Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/63/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513221348
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1513221348.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a sudcov

Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Michaely Frimmelovej v právnej veci navrhovateľa: Dopravný
podnik Bratislava, a.s., so sídlom Olejkárska 1, Bratislava zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom
Kánom, AK ECKER - KÁN & partners, Nám. M. Benku 9, Bratislava, proti odporcovi: T. C., nar.
XX.XX.XXXX, naposledy bytom Z. XX, N., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou W. A.,
pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 EUR, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 21. augusta 2014, č. k. 14C 193/2014-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na zaplatenie 50,50 Eur
a trov konania podaného titulom cestovania odporcu v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez
platného cestovného lístka. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že odporca cestoval
dňa 24.03.2011 na linke MHD č. 210 a na vyzvanie revízora sa nepreukázal platným cestovným
lístkom. Svoje rozhodnutie odôvodnil § 8 ods. 5, 6 zákona č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach,
§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 108 OZ. Uviedol, že odporca mal
cestovať v dopravnom prostriedku navrhovateľa bez platného cestovného lístka dňa 24.03.2011, čím
navrhovateľovi vznikla možnosť podať týmto okamihom žalobu na súd pre porušenie prepravného

poriadku. Navrhovateľ uplatnil svoje právo v súdnom konaní dňa 18.06.2013. Mal za to, že plynutie
premlčacej lehoty v predmetnom prípade začalo dňom 25.03.2011 a skončilo dňom 25.03.2012, teda
odporca prostredníctvom procesného opatrovníka vzniesol dôvodne námietku premlčania a nakoľko sa
v danom prípade nejedná o nárok na náhradu škody, ale o sankciu, so zánikom práva na zaplatenie
prepravného zaniká aj právo na vymáhanie tejto sankcie. O trovách konania rozhodol v zmysle § 142
ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu riadne a včas

odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne
ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, nakoľko povinnosť zaplatiť úhradu
navrhovateľovi vznikla v zmysle § 16 ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3 písm. b), § 16 ods. 4 písm. c) v spojení
s písm. d) a písm. f), § 16 ods. 7 zákona o doprave na dráhach a táto úhrada za nepreukázanie sa
cestovným lístkom nepatrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 OZ. Uviedol, že Občiansky zákonník
stojí na princípe premlčania so všeobecnou premlčacou dobou a táto sa použije všade tam, kde pre
jednotlivéprávaniejeObčianskymzákonníkomaleboinýmpredpisomustanovenápremlčaciadoba.Malza to, že zákon o cestnej doprave neustanovuje premlčaciu dobu za nezaplatenie úhrady pri cestovaní
bez cestovného lístka, a preto je namiesto použiť § 101 OZ a to znamená, že pohľadávka vo výške 50,00
EUR nebola v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu premlčaná. Žiadal, aby odvolací

súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil v celom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania.

Opatrovníčka odporcu sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd , ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal
napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.

Občiansky zákonník upravuje prepravné zmluvy (zmluvy o preprave osôb a zmluvy o preprave nákladu)
v § 760 až § 773. Úprava prepravných zmlúv v Občianskom zákonníku je veľmi stručná a obsahuje iba
základné pravidlá, ktoré platia pri prepravných zmluvách. Vzhľadom na väčšie množstvo rôznorodých
spôsobov dopravy (železničná, cestná, vodná, mestská atď.), ktoré si vyžadujú svoje špecifické
úpravy nebolo ani možné všetky otázky týkajúce sa právnej úpravy upraviť v Občianskom zákonníku

podrobnejšie. Preto § 772 ustanovuje, že podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy ustanovujú
osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (Komentár k Občianskemu zákonníku).

Podľa § 760 Občianskeho zákonníka zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené
cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a
včas. Citované ustanovenie nepriamo vymedzuje pojem zmluva o preprave osôb tým, že ustanovuje

základné práva a povinnosti účastníkov tejto zmluvy. Podľa tohto ustanovenia zmluvou o preprave osôb
vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca
prepravil na miesto určenia riadne a včas. Z tohto ustanovenia vyplývajú aj pojmové znaky zmluvy o
preprave osôb. Ide o zmluvu uzavretú medzi dvoma účastníkmi, t.j. medzi cestujúcim, ktorého treba
dopraviť na miesto určenia a dopravcom, ktorý má povinnosť cestujúceho dopraviť na miesto určenia

včasariadne.Dopravaosobynamiestourčeniasauskutočňujeurčenýmdopravnýmprostriedkom,ktorý
si cestujúci zvolil. Doprava sa uskutočňuje za odplatu (cestovné). Formu a spôsob uzavretia zmluvy o
preprave osoby zákon žiadnym spôsobom nevymedzuje. Ide teda o zmluvu neformálnu, ktorá sa môže
uzavrieť rôznym spôsobom určeným v prepravných poriadkoch podľa druhu a spôsobu dopravy (napr.
zakúpením cestovného lístka, letenky, vstupom do dopravného prostriedku, znehodnotením cestovného

lístka pri vstupe do dopravného prostriedku, dohodou o určení miesta určenia dopravy a pod.) s tým,
že podrobnosti o právach a povinnostiach účastníkov zmluvy o preprave sú upravené v prepravných
poriadkoch, ktoré si vypracúvajú dopravcovia na základe všeobecne záväzných predpisov.

