Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/154/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200506
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8712200506.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Petra Straku a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci navrhovateľky Y. Z., nar. X.X.XXXX, bytom J.,
L. XXX/XX, zast. JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, AK Spišská Nová Ves, Hviezdoslavova 11,
proti odporcovi Mesto Poprad, Nábrežie J. Pavla II 2802/3, Poprad, IČO: 00326470, o náhradu škody
na zdraví s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 13C 6/2012-98
zo dňa 30. 4. 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u sa rozsudok.

II. Náhrada trov odvolacieho konania sa účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh zamietol a náhradu trov konania účastníkom

nepriznal.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha zaplatenia náhrady
škody na zdraví, ktorá jej mala vzniknúť tak, že dňa 17.1.2009 sa mala pošmyknúť na ľade na Námestí
sv. Egídia v Poprade v blízkosti dočasnej zriadenej ľadovej plochy, pričom zodpovednosť odporcu
za vzniknutú škodu je daná tým, že ako vlastník pozemku nezabezpečil odpratanie snehu a ľadu na
verejnom priestranstve. V konaní o náhradu škody musí byť vždy preukázaná zodpovednosť určitého
subjektu, ktorá vyplýva z toho, že zodpovedný subjekt porušil určité právne povinnosti vyplývajúce zo
zákona, tiež musí byť preukázané vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením určitej právnej

povinnosti a vznikom škody.

V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. S dôkaznou povinnosťou úzko súvisí dôkazné bremeno, ktoré vždy zaťažuje každého účastníka
konania ohľadom jeho tvrdení. V súdnom konaní nepostačuje iba tvrdenie účastníka, ale vykonanými
dôkazmi musia byť tieto tvrdenia aj preukázané. V danom prípade navrhovateľka tvrdí, že k úrazu
malo dôjsť dňa 17.1.2009 tak, že sa pošmykla na ľade, ktorý sa nachádzal na Námestí sv. Egídia
v Poprade v blízkosti dočasne zriadenej ľadovej plochy. Podľa názoru súdu navrhovateľka žiadnym
dôkazom nepreukázala, že k úrazu došlo na mieste, ktoré označila. Navrhovateľka na podporu svojich

tvrdení navrhla vypočuť ako svedkov svojho manžela O. Z. a MUDr. F. O., lekára, ktorý ju ošetroval po
úraze. Manžel navrhovateľky vo svojej výpovedi potvrdil, že nebol priamym svedkom úrazu a o tom, kde
malo dôjsť k úrazu, sa dozvedel iba od navrhovateľky potom, čo ju bol navštíviť v nemocnici a keď už
podľa jeho vyjadrenia mala byť aj po operačnom zákroku. Podľa výpovede svedka sa všetko udialo ešte v doobedňajších hodinách, pretože ako uvádzal, pri Hypernove v Poprade vystúpil cca o 10.30 hod. V
tom čase už mu mala volať dcéra, že navrhovateľka mala úraz a svedok mal ísť priamo do nemocnice.
Vzhľadom na vzdialenosť predajne Hypernova a nemocnice mohla svedkovi trvať cesta cca 30 minút. V

tomto smere súd poukazuje na rozpor výpovede svedka s predloženou lekárskou správou, podľa ktorej
navrhovateľkabolaprijatánaoddelenieúrazovejchirurgievčaseo13.50hod.Predprijatímnaoddelenie
bola ošetrovaná na oddelení centrálneho príjmu a podľa vyjadrenia svedka MUDr. O. tam mohla byť
cca hodinu až hodinu a pol, čo je v rozpore s výpoveďou svedka O. Z., ktorý tvrdil, že v doobedňajších
hodinách už navrhovateľka bola aj ošetrená. Ani svedok MUDr. F. O. nemohol potvrdiť, kde došlo k

úrazu, pretože ako uviedol do lekárskej správy, zaznamenal to, čo uvádzala navrhovateľka a ako lekára
ho skôr zaujímal zdravotný stav.

