Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/271/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514219148
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514219148.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: E. Y., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: K.. R. A., trvale
bytom F., M. XX a otca: R. Y., trvale bytom F., F. XX, na návrh matky o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností a o úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

Súd zveruje maloletúE.Y.,nar.XX.X.XXXX,doosobnejstarostlivostimatky,ktorájubudezastupovať
a spravovať jej majetok.

Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletej od 1.7.2014 sumu 130,- € mesačne vždy do 15. dňa v
každom mesiaci vopred matke maloletej.

Zročné výživné za obdobie od 1.7.2014 do 28.2.2015 v celkovej sume 400,- € súd p o v o ľ u j e

otcovi splácať po 20,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od marca 2015.

Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou v každom nepárnom kalendárnom týždni v pondelok a v stredu
vždy od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny a v sobotu a v nedeľu vždy od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny a
v každom párnom kalendárnom týždni v utorok, vo štvrtok a v piatok vždy od 17.00 hodiny do 19.00
hodiny s tým, že maloletú si prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ju následne aj odovzdá.
Matka je povinná maloletú na styk riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 31.7.2014, tunajšiemu súdu podaným rovnakého dňa, požiadala matka o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej E. Y., nar. XX.X.XXXX tak, že ju navrhla zveriť do

svojej osobnej starostlivosti s tým, že ju bude aj zastupovať a spravovať jej majetok, pričom otec by
mal uloženú povinnosť platiť na výživu maloletej sumu 250,-€ mesačne od 1.8.2014. Zároveň navrhla
upraviť aj styk otca s maloletou každý druhý týždeň v sobotu a v nedeľu za jej prítomnosti. V návrhu
uviedla, že s otcom maloletej bývala v spoločnej domácnosti bez uzavretia manželstva, po ich rozchode
býva každý z nich u svojich rodičov. Na pojednávaní dňa 24.11.2014 matka pozmenila svoj návrh tým,
že výživné požadovala určiť už od júla 2014 a úpravu styku navrhla v každom párnom kalendárnom
týždni v sobotu a v nedeľu vždy od 8.00 hodiny do 11.30 hodiny a od 15.00 hodiny do 18.30 hodiny tak,

aby maloletá spávala doma.Otec súhlasil so zverením maloletej do matkinej osobnej starostlivosti, kedy by ju matka aj zastupovala
a spravovala by tiež jej majetok. Výživné navrhované matkou podľa neho neprichádza do úvahy, kedy
je ochotný platiť len 80,-€ mesačne, ktoré už aj platí. Svoj styk s maloletou požadoval upraviť v párnom

kalendárnom týždni od stredy 17.00 hodiny nepretržite do piatka 19.00 hodiny a v nedeľu od 12.00
hodiny do 17.00 hodiny a v nepárnom kalendárnom týždni od piatku 17.00 hodiny nepretržite do nedele
17.00 hodiny a v utorok a vo štvrtok vždy od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny dôvodiac tým, že on si v práci
vybavil na dva dni v týždni prácu v domácom prostredí, takže sa maloletej môže venovať na 100%.

Kolízny opatrovník odporučil maloletú zveriť do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a

spravovať jej majetok, výživné určiť otcovi sumou 120,-€ mesačne, ktorá je primeraná veku a potrebám
dieťaťa a styk upraviť v jednom týždni v pondelok, v stredu, v sobotu a v nedeľu bez prespania a v
druhom týždni v utorok a vo štvrtok.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi,
partnerský vzťah ukončili v júli 2014 a odvtedy spoločne nebývajú a nehospodária.