Právne vzťahy účastníkov konania sa riadia ustanovením § 760 Občianskeho zákonníka. Zmluva o
preprave v mestskej hromadnej doprave bola uzavretá konkludentným konaním spočívajúcim na strane

cestujúceho v nástupe do dopravného prostriedku. Zvláštnosť tejto zmluvy ako zmluvy neformálnej
spočíva v tom, že cestujúci nástupom do dopravného prostriedku konkludentne pristupuje na celý
rozsah poskytovanej služby, mlčky pristupuje aj na ďalšie všeobecne známe vedľajšie dojednania
zmluvy upravené v zákone č. 514/2009 Z.z. o doprave na dráhach v znení neskorších predpisov
a v Prepravnom poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave. Cestujúcemu zároveň vzniká

povinnosť, za poskytnutú službu zaplatiť tým, že disponuje platným cestovným lístkom, ktorý je povinný
na vyzvanie predložiť ku kontrole a pokiaľ cestujúci nezaplatí riadne a včas cestovné, ktoré je cenou
poskytovanej služby, súhlasí s tým, že mu bude účtovaná pokuta. Použitie prostriedku mestskej
hromadnej dopravy je v plnej dispozícii občana ako cestujúceho a je na jeho úvahe, či za takto
stanovených podmienok do dopravného prostriedku nastúpi a zmluvu o preprave uzavrie. Vo svojej

podstate uvedené práva a im zodpovedajúce povinnosti oboch zmluvný strán predstavujú obsah zmluvy
o preprave osôb, ktoré nie je možné z uvedeného dôvodu oddeliť.

V danom prípade právne závery súdu prvého stupňa zodpovedajú hypotéze použitého právneho
predpisu. Správny je aj záver súdu prvého stupňa o premlčaní nároku uplatneného navrhovateľom.V prejednávanej veci odporca cestoval dňa 24.03.2011 na linke MHD č. 210 bez cestovného lístka a
nakoľko sa na vyzvanie revízora nepreukázal platným cestovným lístkom, bol na zaplatenie cestovného
a úhrady pri nepreukázaní sa cestovným lístkom navrhovateľom prostredníctvom revízora vyzvaný

priamo na mieste pri kontrole, čo vyplýva z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok
zo dňa 24.03.2011. Jednoročná premlčacia doba v zmysle § 108 Občianskeho zákonníka teda začala
plynúť dňa 25.03.2011 a uplynula dňom 25.03.2012. Navrhovateľ podal návrh na súd prvého stupňa
dňa 18.06.2013, teda oneskorene. Keďže opatrovníčka odporcu sa premlčania dovolala, nebolo
možné navrhovateľovi premlčané právo priznať (§ 100 ods. 1 posledná veta Občianskeho zákonníka).

Navrhovateľ totiž predmetným návrhom uplatňoval cestovné a nezaplatenú úhradu (pokutu) v zmysle
čl. 6 Prepravného poriadku mestskej hromadnej dopravy v Bratislave čl. 5 Tarify mestskej hromadnej
dopravy v Bratislave, splatnú dňom porušenia povinnosti odporcu mať zakúpený lístok, t. j. dňom
24.03.2011. Pre práva z prepravy platí premlčacia doba podľa § 108 Občianskeho zákonníka, z ktorého
vyplýva,žejejdĺžkajejedenrokanakoľkonávrhnazačatiekonaniaboldoručenýsúdupodľaprezenčnej
pečiatky až dňa 18. júna 2013, bol nepochybne podaný po uplynutí zákonnej ročnej premlčacej doby.

Námietka navrhovateľa v odvolaní ohľadom premlčania, keď mal za to, že nanajvýš sa premlčuje iba
samotná úhrada za nezaplatené cestovné vo výške 0,50 Eur a nie úhrada stonásobku základného
cestovného bez príplatkov a zliav nie je dôvodná, nakoľko ako už odvolací súd uviedol vyššie, účtovanú
pokutu nie je možné posudzovať samostatne.

S poukazom na uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a

právnymi závermi súdu prvého stupňa, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Otrováchodvolaciehokonaniarozhodolodvolacísúdpodľa§142ods.1vspojení s§224ods.1O.s.p.
tak, že odporcovi úspešnému v odvolacom konaní náhradu trov nepriznal, nakoľko mu v odvolacom
konaní žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.