Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. marec 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/487/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4410206129
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dušan Harbuta

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4410206129.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Dušana Harbutu a členov JUDr. Ingrid

Doležajovej a JUDr. Márie Malíkovej, v právnej veci navrhovateľa: N.. H. I., bytom B., L. XX, zastúpený
JUDr. Annou Jamborovou, advokátkou, Farská 5, Nitra, proti odporcom: 1/ H. P., bytom O., C. XX, 2/
Q. P., bytom O., G., obaja zastúpení Mgr. Helenou Farkašovou, advokátkou, Nové Zámky, Žerotínová
bašta 1, o zaplatenie sumy 37.177,19 eura s príslušenstvom, o odvolaní odporkyne v druhom rade proti
rozsudku Okresného súdu Nové Zámky zo dňa 30. apríla 2014 č.k. 10C/142/2011-561, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu v druhom rade zaplatiť navrhovateľovi
sumu 37.177,19 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 18.256,66 eura od 01.

02. 2010 do zaplatenia a zo sumy 18.920,53 eura od 18. 05. 2011 do zaplatenia do troch dní od
právoplatnosti rozsudku, v zostávajúcej časti návrh zamietol a o trovách konania si vymienil rozhodnúť
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Po právnej stránke posúdil vec podľa § 451
ods. 1, ods. 2, § 456, § 458 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 657, § 559 ods. 1, ods. 2, § 517 ods. 2 a § 563
Občianskeho zákonníka (zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Za preukázaný mal
zistený skutkový stav, v rámci ktorého nebolo sporné, že navrhovateľ dňa 22. 04. 2008 poukázal zo
svojho účtu na účet odporkyne v druhom rade sumu 570,000,- Sk a dňa 07. 05. 2008 a 09. 05. 2008 spolu

sumu 550.000,- Sk a to, podľa tvrdenia navrhovateľa, z titulu zálohy na kúpu bytu, ktorý mal zabezpečiť
odporca v prvom rade. Odporkyňa v druhom rade namieta titul poskytnutých finančných prostriedkov
navrhovateľomnajejúčetatvrdí,ženavrhovateľjejtýmtospôsobomvrátilpožičanéfinančnéprostriedky,
ktoré mu požičala na základe ústne uzavretej zmluvy o pôžičke, ktorú mali uzavrieť začiatkom roku 2008
na celkovú sumu 1.120.000,- Sk, t.j. 37.177,19 eura. Stanovisko odporkyne, že išlo o vrátenie pôžičky,
súd prvého stupňa nepovažoval za presvedčivé. Za nespochybniteľné mal skutočnosť, že odporkyňa v
druhom rade disponovala dostatkom finančných prostriedkov, aby z nich dokázala ňou tvrdenú sumu

navrhovateľovi požičať. Samotná solventnosť odporkyne v druhom rade však ešte neznamená sama
o sebe, že zmluvy o pôžičke aj uzavrela. Na platnosť zmluvy o pôžičke je postačujúca aj ústna forma,
preto prípadné zmluvy o pôžičke uzavreté medzi navrhovateľom a odporkyňou v druhom rade by nebolo
možné považovať za neplatné. Pre súd prvého stupňa však bolo neakceptovateľné, aby odporkyňa
v druhom rade začiatkom roku 2008 uzavrela v ústnej forme na celkovú sumu 37.177,19 eura dve
zmluvy o pôžičke s navrhovateľom, ktorý bol pre ňu cudzí človek a zároveň bez toho, aby pri uzatváraní
týchto zmlúv boli prítomné nestranné osoby, pretože jej syna, t.j. odporcu v prvom rade a synovu

manželku, H. za nestranné osoby nie je možné považovať a z tohto pohľadu ich výpovede vyhodnotil
ako nedôveryhodné. Odporkyňa v druhom rade nepreukázala zabezpečenie týchto pohľadávok voči
navrhovateľovi, pričom sa jedná o značnú finančnú čiastku, pri ktorej pri bežnej opatrnosti a za
uvedenej situácie sa veriteľ musí primeraným spôsobom zabezpečiť pre prípad, že by pôžička nebolavrátená včas. Argumentáciu odporkyne v druhom rade, že dôveryhodnosť navrhovateľa odvodzovala
z vyjadrenia svojho syna, odporcu v prvom rade je nepostačujúca, nepresvedčivá, nedostatočná a
účelová. Na základe týchto dôvodov dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh v časti o zaplatenie

sumy 37.177,19 eura je voči odporkyni v druhom rade dôvodný. Navrhovateľ jednoznačne preukázal, že
medzi ním a odporkyňou v druhom rade vznikol vzťah z bezdôvodného obohatenia, pretože preukázal,
že odporkyňa v druhom rade získala bezdôvodné obohatenie v tejto výške, keďže jej boli poukázané na
jej účet finančné prostriedky bez právneho dôvodu z účtov navrhovateľa, ktorému vznikla tým majetková
ujma. Za preukázanú mal aj príčinnú súvislosť medzi bezdôvodným obohatením odporkyne v druhom

