Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7To/3/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7914010437
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Osif

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7914010437.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr.Miroslava Osifa a sudcov JUDr.

LadislavaTomčovčíkaaJUDr.VladimíraKuráka,naverejnomzasadnutíkonanomdňa29.januára2015,
v trestnej veci proti obžalovanej Q. R., obžalovanej pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže
podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/ Tr.zák. a iné, o odvolaní obžalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Trebišov zo dňa 16.10.2014 sp.zn. 3 T 93/2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods.1 písm.d/, e/ Tr.por. z r u š u j e napadnutý rozsudok v celom rozsahu.

Podľa § 322 ods.3 Tr.por., s použitím § 41 ods.3 Tr.zák., z r u š u j e výrok o vine a výrok o treste
z trestného rozkazu Okresného súdu Trebišov zo dňa 15.4.2014 sp.zn. 5 T 42/2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 8. mája 2014, ktorým bola Q. R. odsúdená pre prečin ohrozovania mravnej výchovy

mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/ Tr.zák., za čo jej bol uložený podľa § 211 ods.3, § 36
písm.j/, § 38 ods.3 Tr.zák. s použitím § 353 ods.2 písm.a/ Tr.por. trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť)
mesiacov, ktorého výkon podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. bol podmienečne odložený a podľa § 50 ods.1
Tr.zák. súd určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

Obžalovaná Q. R. E. Z. K. V. I. U. Á. , W.. XX.XX.XXXX U. M., F. M.,

R. Č.. XXXX/XX, nezamestnaná

j e v i n n á , ž e

pri viazanosti skutkovými zisteniami v zrušenom trestnom rozkaze Okresného súdu Trebišov sp.zn. 5
T 42/2014

1/ ako zákonná matka umožnila z nedbanlivosti v meste M. W. G.. R., ako aj inde, viesť záhaľčivý život

svojmu synovi Y.. X. R.., W.. XX.X.XXXX, žiakovi ZŠ V. XXXX/X U. M. tým, že zanedbala starostlivosť o
jehopovinnúškolskúdochádzkuajnapriektomu,žebolaviackrátupozornenázostranyvedeniaškolyna
zanedbávaniepovinnejškolskejdochádzky,pričomvškolskomroku2013/2014,vobdobíod1.9.2013do
21.2.2014Y..X.R..,W.XX.X.XXXXvymeškal417neospravedlnenýchvyučovacíchhodínaakozákonná
matka maloletej V. R.., W.. X.X.XXXX, žiačky Základnej školy T. XX, M., v mieste svojho bydliska v M.
zanedbalastarostlivosťojejpovinnúškolskúdochádzkunapriektomu,žebolanatoviackrátupozornená
vedením školy a napriek týmto upozorneniam v školskom roku 2013/2014 maloletá V. R.. za obdobie

od 1.11.2013 do 21.2.2014 vymeškala a mala neospravedlnených 261 vyučovacích hodín

2/ ako zákonná matka Y.. X. R.., W.. XX.X.XXXX, žiaka Základnej školy, V.Q. X, M. v mieste svojho
bydliska v M. zanedbala starostlivosť o jeho povinnú školskú dochádzku napriek tomu, že bola na toviackrát upozornená vedením školy a napriek týmto upozorneniam v školskom roku 2013/2014 ml. X.
R.. za obdobie od 1.3.2014 do 29.5.2014 vymeškal a mal neospravedlnených 240 vyučovacích hodín

t e d a

1/ vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila
viesť záhaľčivý život a taký čin spáchala závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas,

2/ vydala z nedbanlivosti osobu mladšiu ako 18 rokov nebezpečenstvu spustnutia tým, že jej umožnila
viesť záhaľčivý život,

t ý m s p á c h a l a

1/ pokračovací prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/

Tr.zák., s použitím § 138 písm.b/ Tr.zák.,

2/ prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/ Tr.zák.

Z a t o s a o d s u d z u j e :

Podľa§211ods.3Tr.zák.,§36písm.j/,§38ods.3Tr.zák.kspoločnémuúhrnnémutrestuodňatiaslobody
v trvaní 7 (sedem) mesiacov.

