Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. marec 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 21P/48/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7112206396
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gizela Pavelová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7112206396.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr. Gizelou Pavelovou v právnej veci starostlivosti o maloletého O. K.,

G.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice,
na návrh matky T.. Q. K., G.. XX.X.XXXX, K. C., C. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Zuzanou Komorovskou,
advokátkou AK, so sídlom Košice, Kuzmányho 57, za účasti otca T.W.. P. K., G.. X.X.XXXX, K. C., F. Č..
XX, v konaní o zákaz styku a uloženie výchovného opatrenia takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh matky na zákaz styku otca s maloletým dieťaťom.

U m o ž ň u j e otcovi, aby sa stretával so svojím synom O. K., G.. XX.X.XXXX za účasti jeho
matky a jeho ošetrujúcej lekárky dvakrát v roku v čase, kedy ich na tieto stretnutia objedná ošetrujúca
lekárka maloletého dieťaťa.

Tým m e n í rozsudok Okresného súdu Košice II č. 42C/128/2007 - 760 zo dňa 9.12.2010 v časti úpravy

styku otca s maloletým dieťaťom.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého O. požiadala dňa 6.3.2012 súd o nariadenie predbežného opatrenia vo veci úpravy
styku otca s maloletým tak, že žiadala, aby súd predbežne zakázal styk otca s maloletým a aby aj
rozsudkom rozhodol o tom, že otcovi zakazuje stýkať sa so synom.

Vo svojom návrhu uviedla, že maloletý sa otca bojí, má z neho panický strach a odmieta sa s ním
stretnúťčolennamalúchvíľu.Priložilalekárskusprávujehoošetrujúcejlekárky,vktorejM..P.uviedla,že
maloletý trpí Aspergerovým syndrómom a je možné, že pri odmietaní otca u neho môže dôjsť k skratovej

reakcii, dokonca že sa môže pokúsiť o samovraždu.

Otec maloletého dňa 20.6.2012 požiadal o uloženie výchovného opatrenia v zmysle § 37 odst. 2 písm.
d/ zákona č. 36/2005 Z.z.. Vec bola vedená pod č. 11P/70/2012.

V návrhu uviedol, že matka mu úmyselne od roku 2007 neumožňuje styk s jeho synom, ktorého bez
jeho súhlasu odniesla z ich trvalého bydliska. Odmieta s ním komunikovať, nereaguje na jeho telefonáty,
SMS správy, e-maily a jeho osobné návštevy. Odmieta spolupracovať aj s ÚPSVaR ako aj s kurátorom,
ktorého maloletému určil súd. V období rokov 2007-2012 zmarila celkom 76 stretnutí so synom, na ktoré
mal nárok na základe právoplatných rozhodnutí súdov, napriek tomu, že bola dňa 28.1.2011 Okresnýmsúdom Košice I rozsudkom č. 4T/49/2010 uznaná vinnou z marenia súdneho rozhodnutia. Otec bol
presvedčený, že matka dieťa používa ako nástroj odplaty. Odvolával sa na závery znaleckých posudkov
O.. A. a M.. Q., O.. C., ktoré vo svojich záveroch konštatovali nutnosť a potrebu častého stretávania

sa otca so synom.

Napojednávanídňa4.2.2014súdspojilkonanieč.11P/70/2012 skonanímvedenýmpodč.21P/48/2012
na spoločné konanie, vedené pod sp. zn. 21P/48/2012.

Uznesením č. 21P/48/2012 - 15 zo dňa 7.3.2012 súd nariadil predbežné opatrenie, na základe ktorého
dočasne zakázal stretávanie sa otca s maloletým O.. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z pripojených
spisov Okresného súdu Košice II a Košice I vo veci úpravy práv k maloletému a rozvodu jeho rodičov

zistil, že vzťahy medzi rodičmi sú mimoriadne problematické, ich vyjadrenia sú úplne protichodné a
odlišné sú aj hodnotenia tých istých situácií. Matka napriek tomu, že v návrhu sama uviedla, že podľa
odporúčania ošetrujúcej lekárky maloletého je potrebné nenásilnou formou vytvoriť záujem dieťaťa o
stretávaniesasotcom, ničpretonerobí,naopak,dieťasamazbytočnetraumatizujesprávamiotom,ako
voči nej otec postupuje v rôznych konaniach pred súdom, že voči nej vedie trestné stíhanie a podobne.

