avšak ani do uvedeného termínu odporkyňa nemusela
mať možnosť sa s obsahom zásielky oboznámiť. Navrhovateľ viaže omeškanie odporkyne na uplynutie
lehoty 15 dní odo dňa odoslania výzvy, pričom navrhovateľ nepreukázal súdu, či odporkyňa bola s
obsahom výzvy aj skutočne oboznámená.

Preukázanie skutočnosti týkajúcej sa dňa, kedy bola odporkyňa oboznámená so zosplatnením úveru je
rozhodujúce pre určenie skutočného dňa začiatku omeškania odporkyne s úhradou žalovanej sumy a s
tým priamo súvisiace určenie správnej výšky sumy úrokov z omeškania vyčíslených navrhovateľom do
zosplatnenia, resp. od zosplatnenia do podania návrhu na súd.

Vzhľadom na uvedené dôvody a keďže ide o objektívne neurčiteľné sumy, súd návrh navrhovateľa v

časti týkajúcej sa súm 284,70 Eur a 12,05 Eur, zamietol. Pre úplnosť súd poznamenáva, že navrhovateľ
vypočítava predmetné úroky aj zo žalovaných nárokov, ktoré súdom neboli priznané ako oprávnené a
preto aj z uvedeného dôvodu súd nemohol predmetné nároky priznať.

Pokiaľ ide o žalovaný nárok na úrok z omeškania do zosplatnenia vo výške 0,33 Eur, tak súd poukazuje
na vyššie uvedené skutočnosti ohľadom nemožnosti určenia počiatku omeškania a zároveň poukazuje

na skutočnosť, že navrhovateľ k predmetnému nároku vo svojom vyjadrení zo dňa 06.03.2015 neuviedol
z čoho pozostáva, resp. ako dospel k výpočtu danej sumy. Keďže súd považuje predmetnú sumu za
objektívne neurčiteľnú, nárok navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 0,33 Eur zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a to tak, že žiadnemu z účastníkov
právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko navrhovateľ mal vo veci úspech v časti 55,82 % a

odporkyňa úspech v časti 44,18 %.

Keďže rozdiel v miere úspechu účastníkov v konaní bol minimálny, súd považoval za spravodlivé na
základe ust. § 142 ods. 2 O.s.p. nepriznať náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov.

Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak má účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

V zmysle ust. § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Rimavská Sobota, v lehote 15 dní
odo dňa jeho doručenia v dvoch exemplároch.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí
byť podpísané a datované a predložené v potrebnom počte rovnopisov tak, aby každý z účastníkov
konania dostal jeden rovnopis a jeden rovnopis zostal na súde.

V odvolaní sa musí takisto uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom
sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.) alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Ak si odporkyňa dobrovoľne nesplní povinnosti uložené týmto rozhodnutím, má navrhovateľ možnosť
domáhať sa svojich nárokov proti odporkyni prostredníctvom exekúcie.