Podľa § 49 ods.1 písm.a/ Tr.zák. výkon trestu odňatia slobody jej súd podmienečne o d k l a d á a podľa
§ 50 ods.1 Tr.zák. u r č u j e skúšobnú dobu v trvaní 1 (jedného) roka.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trebišov zo dňa 16.10.2014 sp.zn. 3 T 93/2014 bola obžalovaná Q. R.
uznaná vinnou z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3

písm.a/ Tr.zák., s použitím § 138 písm.b/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

ako zákonná matka maloletých detí V. R., W.. X.X.XXXX, žiačky Základnej školy T. XX, M. E. X. R., W..
XX.X.XXXX, žiaka Základnej školy, V. X, M., v mieste svojho bydliska v M. zanedbala starostlivosť o ich
povinnú školskú dochádzku napriek tomu, že bola na to viackrát upozornená vedením školy a napriek
týmto upozorneniam v školskom roku 2013/2014 maloletá V. R. za obdobie od 1.11.2013 do 21.2.2014

vymeškala a mala neospravedlnených 261 vyučovacích hodín a maloletý X. R. za obdobie od 1.3.2014
do 29.5.2014 vymeškal a mal neospravedlnených 240 vyučovacích hodín.

Obžalovanej Q. R. za to bol podľa § 211 ods.3 Tr.zák. s použitím § 37 písm. m/ Tr.zák., § 38 ods.4 Tr.zák.
uložený trest odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, pre ktorého výkon bola podľa § 48 ods.2 písm.a/
Tr.zák. zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

V zákonom stanovenej lehote proti tomuto rozsudku podala odvolanie obžalovaná Q. R., ktoré
prostredníctvom svojho obhajcu aj písomne zdôvodnila.V písomných dôvodoch odvolania navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v celom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Obžalovaná Q. R. svoj návrh odôvodnila tým, že na podklade výsledkov vykonaného dokazovania pred

súdom prvého stupňa, podľa jej názoru nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, aby sa bola
dopustila konania, ako sa jej to dáva obžalobou za vinu a ako ju súd prvého stupňa uznal vo výroku
napadnutého rozsudku za vinnú.

Obžalovaná Q. R. na svoju obhajobu uviedla, že nepopiera, aby o záškoláctve svojich
detí nevedela, ale nepretržite robila podľa svojich možností a schopností všetky opatrenia, aby tomu
zabránila. Z vyššie uvedených dôvodov je preto toho názoru, že nedošlo k naplneniu objektívnej stránky

trestného činu ohrozovania mravnej výchovy mládeže, a preto nemohla ani naplniť znaky žalovanej
skutkovej podstaty trestného činu.

Na podklade odvolania obžalovanej Q. R. krajský súd podľa § 317 ods.1 Tr.por. preskúmal zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľka podala odvolanie, ako aj
správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovanej Q. R. je dôvodné,

aj keď nie z tých dôvodov, ako na to poukazovala obžalovaná Q. R. v dôvodoch odvolania.

Preskúmaním výrokov napadnutého rozsudku a konania mu predchádzajúceho odvolací súd zistil, že
súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu pre zákonné
rozhodnutie, a to aj obsahom trestného spisu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 5 T 42/2014, z obsahu
ktorého vyplýva, že obžalovaná Q. R. trestným rozkazom zo dňa 15.apríla 2014 sp.zn. 5 T 42/2014 už

bola uznaná za vinnú z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3
písm.a/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

ako zákonná matka umožnila z nedbanlivosti v meste M. W. G.. R., ako aj inde, viesť záhaľčivý život
svojmu synovi Y.. X. R.., W.. XX.X.XXXX, žiakovi ZŠ V. XXXX/X U. M. tým, že zanedbala starostlivosť o
jehopovinnúškolskúdochádzkuajnapriektomu,žebolaviackrátupozornenázostranyvedeniaškolyna

zanedbávanie povinnej školskej dochádzky, pričom v školskom roku 2013/2014, v období od 1.9.2013
do 21.2.2014, Y.. X. R.., W.. XX.X.XXXX vymeškal 417 neospravedlnených vyučovacích hodín,

za čo jej bol uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov, ktorého výkon jej bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 8. mája 2014,
túto skutočnosť komplexne neposúdil a tým rozhodol v neprospech obžalovanej.

Podľa § 122 ods.10 Tr.zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračuje v páchaní
toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin,
ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania
a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin, to neplatí vo vzťahu k čiastkovým útokom spáchaným mimo územia Slovenskej republiky.

Podľa § 122 ods.13 Tr.zák., ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný aj po oznámení
vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový skutok, to neplatí,
ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Tr.zák. V takom prípade ide o pokračovanie
konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd druhého stupňa
neodobral na záverečnú poradu.

