Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 17P/335/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1513236030
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Štannerová

ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1513236030.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred sudkyňou JUDr. Miroslavou Štannerovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloleté dieťa: J. X., nar. XX.X.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7a, Bratislava, dieťa rodičov, matky: J. R., trvale
bytom U., U. XX, zastúpená E. O., bytom U., J. X a otca: H. X., trvale bytom U., T. 5, na návrh matky o
úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a úpravu styku, takto

r o z h o d o l :

Súd z v e r u j e maloletého J. X., nar. XX.X.XXXX, do osobnej starostlivosti matky.

Otec je p o v i n n ý platiť na výživu maloletého od 11.10.2013 do 31.8.2014 sumu 40,- € mesačne a
od 1.9.2014 sumu 120,- € mesačne vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred matke maloletého.

Zročné výživné za obdobie od 11.10.2013 do 28.2.2015 v celkovej sume 1.147,09 € súd p o v o ľ u j e
otcovi splácať po 40,- € mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok od marca 2015.

Konanie vo veci úpravy styku sa z a s t a v u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 7.10.2013, tunajšiemu súdu podaným dňa 11.10.2013, požiadala matka o úpravu
výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému J. X., nar. XX.X.XXXX tak, že navrhla zveriť
maloletého do svojej osobnej starostlivosti, jeho otca zaviazať výživným v sume 200,-€ mesačne od
1.1.2011 a upraviť tiež styk otca s maloletým. Ako dôvod uviedla, že v spoločnej domácnosti s otcom
maloletého žila od roku 2005, pre nezhody v ich vzťahu sa otec v roku 2010 odsťahoval ku svojej matke.
Na základe ústnej dohody medzi nimi je maloletý od roku 2011 v striedavej starostlivosti. O všetky
synove výdavky (ošatenie, škôlka, návštevy u lekára a pod.) sa v čase jeho návštev u otca stará sama.

Na pojednávaní dňa 6.10.2014 matka pozmenila svoj návrh tak, že výživné požadovala určiť odo dňa
podania návrhu na súd, t.j. od 11.10.2013, pričom zároveň uviedla, že od 2.9.2014 je maloletý po dohode
s jeho otcom v jej starostlivosti a u otca trávi čas každý druhý týždeň od piatku poobedia do nedele.
Na pojednávaní dňa 25.2.2015 zobrala matka návrh v časti úpravy styku späť a konanie v tejto časti
žiadala zastaviť.

Otec sa k návrhu vyjadril tak, že so zverením maloletého do matkinej osobnej starostlivosti súhlasí, ale
len za určitých podmienok, a to pokiaľ ho syn nezačne presviedčať, že chce, aby to bolo ako v minulosti.K výživnému uviedol, že s matkou maloletého sa dohodli na sume 100,-€ mesačne, tieto peniaze má
pripravené.

Kolízny opatrovník odporučil maloletého zveriť do osobnej starostlivosti matky a výživné na neho určiť

od podania návrhu na súd do konca augusta 2014 sumou 100,-€ mesačne a od septembra 2014 sumou
150,-€ mesačne, keďže vtedy došlo u maloletého k zmene pomerov jeho nástupom na základnú školu,
pričom predtým otec viac zabezpečoval potreby maloletého.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rodičia maloletého dieťaťa nie sú a nikdy ani neboli manželmi,
od roku 2010 nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť.

Matka je rozvedená a má jednu ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére X. R., nar. X.XX.XXXX,

na ktorú jej otec toho dieťaťa platí výživné v sume 140,-€ mesačne. V obchodnom ani v živnostenskom
registri evidovaná nie je. Daňové priznanie za roky 2012, 2013 nepodala. Od 1.4.2011 do 19.5.2013
bola zamestnaná vo firme G. S., s.r.o., kde za pomernú časť roka XXXX zarobila v priemere XXX,-€
netto mesačne, pracovný pomer ukončila dohodou z vlastnej iniciatívy. Od 1.6.2013 doposiaľ pracuje vo
firme U., s.r.o., kde za pomernú časť roka XXXX dosiahla priemerný čistý mesačný zárobok XXX,XX €,