Matka je slobodná, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Spoločne s maloletou býva v 3-izbovom byte,

ktorý nadobudla darovaním od svojich rodičov, ktorí majú v byte zriadené vecné bremeno doživotného
užívania, iné nehnuteľnosti nevlastní. Úhradu poplatkov spojených s bývaním realizujú matkini rodičia,
o ktorých matka uviedla, že oni hradia jej potreby a ona zasa hradí potreby maloletej. Podľa vlastného
vyjadrenia matka cenný hnuteľný majetok nemá, nemá ani trvalo zvýšené náklady na svoju výživu
pre zdravotný stav. Je zamestnaná vo firme T. Z., s.r.o., aktuálne čerpá rodičovskú dovolenku a z

toho titulu mesačne poberá rodičovský príspevok vo výške XXX,XX €. Materské dávky mala Sociálnou
poisťovňou pobočka Bratislava vyplatené v období júl až december 2013 v celkovej sume 3527,10 €.
Daňové priznanie za rok 2013 ako fyzická osoba nepodala. Od 4.12.2013 je matka jednou z dvoch
spoločníkov firmy Z., s.r.o. so zapísanými predmetmi činnosti: vedenie účtovníctva, kúpa tovaru za
účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti

(veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti
služieb, sprostredkovateľská činnosť v oblasti výroby, počítačové služby, prenájom nehnuteľností
spojený s poskytovaním iných než základných služieb spojených s prenájmom, prenájom hnuteľných
vecí, administratívne služby, čistiace a upratovacie služby, reklamné a marketingové služby, služby
súvisiace s počítačovým spracovaním údajov, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických

poradcov a vykonávanie mimoškolskej vzdelávacej činnosti. I. tejto firmy matka vypovedala, že firma sa
zaoberá všetkými predmetmi činnosti zapísanými v obchodnom registri, firmu založila preto, aby si popri
materskej privyrábala, má iba jedného klienta, ktorý jej v apríli 2014 zaplatil 50,-€ za podanie daňového
priznania. V daňovom priznaní firmy za rok 2013 je uvedený výsledok hospodárenia pred zdanením
mínus 593,11 €. V živnostenskom registri matka vedená nie je.

Otec je od 17.2.2014 zamestnaný vo firme PS L., s.r.o. ako obchodný zástupca so základnou mesačnou
mzdou 800,-€ a odmenami pri dosiahnutí zisku z predaja tovaru, dva pracovné dni v týždni je
jeho pracoviskom miesto jeho pobytu. V mesiaci nástupu do zamestnania mal vyplatenú čistú mzdu
276,90 €, pričom jeho priemerná mesačná čistá mzda od marca do decembra 2014 činila 818,53
€. Predchádzajúcim zamestnávateľom otca bola v dobe od 1.8.2013 do 11.2.2014 firma R. L. F.,

s.r.o., kde v priemere zarobil 620,-€ netto mesačne, pracovný pomer skončil dohodou na základe jeho
žiadosti. V živnostenskom ani v obchodnom registri otec aktuálny zápis nemá. V daňovom priznaní
za rok 2013 uviedol úhrn príjmov od všetkých zamestnávateľov 9336,18 €, základ dane 8085,27
€ a daňový preplatok 77,03 €. Je slobodný, bez ďalších vyživovacích povinností. Podľa vlastného
udania je absolventom SOU strojárskeho, odbor mechanik nastavovač, vo vyštudovanom odbore nikdy

nepracoval, doposiaľ bol pracovne zaradený ako predavač, montážny pracovník, niekoľko rokov bol
samostatne zárobkovo činnou osobou, v súčasnej dobe je obchodným zástupcom - predavačom
stavebného materiálu. Trvale je prihlásený k pobytu na F. XX v F., čo je byt jeho a jeho matky,
spoluvlastnícky podiel k bytu nadobudol dedičským titulom po otcovi, pričom vyplatil dvoch nevlastných
súrodencov. Iné nehnuteľnosti vo vlastníctve nemá. Je vlastníkom 18-ročného osobného automobilu

Fiat Brava. Trvalo zvýšené náklady na svoju výživu pre zdravotný stav nemá.Maloletá je vo veku jeden a trištvrte roka. Jej zdravotný stav si nevyžaduje mimoriadne finančné výdaje
ani špeciálnu opateru.

Podľa § 36 ods. 1 Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek

dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do
osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Nakoľko rodičia nie sú manželmi, nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu dôvodný.

