Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Daniela Babinová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/29/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112225179
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8112225179.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mariany Muránskej a v právnej veci žalobcu: H. banka J., a.s., so
sídlom W., U. XX, O.: XXXXXXXX, zastúpená: ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU Antovzská, s.r.o. so
sídlom Žabotová 2/B, Bratislava proti žalovanému: S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom H., M. XX, o zaplatenie
2 599,37 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Prešove 11C/388/2012-69 so dňa
11.10.2013 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách konania.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 1 944,05 eur spolu s
úrokom omeškania vo výške 9% ročne s uvedenej sumy. Od 18.12.2010 do zaplatenia a tiež ho zaviazal
povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 196,66 eur na účet jeho právneho zástupcu.
Z toho trovy právneho zastúpenia vo výške 121,97 eur všetko v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že bolo nesporné, že na účte žalovaného vznikol debetný zostatok
vo výške 1 944,05 eur. Preto tejto časti žalobe vyhovel. Pokiaľ išlo o rozhodnutie o sankčnom úroku z
omeškaní ako bol označený tento nárok žalobe a v pripojenom sadzobníku poplatkov žalobcu označený
termínom sankčná úroková sadzba, odôvodnil to tým, že právny poriadok SR takýto pojem sankčné
úroky nepozná. Môže vo všeobecnosti ich považovať za úroky s omeškania, ktoré majú sankčný
charakter a však je zrejme, že žalobca pokiaľ ide o výšku žalovanej sumy 655,32 eur si neuplatňoval
úroky z omeškania, keďže tie si uplatnil v žalobe v rámci príslušenstva. Žalobca nemal tým pádom
ujasnené aký právny inštitút predstavuje požadovaná suma 655,32 eur, keď v písomnom vyjadrení
uvádza sankčný poplatok, na druhej strane zmluvnú pokutu a napokon sankčný úrok s omeškania. Preto
si žalobca neujasnil v tejto časti nárok a súd prvého stupňa považoval žalobu za zmätočnú a nedôvodnú.
Pre úplnosť poukázal na to, že v prípade žeby tento nárok bol uplatňovaný titulom zmluvnej pokuty je
potrebné k takémuto dojednaniu dodržať písomnú formu poukazom na § 544 ods. 2 O.z. čo v danom
prípade nebol splnené.
Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 142 ods. 2 O.s.p..
Proti tomuto rozsudku v časti ktorej bolo prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá podal odvolanie žalobca.Žalobcasvojeodvolanieodôvodniltým,žebolauzavretámedziúčastníkmizmluva,ktorejneoddeliteľnou
súčasťou sú aj podmienky zriadenia a vedenia služby „povolené prečerpanie na osobnom účte“. Z
dikcie Obchodného zákonníka konkrétne § 273 vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom
na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo
odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám ktoré uzatvárajú zmluvu známe a k návrhu
priložené. To znamená, že jednoznačne v tomto prípade ide o iné obchodné podmienky. Podmienkou
zo zákona je len to, aby zmluvné strany mali vedomosť o týchto prípadne, aby boli k návrhu priložené.
Podľa čl. 1 bod 3 VOP sú súčasťou zmlúv uzatváraných medzi bankou a klientom a tvoria ich súčasť.
Podľa čl. 1 bodu 7 VOP sankčným poplatkom sa rozumie zmluvná pokuta spojená s porušením resp.
