Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Cob/83/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112208663
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Šamo

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112208663.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Šama a sudcov JUDr. Romana

Tótha a JUDr. Jozefa Škraba, v právnej veci žalobcu: STAV - ING, spol. s r.o., Alžbetina 23, Poprad, IČO:
31 715 290, zastúpený JUDr. Karolom Prochotským, advokátom advokátskej kancelárii v Podolinci, ul.
Lesná 376, Podolinec, proti žalovanému: STOLÁRSTVO ATYP, s.r.o., Prešov, Ku Surdoku 25, Prešov,
IČO: 31 648 860, zastúpený JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom advokátskej kancelárie v Prešove, ul.
Hlavná 111, o zaplatenie 11.589,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 18Cb/33/2012-30 zo dňa 15.11.2012, jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí žaloby a náhrade trov konania

medzi žalobcom a žalovaným.

R u š í rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov štátu a v tomto rozsahu mu vec vracia
na ďalšie konanie.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania vo výške 557,28 eur na účet jeho
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol návrh žalobcu a zaviazal ho nahradiť žalovanému

trovy konania vo výške 6.750,32 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobcu súčasne zaviazal nahradiť trovy štátu na účet Okresného súdu Prešov vo výške
579,24 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V dôvodoch tohto rozhodnutia uviedol, že žalobca
sa domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 349.146,60 Sk s príslušenstvom z titulu bezdôvodného
obohatenia. V návrhu uviedol, že na základe zmluvy o dielo číslo 29/2000 zo dňa 7.6.2000, vykonal
dohodnutú opravu fasády hlavnej budovy SOU Elektrotechnické v O. - M., pričom žalovaný bezdôvodne
porušil podmienky zmluvy o dielo, keď neuhradil dodávku dohodnutých stavebných prác v rozsahu

celej fasády hlavnej budovy SOU v žalovanej výške. Ďalej súd prvého stupňa v dôvodoch svojho
rozsudku uviedol, že rozsudkom zo dňa 9.10.2008, č. k. 18Cb/92/2003-423, bola žalovanému uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 335.975,90 Sk a nahradiť trovy konania vo výške 17.450,30 Sk s tým, že
v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.1.2010
č. k. 7Cob/43/2009-444, bol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa uloženej
povinnosti, ako aj vo výroku o náhrade trov štátu potvrdený a účastníkom náhrada trov odvolacieho
konania priznaná nebola. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20.12.2011, č.

k. MObdo 8/2010-460 bol na základe mimoriadneho dovolania Generálneho prokurátora SR rozsudok
odvolacieho súdu a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušený a vec bola vrátená
Okresnému súdu Prešov na ďalšie konanie. Na základe vykonaného dokazovania potom súd prvého
stupňa zistil skutkový stav, podľa ktorého ako objednávateľ a žalobca ako zhotoviteľ, uzavreli Zmluvuo dielo č. 29/2000 zo dňa 7.6.2000 na stavbu SOU Elektrotechnické - Fasáda v O. - M.. Predmetom
plnenia zmluvy bola dodávka stavebných prác. Rozsah predmetu zmluvy bol bližšie určený výkazmi
výmerdodanéhoobjednávateľom.Cenazazhotoveniepredmetuzmluvyvovýške460.894,-SkbezDPH

bola stanovená dohodou zmluvných strán v zmysle zákona o cenách č. 18/1999 Z. z., a bola doložená
položkovým rozpočtom zhotoviteľa, ktorý tvoril prílohu č. 1 k zmluve. V čl. II bod 2.3 bola dohodnutá
možnosť zmeny ceny v súvislosti s objednanými prácami naviac. Žalovaný ako vyšší dodávateľ, uzavrel
zmluvu o dielo so žalobcom na dodávku stavebných prác pre objekt investora v dohodnutej cene a
rozsahu s tým, že zmena, alebo doplnenie tejto zmluvy bola možná len formou písomných dodatkov,

riadne potvrdených a schválených oprávnenými zástupcami zmluvných strán. Z tohoto vyplýva, že
žalovaný ako vyšší dodávateľ realizoval časť stavebných prác pre investora prostredníctvom žalobcu
ako svojho dodávateľa. Nesporne žalobca mal vedomosť, kto je za žalovaného oprávnený a v akom
rozsahu konať a taktiež mu muselo byť zrejmé, vzhľadom na dohodnutý obsah zmluvy o dielo, akou
formou a kto je oprávnený dohodnúť prípadnú zmenu zmluvy, resp. dojednanie dodatku aj v súvislosti
s prípadnými prácami naviac, ktoré sa môžu v priebehu realizácie prác vyskytnúť. Po realizácii prác