Maloletý o tom sám vypovedal pred V.. P.. Sama tým zvyšuje napätie a odpor maloletého voči jeho
otcovi a v konečnom dôsledku sa podieľa na zhoršovaní jeho zdravotného stavu. Súd však zobral do
úvahy správu ošetrujúcej lekárky maloletého, ako aj tie, ktoré matka pripojila k návrhu na zákaz styku
z obavy pred zhoršením už i tak zlého stavu maloletého.

Otec sa voči uzneseniu odvolal a Krajský súd v Košiciach svojím uznesením č.

8CoP/271/2012-74 zo dňa 16.7.2012 uznesenie okresného súdu potvrdil.

V závere svojho odôvodnenia poznamenal na adresu rodičov maloletého, že ich sebecké záujmy už
dávno prekročili únosnú hranicu vo vzťahu k zdravému vývoju maloletého O. a vzájomná neznášanlivosť
rodičov sýtená možno až nenávisťou vyžaduje, aby sa rodičia podrobili odbornému poradenstvu (ust. §
37 ods. 2 písm d) Zákona o rodine) za účelom dosiahnutia nápravy narušených vzťahov a predovšetkým

nastoleniazdravéhoamotivujúcehoprostrediapredieťa.Správanierodičovpristretnutíotcasmaloletým
v čase súdom upraveného styku (každé dva týždne) je zarážajúce vo vzťahu k maloletému O., ktorého
dráždia opakovane položenými cielenými otázkami a protesty maloletého, ktorý kričí a neustále opakuje,
že otca nechce vidieť, je neusmerniteľný a hľadá únik, natáčajú na videozáznam, aby získali dôkaz
o svojej pravde pozerajúc sa na maloletého syna, ktorý sa skrýva v kúte a je vydesený (poznámky

získané z videozáznamov predložených rodičmi, ktoré sú súčasťou spisu). Odvolací súd zdôraznil, že
zverenie maloletého O. do osobnej starostlivosti matky nemá za následok jej mocenské postavenie
a otec, vzhľadom na negatívne emócie maloletého voči nemu má postupovať citlivo, má rešpektovať
pokyny odborného lekára , pretože záujem maloletého má prednosť pred zámermi rodičov a to bez
ohľadu na to, ktorý z rodičov, resp. v akej miere zapríčinil súčasný stav.

Opodstatnenosťou tvrdení oboch rodičov, ich podielom na tom, aký je súčasný zdravotný stav ich
maloletého synaa perspektívamijehozlepšeniasa súdopätovnepodrobnezaoberalvrámcizisťovania
skutkového stavu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej.

Vykonal dokazovanie pripojenými spismi Okresného súdu Košice II výsluchom rodičov maloletého,
kolíznej opatrovníčky a súdnych znalkýň a zistil, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené

rozsudkom Okresného súdu Košice II č. 42C/128/2007-760 a Krajského
súdu v Košiciach č. 7CoP/66/2011 - 815 zo dňa 9.6.2011. Maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti
matky a otec mal upravený styk so synom každú párnu sobotu v mesiaci od 15,00 hod. do 17,00 hod.
v prítomnosti matky dieťaťa.

Matkamaloletého podaladňa26.6.2010naOkresnýsúdKošiceIInávrh nazmenurozsudkuOkresného

súdu Košice II č. 27P/221/2007-41 zo dňa 8.4.2008 doplneného rozsudkom č. 27P/221/2007-58 zo
dňa 6.5.2008 a požiadala o vydanie predbežného opatrenia vo veci úpravy styku otca s maloletým tak,
aby súd zmenil a predbežne upravil styk otca s maloletým každú tretiu sobotu v mesiaci v čase od
15,00 hod. do 17,00 hod. za jej prítomnosti, aby bola povinná sa s dieťaťom pripraviť na stretnutie pred
obytným domom na C. F.. Č.. XX Z. C..Svojepodanieodôvodnilazhoršujúcimsazdravotnýmstavommaloletéhoapredložilaznalecképosudky.
K návrhu pripojila fotokópiu lekárskej správy M.. E. P. a taktiež aj fotokópie dvoch znaleckých
posudkov, jeden od znalkyne z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvie psychiatria M.. C.