neplnením ustanovení zmluvy vrátane týchto VOP zo strany klienta. Podľa čl. 3 bod 23 VOP ak vznikne
na účte debetný zostatok resp. je prekročené povolené čerpanie, má banka právo uplatniť úročenie
debetu a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je
spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku. Banka zároveň bola oprávnená od zmluvy odstúpiť
pre podstatné porušenie zmluvy v zmysle čl. 3 bod 37 VOP. Zrejme je, že žalovaný porušil zmluvu s tým,
že prekročil povolené prečerpanie bez súhlasu banky, ktoré nadobudlo charakter nepovoleného debetu
a napriek výzve k úhrade príslušného debetného zostatku do troch dní odo dňa odstúpenia od zmluvy
žalovaná strana tak nekonala. Čiže v zmysle čl. 1 bod 7 boli zverejnené výšky sankčných poplatkov aj
sadzobníka poplatkov a žalobca je oprávnený takéto potom účtovať. V zmysle vlastne tohto sadzobníka
platného v čase uzavretej zmluvy so žalovaným išlo o 20% -ný sankčný poplatok s debetného zostatku
ktorý ostal nevyrovnaný. Podľa žalobcu došlo k platnému dojednaniu povinnosti platiť sankčný úrok a
v prípade porušenia ustanovení zmluvy a všeobecných obchodných podmienok zo strany žalovaného
postupovať v zmysle dojedaných v zmluve a VOP. Preto je právom každého, aby v jeho veci sa rozhodlo
podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku SR, alebo v takých
medzinárodných zmluvách, ktoré SR ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom predpísaný zákonom. Preto
bolaporušenáochranavmedziachzákonavodôvodnenírozsudkubysamalouviesťzakýchdôvodovsa
žalobca domáhal svojho nároku, ako sa vyjadril žalovaný prípadne iný účastník. Stručne, jasne, výstižne
vysvetliť čo považoval za preukázané a čo nie. Z ktorých dôkazoch vychádzal akými úvahami sa riadil
a prečo nevykonal navrhované dôkazy. Podľa žalobcu tento preukázal oprávnenosť svojho nároku a
preto žiadal zmeniť rozhodnutie súdu prvého súdu resp. ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Uplatnil si
aj náhradu trov v odvolacom konaní.
Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
Odvolací súd prejednal rozhodnutie ako aj konanie ktorému predchádzal v zmysle zásad uvedených v
§ 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p. a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci prijal
správny právny záver a na týchto skutočnostiach a právnych záveroch sa nič nezmenilo ani v štádiu
odvolacieho konania.
Odvolací súd preskúmavala len výrok, ktorý bol napadnutý odvolaním žalobcu a ostatné výroky podľa §
206 ods. 2 O.s.p. ostali nezmenené a ako také nadobudli právoplatnosť.
Podľa § 708 ods. 1 Obchodného zákonníka zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej
doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.
Podľa § 708 ods. 2 Obchodného zákonníka na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.
Podľa § 710 Obchodného zákonníka ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, správajú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že 7.12.2006 uzavreli účastníci konania zmluvu o spolupráci pri
poskytovaní bankových produktov a služieb. Išlo o štandardnú typovú zmluvu uzavretú podľa § 269 ods.
2 a § 708 a 716 Obchodného zákonníka. Obsahom zmluvy bolo zriadenie účtu žalovaného o žalobcu
vydanie a používanie platobnej karty elektronických služieb. Z bodu tri tejto zmluvy vyplýva, že v tom
čase nebolo dohodnuté povolené prečerpanie na osobnom účte. Ďalej písomným podaním žalovaného
na tlačive z 23.10.2007 predložil žalovaný žalobcovi návrh na uzavretie zmluvy o poskytovaní služby
povolené prečerpanie na osobnom účte. Tam si účastníci dohodli službu povoleného prečerpania pričom
výšku a dátum účinnosti debetného limitu mala banka, teda žalobca, oznámiť majiteľovi účtu formou
výpisu s technického systému. Všeobecné obchodné podmienky prípadne iné obchodné podmienky
žalobca súdu nepredložil ani po výzve na takéto predloženie.