zhotoviteľ zápisom do stavebného denníka zo dňa 24.7.2000 konštatoval, že celková výmera fasády je
864,70 m2, čo predstavuje nárast o 216,10 m2 oproti pôvodnému položkovému rozpočtu. V tom čase
zástupca objednávateľa vo veciach technických Ing. C. zápisom v stavebnom denníku zo dňa 24.7.2000
žiadal pokračovať naďalej v prácach na fasáde a zápisom v stavebnom denníku zo dňa 28.7.2000
žiadal o spracovanie dodatku naviac prác na ním odsúhlasené množstvo 216,10 m2 omietok fasády.

Za naviac vykonané práce, ktoré neboli objednávateľom akceptované a uhradené s odôvodnením, že
naviac práce bolo možné dohodnúť len na základe písomnej objednávky objednávateľa, po spracovaní
rozpočtu zhotoviteľom a písomným súhlasom objednávateľa s cenou naviac prác v zmysle Zmluvy o
dielo č. 29/2000 zo dňa 7.6.2000, čo podľa tvrdenia objednávateľa nebolo
uskutočnené. Uvedené skutočnosti súd zistil z výpovedí štatutárnych orgánov účastníkov Ing. B. A.,

konateľa žalobcu a N. M., konateľky žalovaného. K predmetu konania boli vypočutí aj svedkovia Ing.
O. C. a PhDr. B. E.. Ing. O. C. v čase realizácie diela, zamestnanec žalovaného pre veci technické, v
svedeckej výpovedi uviedol, že pri zisťovaní stavu diela sa nerobili osobitné merania a vychádzalo sa
z ústnych informácii zástupcu investora, na základe ktorých sa potom uzavrela zmluva. Následne bolo
zistené, že časť omietok bola poškodená, bolo potrebné ju oklepať, čo pôvodne nebolo zrejmé a opticky

sa to nedalo ani zistiť. Taktiež vznikla potreba ďalších prác naviac, o ktorých svedok informoval zástupcu
investora PhDr. E., ako aj zástupcov žalovanej spoločnosti. Súčasne sa údaje o týchto zisteniach
zapísali do stavebného denníka, ktorého kópiu mal žalovaný k dispozícii. K potrebe prác naviac
svedok uviedol, že po zistení pracovníkov žalobcu o nutnosti realizácie diela vo väčšom rozsahu, o
čom bol informovaný zástupca investora PhDr. E., na jeho naliehanie sa pokračovalo v stavebných

prácach nad pôvodne dohodnutý rámec, pričom o týchto skutočnostiach bola informovaná konateľka
žalovaného, ktorú požiadal o spracovanie dodatku, avšak k jeho podpisu nedošlo. Svedok PhDr. B. E.,
v čase realizácie diela riaditeľ SOU elektrotechnické M., v svojej svedeckej výpovedi uviedol, že v čase
realizácie diela sa nachádzal v zahraničí a telefonicky komunikoval s Ing. A., konateľom žalobcu. Potom,
čo ho informoval o nutností prác naviac, na základe nesprávnej výmery, ako aj na potrebu ďalších

prác, svedok uviedol, že požiadal zástupcu žalobcu, aby dielo kompletne dokončili do 1.9., keď sa má
otvárať školský rok. K samotnej realizácii diela svedok uviedol, že na základe projektovej dokumentácie
spracovaného rozpočtu im boli pridelené kapitálové investície a náhrady faktúr žalovanej spoločnosti,
po predložení a odsúhlasení boli v plnom rozsahu uhradené. Súd ďalej vo veci ustanovil znalca z odboru
stavebníctva - odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, za účelom spracovania znaleckého posudku a

tento sa v ňom vyjadril k rozsahu stavebných prác vykonaných žalobcom, presnej výmery, ako aj cene
a dospel k záveru, že v časti prác naviac opravy poškodenej omietky, fakturovaných fa. č. 2000097,
vo výške 154.790, 90 Sk, zodpovedajú skutočne vykonaným prácam aj vo fakturovanej výške, pričom
rozdiel medzi prácami fakturovanými a skutočne vykonanými je vo výške 18,80 Sk v neprospech žalobcu
ako zhotoviteľa. K prácam fakturovaných faktúrou č. 2000098 znalec konštatoval, že v skutočnosti boli