Súd v zmysle súhlasných stanovísk všetkých účastníkov konania rozhodol o zverení maloletého dieťaťa

do osobnej starostlivosti matky, v ktorej sa už od ukončení spolužitia rodičov aj nachádza, keď od
kolízneho opatrovníka ani od iného subjektu súd nemal žiadne negatívne referencie týkajúce sa jeho
doterajšieho výchovného prostredia. Zároveň rozhodol aj o tom, že matka bude dieťa tiež zastupovať a
spravovať jeho majetok, opäť za súhlasu otca a kolízneho opatrovníka.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu útleho veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky, ktorá čerpá za
tým účelom rodičovskú dovolenku, ako podstatnú kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky
rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za

bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce
k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky
atď., to všetko primerané veku. U detí útleho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a
mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi, ale
tiež všetkými ďalšími príjmami, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, odbornosťou, nadobudnutou praxou,
aktuálnym ale aj predošlými pracovnými pozíciami, rozsahom a druhom vykonávanej pracovnej aktivity,

fyzickým vekom, zdravotným stavom, počtom vyživovacích povinností, atď.

Otec na maloletú doposiaľ dobrovoľne platil ako výživné sumu 80,-€ mesačne od júla 2014, naposledy
za mesiac február 2015.

Matka navrhla výživné určiť v sume 250,-€ mesačne. Otec považoval za primerané výživné sumu 80,-
€, ktorú od ukončenia spolužitia s matkou na maloletú mesačne prispieva. Kolízny opatrovník odporučil
výživné stanoviť vo výške 120,-€ mesačne.

Pri určení výšky výživného súd vychádzal z preukázaných pomerov tak na strane maloletej, ako aj jej
rodičov.

Maloletá je v útlom veku (jeden a trištvrte roka). Jej odôvodnené potreby sú štandardné, nakoľko jej
zdravotný stav si nevyžaduje trvalé alebo dlhodobé mimoriadné finančné výdaje ani finančne nákladnú
opateru. Je v celodennej opatere matky čerpajúcej rodičovskú dovolenku.

Matka býva spoločne so svojimi rodičmi v byte, ktorý získala od nich darom a za ktorý rodičia platia
poplatky spojené s jeho užívaním. Ako matka sama uviedla, rodičia hradia jej potreby a ona zasa potreby
maloletej. Mesačným príjmom matky je rodičovský príspevok (203,20 €) a prídavok na dieťa (23,52 €).
Matka v snahe svoju príjmovú situáciu zlepšiť je síce jednou z dvoch spoločníkov obchodnej firmy, v
roku 2014 tu mala ale len príjem 50,-€. Otec žije v spoločnej domácnosti so svojou zárobkovo aktívnou

matkou v byte, ktorého sú spoluvlastníkmi, a za ktorý musia spoločne realizovať aj úhradu pravidelných
poplatkov. Príjem otca zo zamestnania činí v priemere 818,53 netto, čo je v porovnaní s celkovým
príjmom matky bezmála o 600,-€ viac. U oboch rodičov je potrebné mať na zreteli, že maloletá je ich
jedinou vyživovacou povinnosťou.

Súd za výživné zodpovedajúce všetkým kritériám stanoveným zákonom považoval sumu 130,-€

mesačne, ktorá spolu s pomerným finančným prispením matky a štátnym prídavkom umožní riadne
zabezpečiť dieťaťu všetky odôvodnené potreby adekvátne k jeho veku. Matkou požadované výživné
vyhodnotil ako nadsadené vo vzťahu k veku dieťaťa, ktorého zdravotný stav si nevyžaduje mimoriadné
a nadštandardné výdaje. Na druhej starne však otcom presadzované výživné 80,-€ nevystihuje jeho
možnosti a schopnosti pre plnenie výživného, ktorého výška musí brať ohľad na to, že matka z dôvodu

celodennej starostlivosti o dieťa, nemôže dosahovať taký príjem, ako keby bola aktívne zapojená do
pracovného procesu.