Žalobca v podanom odvolaní namieta postup súdu prvého stupňa vo vzťahu k tomu, že žaloba bola v
prevyšujúcej časti zamietnutá z odôvodnením, že ide o zmätočnosť a nedôvodnosť nároku a následne
nedodržanie písomnej formy pre prípad, že ide o zmluvnú pokutu. Žalobca v odvolaní uvádzal, že
nárok ktorý uplatnil v žalobe je zmluvnou pokutou a klienta banky zaväzuje nie len obsah zmluvy ale
aj všeobecné obchodné podmienky prípadne iné obchodné podmienky, ktoré sú pripojené k zmluve
a ktoré sú účastníkom tohto vzťahu známe. Žalobca predložil na potvrdenie zmluvného vzťahu medzi
účastníkmi konania uzavretú najprv zmluvu o spolupráci pri podpisovaní bankových produktov a služieb
a s odstupom desiatich mesiacov aj zmluvu resp. návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí služby pod
názvom povolené prečerpanie na osobnom účte, ktorý bol poskytnutý. V pôvodnej zmluve o spolupráci
pri poskytovaní bankových produktov a služieb ani samotnej zmluvy o povolení prečerpaní nevyplývajú
dohodyosankciáchvprípadeporušeniapodmienokzozmluvysostranyklientatoznamenážalovaného.
Pokiaľ ide o následnú zmluvu o poskytnutí služby povolené prečerpanie na osobnom účte táto zmluva
síce odkazuje v bode 5 tejto zmluvy na to, že pokiaľ nie sú výslovným spôsobom upravené v zmluve
práva a povinnosti zmluvných strán riadiaca VOP príslušnými predpismi SR s tým, že sa majiteľ účtu
s nimi oboznámil a zaviazal sa ich dodržiavať. Rovnako teda k poplatkom za povolené prečerpanie
na osobnom účte odkazuje zmluva na sadzobník poplatkov banky v bode 6 tejto zmluvy. VOP neboli
pripojené k návrhu na začatie konania a neboli predložené konajúcemu súdu prvého stupňa ani na ich
výzvu a v konečnom dôsledku ani do skončenia odvolacieho konania.
Pokiaľsúdprvéhostupňapoukázalnaneujasnenosťnárokuktorýuplatnilžalobcavpodobesumy655,32
eur je možné súhlasiť zo súdom prvého stupňa, že tejto sume priradil žalobca resp. ju špecifikoval žalobe
podanejžalobe,akosankčnýúroksomeškania.Písomnomvyjadrenísankčnýpoplatoknadruhejstrane,
ako zmluvnú pokutu a opakovane ako sankčný úrok s omeškania.
Možno uzavrieť, že pokiaľ obsahom žaloby bol istý sankčný poplatok, ktorý žalobca následne
odôvodňoval odvolávajúc sa na všeobecné obchodné podmienky ako zmluvnú pokutu, nič nemení na
správnosti postupu súdu prvého stupňa, ktorý v svojom rozhodnutí v závere okrem iného uvádza aj to, že
ak by aj bol tento nárok charakterizovaný ako zmluvná pokuta nebola dohodnutá podmienka písomnej
formy dohody na takejto sankcii. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rad rozhodnutí Najvyššieho
súdu SR ale aj súdov odvolacích, v ktorých bol vyslovený už právny názor vo vzťahu k tomu, že pri
zmluvnej pokute nepostačuje odkaz na VOP v zmluve uzavretej medzi účastníkmi zmluvy o poskytnutí
istej finančnej služby resp. úveru. Toto dojednanie musí byť explicitne uvedené v zmluve, v ktorej musí
byť zrejme akým spôsobom bola táto zmluvná pokuta dohodnutá to znamená v akej výške ako sa bude
vypočítavať, od ktorého obdobia nastupuje platnosť tohto inštitútu čo v danom prípade splnené zo strany
žalobcu nebolo. Už aj v nárokoch uplatnených žalobcom obdobných právnych veciach bolo zhodne
rozhodované, tak ako aj rozhodol súd prvého stupňa (napr. 18Co 109/2011 KS Prešov, 1Mcdo 1/2009
NS SR).
Preto odvolací súd toto rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 odsek 1 O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods.1 O.s.p. vzhľadom k tomu, že
žalovaný ktorý mal úspech aj v odvolacom konaní neuplatnil si nárok na náhradu trovou odvolacieho
konania. Odvolací súd žiadne nepriznal.Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.