Q. a druhý od znalkyne z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia, poradenská psychológia a
psychológiasexuality O..N.C..Zlekárskejsprávyvyplývaloodporúčaniepedopsychiatričky
nerešpektovať rozhodnutie krajského súdu zo dňa 24. septembra 2008 č.k.
8CoP/192/2008-120, ktorým Krajský súd v Košiciach zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II tak,
že upravil styk otca s maloletým tak, že otec mohol mať syna u seba každý párny týždeň v mesiaci od

soboty 9,00 hod. do 18,00 hod. v nedeľu a každý rok v druhý vianočný deň od 9,00 hod. do 18,00 hod..

Okresný súd Košice I, na ktorý bola prenesená miestna príslušnosť uznesením č.
21P/194/2010-109 zo dňa 13.9.2010 návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia nevyhovel. Zo
znaleckého posudku mal zistené, že obaja rodičia maloletého majú rovnaké osobnostné predpoklady
na riadnu výchovu ich syna.

Počas toho konania súbežne prebiehalo aj konanie o rozvod manželstva rodičov maloletého O.. Okresný

súd Košice II v konaní č. 42C/128/2007 rozsudkom č. 42C/128/2007-760 zo dňa 09.12.2010
manželstvo rozviedol, na čas po rozvode zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky a zo strany
otca určil pre dieťa výživné vo výške 175,- Eur mesačne. Styk otca so synom upravil tak, že otec sa
mohol stretávať so synom každú párnu sobotu v mesiaci od 15,00 hod. do 17,00 hod. v prítomnosti
matky maloletého. Voči rozsudku sa otec maloletého odvolal a to konkrétne voči úprave jeho styku so

synom. Požadoval, aby krajský súd rozhodol tak, aby sa so synom mohol postupne stretávať častejšie,
nie iba raz za mesiac a aj bez prítomnosti matky maloletého.

O odvolaní otca rozhodol Krajský súd v Košiciach rozsudkom č. 7CoP/66/2011-815 zo dňa 9.6.2011
a rozsudok sa stal právoplatným dňa 28.6.2011. Potvrdil ním všetky výroky rozsudku Okresného súdu
Košice II.

Napriek tomuto rozhodnutiu matka svoj návrh na zmenu styku späť nevzala a preto, že o styku otca s
maloletým bolo právoplatne rozhodnuté tak, že sa otec môže so synom stretávať v rozsahu rovnakého
počtu minút, nie však v rovnakých dňoch a matka bola spokojná s rozhodnutím krajského súdu zo dňa
9.6.2011, súd jej pôvodný návrh zamietol.

Otec maloletého predložil súdu trestný rozkaz Okresného súdu Košice I č. 4T/49/2010 -

374 zo dňa 28.1.2011, v ktorom bola matka uznaná vinnou, že neumožnila otcovi styk s maloletým O..

Opakovane tvrdil, že jeho vzťah so synom bol dobrý až do času pred rozvodom ich manželstva, kedy
sa matka rozhodla pomstiť sa otcovi tým, že mu neumožní stretávať sa so synom. Matka ich syna mu
povedala, že si musí uvedomiť, že dieťa viac neuvidí. Všetky jej ďalšie kroky k tomu smerovali.