Poukazujúc na vyššie uvedené je nepochybne zrejme, že obžalovaná Q. R. trestným rozkazom
Okresného súdu Trebišov zo dňa 15.4.2014 sp.zn. 5 T 42/2014 bola uznaná za vinnú z prečinu
ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/ Tr.zák. vo vzťahu k
svojmu Y.. X. R.., W.. XX.X.XXXX, a to za obdobie od 1.9.2013 do 21.2.2014.Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Trebišov sp.zn. 3 T 93/2014 odvolací súd zistil, že uznesením
vyšetrovateľa Policajného zboru Trebišov zo dňa 12.6.2014 bolo začaté trestné stíhanie a vznesené
obvinenie Q. R. pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3

písm.a/ Tr.zák., na tom skutkovom základe, že

obvinená ako zákonný rodič maloletej V. R.., W.. X.X.XXXX, ktorá je žiačkou Základnej školy M., T. Č..
XXE.Y.X.R..,W..XX.X.XXXX,ktorýježiakomZákladnejškolyM.,V.X,obajatrvalebytomM.,R.XXXX/
XX v školskom roku 2013/2014 v období od 1.11.2013 do 21.2.2014 u V. R.. E. G. X. R.. v období od
1.3.2014 do 29.5.2014 umožnila im v mieste trvalého bydliska, ako aj inde viesť záhaľčivý spôsob života
tým, že zanedbala starostlivosť o ich povinnú školskú dochádzku aj napriek viacerým upozorneniam zo

strany školy, nezjednala nápravu, v dôsledku čoho maloletá V. R.. za predmetné obdobie vymeškala a
mala neospravedlnených 261 vyučovacích hodín a maloletý X. R.. za predmetné obdobie vymeškal a
mal neospravedlnených 240 vyučovacích hodín.

Z vyššie uvedeného tak nepochybne vyplýva, že obžalovaná Q. R. vo vzťahu k svojej dcére maloletej
V. R.. sa žalovaného konania dopustila skôr, ako jej bolo vznesené obvinenie v trestnej veci vedenej na

Okresnom súde Trebišov pod sp.zn. 3 T 93/2014, t.j. pred dňom 12.6.2014.

Podľa § 41 ods.3 Tr.zák., ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý tvorí súčasť
pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa vyhlásený
odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine o
pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok

o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane
nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.

Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia § 41 ods.1, 2 Tr.zák., § 42 Tr.zák. a § 43 Tr.zák.
sa použijú primerane.

Poukazujúc na vyššie citované ustanovenie Trestného zákona a časový moment spáchania jednotlivých
čiastkových útokov, odvolací súd dospel k záveru, že na odvolanie obžalovanej Q. R. je potrebné
napraviť pochybenie súdu prvého stupňa, ktorý aj keď vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu,

čiastkové konanie obžalovanej vo vzťahu k maloletej V. R.. za obdobie od 1.11.2013 do 21.2.2014
neposúdil ako čiastkový pokračovací skutok vo vzťahu ku skutku, ako je uvedený v trestnom rozkaze
Okresného súdu Trebišov zo dňa 15.4.2014 sp.zn. 5 T 42/2014.

Na odvolanie obžalovanej odvolací súd preto sám rozhodol vo veci rozsudkom tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a to na skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku tohto

rozsudku.

Konanie pod bodom jedna odvolací súd právne posúdil ako pokračovací prečin ohrozovania mravnej
výchovy mládeže podľa § 211 ods.1 písm.b/, ods.3 písm.a/ Tr.zák. s použitím § 138 písm.d/ Tr.zák. a
konanie pod skutkom dva, ako prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže len podľa § 211 ods.1
písm.b/ Tr.zák., vzhľadom na dĺžku obdobia, počas ktorého maloletý X. R.. vymeškal 240 vyučovacích

hodín, ktoré mal neospravedlnené. Dvestoštyridsať vyučovacích hodín vo vzťahu k maloletému X. R..
odvolací súd neposudzoval v zmysle ustanovenia § 138 písm.b/ Tr.zák., t.j. že trestný čin bol páchaný
po dlhší čas, nakoľko za závažnejší spôsob konania podľa ustálenej súdnej praxe sa považuje až
vymeškanie školskej dochádzky najmenej po dobu šiestich mesiacov.

Pri rozhodovaní o druhu a výmery trestu odvolací súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu

formou individuálnej prevýchovy, ale aj generálnej prevencie s poukazom na ustanovenie § 41 ods.3Tr.zák. a § 34 Tr.zák. pri prevahe poľahčujúcich okolností uložil obžalovanej Q. R. spoločný úhrnný
trest odňatia slobody v trvaní 7 mesiacov, ktorého výkon podmienečne odložil na skúšobnú dobu v
trvaní jedného roka. Odvolací súd dospel k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu nie je potrebné na

obžalovanú Q. R. pôsobiť výkonom nepodmienečného trestu odňatia slobody.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný

prostriedok nie je prípustný.