v roku 2014: 662,10 € a v januári 2015: 339,09 € netto. Dňa 18.9.2014 uzatvorila dohodu o pracovnej
činnosti so zamestnávateľom U. - T. U. na druh práce upratovanie s pracovným časom 5 hodín týždenne
s dohodnutou odmenou 180,-€ mesačne, pričom od septembra do decembra 2014 tu v čistom zarobila
celkovo 230,40 € a v januári 2015: 57,60 €. Od mája 2014 je vlastníčkou 2-izbového bytu na U. ulici v
U., ktorý je zaťažený hypotekárnym úverom s dobou splatnosti 30 rokov, v ktorom žije sama s oboma

deťmi. okrem toho vlastní ešte 3-izbový byt v N. Sobote, ktorý nadobudla darovaním od starej matky,
ktorá v tomto byte býva. R. nasťahovaním sa do bytu na U. ulici v U. bývala na H. ulici v prenajatom byte
s mesačnou úhradou 220,-€. Cenný hnuteľný majetok matka nemá. Jej zdravotný stav si nevyžaduje
trvalo zvýšené náklady na jej výživu.

Otec je slobodný, bez iných vyživovacích povinností. V obchodnom ani v živnostenskom registri

evidovaný nie je. Daňové priznanie za roky 2012, 2013 nepodal.

Od 25.2.2013 je zamestnaný u G. X.. Podľa správy zamestnávateľa jeho priemerný mesačný čistý
zárobok činil v roku 2013: 302,88 € bez mesiaca február, kedy zarobil v čistom 60,62 €. V roku 2014
predstavoval priemerný mesačný čistý zárobok otca od januára do augusta 305,57 €, za zvyšné mesiace
roku 2014 zamestnávateľ otca výšku jeho zárobku napriek výzvam súdu neoznámil. Podľa údajov

Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava tu v roku 2014 mal otec priemernú brutto mzdu vo výške 353,07
€ a v januári 2015: 380,-€. K predchádzajúcemu obdobiu otec uviedol, že si nepamätá kde pracoval,
a či pracoval na základe pracovnej zmluvy alebo bez nej. Podľa údajov Sociálnej poisťovne pobočka
Bratislava predchádzajúci pracovný pomer otca trval od 16.5.2012 do 30.7.2012 vo firme O., s.r.o. K
svojim osobným pomerom otec uviedol, že býva v byte svojej matky, je vlastníkom malej záhrady v

záhradkárskej osade v obci X.. Je absolventom strednej priemyselnej školy dopravnej, po ukončení ZVS
už pracoval len ako čašník. Zvýšené náklady na výživu pre zdravotný stav nemá, nemá ani pracovné
obmedzenia z uvedeného dôvodu. V súčasnosti pracuje ako barman čašník v zariadení v F. parku, na
ruku má mesačne vyplatených 450,-€ a v sezóne, čo je letné obdobie, dostáva aj tringelty do výšky 40,-
€ za smenu, v kalendárnom mesiaci odpracuje 7 smien po 12 hodín.

Maloletý je vo veku necelých osem rokov, od septembra 2014 je žiakom prvého ročníka základnej školy
na N. ul. v U.. Školské obedy matka platí v sume 20,53 € mesačne a školskú družinu v sume 13,56 €
mesačne. Jednorazový príspevok škole činil 96,-€. Maloletý je členom futbalového klubu s mesačným
poplatkom 15,-€. Do augusta 2014 navštevoval materskú školu, nakoľko išlo o predškolský rok, za pobyt
sa poplatok neuhrádzal a za stravu mu matka platila 22,-€ mesačne, poplatok ZRPŠ zaplatili s otcom

na polovicu. Pre zdravotný stav maloletý nemá trvalo zvýšené náklady na výživu.

Podľa § 36 ods. 1 veta prvá a druhá Zák. o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môžeaj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti.