Keď ešte žili v spoločnej domácnosti ako manželia, vždy sa venoval svojmu synovi. Dieťa s ním bolo

veľmi rado a dokonca si myslí, že ho maloletý preferoval pred matkou. Vždy sa vedeli spolu zahrať, syn
s ním rád chodil von. Dokonca s ním rád chodil aj potom, čo už boli rozvedení, keď pre neho chodil na
prvé stretnutia. Nie je pravdou, ani to, že na stretnutia chodil s policajtmi a že by búchaním na dvere
policajti stresovali ich syna. Vždy tam prišiel sám, slušne požiadal o dieťa. Až potom, keď mu matka
neumožnila, aby syn s ním odišiel na stretnutie, ktoré mal nariadené až tromi právoplatnými súdnymi

rozhodnutiami, o tom informoval súd a iné orgány. Bolo mu povedané, aby si o tom zabezpečil nejaké
dôkazy, alebo svedkov. Až potom sa obrátil na políciu.

Takisto o jeho vzťahu so synom vypovedá znalecký posudok O.. A. a aj záznam, ktorý tam bol urobený
o tom, že keď boli na nariadenom psychologickom vyšetrení u nej, dieťa s ním normálne komunikovalo,
dokonca odmietlo odísť z vyšetrenia s matkou, chcelo ísť s otcom.

Matka maloletého tvrdila, že ešte v čase, keď spolu žili, sa začal maloletý ohradzovať voči niektorým
otcovým požiadavkám, napr. aby išli spolu von v čase, kedy to maloletému nevyhovovalo. Zhoršilo sato vtedy, keď už nežili spolu a bol upravený styk otca s maloletým dieťaťom, ktorého sa otec domáhal bez
ohľadu na to, či dieťa bolo choré, alebo otcovi ináč vysvetlila, že maloletý von v tom čase ísť nemôže.
Keď sa mu párkrát nevyhovelo, na ďalšie stretávania si vždy zavolal na asistenciu policajtov, ktorí u

nich búchali na dvere a maloletý bol z toho veľmi vystrašený. Vtedy sa začalo možno u neho rozvíjať aj
jeho ochorenie, na ktoré je dnes liečený. Odkedy trvá zákaz styku a otec už prestal chodiť za synom,
zdravotný stav maloletého sa podstatne zmenil k lepšiemu, čo by mohla potvrdiť aj M.. P..

Z výpovede M.. P. súd zistil, že maloletý ku nej prišiel na odporúčanie detského lekára ešte v roku
2008, O. bol veľmi malý. Rozprávala s dieťaťom, rozprávala sa s jeho matkou a potom prišiel do

ambulancie otec, s ktorým rozprávali o poruche ich syna. Snažila sa mu vysvetliť, čo je dobré pre
dieťa a čo nie je dobré. Maloletý má diagnostikovanú Aspergerovu poruchu. Aspergerova porucha patrí
medzi pervazívne vývinové poruchy, čo znamená, že choroba postihuje celú osobnosť dieťaťa, celý
jeho systém. Nie je to tak, že postihnuté je len vnímanie, alebo len sústredenie, alebo len aktivity, ale
postihnuté sú všetky jej zložky. Je to taká ľahká forma autizmu a býva diagnostikovaná až vo veku 2,5 -
3 rokov, pretože dovtedy je vývin dieťaťa riadny. Dieťa pekne rozpráva, je šikovné, nevykazuje nijakú

výraznejšiu odchýlku. Avšak v tých troch rokoch, keď sa od neho očakáva nejaká určitá sociálna zrelosť,
alebo vyspelosť, dieťa sa odrazu začne správať inak a reaguje iným spôsobom. Diagnostikovala u O.
poruchu, ktorá sa vyznačuje narušením sociálneho kontaktu, narušením vývinu reči a iným vnímaním,
poruchou vzťahu. Také dieťa je citlivé na zmeny a je citlivé aj na hluk. Je citlivé na nejaký tlak, alebo
na nátlak. Takéto dieťa má rado, keď je všetko bez zmeny, keď je v prostredí, kde je človek, ktorý

mu je blízky, pri kom sa cíti bezpečne, kde ho nikto neohrozuje, keď sa nikto nespráva hlučne, alebo
násilne, teda kde môže žiť spokojne, ako je zvyknuté. Vie o tom, že v tom čase sa rodičia maloletého
rozišli a otec chcel byť so svojím dieťaťom, ale keďže sa nijakým spôsobom nedohodli, tak chodil na
tie návštevy s tým, že silnejšie klopal na dvere a bola tam prítomná aj policajná hliadka. Bol pri tom
hluk a bola to veľká zmena pre dieťa. Zdravé dieťa by to možno bolo akceptovalo ináč, ale tým, že

