Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. marec 2015

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112205764
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6112205764.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a

členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Petra Priehodu v právnej veci navrhovateľa BL Telecom
debt, s. r. o., so sídlom Bratislava, Šoltésovej 14, IČO: 45 535 108, v konaní zastúpenej Advokátskou
kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 36 862 711,
proti odporcovi P. Q., bytom W. W., C. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu OZ
právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, Košice, IČ0: 42 247 268, v konaní zastúpenom
JUDr. Ladislavom Miklušom, advokátom, so sídlom Košice, Stará Baštová 2, o zaplatenie 829,85 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 03. 12. 2012 a odvolaní vedľajšieho účastníka na

strane odporcu zo dňa 08. 12. 2012, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okresného súdu.

Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zaplatenia 829,85 Eur
s príslušenstvom z titulu nezaplatenej zmluvnej pokuty na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej dňa
23. 02. 2008, vrátane dodatku k tejto zmluve zamietol, o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z
účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Okresný súd mal za preukázanú aktívnu legitimáciu
navrhovateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok medzi Slovak Telekom, a. s., so sídlom
Bratislava ako právnym nástupcom spoločnosti T-Mobile Slovensko, a. s., so sídlom Bratislava, rovnako

mal za preukázané, že medzi spoločnosťou T-Mobile Slovensko, a. s. Bratislava a odporcom bola platne
uzavretá zmluva o pripojení dňa 23. 02. 2008, vrátane dodatku k zmluve podľa § 43 zákona č. 610/2003
Z. z. Okresný súd návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu, že na základe vykonaného dokazovania zistil,
že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal, ktorú z uložených povinností v zmluve, resp. k dodatku
k zmluve alebo vo všeobecných podmienkach mal odporca porušiť takým spôsobom, že by po práve
mohol sa domáhať zmluvnej pokuty. Rovnako mal preukázané, že medzi účastníkmi nedošlo k dohode
ohľadom výšky zmluvnej pokuty v rozsahu 829,85 Eur, ktorú zmluvnú pokutu navrhovateľ odporcovi

fakturoval. Poukázal na to, že v dodatku k zmluve o pripojení účastníkmi bola uzavretá zmluvná pokuta
lenvrozsahu10.000,-Sk,t.j.331,94Eur.Ztýchtodôvodovnávrhnavrhovateľanepovažovalzadôvodný
a preto ho zamietol. O práve na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, navrhovateľ z dôvodu, že v konaní úspešný nebol, odporca, ktorý v
konaní síce úspešný bol, si právo na náhradu trov konania neuplatnil. Vo vzťahu k trovám konania
vedľajšieho účastníka, ktorý si uplatnil trovy právneho zastúpenia trovy konania nepriznal z dôvodu, že
tieto nepovažoval za účelne vynaložené, pričom poukázal na to, že ani právny zástupca vedľajšieho

účastníka nepostrehol, že v konaní nebol predložený jeden zo základných listinných dôkazov, ktorý
by preukazoval oprávnenosť nároku navrhovateľa a to písomná dohoda ohľadom zmluvnej pokuty.Napriek obsiahlym písomným vyjadreniam, ktoré sa však ani v jednom bode netýkalo konkrétne tohto
sporového prípadu, rovnako právny zástupca vedľajšieho účastníka nepostrehol, že v konaní nie je
predložený jediný dôkaz ohľadom porušenia právnej povinnosti odporcu, na základe ktorej by mal byť

sankcionovaný zmluvnou pokutou. Z týchto dôvodov preto súd náklady, ktoré vynaložil vedľajší účastník
na strane odporcu považoval za neefektívne a úspech v konaní odporca dosiahol nie na základe činnosti
vedľajšieho účastníka, ale na základe vykonaného dokazovania súdom, pričom výsledok by bol rovnaký
aj v prípade, pokiaľ by vedľajší účastník do konania nevstúpil.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie navrhovateľ v časti zamietnutej