Počiatok plnenia výživného súd určil v zmysle ústne predneseného návrhu matky, t.j. od júla 2014, od
ktorého otec finančne na maloletú prispieva v každom mesiaci po 80,-€, naposledy za február 2015,
čo bolo potrebné v zročnom výživnom zohľadniť. Tým vzniklo zročné výživné za obdobie od 1.7.2014

do 28.2.2015 v celkovej sume 400,-€ (130,-€ mínus 80,-€ = 50,-€ krát 8 mesiacov), ktoré súd otcovi
povolil splácať po 20,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od marca 2015
v súlade s § 160 ods. 1 O.s.p. (ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní
od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.).

Iné započítateľné plnenia otca v prospech zročného výživného nad rámec bežného výživného mimo
sumy 80,-€ v každom zročnom mesiaci, v konaní preukázané neboli.Matka navrhla styk otca s maloletou upraviť z dôvodu, že v tejto veci nie sú schopní dohodnúť sa
mimosúdne.

Podľa § 25 ods. 2 Zák. o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom, súd

upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom.

Pri úprave styku rodiča s maloletým dieťaťom musí súd zohľadňovať pomery zistené u maloletého
dieťaťa, t.j. vek, zdravotný stav, denný režim, vzťah k rodičovi, s ktorým má mať styk upravený,
vzdialenosť bydliska dieťaťa od bydliska tohto rodiča, ako aj pomery na

na strane oprávneného rodiča, a to jeho osobnostné predpoklady a schopnosť poskytnúť dieťaťu veku
primeranú opateru po dobu určenú na styk, schopnosť vytvoriť dieťaťu vhodný program po dobu určenú

na styk a v prostredí zodpovedajúcom nárokom a potrebám dieťaťa, tiež rozvrhnutie pracovnej doby a
kvalitu prostredia, v ktorom sa má styk realizovať, vrátane spolubývajúcich osôb a ich vzťahu k dieťaťu.

U dieťaťa veľmi útleho veku je nevyhnutné zohľadňovať jeho určitú závislosť na matke ako preferenčnom
rodičovi, ktorý mu poskytuje stálu opateru, ako aj spôsobilosť otca poskytnúť dieťaťu riadnu starostlivosť
v dobe určenej na styk (stravovanie, oddych, hygiena a pod.) a vytvoriť mu patričný komfort.

Keďže v danom prípade sa rodičia vo veci úpravy styku zhodnúť nedokázali, je namieste, aby styk
upravil súd.

Matka navrhla styk upraviť v každom párnom kalendárnom týždni v sobotu a v nedeľu vždy od 8.00
hodiny do 11.30 hodiny a od 15.00 hodiny do 18.30 hodiny tak, aby maloletá spávala doma.

Otec požadoval svoj styk s maloletou upraviť v párnom kalendárnom týždni od stredy 17.00 hodiny

nepretržite do piatka 19.00 hodiny a v nedeľu od 12.00 hodiny do 17.00 hodiny a v nepárnom
kalendárnom týždni od piatku 17.00 hodiny nepretržite do nedele 17.00 hodiny a v utorok a vo štvrtok
vždy od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny s tým, že zamestnávateľ mu dodatkom k pracovnej zmluve
umožnil dva dni v týždni vykonávať prácu v domácom prostredí, preto sa maloletej môže venovať na
100%.

Podľa výpovede matky sa doposiaľ styk otca s maloletou uskutočňoval v letných mesiacoch v pondelok,
stredu a v piatok od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny a cez víkend v nedeľu od rána do večera a ako
sa začalo stmievať, stretnutia sa obmedzovali, až ku koncu už otec nechodil, v poslednom mesiaci
(referované dňa 24.11.2014) sa styk realizoval v sobotu a v nedeľu zhruba od 14.30 hodiny do 17.00
hodiny. Na pojednávaní dňa 11.3.2015 matka súhlasila s tým, aby sa styk uskutočňoval v pracovnom

týždni od 17.00 hodiny do 18.30 až 19.00 hodiny, nakoľko potom už dieťa večeria, kúpe sa a pripravuje
na spánok, v sobotu a v nedeľu súhlasila so stykom od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny. Otec nevidel dôvod
preto, aby sa cez týždeň s maloletou stýkal len dve hodiny, keďže jeho pracovný čas je flexibilný a môže
prácu vykonávať doma. Tiež uviedol, že nevidí rozdiel medzi nočným a poobedňajším spánkom, myslí
si, že je to všetko o zvyku a dieťa zaspí hocikde, keď je unavené. Priznal, že doposiaľ maloletá v jeho

domácnosti trávila čas nie každý víkend od 15-tej hodiny do 18.30 hodiny.