maloletý O. má takúto poruchu, tak mal z toho veľkú úzkosť, veľký strach. Začal sa cítiť lepšie, keď o
ockovi nepočul, keď s ním nebol. Snažila sa to otcovi maloletého vysvetliť. Žiadala ho, aby na chvíľu
prestal s návštevami, nech si nechá nejaký časový priestor, kým dieťa zabudne na to, že tam chodil s
hlukom, alebo kým si s jeho matkou nevyriešia svoje problémy a potom, keď syn vyrastie, že bude
môcť za ním chodiť a že určite bude mať syn ku nemu vzťah, pretože každý chlapec chce poznať svojho

otca, chce s ním komunikovať. No nedohodli sa. Porucha, ktorou maloletý trpí je už dnes pomerne
častá. Podľa štatistiky ju má každé ôsme - desiate dieťa. Je to porucha, ktorá je geneticky daná, čiže
zdedená - dedičná. Je to metabolicko-genetická porucha, je porušený metabolizmus testosterónu, čiže
dieťa za to nemôže, nevie ju ovplyvniť ani matka a ani najlepšia výchova. Dieťa môže mať problémy v
behaviorálnom správaní, t.z., že môže byť buď úzkostné, keď sa zdekompenzuje, môže mať tiky, môže

byť nutkavé, aby sa nedalo vyrušiť, alebo aby malo svoj pokoj. Jediné, o čo sa za celú dobu usilovali,
vôbec nebolo o tom, že sa otec so synom nemajú stretávať, ale aby sa dieťa stretlo s otcom vtedy, keď
má chuť, keď chce, keď sa bude cítiť bezpečne. Otcovi odporúčala, aby sa na chvíľu otec stiahol, dal
synovi priestor, aby maloletý na všetko zlé zabudol. Bola presvedčená, že by mohli mať celkom dobrý
vzťah, no nestalo sa tak. O. keď vchádzal ku nej do ambulancie jej už vo dverách hovoril: „Už

ho nikdy nechcem vidieť“ - „urob, aby sme sa nestretli“ - „povedz pani sudkyni, že s ňou chcem hovoriť,
že by som to chcel povedať, že ja sa ho bojím, on stále kričí“. Autistické deti majú neskutočnú pamäť,
on si bude pamäť, čo bolo pred troma rokmi a pamätá si to presne do detailov. Preto sa snažili nejako
zabezpečiť pokoj pre dieťa, nech vyrastie, nech sa dostane do puberty keď bude inak hodnotiť situáciu,
bude rozumieť, prečo rodičia mali konflikt, alebo prečo sa rozišli, prečo ich manželstvo nefungovalo, lebo

teraz je ešte veľmi malý na to, aby to pochopil. Podľa ošetrujúcej lekárky maloletého by otec už mohol
nejakým spôsobom vytvoriť svojmu dieťaťu priestor, trošku času, nech si O. uvedomí, že jeho ocko ho
ničím neohrozuje, že ho má rád, chce s ním byť, ale nie za takých okolností a nie pod tlakom. Otec
mu môže napísať list, môže mu napísať pohľadnicu, môže mu napísať e-mail v znení napr. „O. mám Ťa
rád, myslím na Teba. Všetko najlepšie k sviatku.“ Jednoducho tak, aby dieťa vedelo, že otec tu je, stojí

o neho. Chlapec sa musí chcieť stretnúť s otcom bez nátlaku.

Z výpovede M.. Q. súd zistil, že deti, ktoré žijú v spokojnej rodine lepšie prosperujú pri svojom ochorení
a rozchod ich rodičov môže zhoršiť ich stav, pretože ak sú vytrhnuté zo svojho známeho prostredia,
tak určite to ťažšie zvládajú než deti s normálnym psychickým vývojom. Je pre ne omnoho náročnejšie
vyrovnať sa s takým stresom.O.. N. C. odpovedala na všetky otázky, ktoré jej boli položené, že trvá na záveroch svojho znaleckého
posudku, ktorý bol ňou podaný v konaní o prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa ust. §
349 TZ v roku 2010.