Nakoľko rodičia nebývajú spoločne a nevedú spoločnú domácnosť, je návrh na úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností k ich maloletému dieťaťu dôvodný.

Súdrozhodolozverenímaloletéhodieťaťadoosobnejstarostlivostimatky,vktorejsamaloletýnachádza
nepretržite od septembra 2014, keď od kolízneho opatrovníka ani od iného subjektu nemal žiadne
negatívne referencie týkajúce sa jeho terajšieho výchovného prostredia.

Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rod. plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa ods. 2 veta prvá cit. § obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov.

Podľa ods. 4 veta prvá cit. § pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Z dôvodu veku maloletého dieťaťa je nutné zohľadňovať osobnú opateru matky ako podstatnú

kompenzáciu jej finančnej povinnosti k nemu.

Podľa ods. 5 cit. § výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

Výdavkami, pred ktorými má vyživovacia povinnosť prednosť, sú aj všetky dobrovoľné finančné záväzky

rodiča voči fyzickým a právnickým osobám, teda pôžičky, úverové, či leasingové zmluvy a pod., ako aj
exekúcie vedené proti rodičovi v dôsledku neplnenia si finančných záväzkov a povinností.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Odôvodnené potreby oprávneného (maloletého dieťaťa) zahŕňajú jednak potreby základné: stravovanie,
ošatenie, hygiena, školské, resp. predškolské výdaje, cestovné do školy, pomerná časť nákladov za
bývanie, poplatky spojené s príležitostnou liečbou a pod., ako aj potreby v širšej miere prispievajúce

k rozvoju osobnosti mladého človeka: kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, dovolenky
atď., to všetko primerané veku. U detí útleho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a
mentálny rozvoj (hračky, veci pre zábavu, hry a pod.).

Schopnosti a možnosti povinného (rodiča) sú dané nielen jeho preukázanými zárobkovými pomermi,
ale tiež všetkými ďalšími príjmami, pričom základnými kritériami sú najvyššie dosiahnuté vzdelanie,

odbornosť, aktuálne pracovné zaradenie, prax v doterajších pracovných pozíciách, pracovná
vyťaženosť, resp. rozsah výkonu zárobkovej aktivity, fyzický vek, zdravotný stav, počet vyživovacích
povinností a ďalšie.Čo sa týka určenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu a stanovenia začiatku tejto
povinnosti, mal súd za preukázané, že v dobe podania návrhu na súd až do konca augusta 2014 bol
maloletý v striedavej starostlivosti obidvoch rodičov na základe ich mimosúdnej dohody. V dôsledku

výkonu práce otca v smennej prevádzke sa táto striedavá starostlivosť prispôsobila pomerom otca tak,
že v jednom týždni bol maloletý v jeho opatere 5 dní a v druhom týždni 2 dni, teda celkovo v mesiaci bol
15 dní u matky a 15 dní u otca. Samotný pobyt dieťaťa u otca v jednom týždni však netrval nepretržite
5 dní, ale rodičia si maloletého striedali po 2 dňoch.

Za dobu vyššie popísaného striedania sa rodičov v starostlivosti o maloletého matka tvrdila, že otec

dieťa len stravoval a ona mu zabezpečovala všetko ostatné, teda dieťa šatila, platila mu náklady spojené
s návštevou materskej školy, lieky a ďalšie potreby. Otec k tomu uviedol, že maloletého nielen stravoval,
ale tento mal u neho všetky svoje veci na oblečenie, pričom u matky nosil len oblečenie od nej, nakoľko
matka trvala údajne na tom, aby jej otec maloletého vracal v oblečení, ktoré mu ona zakúpila. Matka
sa nevedela vyjadriť k tomu, či mal maloletý u otca ním zabezpečené oblečenie. Ohľadne zakupovania
liekov pre maloletého, ktorý bol v období striedavej starostlivosti podľa matky chorý asi trikrát, matka