istiny vo výške 331,94 Eur s príslušenstvom a navrhol, aby odvolací súd v zmysle § 220 O. s. p.
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že odporca je povinný navrhovateľovi
zaplatiť sumu vo výške 331,94 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 331,94
Eur za obdobie odo dňa 11. 03. 2009 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania a trovy odvolacieho
konania. Vo vzťahu k výške vyúčtovanej zmluvnej pokute v odvolaní poukázal na to, že dňa 23. 02.
2008 bola uzavretá zmluva o pripojení, vrátane dodatku k zmluve o pripojení, na základe ktorej bola

zmluvná pokuta pre prípad nedodržania doby viazanosti odporcom určená vo výške 10.000,- Sk, teda
331,24 Eur. Právny predchodca navrhovateľa odporcovi faktúrou zo dňa 22. 02. 2009 vyúčtoval zmluvnú
pokutu vo výške 829,85 Eur. Právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 09.
03. 2008 dohodu o zmene zmluvy o pripojení a odporcovi bola vymenená SIM karta za novú SIM
kartu z dôvodu straty pôvodnej SIM karty. Právny predchodca navrhovateľa preto omylom vyfakturoval

odporcovi aj zmluvnú pokutu na pôvodnú SIM kartu vo výške 497,91 Eur. Vo vzťahu k určeniu porušenia
povinnosti, z ktorého plynie odporcovi povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu poukázal na to, že dojednanie
zmluvnej pokuty, ako aj jej výšky je vecou vzájomnej dohody strán, podmienkou platného dojednania
je písomná forma dohody a jej určená alebo určiteľná výška. Zmluvná pokuta sankcionuje odporcu
ako účastníka zmluvy o pripojení za porušenie povinností uvedených v článku 4 Dodatku zmluvy o

pripojení (povinnosti uvedené v bode 1 písm. b), v bode 2, bode 3 Dodatku alebo v článku 3 bod
3.6 Všeobecných obchodných podmienok alebo v článku 5 bod 5.2 písm. a) až c) Všeobecných
podmienok), ktoré majú za následok vypojenie SIM karty z prevádzky. Zmluvná pokuta zabezpečuje
zmluvné povinnosti účastníka po celú dobu viazanosti dohodnutej v Dodatku k zmluve o pripojení. Nie
je preto možné určovať jej výšku rozdielne počas doby viazanosti s prihliadnutím na čas, kedy došlo

k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zmluvy a čas, ktorým bol účastník zmluvou viazaný. Odporca
nebol zmluvnou pokutou sankcionovaný len za to, že nezaplatil splatné faktúry, ale predovšetkým za
to, že v dôsledku nesplnenia svojej povinnosti riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté služby
bola jeho SIM karta vypojená z prevádzky. Zotrvaním v zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom
navrhovateľa počas doby viazanosti by prostredníctvom platieb za poskytnuté služby odporca postupne

splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedal protizáväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť
odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu. Odporca bol povinný zaplatiť zmluvnú pokutu z dôvodu
nedodržania povinností zotrvať v zmluvnom vzťahu počas doby viazanosti. Navrhovateľ tým uniesol
povinnosť tvrdenia a preukázal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu porušenia povinností
odporcu zotrvať v právnom vzťahu počas doby viazanosti plynúce z bodu 4 Dodatku k zmluve o

pripojení. Od nikoho nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej
skutočnosti. O zaplatenie dlžnej sumy za poskytnuté telekomunikačné služby a zaplatenie zmluvnej
pokuty navrhovateľovi bremeno tvrdenia spočíva v tom, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom
ako účastníkom uzavrel zmluvu o pripojení a odporca právnemu predchodcovi navrhovateľa cenu riadne
a včas nezaplatil. Skutočnosť, že zmluva bola uzavretá navrhovateľ preukázal zmluvou o pripojení a

dodatkom k zmluve, čím uniesol navrhovateľ bremeno tvrdenia a tak i dôkazné bremeno. Naopak, ak
sa chcel odporca brániť tým, že tvrdil, že cenu za telekomunikačné služby zaplatil a nedošlo z jeho
strany k porušeniu zmluvných povinností, ktoré mali za následok vypojenie jemu poskytnutej SIM karty
z prevádzky, bol povinný predložiť o tom dôkazy.