rade a vznikom majetkovej ujmy navrhovateľa. Navrhovateľ v priebehu celého konania zotrval na svojich
stanoviskách,tietozopakovalajvtrestnýchkonaniach.Navrhovateľsvojetvrdenievovzťahukodporcovi
v prvom rade nedokázal podporiť ďalšími dôkaznými prostriedkami, z ktorých by bolo možné vyvodiť
pasívnu legitimáciu odporcu v prvom rade v konaní. Postoj navrhovateľa zostal voči odporcovi v prvom
rade len v rovine ničím nepodloženého tvrdenia a preto návrh voči nemu zamietol. Navrhovateľovi sa
nepodarilo preukázať, že odporca v prvom rade získal bezdôvodné obohatenie na úkor navrhovateľa

a už vonkoncom sa mu ju nepodarilo preukázať príčinnú súvislosť medzi vznikom majetkovej ujmy
navrhovateľa a prípadným bezdôvodným obohatením odporcu v prvom rade. Dospel k záveru, že
odporkyňa v druhom rade sa dostala do omeškania s plnením peňažného dlhu navrhovateľovi v časti
istiny 18.920,53 eura nasledujúcim dňom po doručení návrhu vo veci samej, t.j. dňom 18. 05. 2011 a v
časti istiny vo výške 18.256,66 eura dňom 01. 02. 2010, t.j. nasledujúcim dňom po dni, ktorý navrhovateľ

určil v písomnej výzve na splnenie povinnosti (navrhovateľ požadoval zaplatenie sumy do 31. 01. 2010).
Výška úrokov z omeškania 8,50% ročne je v súlade s právnym predpisom (navrhovateľ požadoval nižšiu
výšku úrokov, ako určuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.), preto mu ju súd prvého stupňa priznal. O
náhrade trov konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (zákon číslo 99/1963
Zb.vzneníneskoršíchpredpisov,ďalejlen„OSP“)do30dnípoprávoplatnostirozhodnutiavovecisamej.

Rozsudok súdu prvého stupňa napadla odvolaním odporkyňa v druhom rade dôvodiac, že navrhovateľ
neuniesol ťarchu dôkazného bremena, nepredložil a nevyprodukoval také dôkazy, ktoré by jednoznačne
potvrdili ním uplatnený nárok. Zotrvala na svojich tvrdeniach, že navrhovateľovi sumu 570.000,-- Sk
a 550.000,-- Sk požičala, finančné prostriedky boli odovzdané v obývačke rodinného domu na ul. T.
niekedy v mesiaci február 2008 za prítomnosti jej syna H. P. a nevesty H. P.. Výpoveďou odporkyne v

druhom rade a svedkyne H. P. svoje tvrdenia preukázala, finančné prostriedky navrhovateľovi požičala
ako prejav dobrej vôle, pretože jej syn H. P. spolupracoval s navrhovateľom a zároveň sa jej syn
zaručil za dôveryhodnosť navrhovateľa. Vrátenie finančných prostriedkov zo strany navrhovateľa bolo
v rámci súdneho konania preukázané skutočnosťou, že tieto prostriedky poukázal navrhovateľ na účet
odporkyne v druhom rade. Odporkyňa v konaní hodnovernými dôkazmi preukázala, že v rozhodnom

čase disponovala dostatočným množstvom finančných prostriedkov, s navrhovateľom nebola v žiadnom
zmluvnom vzťahu, tvrdenie, že sumu navrhovateľ previedol na účet odporkyne v druhom rade za účelom
zabezpečenia, resp. kúpy bytov je pre ňu prekvapujúce, tieto finančné prostriedky od nej žiadnym
spôsobom nevymáhal. Ak finančné prostriedky nemali byť poslané na účet odporkyne v druhom rade, z
akého dôvodu navrhovateľ ich žiadal späť až 15. 01. 2010 a nie skôr, keďže ich na účet odporkyne zaslal

v roku 2008. Ďalej zotrvala na svojom tvrdení, že s navrhovateľom uzavrela ústnu zmluvu o pôžičke v
celkovej sume 1.120.000,-- Sk, ktorú sumu jej navrhovateľ týmto spôsobom vrátil. Navrhovateľ neuniesol
ťarchu dôkazného bremena, nepredložil a nevyprodukoval také dôkazy, ktoré by jednoznačne potvrdili
ním uplatnený nárok a preto navrhuje zmeniť napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh
navrhovateľa odvolací súd zamietne.