uvádzala, že tieto hradila ona, a keď maloletý išiel v čase ochorenia k otcovi, lieky mu zabalila a potom
ich u otca užíval. Otec oponoval tým, že lieky maloletému kupoval ten z nich, ktorý s ním išiel k lekárovi,
teda aj on. Otec priznal, že v uvedenom období neplatil maloletému v materskej škole nič, nakoľko v
minulosti (t.j. v období pred podaním návrhu), tieto náklady znášal on. V čase podania návrhu na súd
už maloletý navštevoval predškolskú triedu materskej školy, kde sa za samotný pobyt neplatí a náklady

spočívajú len v úhrade stravy a poplatku ZRPŠ, ktorý zaplatila matka spoločne s otcom na polovicu. Z
toho vyplýva, že v materskej škole matka financovala len stravu.

Z dokazovania teda vyplynulo, že za obdobie od podania návrhu na súd až do konca augusta 2014,
kedy sa rodičia v starostlivosti o maloletého v rovnakom rozsahu striedali (maloletý bol v každom
kalendárnom mesiaci 15 dní u matky a 15 dní u otca), zabezpečovali dieťaťu obidvaja rodičia rovnakou

mierou základné potreby ako bývanie a bezpochyby v spojitosti s tým aj hygienu, stravovanie, ošatenie
a príležitostne aj lieky, čo všetko maloletý mal aj v domácnosti matky aj v domácnosti otca. Poplatok
ZRPŠ v materskej škole zaplatili maloletému rodičia na polovicu. Stravu v materskej škole v sume 22,-
€ mesačne hradila výlučne matka.

K istým konfliktom medzi rodičmi dochádzalo pri nákupoch oblečenia pre maloletého, keď matka mala

otca žiadať, aby detské oblečenie išli kupovať spoločne, otec sa proti tomu bránil tým, že matka ho nikdy
neoslovila, aby išiel na takýto nákup s ňou, chcela od neho len preplatiť polovicu nákladov za oblečenie,
ktoré sama zakúpila, s čím on nesúhlasil s odôvodnením, že kupovala aj zbytočné veci.

Na základe zisteného súd dospel k záveru, že nie je namieste stanoviť vyživovaciu povinnosť otca
k maloletému tak, ako matka navrhla, teda rovnakou sumou aj v čase striedavej starostlivosti, ako

aj v čase výlučnej starostlivosti matky. Preto za obdobie od podania návrhu, t.j. od 11.10.2013 do
31.8.2014 určil výživné na maloletého iba sumou 40,-€ mesačne. Táto suma by mala zo strany otca
kompenzovať polovicu výdajov matky za stravovanie maloletého v materskej škole (cca 11,-€), ako aj
časť ňou vynaložených nákladov na oblečenie maloletého. Je zrejmé, že oblečenie, ktoré maloletému
zabezpečil otec, zostalo v jeho domácnosti. Z vyššie popísaných nezhôd rodičov pri zaobstarávaní

detského oblečenia vyplýva, že ich nároky boli v tomto smere rozdielne, pričom z pohľadu matky bola
táto potreba dieťaťa širšia, než bol otec ochotný akceptovať. V súvislosti s nástupom maloletého
do školy mala matka pochopiteľne v danom smere vyššie výdaje, keď dieťaťu pripravovala oblečenie
zodpovedajúceškolskémuprostrediu.Sohľadomnavekmaloletého,ktorýsivyžaduječastéobmieňanie
oblečenia v dôsledku rastu, ako aj jeho opotrebenia, zvyšná časť určeného výživného má nahradiť

matke jej výdaje za ošatenie maloletého.