Vedľajší účastník na strane odporcu k odvolaniu navrhovateľa navrhol, aby odvolací súd napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil tak, že zaviaže navrhovateľa nahradiť vedľajšiemu účastníkovi
trovy odvolacieho konania v sume 47,81 Eur. Rozsudok prvého stupňa považuje za správny, navrhovateľ
do vyhlásenia rozsudku neindividualizoval, za aké konkrétne porušenie povinností si zmluvnú pokutu
uplatňuje, zmluva o pripojení je koncipovaná tak, že nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vznikne
dodávateľovi za každé jednotlivé porušenie zmluvných povinností. V prípade, ak by si navrhovateľ v

inom konaní uplatnil z tej istej zmluvy ďalšiu zmluvnú pokutu, nie je možné zistiť, či si dodávateľ uplatňujezmluvnú pokutu za to isté porušenie zmluvných povinností, ako v tomto súdnom konaní a teda nie je
možné zistiť, či existuje prekážka rozhodnutej veci alebo či si navrhovateľ uplatňuje zmluvnú pokutu za
skutkovo iné porušenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Poukázal na rozsudok Krajského súdu

Prešov sp. zn. 18Co/136/2010 z 09. 05. 2011, v ktorom rozsudku vyhlásil súd zmluvnú podmienku
o zmluvnej pokute mobilného operátora za neprijateľnú už skôr, pričom išlo o zmluvnú podmienku
spoločnosti Orange, a. s., ktorá svojím významom je rovnaká so zmluvnou podmienkou, na základe
ktorejsinavrhovateľvtomtokonaníuplatňujesvojeprávonazaplateniezmluvnejpokuty.Tentorozsudok
savzťahujeajnazmluvnúpokutu,ktorúsiuplatňujenavrhovateľatedaajprenehoplatízákazuplatňovať

si proti spotrebiteľovi nároky z tejto zmluvnej podmienky.

Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie aj vedľajší účastník vystupujúci
na strane odporcu a to v časti rozhodnutia, ktorým vedľajšiemu účastníkovi neboli priznané trovy
právneho zastúpenia z dôvodu, že tieto súd nepovažoval za účelne vynaložené. Vedľajší účastník
v odvolaní uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Súd v odôvodnení konštatuje, že navrhovateľ nepreukázal, ktorú konkrétnu povinnosť v zmluve, resp.

v dodatku spotrebiteľ porušil tým spôsobom, že malo vzniknúť navrhovateľovi právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty. Je nepravdivé tvrdenie prvostupňového súdu, že vedľajší účastník nepostrehol, že v
konaní nie je predložený jediný dôkaz ohľadne porušenia právnej povinnosti odporcu, na základe ktorej
si uplatňuje navrhovateľ nárok na zmluvnú pokutu. Vedľajší účastník v druhom odseku svojho vyjadrenia
zreteľne uviedol, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keďže z obsahu žaloby a jej príloh nebolo

možné určiť, či právo na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhovateľovi vôbec vzniklo, teda nedalo sa zistiť,
v akom konkrétnom rozsahu si spotrebiteľ nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu za poskytnuté
služby, za aké obdobie a podobne. Tiež poukázal na neprijateľný charakter dojednanej zmluvnej pokuty.
Vedľajší účastník neúmyselne vo vyjadrení uviedol žalovanú sumu 829,85 Eur, aj keď v zmluve o
pripojení bola zmluvná pokuta uvedená len v sume 331,94 Eur. Znenie predloženej zmluvnej pokuty

aj pri sume 331,94 Eur je objektívne spôsobilé poškodiť spotrebiteľa a preto je takáto zmluvná pokuta
neplatná, na čo správne a kvalifikovane poukázali. Rovnako za správnu považuje argumentáciu súdu,
na základe ktorej založil neúčelnosť im vzniknutých trov konania, teda že aj bez činnosti vedľajšieho
účastníka by súd zamietol žalobu. Nie sú jasnovidci, aby vedeli, ako v konečnom dôsledku súd vo veci
rozhodne, k veci sa kvalifikovane vyjadrili. Majú za to, že ich trovy v konaní boli jednoznačne účelne

vynaložené. Navrhol napadnutý výrok zmeniť tak, aby odvolací súd navrhovateľovi uložil povinnosť
zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo výške 138,08 Eur a trovy odvolacieho
konania vo výške 15,93 Eur.