Kolízny opatrovník dňa 3.3.2015 prešetril pomery v domácnosti otca. Zistil, že 3-izbový byt, v ktorom otec
býva, je spoločným vlastníctvom otca a jeho tam bývajúcej matky. Byt je kompletne stavebne upravený,
jednu izbu užíva otcova matka, druhú otec, obývačka je spoločná, súčasťou bytu je chodba, kuchyňa
a sociálne zariadenie. Otec má k dispozícii najväčšiu izbu v byte, ktorá je predĺžená o vymurovaný a

zasklený balkón ako súčasť izby. Tu má maloletá detskú postieľku, penové puzzle a veľa hračiek, otec
pre ňu zabezpečil autosedačku nočník a ošatenie. Celá domácnosť je veľmi pekne a vkusne zariadená,
udržiavaná v poriadku a čistote. Možnosť fajčenia je len v obývacej izbe, kde je čistička vzduchu a
špeciálna farba na stenách. V byte a z ošatenia obyvateľov necítiť fajčiarsky zápach. Stará matka
maloletej (otcova matka) uviedla, že nemá žiadne výhrady voči tomu, aby sa maloletá zdržiavala vdomácnosti, má k nej pekný vzťah. Otec má v byte vytvorené vhodné podmienky pre realizáciu styku
s maloletou.

Ohľadne svojho výkonu práce v domácom prostredí počas dvoch dní v týždni otec na otázku súdu

uviedol, že na pracovisku vykonáva tu istú prácu a navyše sa stretáva aj s klientmi. Pri výkone práce
doma - nemá presne určené dni v týždni, kedy tak môže pracovať, komunikuje s klientmi, vybavuje ich
požiadavky, prijíma objednávky.

Dieťa vo veku maloletej si vyžaduje neustály dohľad, keďže je už samostatne mobilné, avšak nie
dostatočneopatrné,keďženedokážeeštepredvídaťarozlíšiťnebezpečenstvo,nadobúdavtomtosmere
len určité zručnosti a skúsenosti, a to častokrát aj na úkor situácií, ktorými je priamo ohrozované. Aj z

toho dôvodu je dĺžka rodičovskej dovolenky stanovená do troch rokov veku dieťaťa kedy sa predpokladá,
že dieťa bude pod neustálym dozorom a v nepretržitej osobnej starostlivosti rodiča, ktorý sa mu bude
plne venovať. Výkon práce v domácom prostredí je stále len výkonom práce a nemožno ho stotožňovať
s pobytom rodiča na rodičovskej dovolenke. To, že sa otec musí aj v dňoch výkonu práce doma venovať
svojej pracovnej náplni v celom rozsahu je bezpochyby aj požiadavkou jeho zamestnávateľa, ktorý by

sa akiste nestotožnil s tým, že počas takejto pracovnej doby by si otec musel zároveň plniť aj povinnosti
vyplývajúce z opatery jeden a trištvrte ročného dieťaťa. Neobstojí tu ani argument otca, že žije so svojou
matkou, ktorá síce pracuje, ale na smeny a je to len o tom, ako si to on nastaví.

Otcom požadovaný rozsah styku s maloletou súd nepovažuje za opodstatnený s ohľadom na útly vek
dieťaťa, v dôsledku ktorého je jeho matka na rodičovskej dovolenke, a preto je teda aj jej povinnosťou

poskytovať mu celodennú opateru. Otec si nemôže zamieňať výkon práce pre svojho zamestnávateľa
s celodennou starostlivosťou o dieťa. V dobe určenej na styk je povinný o dieťa sa riadne a samostatne
postarať po všetkých stránkach nesúc za neho plnú zodpovednosť bez prenechania týchto povinností
na iné, hoci príbuzné osoby.