K odvolaniu odporkyne v druhom rade sa v písomnom podaní vyjadril navrhovateľ nesúhlasiac s jej
tvrdením o neunesení dôkazného bremena, nakoľko predložil dostatok dôkazov, ktoré potvrdili jeho
nárok na rozdiel od odporkyne v druhom rade, ktorá si vymýšľala rôzne teórie, ktoré nevedela logicky
a ani inými dôkazmi preukázať. Odporca v prvom rade úplne ignoroval súd a deň pred pojednávaním
údajne odišiel aj s manželkou a dvomi maloletými deťmi do zahraničia, pričom odporkyňa v prvom rade

údajne nevedela, kde sa nachádzajú. Zotrval na svojich tvrdeniach z priebehu dokazovania na súde
prvéhostupňaotom,žeodporkyňavdruhomrademuposkytlapôžičkuzazáhadnýchanepresvedčivých
okolností. Nikdy nebol na adrese ul. T. XX B. Z., kde mala byť pôžička poskytnutá, pôžičku nepotreboval,
nakoľko disponoval dostatkom finančných prostriedkov. Nemyslí si, že odporkyňa v druhom rade by
bola tak neopatrná a naivná, že takýto veľký obnos by mu odovzdala bez akéhokoľvek písomného

potvrdenia. Domnieva sa, že účel platby v poznámke zo dňa 22. 04. 2008 uvedený ako „vyplácanie
bytu nájomné“ je jednoznačný. Ak by išlo o vrátenie pôžičky, určite by to tam bolo aj uvedené, pretože
by to bolo hlavne v jeho záujme. Je to nespochybniteľný dôkaz, že finančné prostriedky boli poskytnuté
a že boli poskytnuté za účelom zabezpečenia bytu, ktorú skutočnosť jednoznačne potvrdil aj svedok N..K.. Nesúhlasí so zamietnutím jeho návrhu voči odporcovi v prvom rade, avšak odvolanie v tejto časti
nepodal z dôvodu rýchlejšieho ukončenia konania a nezvyšovania nákladov konania. Navrhuje rozsudok
súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania.

KrajskýsúdvNitre,akosúdodvolací(§10ods.1OSP),popreskúmanínapadnutéhorozsudku,konania,
ktoré mu predchádzalo a odvolania odporkyne v druhom rade podľa § 205 ods. 1, ods. 2 OSP, súd
viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 212 ods. 1 OSP), skutkovým stavom zisteným súdom
prvého stupňa podľa § 213 ods. 1 OSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2
OSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 156 ods. 3 OSP, dospel k záveru, že odvolanie

odporkyne v druhom rade vo veci samej nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok vo veci samej
ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
V danej veci súd prvého stupňa vykonal dostatočné dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich
závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa
odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil. Zároveň odvolací
súd konštatuje, že súd prvého stupňa rozsudok aj v dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj

skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť
týchto dôvodov ďalej, podľa § 219 ods. 2 OSP, iba poukazuje.
Podľa § 120 ods. 1 OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd
rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako
navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Nazdôrazneniesprávnostinapadnutéhorozsudkuodvolacísúdibapoznamenáva,žepodľa§120ods.1
OSPsúúčastnícipovinníoznačiťdôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Odvolacísúdzhodnesosúdom
prvého stupňa konštatuje, že navrhovateľ jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom preukázal, že
na účet odporkyne previedol sumy 570.000,- Sk dňa 22. 04. 2008 a 500.000,- Sk dňa 07. 05. 2008 a
sumu 50.000,- Sk dňa 09. 05. 2008. Taktiež navrhovateľ preukázal, že tieto finančné prostriedky boli

poskytnuté z titulu zálohy kúpnej ceny na kúpu bytov, ktoré mal navrhovateľovi zabezpečiť odporca v
prvom rade, syn odporkyne v druhom rade. Odporkyňa nárok navrhovateľa neuznáva tvrdiac, že jej
navrhovateľ týmto spôsobom vrátil požičanú sumu na základe zmluvy o pôžičke uzavretej vo februári
2008 ústnou formou. Je nesporné, že zmluva o pôžičke uzavretá podľa § 657 a nasl. Občianskeho
zákonníka nemá predpísanú písomnú formu, je možné uzavrieť túto zmluvu aj ústne. Zmluva má

charakter reálnej (nielen konsenzuálnej) zmluvy, čo znamená, že k vzniku právneho vzťahu k pôžičke je
potrebnéodovzdanievecidlžníkovi.Beztohonedôjdekvznikuprávnehovzťahupôžičky.Ažodovzdaním
predmetu zmluvy dochádza k právnemu dôvodu vzniku pôžičky. K odovzdaniu predmetu pôžičky pri
peňažnej pôžičke môže dôjsť nielen fyzickým odovzdaním požičanej sumy, ale aj bezhotovostným
prevodom na účet dlžníka. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke a