K odvolaniu vedľajšieho účastníka sa písomne vyjadril žalobca, poukázal na absenciu súhlasu so
vstupom vedľajšieho účastníka do konania, na strane ktorého vedľajší účastník chce vystupovať.

Vo vzťahu k neúčelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka poukázal na
ustanovenie § 142 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná
náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal. Má za to, že trovy právneho zastúpenia, ktoré sú súčasťou trov konania a ktoré
si uplatňuje vedľajší účastník neboli nevyhnutne potrebné na účelné bránenie práva a súd je vždy

povinný zaoberať sa tým, či takéto trovy konania boli účelne vynaložené na ochranu oprávnených
záujmov spotrebiteľa. Vzhľadom na skutočnosť, že vedľajší účastník podáva odvolanie len v časti
nepriznaných trov právneho zastúpenia je zrejmé, že v tomto prípade nešlo o ochranu spotrebiteľa a
snahu ho chrániť pred vyfakturovanou zmluvnou pokutou. Tým, že vedľajší účastník žiada priznať trovy
právneho zastúpenia priznáva, že odporcovi neposkytol pomoc pri ochrane jeho práv ako spotrebiteľa,

čo je jeho základným poslaním. V uvedenom prípade poskytol odporcovi právnu pomoc advokát
za služby, ktoré ho žiada vedľajší účastník priznať trovy právneho zastúpenia. Podľa jeho názoru
ide len o hromadný vstup združení na ochranu spotrebiteľa, ako vedľajšieho účastníka do súdnych
konaní, pričom vstupujú do sporov automaticky zastúpené právnym zástupcom bez toho, aby vopred
vedeli o konkrétnych okolnostiach sporu. Je potom otázne, či je účelnosť vstupu do konaní ochrana

spotrebiteľa alebo zisk, ktorý vznikne z priznaných trov konania. Právny zástupca vedľajšieho účastníka
vo svojich vyjadreniach maximálne poukazuje na skutočnosti a rozhodnutia súdov, ktoré súd notoricky
známe. Sudca všeobecného súdu je povinný ex offo prihliadať na nečestné zmluvné podmienky v
spotrebiteľských zmluvách, vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka podľa ich názoru nie sú
potrebné pre rozhodnutie súdu v jednotlivých konaniach, jednotlivé úkony vedľajšieho účastníka preto

nie sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p.V dôsledku podaných odvolaní krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v medziach daných
ustanovením § 212 ods. 1 O. s. p. a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.
s. p. rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.

Podľa § 219 ods. 2 O. s. p. platí, že ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

Odvolací súd konštatuje, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu vysloveným v napadnutom
rozhodnutí, ako aj s jeho dôvodmi, ktoré sú síce stručné, ale zrozumiteľné a jasné. Po preskúmaní

veci dospel odvolací súd k názoru, že okresný súd z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu,
ktorým sa navrhovateľ domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty, pričom návrhom na začatie konania sa
domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 829,85 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,5 %
ročne zo sumy 829,85 Eur za obdobie od 11. 03. 2009 do zaplatenia, dospel k správnym skutkovým a
právnym záverom. Námietky navrhovateľa uvedené v odvolaní odvolací súd nepovažuje za prijateľné,

pretože s námietkami, ktoré navrhovateľ v odvolací uviedol sa už vysporiadal aj okresný súd vo svojom
rozhodnutí, čo vyplýva z jeho odôvodnenia rozhodnutia. Navrhovateľ vo svojom odvolaní neuviedol
žiadnu podstatnú skutočnosť, ktorá by mala za následok úvahu o prípadnej vade v procesnoprávnom
postupe prvostupňového súdu alebo o prípadnej nesprávnosti rozhodnutia. Odvolací súd k odvolacej
námietke navrhovateľa, že navrhovateľ má dôkazné bremeno len pokiaľ ide o preukázanie, že zmluva