Tvrdenia otca, že nevidí rozdiel medzi nočným a poobedňajším spánkom a myslí si, že je to všetko

o zvyku a dieťa zaspí hocikde, keď je unavené, vychádzajú z jeho nedostatočnej informovanosti a
nepripravenosti na samostatnú opateru dieťaťa po ním navrhovanú dobu niekoľkých dní. Rozdiel medzi
nočným a poobedňajším spánkom dieťaťa je značný, kým poobedňajší spánok slúži na krátkodobý
oddych dieťaťa v priebehu dňa po požití hlavného jedla dňa - obeda a postupne sa jeho doba
skracuje, resp. do predškolského veku jeho potreba postupne zaniká, nočný spánok súvisí s celkovým

zrelaxovaním organizmu, pričom jeho trvanie je na rozdiel od poobedňajšieho spánku samozrejme
podstatne dlhšie. V priebehu nočného spánku sa mnohé deti vo veku maloletej E. zvyknú zobúdzať s
potrebou či už výmeny plienky, požitia tekutiny, resp. dôvodov súvisiacich so samotnou kvalitou spánku,
hlavne pri istých zdravotných ťažkostiach (rast zúbkov, tráviace problémy a pod.). Aj s ohľadom na
absenciu denného svetla reagujú často plačom a vyžadujú si prítomnosť najbližšej osoby - matky, na

ktorú sú fyzicky naviazané, a to aj za predpokladu, že žijú v domácnosti s oboma rodičmi. Maloletá žije
od svojho jedného roka v spoločnej domácnosti s matkou. Pokiaľ aj otec tvrdí, že v dobe ich spoločného
bývania k dieťaťu nie raz vstával, v dôsledku uplynulej doby je potrebné mať na zreteli, že dieťa odvtedy
už má iný režim, iné potreby a nároky a nie je na niekoľkodňovú absenciu prítomnosti matky navyknuté.
Taký režim styku, aký otec požaduje, je preto pre maloletú neakceptovateľný.

Za primeranú úpravu styku otca s maloletou s ohľadom na jej nízky vek súd považuje styk v každom
nepárnom kalendárnom týždni v pondelok a v stredu vždy od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny a zároveň
aj v sobotu a v nedeľu vždy od 9.00 hodiny do 18.00 hodiny a v každom párnom kalendárnom týždni v
utorok, vo štvrtok a v piatok vždy od 17.00 hodiny do 19.00 hodiny. Takýto rozsah styku umožní otcovi v
dostatočnej miere dieťaťu sa venovať, budovať a udržiavať si s ním pocit súdržnosti a spolupatričnosti

a postupne tak vytvárať do budúcna aj priestor pre ďalšiu úpravu styku zodpovedajúcu pribúdajúcemu
veku dieťaťa, a to hlavne podľa možnosti na základe mimosúdnej dohody s matkou alebo v ďalšom
súdnom konaní.

Otec si na styk dieťa prevezme od matky v mieste jej bydliska, kde jej ho aj následne odovzdá.
Povinnosťou matky je dieťa na stretnutie s otcom riadne pripraviť, teda predovšetkým vybaviť hopočasiu primeraným oblečením, ako aj vhodným spôsobom ho motivovať k tomu, aby stretnutie s otcom
neodmietalo a aby bolo na styk pripravené aj po psychickej stránke.

Styk určený súdnym rozhodnutím je záväzný pre oboch rodičov a dôvodom jeho nerealizovania môžu

byť len také závažné okolnosti, ako napr. ochorenie dieťaťa či rodiča na styk oprávneného.

Podmienkou úspešného priebehu styku je, aby rodičia dokázali medzi sebou ohľadne svojho dieťaťa
komunikovať bezkonfliktne a vecne. Povinnosťou matky je, aby prispela aktívne k zdarnému priebehu
styku tým, že otca oboznámi s aktuálnymi potrebami a zvyklosťami dieťaťa.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa
§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods.

1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového
stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených
-§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.)

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na

exekúciu (výživné) a na súdny výkon rozhodnutia (styk).