Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. február 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/289/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212207236
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7212207236.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a sudcov

JUDr.MiroslavaSoguaJUDr.DanyFerkovejvovecižalobkyneK.Q.,N.V.N.M.,Š.X,zast.Mgr.Alešom
Zollerom, advokátom, Advokátska kancelária, Nové Mesto nad Váhom, Považská 4, proti žalovanej
W. C., K., Y. XX, zast. JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom, Advokátska kancelária, Košice, Zvonárska
8, o zaplatenie 11.949,81 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku 15C/130/2012-102 z 30.10.2013
Okresného súdu Košice II

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol, žalobkyni uložil povinnosť nahradiť

žalovanej trovy konania 1.778,38 € na účet jej právneho zást. JUDr. Pavla Sitára , do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a nahradiť trovy štátu 24 €, na účet Okresného súdu Košice II, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Vychádzajúc§657OZ(jehozneniecitoval)muvykonanýmdokazovanímbolopreukázané,žežalobkyňa
poukázala 6.8.2008 360.000.- Sk, t.j. 11.949,81 € z účtu č.XXXXXXXXXX/XXXX v B. B., P..B.. na účet
žalovanej č. XXXXXXXXXX/XXXX vedený v B.. B., a.s., ako pôžičku. V konaní mu nebol preukázaný
iný účel poukázania tejto sumy žalobkyňou žalovanej. Zdôraznil, že keď žalovaná popierala, že nešlo o
pôžičku pre ňu, ale pre syna žalobkyne na vyrovnanie jeho dlhov, že svoje tvrdenie žiadnym relevantným

spôsobom počas konania nepreukázala, že peniaze zaslané žalobkyňou totiž nesporne prevzala, aj
použila, na aký účel, to už nedokladovala, že žalovaná tak neuniesla procesnú dôkaznú povinnosť na
preukázanie tvrdenej skutočnosti, že nedošlo k pôžičke. Z výpovedí žalobkyne a svedka P. X. považoval
za preukázané, že žalobkyňa požičala žalovanej 360.000.- Sk na vyplatenie jej záväzkov tým, že
poukázaladohodnutúsumu 6.8.2008najejúčet,akobolopreukázanézozhodnýchvýpovedíúčastníčok
konania, aj z výpisov z ich účtov, že účastníčky si nedohodli termín vrátenia pôžičky, ako je zrejmé z ich
zhodných prejavov, že aj keď telefonicky komunikovali o poskytnutých peniazoch, nezhodli sa na tom,

kedy ku komunikácii došlo a vôbec ani netvrdili, aby sa dohodli na dobe splatnosti pôžičky. Vzhľadom na
vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej, z úradnej povinnosti preskúmal splnenie zákonných
podmienok premlčania uplatneného nároku žalobkyne. Citujúc znenie §100 ods. 1, 2, §101 ods. 1
OZ mu vyplynulo, že všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo (objektívne
posudzované) vykonať, teda uplatniť po prvý raz, že týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné
odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, že všeobecná trojročná premlčacia doba platí nielen
pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky, či pre nárok na zaplatenie zmluvnejpokuty. Citujúc znenie § 563 OZ uviedol, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z
objektívneho, nie subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, že o plnenie dlhu mohol požiadať
hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku

právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky. Urobil
záver, že žalobkyňa preukázateľne až 5.1.2012 žalovanú písomne vyzvala na úhradu dlhu z pôžičky do
30 dní od doručenia výzvy, t.j., už po uplynutí 3-ročnej lehoty na vymáhanie dlhu, že v danom prípade
premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne začala plynúť odo dňa nasledujúceho po poskytnutí
pôžičky, dňom 7.8.2008, že žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie istiny 11,949,81 eur žalobou

podanou na súde až 9.3.2012, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby (premlčacia doba uplynula dňom
7.8.2011) a preto vznesená námietka premlčania bola opodstatnená. Z uvedených dôvodov žalobu
v celom rozsahu zamietol, keďže vznesením námietky premlčania zo strany žalovanej došlo k zániku
súdnej vymáhateľnosti nároku žalobkyne, ktorý jej nemožno priznať. O trovách konania rozhodol podľa
§ 142 ods. 1 O.s.p. Uviedol, že žalovaná žiadala priznať náhradu trov konania v celkovej výške 2.486,05
€. Po preskúmaní vyčíslených trov žalovanej, ktoré si uplatnila prostredníctvom advokáta, jej priznal

odmenu za zast. advokátom JUDr. P. Sitárom za 3 úkony právnej služby (prevzatie zast., účasť na
pojednávaniach 26.9.2012 a 30.10.2013), 1 úkon po 287,14 €, k týmto úkonom režijný paušál 2 x 7,63 €
a 1 x 7,81 €, v zmysle §§ 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. a), c) a 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Advokátovi
nepriznal odmenu za odpor proti platobnému rozkazu, nakoľko ho na súd podala žalovaná 18.4.2012,
kedy ešte nebola zast. advokátom a tiež odmenu za dožiadanie výsluchu do ČR 1.7.2013, keďže nejde

o podanie vo veci samej, ale procesný návrh týkajúci sa dokazovania.