Od septembra 2014 je maloletý vo výlučnej opatere matky. Pribudli mu výdaje v súvislosti so školskou
dochádzkou, ktoré v predošlom období nemal, teda za školské potreby a pomôcky, resp. celkové školské
vybavenie, príležitostné platby za akcie organizované školou, jednorazový príspevok škole a pod. Z toho
dôvodu bolo potrebné odvtedy stanoviť maloletému výživné v sume zodpovedajúcej jeho aktuálnym

potrebám.Za výživné zodpovedajúce veku a potrebám maloletého, ako aj možnostiam, schopnostiam a
majetkovým pomerom otca, s prihliadnutím na celkové pomery na strane matky, ktorá má v priamej
opatere jedno ďalšie maloleté dieťa, považoval súd sumu 120,-€ mesačne.

Pri svojom rozhodovaní súd zohľadnil, že maloletý je pre otca jedinou vyživovacou povinnosťou, ako
aj to, že otec nemá na rozdiel od matky výdaje za samostatnú domácnosť, nakoľko žije v domácnosti
svojej matky.

Na margo zárobku otca v súvislosti s jeho poukazom na to, že prevádzka, v ktorej pracuje ako čašník,
nie je v zimnom období navštevovaná, keď v sezóne sa výška tzv. tringeltov vyšplhá aj na 40,-€ za
smenu (za 7 smien v mesiaci cca 280,-€), súd poznamenáva, že tak, ako si matka v záujme zvýšenia

svojho príjmu dokázala zabezpečiť aj ďalšie zamestnanie, tak aj otec by mal vyvinúť snahu zlepšiť svoje
príjmové pomery v záujme plnenia si vyživovacej povinnosti k maloletému v súlade s jeho vekom a z
neho odvodených potrieb.

Výživné určené na maloletého v sume 120,-€ mesačne spolu s pomerným finančným prispením matky
a štátnym prídavkom umožní zabezpečiť dieťaťu riadne všetky odôvodnené potreby prislúchajúce jeho

veku. Matkou navrhované výživné v sume 200,-€ mesačne je vo vzťahu k pomerom maloletého, ktorý je
zatiaľ len v prvom ročníku základnej školy, bez zvýšených výdajov súvisiacich so zdravotným stavom a s
mesačným poplatkom 15,-€ za futbalový klub, neprimerané. Navrhované výživné nezodpovedá taktiež
ani úrovni preukázaných možností, schopností a majetkových pomerov otca.

Zročné výživné za obdobie od 11.10.2013 do 28.2.2015: 40,-€ x 21 dní (za 10/2013) a 10 mesiacov

(11/2013 až 8/2014) = 427,09 € + 120,-€ x 6 mesiacov (9/2014 až 2/2015) = 720,-€, predstavuje celkovú
sumu 1.147,09 €.

Zročné výživné súd otcovi povolil splácať po 40,-€ mesačne spolu s bežným výživným pod stratou
výhody splátok od marca 2015.

Podľa § 160 ods. 1 O.s.p. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od

právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže
vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením
jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Splátky zročného výživného boli otcovi povolené s ohľadom na výšku zročnej sumy.

V zročnom výživnom nebola zohľadnená suma 15,-€, ktorú otec maloletému zaplatil v decembri 2014

ako mesačný poplatok za futbalový klub, keďže sa nejedná o tak významné plnenie, ktoré by malo mať
charakter plnenia časti bežného výživného.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

S ohľadom na späťvzatie časti návrhu týkajúcej sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom súd konanie
v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, trojmo,
na Krajský súd v Bratislave, prostredníctvom podpísaného súdu, so všeobecnými náležitosťami podľa

§ 42 ods. 3 O.s.p. a náležitosťami podľa § 205 ods. 1 O.s.p. (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
ako rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa odvolateľ domáha, a to len z dôvodov podľa § 205 ods. 2 O.s.p. (vady konania podľa § 221 ods.
1, iná vada konania majúca za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, neúplné zistenie skutkového
stavu veci pre nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností,
nesprávne skutkové zistenia, existencia ďalších skutočností alebo iných dôkazov doteraz neuplatnených

-§ 205a, nesprávne právne posúdenie veci.).

Pokiaľ povinnosti určené týmto rozsudkom nebudú plnené dobrovoľne, môže byť podaný návrh na
exekúciu (výživné).