vykonané práce v rozsahu 181.185,- Sk v porovnaní s vystavenou faktúrou vo výške 194.355,70 Sk,
teda rozdiel medzi prácami fakturovanými a skutočne vykonanými predstavuje v neprospech žalobcu
sumu 13.170,70 Sk. Cena fakturovaných stavebných prác pritom podľa záveru znalca zodpovedala
cene, ktorá sa obvykle platila za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných
podmienok. K námietkam žalovaného tykajúcim sa jednotlivých postupov prác žalobcu, ako aj technickej

náročnosti znalec konštatoval, že fakturované práce zodpovedajú technologickému postupu a stupňu
zložitosti, teda fakturácia bola vo vyššie uvedenom rozsahu dôvodná. V zmysle záverov rozhodnutia
dovolacieho súdu bol hlavný investor Stredná odborná škola Elektrotechnická O. - M. vyzvaný na
oznámenie, či požadovali od žalobcu vykonanie stavebných prác vo väčšom rozsahu, než mal zmluvnedohodnuté so žalovaným, či tieto práce boli žalobcom vykonané a či z ich strany ako hlavného investora,
boli tieto práce žalovanému zaplatené. SOŠ Elektrotechnická O. - M. oznámením zo dňa 27.8.2012
oznámila, že žalobca realizoval opravu fasády na základe dvoch zmlúv v tam dohodnutej výmere.

Žalobca vyfakturoval štyrmi faktúrami opravu fasády vo výmere dohodnutej v zmluvách. Žiadne naviac
práce v súvislosti s opravou fasády neboli zo strany investora požadované, preto žalobcovi zaplatili len
dohodnutú cenu v zmysle uzatvorených zmlúv. Ďalej súd v rozhodnutí
vec právne hodnotil podľa § 536 ods. l Obchodného zákonníka ako zmluvu o dielo Ďalej v zmysle § 546
ods. l Obchodného zákonníka, ustanovenia § 451 ods. l, 2 Občianskeho zákonníka a v tejto súvislosti

konštatoval, že žalobca si v podanej žalobe uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v
zmysle § 451 OZ a nasl., z dôvodu získania majetkového prospechu žalovaného plnením bez právneho
dôvodu. Samotným plnením pritom boli práce realizované nad rámec dohodnutého predmetu zmluvy
vo väčšej výmere, než bolo pôvodne dohodnuté. Práce naviac, ktorých zaplatenie si uplatnil voči
žalovanému titulom bezdôvodného obohatenia, vykonal podľa listinných dôkazov pre investora na jeho
žiadosť, avšak k zmene, resp. uzavretiu dodatku k zmluve so žalovaným v dohodnutej forme právne

relevantným spôsobom nedošlo, pretože Ing. C. nebol osobou oprávnenou na takýto úkon a v danom
prípade medzi týmito subjektmi nemohlo k zmene zmluvy dôjsť ani konkludentne. Podľa zápisu VDS
vyššieho dodávateľa stavby, v denných záznamoch stavby Ing. C., okrem iného, požadoval predloženie
dodatku k prácam naviac od zhotoviteľa (žalobcu) na odsúhlasenie a tento záznam v nadväznosti
na ostatné známe skutočnosti, nie je možné vyložiť ako jeho prípadný súhlas na vykonanie prác

naviac, ktorý by relevantným spôsobom ovplyvnil platne uzavretú zmluvu o dielo na dohodnutý rozsah
prác a cenu. Túto skutočnosť potvrdzuje i výpoveď Ing. A., podľa ktorej Ing. C., ako stavebný dozor,
dal stanovisko, že je potrebné vypracovať dodatok, ktorý žalobca pripravil, ale zo strany konateľov
žalovaného k tomu nedošlo. Ak žalobca vykonal investorom požadované práce vo väčšom rozsahu,
než mal zmluvne dohodnuté so žalovaným ako vyšším dodávateľom investora, nárok na ich zaplatenie