bola uzavretá, ktorú skutočnosť navrhovateľ riadne preukázal zmluvou o pripojení a dodatkom k zmluve
o pripojení a v prípade, ak sa odporca chcel brániť tým, že tvrdil, že cenu za telekomunikačné služby
zaplatil a nedošlo z jeho strany k porušeniu zmluvných povinností, ktoré by mali za následok vypojenie
jemu poskytnutej SIM karty z prevádzky, mal o tomto predložiť dôkazy a dôkaznú povinnosť mal odporca,
uvádza, že v súlade s názorom prvostupňového súdu aj odvolací súd má za to, že navrhovateľ neuniesol

dôkazné bremeno v súlade s ustanovením § 120 ods. 4 O. s. p. Preštudovaním veci odvolací
súd dospel k názoru, že navrhovateľ žiadnymi dôkazmi pripojenými k žalobe, resp. počas konania
nepreukázal, ktorú konkrétnu povinnosť zo zmluvy o pripojení a jej dodatku mal odporca porušiť, za ktoré
konkrétne obdobie prípadne odporca nesplnil svoje povinnosti zaplatiť cenu služieb, tieto skutočnosti nie
sú uvedené a tvrdené ani v samotnom návrhu navrhovateľa, preto potom neobstojí ani jeho námietka,

že odporca mal povinnosť preukázať, že svoje povinnosti nesplnil, keďže v konaní nebolo náležite
ani tvrdené, ktorú konkrétnu povinnosť odporca zo zmluvy, resp. z dodatku k zmluve porušil. Správne
teda ustálil prvostupňový súd, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a z tohto dôvodu jeho návrh
zamietol. Odvolací súd poukazuje, že navrhovateľ k návrhu pripojil len zmluvu o pripojení, dodatok k
zmluve o pripojení zo dňa 23. 02. 2008 a faktúru zo dňa 22. 02. 2009, ktorým bola vyfakturovaná

zmluvná pokuta vo výške 829,85 Eur, pričom z tejto faktúry ani žiadnym spôsobom nevyplýva, že
faktúra sa vzťahuje práve k zmluve o pripojení a k jej dodatku zo dňa 23. 02. 2008, teda navrhovateľ
žiadnymspôsobomnepreukázalanioprávnenosťvyúčtovaniazmluvnejpokutyvovzťahukpredloženým
dokladom a to k zmluve o pripojení a dodatku k zmluve zo dňa 23. 02. 2008.

Keďže podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd na základe vykonaného dokazovania dospel vo

vzťahu k predmetu konania k správnym skutkovým záverom a vec správne právne posúdil, odvolací súd
v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. rozsudok okresného súdu potvrdil.

Rovnako odvolací súd rozsudok okresného súdu považuje za správny aj v časti rozhodnutia o náhrade
trov konania. Je nepochybné, že navrhovateľ v konaní úspešný nebol, preto mu ani nevzniklo právo
na náhradu trov konania. Odporca, ktorý bol úspešným účastníkom konania si žiadne trovy konania

neuplatnil. Hoci vedľajší účastník vystupujúci na strane odporcu bol zastúpený právnym zástupcom a
uplatnil si trovy konania, podľa názoru odvolacieho súdu okresný súd rozhodol správne, pokiaľ nepriznal
ani vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania, pričom podľa názoru odvolacieho súdu
okresný súd aj v tejto časti rozhodnutia, ktorá bola napadnutá odvolaním vedľajšieho účastníka rozhodol
správne, svoje rozhodnutie stručne, zrozumiteľne a jasne zdôvodnil. Po preskúmaní rozhodnutia

