Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. február 2015

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/7/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1414208217
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Karol Rihák
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2015:1414208217.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudcom JUDr. Karolom Rihákom v právnej veci žalobcu:
Quantum Credit, a.s. Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava , IČO: 47 248 980, zast. Perspecta Legal,
s.r.o. Tomášikova 23/C, 821 01 Bratislava , IČO: 36 668 745 proti žalovaného: O. G., t.č. na neznámom
mieste, naposledy H. T. XXXX/X, XXX XX N., zast. opatrovníčkou H. H., zamestnankyňou P. súdu N. IV,
o zaplatenie 396,32 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 18,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 %
ročne odo dňa 04.05.2011 do zaplatenia.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 128,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25
% ročne odo dňa 04.06.2011 do zaplatenia.

Vo zvyšku žalobu zamieta.

Žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 02.05.2014 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 18,38 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne odo dňa 04.05.2011 do zaplatenia,
sumy 128,99 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,25 % ročne odo dňa 04.06.2011 do
zaplatenia, sumy 248,95 eura s úrokom z omeškania vo výške 8,75% p.a. od 04.12.2012 do zaplatenia
z dôvodu nedodržania konkrétnych povinností, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o pripojení, a Všeobecných
podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb ( ďalej len ,, Všeobecné
podmienky") v dôsledku čoho musela byť právnym predchodcom žalobcu spoločnosťou Slovak Telekom
a.s., jeho SIM karta vypojená z prevádzky a došlo k prerušeniu poskytovania služieb poskytovaných
prostredníctvom Z. karty,

Pohľadávku v uplatnenej výške nadobudol žalobca voči žalovanému na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 20.11.2013 medzi pôvodným veriteľom spoločnosťou Z. H., a.s. ako postupcom a
žalobcom, ako postupníkom.

Súd v rámci prípravy pojednávania zistil, že odporca má hlásený pobyt bezdomovca v obci N. - G. S.,
vzhľadom k tomu súdne zásielky boli odporcovi doručované prostredníctvom O. úradu O. časti N. -
Karlova S.. Keďže ani uvedeným spôsobom sa odporcovi nepodarilo doručiť súdne zásielky, respektíve
neboli ním prevzaté, súd mu ustanovil opatrovníka v zmysle § 29 ods.2 a ods.6 O.s.p. uznesením č. k. :
8 C/7/2014-28 z 22. októbra 2014.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na 25. februára 2015, na ktoré účastníkov riadne
predvolal, žalobca sa nedostavil, ustanovená opatrovníčka žalovaného sa taktiež nedostavila.

Žalovaný ani jeho opatrovníčka sa k prejednávanej veci vôbec nevyjadrili.

Súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov konania.

Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín v spise, zmluvou o pripojení T.,
dodatok k zmluve o pripojení z 1.apríla 2011, právnym predchodcom žalobcu vystavenými faktúrami
pod VS XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, protokolom o odovzdaní postupovaných
pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že záväzkový vzťah medzi právnym predchodcom
žalobcu vznikol na základe zmluvy o pripojení, pričom súčasťou zmluvy boli Všeobecné podmienky.
Na základe zmluvy vznikli jej účastníkom práva a povinnosti. Žalovaný sa zaviazal, že bude riadne
odoberať službu , ktorú mu poskytoval resp. mal poskytovať právny predchodca žalobcu. Zmluvou o
pripojení sa odporca zaviazal, že zotrvá vo zmluvnom vzťahu s právnym predchodcom navrhovateľa 24
mesiacov, pričom právny predchodca mu mal aktivovať a poskytovať program služieb Podľa seba 3N
za zľavnený mesačný paušálny poplatok 19,99 eura s DPH. V prípade porušenia akejkoľvek povinnosti
vyplývajúcej zo zmluvy o pripojení, v dôsledku ktorej dôjde k následnému vypojeniu SIM karty zo strany
právneho predchodcu žalobcu sa zmluvné strany dohodli, že účastník zmluvy - žalovaný je povinný
uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eura.

V dôsledku nedodržania zmluvných podmienok zo strany žalovaného, neuhrádzania faktúr za
poskytované služby, právny predchodca navrhovateľa pristúpil v zmysle zmluvy k vypojeniu SIM karty,
prostredníctvom ktorej bola odporcovi poskytovaná služba a taktiež si uplatnil voči odporcovi nárok
vyplývajúci z dohodnutej zmluvnej pokuty faktúrou s variabilným symbolom XXXXXXXXXX na sumu
248,95 eura.