Trovy zast. žalovanej boli 884,49 € a nakoľko je platcom DPH, priznal mu v súlade s § 18 ods. 4 cit.
vyhl. aj 20% DPH k priznanej odmene a náhradám 176,89 € ( 3 x287,14 € + RP 2x7,63 € a 1x 7,81 €
x 20%), trovy žalovanej , vrátane súdneho poplatku za odpor 717 € sú 1.778,38 €. S prihliadnutím na
§ 149 a § 148 ods. 1 O.s.p. a skutočnosť, že žalobkyňa nemala v konaní úspech, jej uložil povinnosť

nahradiť štátu trovy, ktoré v konaní vznikli vyplatením 24 eur za správu Slovenskej sporiteľne, a.s. o
pohybe na účtoch účastníčok konania.

Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa z odvolacích dôvodov uvedených v § 205
ods. 2 písm. c), e) a f) O.s.p. a navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.

Zistenie súdu, že medzi účastníkmi došlo o uzatvorení zmluvy o pôžičke, považovala za kľúčové, vecne

správne, a stotožnila sa s ním. Citujúc znenie § 563 OZ namietala, že žalovaná ako dlžník bola povinná
plniť až na požiadanie, t. zn., po jej výzve, že súd sa nijako nevysporiadal so skutočnosťou, že podľa
povahy § 563 OZ ide o také právo, ktoré sa tiež musí najprv uplatniť, v dôsledku čoho nevzal do úvahy §
102 OZ (jeho znenie citovala). Z povahy a výkladu § 563 OZ jej vyplynulo , že ak dlžník nesplní svoj dlh
ihneď, nasledujúci deň po dni, kedy bol na plnenie vyzvaný, od tohto dňa plynie veriteľovi ai premlčacia

doba na uplatnenie svojho nároku. Nestotožnila sa s argumentáciou, že o plnenie mohla požiadať
hneď ako dlh vznikol, že preto začiatok premlčacej doby nastal nasledujúci deň po vzniku zmluvy o
pôžičke. Tvrdila, že pre začiatok plynutia premlčacej doby je rozhodný deň uplatnenia práva u žalovanej,
že tento deň je súčasne prvým dňom premlčacej doby, a preto je potrebné, aby sa súd zaoberal, či,
kedy a ako si uplatnila svoje právo u žalovanej, že toto uplatnenie možno vykonať písomne, ústne i

konkludentne, že premlčacia doba ani nezačne plynúť tam, kde oprávnený svoje právo v stanovenej
lehote u povinnej osoby neuplatnil, pričom tu platí všeobecná premlčacia doba (§ 101 OZ). Namietala,
že podľa § 102 OZ premlčacia doba ex leqe od 7.8.2008 ani nezačala plynúť, že k tomu mohlo dôjsť
najskôr až po „uplatnení" práva, že je preto potrebné, aby súd ustálil, či vo všeobecnej premlčacej
dobe podľa § 101 OZ bolo žalované právo u žalovanej nejakým spôsobom uplatnené alebo, či došlo k

zániku práva jeho neuplatnením (§ 583 OZ), že inak, v prípade včasného uplatnenia tu premlčacia doba
nadväzuje na prekluzívnu dobu. Poukázala na to, že pred súdom namietala, že žalovanú na plnenie
vyzvala aj telefonicky a navrhovala ako dôkaz výpis z uskutočnených hovorov, pričom súd tento dôkaz
nevykonal, z dôvodu nepreukázateľného obsahu telefonických rozhovorov medzi účastníkmi. Tvrdila, že
napadnutý rozsudok trpí nedostatkom neúplne zisteného skutkového stavu i nedostatkom nesprávneho

právneho posúdenia, pričom použitou úvahou súdu dochádza k nedôvodnému a nespravodlivému
zvýhodneniu postavenia dlžníka a k doživotne nepriaznivým finančným dôsledkom pre ňu. Považovala
za prirodzené, že žalovaná na svoju obranu využíva dôkaznú núdzu na strane navrhovateľky v
dôsledku absencie písomnej formy zmluvy o pôžičke a tiež v dôsledku plynutia času. Z ohľadom naokolnosti uzatvorenia pôžičkového kontraktu (sama si vzala pôžičku v banke, aby jej časť požičala
žalovanej ), jeho výšky (v t. č. 360.000,- Sk), jej majetkové, či rodinné pomery, nemožno pochybovať
o tom, že obsahom komunikácie medzi účastníkmi po poskytnutí pôžičky, bolo výsostné uplatňovanie