že bolo podľa nej dlžníkovi aj plnené, spočíva na veriteľovi (v danom prípade na odporkyni v druhom
rade). Túto skutočnosť môže veriteľ preukázať písomnou zmluvou o pôžičke alebo dlžobným úpisom,
ktorým sa dlžník zaviazal na majetkové plnenie druhovo určených vecí, spravidla peňazí veriteľovi.
Ak veriteľ nemá takúto písomnosť k dispozícii alebo ak je písomný doklad neúplný, musí poskytnutie
pôžičky preukázať inými dôkaznými prostriedkami. V prípade, že veriteľ neunesie bremeno tvrdenia

alebo dôkazné bremeno o existencii pôžičky, musí rozhodnutie súdu vyznieť v jeho neprospech. Preto
v danej veci, ak odporkyňa v druhom rade tvrdí, že navrhovateľ jej tieto finančné prostriedky poskytol
z titulu vrátenia požičanej sumy, bolo jej povinnosťou preukázať jednoznačným a nespochybniteľným
spôsobom, že k uzavretiu zmluvy o pôžičke došlo a že na základe tejto zmluvy o pôžičke došlo k
reálnemu odovzdaniu finančných prostriedkov. V priebehu celého konania na súde prvého stupňa

odporkyňa v druhom rade tieto skutočnosti iba tvrdila, nepredložila a ani nenavrhla súdu vykonať žiadny
dôkaz, ktorým by toto tvrdenie preukázala. V tejto súvislosti je potrebné konštatovať, že iba subjektívne
tvrdenieodporkynevdruhomrade,bezpredloženiadôkazovotom,žedošlomedzi ňouanavrhovateľom
k uzavretiu zmluvy o pôžičke a následnému reálnemu odovzdaniu peňazí je pre potvrdenie správnosti
jej tvrdení nepostačujúce. Odporca v prvom rade H. P., syn odporkyne v druhom rade, v konaní pred

súdom prvého stupňa vypočutý nebol, avšak v trestnom konaní vo svojej výpovedi tvrdil iba skutočnosti
uvádzané jeho matkou, pričom na podrobnosti a okolnosti poskytnutia pôžičky si nepamätal. Odvolací
súd zhodne so súdom prvého stupňa má pochybnosti o vierohodnosti výpovede svedkyne H. P., ktorá
je manželkou odporcu v prvom rade a nevestou odporkyne v druhom rade. Za tejto rodinnej situácie nie
je možné prihliadať na výpoveď svedkyne, ako na dôkaz preukazujúci pravdivosť tvrdenia odporkyne v

druhom rade o poskytnutí pôžičky navrhovateľovi. Navrhovateľ jednak tým, že predložil listinné dôkazy o
poskytnutífinančnýchprostriedkovodporkynivdruhomrade,jehotvrdeniepodporilajvýpoveďousvedok
N.. Y. K.. Súd prvého stupňa v danej veci po skonštatovaní, že nebolo preukázané uzavretie zmluvy o
pôžičke, správne posúdil spor medzi účastníkmi konania titulom bezdôvodného obohatenia v zmysleustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď navrhovateľ bez právneho dôvodu a právneho
vzťahu medzi ním a odporkyňou v druhom rade previedol na jej účet sumu v celkovej výške 37.177,19
eura. Odporkyňa v druhom rade, ktorá túto sumu prijala a o ktorú sumu sa bezdôvodne obohatila, (keďže

vykonaným dokazovaním nebol preukázaný žiadny právny vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou
v druhom rade, na základe ktorého by navrhovateľ bol povinný plniť odporkyni v druhom rade peňažné
plnenie), je povinná túto sumu podľa § 451 ods. 1 a § 456 Občianskeho zákonníka vydať tomu, na úkor
koho sa predmet bezdôvodného obohatenia získal, v tomto prípade navrhovateľovi.
Odporkyňa v druhom rade v podanom odvolaní iba opätovne poukazovala na ňou tvrdené skutočnosti,

na ktoré poukazovala už v priebehu prvostupňového konania, s ktorými sa vysporiadal už súd prvého
stupňa v napadnutom rozsudku. Odvolací súd z tohto dôvodu, najmä s poukazom na ustanovenie §
219 ods. 2 OSP, keďže sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím a s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, na tieto dôvody iba ďalej poukazuje a opätovne sa k týmto namietaným skutočnostiam
nevyjadruje.
S poukazom na vyššie uvedené závery, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci

samej podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, lebo prvostupňový súd si vyhradil také
rozhodnutie podľa § 151 ods. 3 OSP na čas po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 224 ods.
4 OSP).
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.