okresného súdu v odvolaním napadnutej časti trov konania vedľajším účastníkom odvolací súd dospelk názoru, že okresný súd správne posudzoval v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 účelnosť
vzniknutýchtrovkonania,ktorévzniklititulomtrovprávnehozastúpeniaprávnymzástupcomvedľajšiemu
účastníkovi. Námietky vedľajšieho účastníka, ktoré sú uvedené v odvolaní, odvolací súd nepovažuje

za prijateľné. Odvolací súd uvádza, že účelnosť trov vedľajšieho účastníka v konaní a efektívnosť jeho
procesných úkonov však nie je možné hodnotiť paušálne, ale je nutné ich posudzovať vždy individuálne,
zohľadniac predovšetkým účelnosť konkrétnych procesných úkonov tohto účastníka. Nemožno preto
nikdy konštatovať a paušalizovať, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu, ktorým vedľajším
účastníkom je záujmové združenie založené za účelom ochrany práv spotrebiteľa, by za každých

okolností v prípade, že odporca je úspešným účastníkom konania vznikol nárok na náhradu trov
konania. Je nepochybné, že vedľajší účastník má právo dať sa zastúpiť právnym zástupcom z radov
advokátov tak, ako v súdenej veci. Náhrada trov konania v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.
s. p. sa má však vždy posudzovať a priznať len v prípade, ak sa jedná o náhradu trov konania,
ktoré sú potrebné na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom súd pri svojom rozhodovaní o
náhrade trov konania vždy musí prihliadať na účelnosť vzniknutých trov konania toho ktorého účastníka.

Okresný súd v odvolaním napadnutom rozsudku nepriznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu
trov konania práve z dôvodu, že podľa názoru prvostupňového súdu tieto neboli vynaložené účelne,
pričom prvostupňový súd poukázal na to, že ani právny zástupca vedľajšieho účastníka nepostrehol, že
v konaní nebol predložený jeden zo základných listinných dôkazov, ktoré by preukazoval oprávnenosť
nároku navrhovateľa a to písomná dohoda ohľadne zmluvnej pokuty, ktoré konštatovanie aj odvolací

súd v plnom rozsahu považuje za správne. Dôvodom, prečo prvostupňový súd zamietol návrh žalobcu
bolo neunesenie dôkazného bremena, keď navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia istiny
829,85 Eur s príslušenstvom, ako zmluvnej pokuty, pričom z predložených dôkazov je nepochybné, že
ani zmluvou o pripojení, ani dodatkom k zmluve o pripojení zo dňa 23. 02. 2008 takáto zmluvná pokuta
medzi právnymi predchodcami navrhovateľa a odporcom dohodnutá nebola. Z vyjadrenia vedľajšieho

účastníka je zrejmé, že tento sa vyjadruje k zmluvnej pokute vo výške 829,85 Eur, ktorá zmluvná pokuta
bola predmetom súdneho sporu. Hoci vedľajšiemu účastníkovi bola doručená žaloba spolu s prílohami,
ktoré k žalobe pripojil navrhovateľ, vedľajší účastník sa žiadnym spôsobom konkrétne k predmetu
sporu nevyjadruje, jeho vyjadrenie je všeobecné, preto aj podľa názoru odvolacieho súdu náklady, ktoré
vynaložil vedľajší účastník na strane odporcu titulom nákladov vzniknutých vedľajšiemu účastníkovi

právnym zastúpením v spore nie sú vynaložené účelne, odporca úspech v konaní dosiahol nie na
základe činnosti vedľajšieho účastníka, ale na základe dokazovania vykonaného súdom, prvostupňový
súd postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov v súlade s právnym predpisom a preto v napadnutom
výroku považoval odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu za vecne správne.

Z rovnakých dôvodov odvolací súd nepriznal vedľajšiemu účastníkovi ani trovy odvolacieho konania

postupujúc podľa § 224 ods. 1 O. s. p. Odvolací súd tiež nepriznal trovy odvolacieho konania odporcovi,
ktorý síce bol úspešným účastníkom konania, ale žiadne trovy odvolacieho konania si neuplatnil a súd
ani nezistil, že by v súvislosti s odvolacím konaním tomuto účastníkovi nejaké trovy konania vznikli.

Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.