žalovanej sumy voči žalovanej. Poukázala na to, že súd je povinný prihliadať na všetky okolnosti ktoré
v konaní vyšli najavo, že hoci nepostupovala právne najúčinnejším spôsobom, je zrejmé, že nemala
úmysel žalovanej darovať žalovanú sumu a dožadovala sa jej vrátenia spôsobom zodpovedajúcim
svojmu právnemu vedomiu. Namietala, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti a dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené a , že ich nemohla bez svojej viny označiť,

ani predložiť v prvostupňovom konaní, že takýmito skutočnosťami je obsah internetovej komunikácie
„Pokec" prostredníctvom portálu Azet.sk zo 14.11.2010 v čase o 17:18 hod. medzi ňou prihlásenou
ako subjekt „ V. " a žalovanou označenou ako subjekt „ N.. Tvrdila, že nemohla tieto skutočnosti
(elektronické dáta) skôr uplatniť pretože „Pokec" nevyužíva pravidelne , že mala za to, že už nejestvujú,
boli vymazané, pretože komunikáciu považovala za priamy „on line" rozhovor „ chát " a s ohľadom
na ich nedosiahnuteľnú elektronickú verziu ich v prvostupňovom konaní ani nenavrhovala. Namiesto

toho navrhovala dôkazy o uskutočnených telefonických rozhovoroch. Dodala, že nie je odborníkom na
modernú elektronickú komunikáciu a ako užívateľ začiatočník neovláda dôkladne funkcie, ani prostredie
a princípy fungovania predmetného internetového portálu, že až po porade a za pomoci znalejšej osoby
získala zálohu predmetnej komunikácie a dokázala ju vytlačiť, čo jej až teraz umožnilo tento dôkaz
predložiť súdu. Uviedla, že z uvedenej komunikácie je zrejmý jej obsah (výzva žalovanej) na vrátenie

žalovanej sumy a tiež je možné vyvodiť i eventuálny obsah telefonických rozhovorov medzi účastníkmi,
existenciu ktorých súd doteraz neskúmal. Podľa tohto mala za preukázané, že zmluva o pôžičke vznikla
6.8.2008, že 14.11.2010 si preukázateľne uplatnila svoje právo u žalovanej podľa § 102 a § 563 OZ
(tzn. pred uplynutím všeobecnej premlčacej doby podľa § 101 OZ na uplatnenie svojho práva) a, že
následná nadväzujúca 3 ročná premlčacia doba začala takto plynúť až od uplatnenia práva u žalovanej

14.11.2010. Keďže žaloba o zaplatenie prísl. sumy bola na súde podaná 9.3.2012 ,tzn. pred uplynutím
takto zistenej premlčacej doby (14.10.2013), bola podaná včas.

Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu mala za to, že nárok žalobkyne je premlčaný, že táto skutočnosť bola
v konaní aj preukázaná. Prehlásila, že uvedená suma nebola pôžičkou a , že jej účelom bola úhrada
dlhov syna žalobkyne , že doklady o tom, že peňažné prostriedky boli použité na splatenie dlhov P. X. ,

tvoria prílohu tohto podania. Žiadala rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p. - v ostatných prípadoch, t.j.
neuvedených v § 214 ods. 1 možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal
odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1,3 O. s. p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.
s. p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie

má podklad v zistení skutkového stavu, odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje,
pretože dôvody rozsudku sú správne.

Ani jeden zo žalobkyňou uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

Žalobkyňa uplatnila odvolacie dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm. c), e) a f) O.s.p., t.j, že súd neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a, že súd vec nesprávne právne posúdil.

Neúplnosť zistenia skutkového stavu [§ 205 ods. 2 písm. c) O. s. p.] je v sporovom konaní odvolacím
dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého
stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť

(napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal
dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z
povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť
dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci
boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a

ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.Súd postupoval správne, keď nevykonal dôkaz - výpis hovorov z mobilných telefónov žalobkyne a
žalovanej za obdobie od marca do mája 2009. Podľa žalobkyne mal tento dôkaz svedčiť o tom, že
žalovanú vyzývala aj telefonicky na plnenie pôžičky. Záver súdu že uvádzaný dôkaz nevykonal pre

nepreukázateľný obsah telefonických rozhovorov, je správny, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Z
výpisu telefonických hovorov sa nedá zistiť ich obsah, iba dátumy a čas ich uskutočnenia.