nemôže byť bezdôvodným obohatením vo vzťahu k žalovanému, ak neboli v jeho prospech investorom
zaplatené. Z oznámenia SOŠ elektrotechnická O. - M. zo dňa 27.8.2012 vyplýva, že žalobca realizoval
opravu fasády, na základe dvoch zmlúv v tam dohodnutej výmere, ktoré vyfakturoval štyrmi faktúrami.
Žiadnenaviacprácevsúvislostisopravoufasádynebolizostranyinvestorapožadované,pretožalobcovi
zaplatili len dohodnutú cenu v zmysle uzatvorených zmlúv. Z uvedeného je teda zrejmé, že

ak si investor práce naviac objednal bez toho, aby v tomto smere objednávku zmluvne zabezpečil u
žalovaného ako vyššieho dodávateľa a následne žalobca u žalovaného ako svojho zmluvného partnera
a žalobca práce vykonal, potom mohlo bezdôvodné obohatenie vzniknúť len investorovi. Po vyhodnotení
dokazovania súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na priznanie plnenia vo výške 11.589,54 eur
titulom vydania bezdôvodného obohatenia, je nedôvodný pre nedostatok pasívnej legitimácie na strane

žalovaného, nakoľko ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, bezdôvodné obohatenie mohlo vzniknúť
len investorovi a nie žalovanému, voči ktorému si žalobca svoj nárok uplatnil, keďže práce naviac
vykonal podľa listinných dôkazov pre investora na žiadosť jeho zástupcu, avšak k zmene zmluvy, a to ani
konkludentne,resp.kuzavretiudodatkukzmluvesožalovaným,vdohodnutejformeprávnerelevantným
spôsobom nedošlo. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď priznal žalovanému, ktorý bol v konaní
úspešný, trovy konania, a to na súdnom poplatku za odvolanie vo výške 669,- eur a na trovách právneho
zastúpenia vo výške 6.081,36 eur, a to za právne služby v dôvodoch rozsudku uvedené.

O náhrade trov štátu súd rozhodol podľa § 148 O.s.p., keď vzhľadom na výsledky konania zaviazal
žalobcu vo výške 555,11 eur, ktoré vznikli v súvislosti s odmenou znalca a vo výške 24,13 eur na náhrade
svedočného, teda v celkovej výške 579,24 eur.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Navrhol tento zrušiť a vec vrátiť súdu prvého

stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie. Zdôraznil, že prvostupňový súd vo veci vykonal pomerne
rozsiahledokazovanie,nonapriektomurozhodolpredčasneanazákladeneúplnezistenéhoskutkového
stavu. Vyslovil, že nárok žalobcu nie je po práve a rozhodnutie zdôvodnil v podstate tým, že rozsah
navyše vykonaných prác nebol zazmluvnený a že k majetkovému prospechu došlo v prospech investora.
Súd však pri vyhodnotení dôkazov neodstránil rozpory vo výpovedi vtedajšieho riaditeľa školy PhDr.

E. a z listinného dôkazu č. 1004/2012 z 27.8.2012, ktorá písomnosť je označená ako odpoveď na list.
Tento svedok ozrejmil situáciu a presvedčivo potvrdil súdu, že všetky vyhotovené práce na budove boli
žalovanému riadne zaplatené, aj tie, ktoré sú predmetom sporu. Spomenutá písomnosť však postráda
presvedčivosť a úplnosť a nekorešponduje so skutočným stavom. Súd v tomto smere mal vykonaťdokazovanie výsluchom štatutárneho orgánu školy a rovnako opakovane svedka PhDr. E. s cieľom
odstrániť rozpory. Toto však uskutočnené nebolo a preto rozsudok trpí vadami konania, ktoré ho robia
nepreskúmateľným.

Žalovaný vo vyjadrení na odvolanie žalobcu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať mu
náhradu trov odvolacieho konania.

Odvolací súd podľa § 212 ods. 1 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej

preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné, pokiaľ ide o vec samú s tým, že
dôvodné je, pokiaľ ide o napadnutý výrok o náhrade trov štátu.