Uviedla, že nie je možné všeobecne dieťa s Aspergerovým syndrómom ovplyvňovať a vyslovene
cielene ho viesť ku nejakým činnostiam, ktoré ono odmieta. Zvládnuť austistické dieťa a zvlášť dieťa s
Aspergerovým syndrómom v kombinácii s ADHD, čiže hyperaktivitou, je veľmi náročné pre odborne
školený, vzdelaný personál a nie to pre laika. Nie je možné takéto dieťa matkou zmanipulovať, pretože
u autistických detí tento priestor neexistuje. Neexistuje možnosť, aby mohol niekto dieťa zmanipulovať,

alebo dať autistickému dieťaťu nejakú sugesciu. Ono túto informáciu nie je schopné prijať na úrovni
sociálnej komunikácie a už vôbec nie splniť.

Dlhodobá výchova niektorého z rodičov vplýva na správanie sa dieťaťa v tom zmysle, že u dieťaťa
vytvára kladné, alebo záporné asociácie v smere saturácie jeho základných existenčných potrieb, čiže
základných existenčných a vyšších potrieb, napr. potrieb bezpečia, komunikácie, istoty a
zázemia. Takéto dieťa eviduje len určité dimenzie a málokedy ich spája priamo s nejakou osobou. V

tomto prípade osobu otca vníma skôr indiferentne a má ju kódovanú veľmi negatívne práve preto,
že otec bol ten, ktorý u neho spustil ten stav, kedy musel zmeniť prostredie, kde žil. Dieťa nechápe
dôvody, nepozná príčiny, prečo sa tak stalo, ale vie, že sa udialo niečo, čo spôsobil otec. Na základe
toho má voči otcovi negatívnu asociáciu.

Ak by bol dlhodobo nútený do činnosti, ktorú nechce vykonávať, znalkyňa môžu u neho nastať

skratové reakcie, pretože je to diagnóza, ktorá má veľmi negatívnu prognózu. Stav maloletého sa bude
stále zhoršovať a v jeho prípade dochádza len ku istej kumulácii negatívnych zážitkov a vnútorného
napätia, ktorú si on nevie sám racionálne vysvetliť, lebo žije v inej dimenzii, žije niekde inde. Autizmus,
alebo Aspergerov syndróm znamená podľa najnovších výskumov súčasné bežanie viacerých kontaktov
v mozgu dieťaťa. To znamená, že v tom istom čase mu bežia tri, štyri a možno aj viac kontaktov. Dieťa

situačne proste prepne na iný a preto sa nedá ani predvídať, ako bude reagovať.

Keby rodičiatakéhotodieťaťažilispoluaudieťaťabysavyvinultentosyndróm,malobylepšiuprognózu,
lebo keby ten vzťah bol komplementárny a fungoval by, boli by eliminované minimálne stresory,
aj keď konštantné špecifiká by tam boli aktuálne stále, ale stav dieťaťa by bol lepší. Táto choroba sa
vyliečiť nedá, je to celoživotné ochorenie. Je to celoživotná vývinová porucha. Etiológia autizmu

ako takého aj tohto syndrómu nie je jednoznačná, je to multifaktoriálna determinácia. Táto choroba
môže byť aj dedičná.

Matka maloletého uviedla, že sa občas rozpráva so synom o jeho otcovi, ale syn jej vždy povie, že sa
s ockom nechce rozprávať a nechce sa s ním ani kontaktovať. Predložila súdu správu M.. P. zo dňa
3.10.2014, kde M.. P. uvádza, že s chlapcom preberá jeho problémy aj bez vyzývania.