Podľa § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "zákon č. 610/2003
Z.z.") zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej
sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky
a tarifa.

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. podnik má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú
verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od
posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb,

Podľa § 42 ods. 4 písm. b) zákona č. 610/2003 Z.z. účastník je povinný platiť cenu za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe
predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 517 ods. 1 prvá veta zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len "O.z.") dlžník, ktorý svoj
dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa § 524 ods. 1. Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

Faktúry vystavené odporcovi pod variabilnými symbolmi VS 7103784961, 7104547127 neboli v lehote
splatnosti uhradené, ich neuhradením sa odporca dostal do omeškania so splnením dlhu. Z uvedených

faktúr mal súd za preukázané, že žalovaný používal služby právneho predchodcu - spoločnosti Slovak
H., a.s. . Žalovaný zjavne pretelefonoval istý počet minút, využil mobilné dáta, odosielal Z. aj O.. Z
uvedených dôvodov súd žalobe v časti uplatneného nároku na zaplatenie súm 18,38 eura z faktúry
XXX,XX a 128,99 eura z faktúry 7XXXXXXXXXX vyhovel spolu s úrokom z omeškania.

Podľa § 517 ods. 2 O.z. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 nariadenia Vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. (v znení účinnom ku dňu omeškania)
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. V čase vzniku omeškania
v prejednávanej veci úrok z omeškania určený podľa uvedených právnych predpisov predstavoval výšku
9,25 % ročne. Táto výška úroku bola žalobcovi priznaná.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaného
bol resp. je vzťahom spotrebiteľským, ktorý je upravovaný aj osobitnými ustanoveniami Občianskeho
zákonníka ( § 52 až § 54 OZ, ako aj osobitnými zákonmi napr. zákon č.250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa ), súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku musel primárne posudzovať primeranosť
dohodnutej zmluvnej pokuty tak ako bola medzi zmluvnými stranami dohodnutá.

Súdy Slovenskej republiky v rámci svojej rozhodovacej činnosti už vo viacerých rozhodnutiach rozhodli
o neprijateľnosti obdobnej zmluvnej pokuty aká bola predmetom aj tohto konania, napríklad rozsudkom
Okresného súdu Bardejov č. k. 4C/174/2011-21 zo dňa 30.11.2011 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove zo dňa 23.5.2012, č.k. 3Co/26/2012 alebo rozhodnutie Okresného súdu Bardejov zo dňa
6.12.2011, č.k. 4C/162/2011 - 28 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.3.2012,
č.k. 16Co/32/2012 - 46.

V zmysle ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v
spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu
takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s
rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy,
ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť
škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca
dodávateľa.

Vyššie citované ustanovenie zakazuje dodávateľovi používať zmluvnú podmienku, ktorá bola
právoplatne súdom vyhlásená za neprijateľnú. Takáto zmluvná podmienka je neplatná. Ochrana
spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu,
že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení
a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými
formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany
spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu.

Dohodnutá zmluvná podmienka o zmluvnej pokute naviac zaväzuje žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu
počas celej doby viazanosti aj v tom prípade, ak by žalovaný porušil zmluvu hoci posledný deň
viazanosti. Výška zmluvnej pokuty teda nebola odstupňovaná, ale mala sa uplatniť v plnej výške pri
hocijakom porušení povinností a v hociktorom čase od uzavretia zmluvy do uplynutia 24 mesiacov.
Takéto dojednanie je v rozpore s ustanoveniami § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

Žalobcovi súd teda nepriznal právo na zaplatenie zmluvnej pokuty, nakoľko si ju uplatňoval na základe
neprijateľnej zmluvnej podmienky.

Aj z uvedených dôvodov bolo potrebné žalobu v časti uplatnenej zmluvnej pokuty zamietnuť.

Výrok o trovách konania sa opiera o ust. § 142 ods. 2 O. s. p. podľa ktorého ak mal účastník vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov
nemá na náhradu trov právo. V prejednávanej veci mal žalobca úspech v časti 147,37 eura a neúspech
vo výške 248,95 eura z celkovo uplatnených 396,32 euro. V konaní úspešnejšiemu žalovanému však
žiadne trovy nevznikli, preto mu ani nemohli byť súdom priznané.