Súd prvého stupňa potom, čo vo veci rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v dôsledku dovolania
Generálneho prokurátora, vychádzal zo záverov tohto rozhodnutia a z týchto jednoznačne vyplýva, že
nebolo sporné, že žalobca realizoval stavebné práce pre žalovaného na základe písomne uzavretej

zmluvy o dielo s tým, že spornou zostáva len otázka, či žalobcov nárok na zaplatenie prác, ktorý je
predmetom konania, je po práve. V uvedenom uznesení Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa ďalej
konštatovalo, že žalovaný mal uzavretú zmluvu o dielo so SOU Elektrotechnickým v O. - M. (investor) na
rekonštrukciu strechy DOV, výmenu okien a zateplenia budovy školy v dohodnutom rozsahu a cene. V
čl. II bod 2.3 bola dohodnutá i možnosť zmeny ceny v súvislosti s objednanými prácami naviac (zo spisu

však nevyplýva, že by investor v tomto smere inicioval u žalovaného zmenu zmluvy nad rámec zmluvne
dohodnutých stavebných prác). Žalovaný ako vyšší dodávateľ, uzavrel zmluvu o dielo so žalobcom na
dodávku stavebných prác pre objekt investora v dohodnutej cene a rozsahu s tým, že zmena, alebo
doplnenie tejto zmluvy bola možná len formou písomných dodatkov, riadne potvrdených a schválených
oprávnenými zástupcami zmluvných strán. Z toho vyplýva, že žalovaný ako vyšší dodávateľ realizoval

časť stavebných prác pre investora prostredníctvom žalobcu ako svojho dodávateľa. Nesporne žalobca
mal vedomosť, kto je za žalovaného oprávnený a v akom rozsahu konať a taktiež mu muselo byť zrejmé,
vzhľadomnadohodnutýobsahzmluvyodielo,akouformouaktojeoprávnenýdojednaťprípadnúzmenu
zmluvy, resp. dojednať dodatok v súvislosti s prípadnými prácami naviac, ktoré sa môžu v priebehu
realizácie prác vyskytnúť. Žalobca práce naviac, ktorých zaplatenie si uplatnil voči žalovanému titulom

bezdôvodného obohatenia, vykonal podľa listinných dôkazov pre investora na jeho žiadosť, avšak k
zmene zmluvy, resp. uzavretiu dodatku k zmluve so žalovaným v dohodnutej forme
právne relevantným spôsobom nedošlo, pretože Ing. C. nebol osobou oprávnenou na takýto úkon a v
danom prípade medzi týmito subjektami nemohlo k zmene zmluvy dôjsť ani konkludentne. Podľa zápisu
VDS (vyšší dodávateľ stavby), denných záznamov stavby, Ing. C., okrem iného, požadoval predloženie

dodatku k prácam naviac od zhotoviteľa na odsúhlasenie a tento záznam v nadväznosti na ostatné
známe skutočnosti nie je možné vyložiť ako jeho prípadný súhlas na vykonanie prác naviac, ktorý by
relevantným spôsobom ovplyvnil platne uzavretú zmluvu o dielo na dohodnutý rozsah prác a cenu. Túto
skutočnosť potvrdzuje i výpoveď Ing. A., podľa ktorej Ing. C. ako stavebný dozor dal stanovisko, že
je potrebné vypracovať dodatok, ktorý žalobca pripravil, ale zo strany konateľov žalovaného k tomu

nedošlo. Ak žalobca vykonal investorom požadované práce vo väčšom rozsahu, než mal zmluvne
dohodnuté so žalovaným ako vyšším dodávateľom investora, nárok na ich zaplatenie nemôže byť
bezdôvodným obohatením vo vzťahu k žalovanému, ak neboli v jeho prospech investorom zaplatené.
Z obsahu spisu nie je jednoznačné, že investor tieto práce žalovanému zaplatil, avšak podľa vyjadrenia
žalovaného k platbe nedošlo. Ďalej sa v uvedenom rozhodnutí uvádza, že ak si investor práce naviac

objednal bez toho, aby v tomto smere objednávku zmluvne zabezpečil u žalovaného ako vyššieho
dodávateľa a následne žalobca u žalovaného ako svojho zmluvného partnera práce vykonal, potom
mohlo bezdôvodné obohatenie vzniknúť len investorovi. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil
záver, že súd prvého stupňa a tiež odvolací súd, nesprávne vec kvalifikovali ako nárok na zaplatenie
ceny z konkludentne vzniknutej zmluvnej dodávky medzi týmito subjektami. Taktiež z obsahu žaloby, i

keď súd nie je viazaný právnou kvalifikáciou, keď si žalobca uplatnil právo na bezdôvodné obohatenie,
vyplýva, že žalobca s vysokou pravdepodobnosťou vychádzal práve z toho, že k zmene zmluvy, resp. k
uzavretiu dodatku na práce naviac vykonané na žiadosť investora, nedošlo.

Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a

vyzval Strednú odbornú školu Elektrotechnickú O. - M., aby oznámila, či ako hlavný investor požadoval
od žalobcu vykonanie stavebných prác vo väčšom rozsahu, než mal žalobca zmluvne dohodnuté so
žalovaným, či tieto práce boli žalobcom vykonané a či z ich strany ako hlavného investora boli tieto
práce žalovanému zaplatené. Stredná odborná škola Elektrotechnická O. - M. vo svojej odpovedi zodňa 27.8.2012 uviedla, že žalovaný realizoval opravu fasády na základe dvoch zmlúv v tam dohodnutej
výmere, že žalovaný práce vyfakturoval štyroma faktúrami opravu fasády vo výmere dohodnutej v
zmluvách a žiadne práce naviac v súvislosti s opravou fasády požadované neboli. Z tohoto dôvodu

žalovanému zaplatili len dohodnutú cenu podľa týchto zmlúv. Po takomto doplnení dokazovania
nezostávalo súdu prvého stupňa nič iné, len návrh žalobcu zamietnuť a to z dôvodov, ktoré podrobne
v napadnutom rozsudku uviedol.

Odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,

konštatuje správnosť jeho dôvodov a na zdôraznenie správnosti považuje za potrebné dodať
nasledovné:

Objednávateľ nie je povinný zaplatiť zhotoviteľovi inú, než v zmluve dohodnutú cenu diela (prípadne
cenu určenú spôsobom stanoveným v zmluve), ak neide o zníženie, či zvýšenie ceny diela za podmienok
vymedzených v ustanovení § 549 Obchodného zákonníka. Ak zhotoviteľ diela vykoná práce nad

dojednaný rozsah diela a ak nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka pre
vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť
zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ hodnotu takýchto naviac prác požadovať z
titulu bezdôvodného obohatenia (tento záver vyslovil Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn.
32Cdo 2592/2008 zo dňa 22.9.2009). Podľa § 549 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, totiž ak sa strany

po uzavretí zmluvy dohodnú na obmedzení rozsahu diela a ak nedojednajú jeho dôsledky na výšku
ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť len cenu primerane zníženú; ak sa týmto spôsobom dohodnú na
rozšírení diela, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu primerane zvýšenú. Z vykonaného dokazovania
však nevyplýva, že by medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode v zmysle tohto ustanovenia a
preto platí záver vyslovený vyššie, že ak nie sú dané podmienky podľa § 549 Obchodného zákonníka

pre vznik povinnosti objednávateľa zaplatiť zhotoviteľovi cenu primerane zvýšenú, nemôže zhotoviteľ
hodnotu takýchto naviac prác požadovať z titulu bezdôvodného obohatenia. Ak teda súd prvého stupňa
návrh žalobcu zamietol, rozhodol v súlade so zákonom a odvolací súd preto podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil, a to vo veci samej, ako aj vo výroku o trovách
konania, ktoré boli vypočítané v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 a vyhláškou č. 655/2004 Z. z. o

zmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. V zmysle uvedenej vyhlášky bola
správne stanovená odmena za úkony právnej služby a tiež aj za uvedený počet úkonov právnej služby.

Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o náhrade trov štátu a v tomto rozsahu mu
vec vrátil na ďalšie konanie vzhľadom na tú skutočnosť, že trovy štátu tvorili aj trovy spojené s vyplatením

svedočného, avšak v súdnom spise absentuje rozhodnutie o priznaní svedočného a o výplate z štátnych
prostriedkov. Z tohoto dôvodu súd prvého stupňa musí znova rozhodnúť o náhrade trov štátu s tým, že
obsahom súdneho spisu musí byť aj rozhodnutie súdu o priznaní svedočného a dôkaz o jeho výplate
zo štátnych prostriedkov.

V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný a preto mu patrí v zmysle § 224 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo
na náhradu trov konania, a to vo výške 557,28 eur. Táto odmena bola vypočítaná z tarifnej hodnoty
11.589,54 eur, kde tarifná odmena je 270,54 eur za jeden úkon právnej služby, a to za vyjadrenie na
odvolanie žalobcu zo dňa 2.9.2013, k tomu režijný paušál 7,81 eur a za účasť na odvolacom pojednávaní
17.3.2015 odmena 270,54 eur, k tomu režijný paušál 8,39 eur, spolu teda 557,28 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.