Chlapec otca odmieta, nie je ochotný stretávať sa s ním. Doktorka si myslí, že násilný styk uspokojí
iba otca, ale nie je to riešením, ktoré akceptuje potreby dieťaťa. Ako ošetrujúca lekárka konštatuje, že
zdravotný stav chlapca je toho času vážny. Styk s otcom nie je vhodný. Styk dieťaťa s otcom by mal byť
spontánny a prirodzený. Rodičia by mali spolu komunikovať, dohodnúť sa v prospech dieťaťa. Násilný
styk by bol traumatizáciou dieťaťa. Je dôležité a veľmi potrebné, aby súd rešpektoval predovšetkým

vôľu dieťaťa, aby konal pre dobro dieťaťa. Perspektívu do budúcnosti nepreberajú, ale momentálne je
zdravotný stav maloletého zlý a stále musí užívať lieky.

Otca maloletého oslovila pred Vianocami. Mali sa stretnúť, ale zrejme z dôvodu nedostatku času k
tomuto stretnutiu nedošlo a hneď po Novom roku boli v škole náročné dni, kedy sa uzatvárali známky.
Bola by veľmi rada, keby si otec našiel čas a spolu s ňou zašiel za M.. P., aby mohol byť aj z jej strany

informovaný o problémoch ich syna. Čo sa týka informovanosti otca o školských výsledkoch maloletého,
matka tieto otcovi odovzdáva prostredníctvom SMS správ a vždy, keď sa stretli na pojednávaní, vždy
ho o tom informovala.

Rodičia spoločne navštívili M.. P.. Lekárka im povedala, že hneď ako by u maloletého pobadala
nejaký zvrat k lepšiemu, čo sa týka vzťahu k jeho otcovi dala by mu to vedieť buď prostredníctvom

matky maloletého, alebo aj osobne. Dohodli sa, že otec sa môže chodiť informovať o tom, akopokračuje liečenie ich dieťaťa. Vystavila pre súd lekársku správu - nález zo dňa 23.2.2015, kde
je uvedené, že dieťa je v ich ambulancii vedené dlhodobo pre závažnú reakciu na stres a že po
nekonečných súdnych konaniach sa stav dieťaťa výrazne zhoršil. Dieťa neznáša zmeny, tlak na výkon

a stresové situácie. Pre závažnú úzkostnú symptomatiku odlúčenie od matky nie je mysliteľné. Doteraz
sa dieťa obávalo straty matky. Liečba bude veľmi zdĺhavá, pre zlepšenie stavu je nutné rešpektovať
nálezy, ponechať dieťa v pôvodnom kolektívne, v starostlivosti matky, prospech maloletého bol doteraz
výborný. V poslednom čase začal mať dvojky pre obsedantné prejavy a nie pre nezvládanie učiva.
Ide o dieťa vyžadujúce rešpektovanie jeho zdravotného stavu. Rodičom vysvetlila podstatu a priebeh

poruchy dieťaťa, informovala ich o niektorých dg kritériách, potrebách i spôsoboch správania sa detí s
Aspergerovou poruchou a odporúčala dieťa nechať v pokoji, v starostlivosti matky bez tlaku otca na styk
s dieťaťom. Odporúčala pravidelné kontroly maloletého v jej ambulancii, na obnovení dôvery k otcovi
budú pracovať. Odporúčala otcovi vylúčiť styk s dieťaťom, tlak na stretávanie sa. Pokiaľ dieťa bude so
stretávaním sa súhlasiť, lekárka zavolá otca, bude ho kontaktovať, budú postupne spoločne pracovať
na úprave styku.

Otec maloletého je však napriek tomu presvedčený, že matka a takisto ani M.. P. nemajú záujem na
tom, aby sa v budúcnosti obnovil jeho vzťah so synom, pretože keď sa pýtal M.. P., čo bude robiť, ako
bude na maloletého vplývať, povedala mu, že ona nebude nič robiť. Povedala, že súčasný stav je taký,
že ona žiadne kroky robiť nebude. Naopak, že aj ona bude trvať na tom, aby bolo stretávanie sa otca
so synom zakázané. Otec sa obáva toho, že ak jeho stretávanie sa so synom naďalej bude zakázané