Doposiaľ vykonané dôkazy boli postačujúce pre správne a úplné zistenie skutkového stavu veci.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej
príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že

v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ
nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť
alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. e) O. s. p. je daný vtedy, ak vo svetle nových skutočností
alebo dôkazov, ktoré účastník uplatnil v súlade s § 205a O.s.p., nemôže obstáť súdom zistený skutkový

stav. Ide najmä o skutočnosti a dôkazy, ktoré nastali (vznikli) po vyhlásení (vydaní) rozsudku súdu, preto
skutočnosti a dôkazy, ktoré tu boli v konaní pred súdom a účastník ich neuplatnil (hoci len preto, že o
nich nevedel), nemôžu byť v sporovom konaní odvolacím dôvodom. Predpokladá sa, že účastníkom
uplatnené skutočnosti a dôkazy sú nové (v porovnaní s tým, aké tu boli v konaní pred súdom) a v danej
veci sú právne významné.

Ohľadom dôkazu, ktorý podľa tvrdenia žalobkyne nemohla uplatniť pred súdom prvého stupňa , obsah
internetovej komunikácie „pokec“ prostredníctvom portálu Azet.sk zo 14.11.2010 o 17.18 hod. medzi
účastníčkami konania, z dôvodu, že uvedený „pokec“ nevyužíva pravidelne a, že mala za to, že už
uvedené údaje nejestvujú, že boli vymazané a s ohľadom na ich nedosiahnuteľnú elektronickú verziu
ich v prvostupňovom konaní ani nenavrhovala, je potrebné uviesť, že uvádzané údaje z „pokecu“ by

neboli spôsobilé inak posúdiť súdom zistený skutkový stav a na základe toho vyvodiť iné právne závery.
Tento dôkaz, o.i., žalobkyňa už mohla uplatniť pred súdom prvého stupňa. Domnienka -predpoklad ,
že určitý dôkaz nejestvuje z hľadiska subjektívneho názoru účastníka konania, nemožno vyhodnotiť a
stotožniť s novým dôkazom, resp. novou skutočnosťou . Je potrebné vziať do úvahy aj záver súdu o
možnosti žalobkyne vyzvať žalovanú na plnenie pôžičky už 7.8.2008 , preto nie je rozhodná elektronická

komunikácie „pokecu“ zo 14.11.2010.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).

Súdpoužilsprávnyprávnypredpis,správnehoajvyložilanadanýskutkovýstavhoisprávneaplikoval,t.
zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach

účastníkov konania, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne, v ktorom sa v
podstate iba opakujú skutočnosti, s ktorými sa súd v odôvodnení napadnutého rozsudku presvedčivo
a výstižne vyrovnal.

Aj súdna prax ( rozsudok Najvyššieho súdu SR 3Obo/44/97 z 15.5.1997) sa zjednotila na tom, že
všeobecná 3-ročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, že tým

je objektívne vymedzený začiatok plynutia premlčacej lehoty od slova „mohlo“ a nie od slova „mohol“,tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti, teda či oprávnený vedel alebo
nevedel o svojom práve.

V rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 1Cdo/25/03 z 24.6.2003 sa , o. i. uvádza, že ak čas plnenia

dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom, alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho oprávnený veriteľ
požiadal; veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol (z objektívneho, nie subjektívneho
hľadiska) požiadať o plnenie dlhu, t.j. hneď, ako dlh vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu
nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá

splatnosť predmetu pôžičky.

V prejednávanej veci súd dospel k správnemu záveru, že žalobkyňa - veriteľ mohla svoje právo vykonať
vtedy, keď mohla z objektívneho, nie subjektívneho hľadiska žalovanú požiadať o splnenie dlhu, že v
danom prípade premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne začala plynúť odo dňa nasledujúceho
po poskytnutí pôžičky, teda 7.8.2008, že si uplatnila nárok pred súdom až 9.3.2012, t.j. po uplynutí 3-
ročnej premlčacej doby a že premlčacia doba uplynula 7.8.2011, preto jej výhrady uvádzané v odvolaní ,

sú bez právneho významu. V prípade akceptácie názoru žalobkyne na začiatok plynutia premlčacej
lehoty, by tak veriteľ mal časom neobmedzenú možnosť (v prípade, ak čas plnenia zo zmluvy o pôžičke
nie je dohodnutý) uplatňovať svoje právo pred súdom, čím by inštitút premlčania stratil svoj význam.

Podľa § 224 ods. 1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre
odvolacie konanie.

Podľa§142ods.1O.s.p.účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Žalobkyňa nemala ani v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na náhradu jeho trov a žalovaná

si ich náhradu v odvolacom konaní neuplatnila, preto jej ich náhrada nebola priznaná.

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/04 Z. z. o súdoch a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.