súdom, v podstate matka dosiahne to, na čom pracuje už viac ako päť rokov a v čom jej M.. P. pomáha
a to úplné odlúčenie dieťaťa od otca. On neverí, že by maloletý sám od seba v čase, keď bude mať 14
- 15 rokov radikálne zmenil svoj postoj ku nemu bez toho, aby sa na tom pracovalo, či už zo strany
matky, alebo zo strany ošetrujúcej lekárky. Matka na tom záujem nemá, je presvedčený, že ona tak robiť
nebude a ako sa teraz dozvedel, nemieni tak urobiť ani M.. P.. Je presvedčený, že za takú dlhú dobu,

počas ktorej sa so synom nemohol stretnúť už on nenesie žiadnu vinu na jeho súčasnom zdravotnom
stave. Myslí si, že v synovi bol voči otcovi vybudovaný pocit nenávisti v priebehu tých siedmich rokov,
kedy nemal prístup k dieťaťu. Otec je presvedčený o tom, že on nespôsobil ochorenie svojho syna a
tým, že ho teraz nemôže vidieť a ani v budúcnosti by ho vidieť nemal, bol by za to neprávom potrestaný.

Navrhol, aby súd upravil jeho styk so synom raz za dva mesiace, alebo raz za mesiac. Otec by na tomto

styku nenástojil bez toho, aby predtým o tom nehovoril s matkou maloletého a aj s jeho ošetrujúcou
lekárkou. Taktiež nemá nič proti tomu, aby sa tohto styku zúčastňovala aj matka maloletého.

Rodičia sa nakoniec zhodli na tom, že pri návšteve u M.. P. bolo povedané, že ošetrujúca lekárka ich
syna uvažuje aj nad takým riešením, aby sa rodičia spolu aj s maloletým stretli u nej v ambulancii a že
ona niečo bude robiť preto, aby dieťa zmenilo svoj postoj k otcovi.

Otec sa obáva toho, že ak by bol nariadený zákaz jeho stretávania sa so synom, matka prijme túto
situáciu ako svoje určité víťazstvo dlhoročných sporov s ním a akýkoľvek jeho záujem o kontakt so
synom bude považovať za zbytočný, keďže ho bude mať súdom zakázaný. Preto sa domáhal toho, aby
styk zakázaný nebol a aby bolo určené jeho stretávanie so synom tak, aby to ani synovmu zdravotnému
stavu neuškodilo.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,
súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z
rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred

vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom
sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov
s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo
ho zakáže.

Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho
citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.

Podľa ust. § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú
vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré
sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má
maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť

zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

Podľa ust. § 37 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov,
vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu,
obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a

povinností.

Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení týchto výchovných
opatrení:

a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,

b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu
sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,

c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého

obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Na základe vykonaného dokazovania, zisteného skutkového stavu a s prihliadnutím k uvedeným
ustanoveniam zákona súd styk otca s maloletým nezakázal. Rešpektoval pritom jeho rodičovské práva,

ktoré sú chránené Zákonom o rodine, Ústavou SR a deklaráciou práv dieťaťa. Súčasne zobral do úvahy
aj skutočnosť, že dieťa sa s otcom stretnúť zatiaľ nechce, má vážne zdravotné problémy, ktoré musí
otec rešpektovať. Ani jedna z odborníčok, ktoré pracujú s deťmi, ktoré trpia Aspergerovou chorobou
neodporúčala nariadiť rodičom, aby spolu s maloletým navštevovali sociálne poradenstvo, aby sa vzťahy
medzi nimi navzájom zlepšili. Poukazovali na to, že všetky problémy styku otca s maloletým sú úzko

naviazané na zdravotné problémy maloletého.

Preto súd upravil stretávanie sa otca s maloletým na špeciálnom pracovisku, u M.. P., ktorá s dieťaťom
dlhodobo pracuje a bola ochotná časť tejto terapie uskutočniť v spolupráci s rodičmi jej pacienta.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 O.s.p.).

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach (§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Podľa ust. § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

V zmysle ust. § 205 ods. 2 O.s.p., odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté

vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.