V deň, keď malo dôjsť k úrazu navrhovateľky, mal službu pri dočasne zriadenej ľadovej ploche
zamestnanec odporcu H. C., ktorý si nespomínal na takúto udalosť. Svedok uviedol, že ani v iných dňoch
mu nikto nehlásil úraz v blízkosti ľadovej plochy. Podľa výpovedí svedka okolie ľadovej plochy bolo vždy
pravidelne udržiavané a bol z neho odpratávaný sneh. Z uvedených svedeckých výpovedí nemožno

vyvodiť,žebytýmitovýpoveďamibolopotvrdenétvrdenienavrhovateľkyotom,ževuvedenýdeňdošlok
jej úrazu na mieste, ktoré uvádzala. Taktiež podľa názoru súdu nebolo preukázané, či zo strany odporcu
ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti boli porušené povinnosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 zák. č.
135/1961 Zb., v zmysle ktorého práve vlastník nehnuteľností je povinný odstrániť prekážky v schodnosti
komunikácie. Z výpovede svedka Milana C. vyplynulo, že okolie ľadovej plochy bolo pravidelne čistené

a sneh bol následne odpratávaný zamestnancami odporcu. Navrhovateľka nepredložila súdu žiadne
dôkazy, ktoré by spochybňovali túto svedeckú výpoveď.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd prvého stupňa mal za to, že v prejednávanej veci navrhovateľka
neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, pretože z vykonaného dokazovania nemožno
dospieť k záveru, či k úrazu navrhovateľky došlo na mieste, ktoré uvádzala a či zo strany odporcu došlo k

porušeniu povinností pri zabezpečení schodnosti miestnej komunikácie, teda podľa názoru súdu nebola
preukázaná zodpovednosť odporcu za vznik úrazu.

Súd prvého stupňa sa nestotožnil s tvrdením odporcu, že podaniu návrhu na začatie konania na súde
musí predchádzať návrh na dohodu o náhrade škody. Takáto povinnosť poškodeného nevyplýva z
ustanovení Obč. zákonníka, ani z ustanovení zák. č. 437/2004 Z. z. V zmysle § 6 ods. 1 cit. zákona,

poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade škody za sťaženie spoločenského
uplatnenia, avšak z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že by návrh na dohodu nevyhnutne
musel predchádzať podaniu návrhu na začatie konania. Odporca tiež vzniesol námietku premlčania.
V zmysle § 106 ods. 1 Obč. zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V zmysle právneho názoru vysloveného

odvolacím súdom bolo potrebné ustáliť konkrétny dátum kedy sa navrhovateľka dozvedela, že za
škodu, ktorá jej mala byť spôsobená, zodpovedá odporca. Vzhľadom na vyjadrenia navrhovateľky
nebolo možné jednoznačne ustáliť tento dátum. Zatiaľ čo na pojednávaní dňa 25.4.2012 navrhovateľka
uvádzala, že si chce uplatňovať náhradu škody od odporcu, pretože si myslela, že tento pozemok
patrí odporcovi, na pojednávaní dňa 15.10.2013 už navrhovateľka uvádzala, že dodnes nevie, či to

patrí odporcovi, alebo niekomu inému a je len náhoda, že si myslela, že to patrí odporcovi, tak podľa
názoru súdu tieto tvrdenia navrhovateľky sú účelové. Je zjavné, že už v roku 2009 požiadala o pomoc
aj právneho zástupcu, a teda minimálne prostredníctvom právneho zástupcu mohla mať vedomosť
o tom, kto je vlastníkom predmetného pozemku. Súd poukazuje aj na doterajšiu judikatúru, napr.
na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1331/2005, v zmysle ktorého ak k pádu a úrazu

došlo na zľadovatenom a neupravenom chodníku pre určenie zodpovedného subjektu je rozhodujúcou
okolnosťou vedomosť o tom, že vlastník domu, ku ktorému predmetný chodník prilieha, nezabezpečil
zimnú údržbu a upratovanie. Ak v deň úrazu poškodený vedel, kde k jeho pádu došlo, kedy si na
základeskutkovýchokolností,ktorépoznal,vytvorilprávnyzáverozodpovednomsubjekte,alebokedysi
zaobstaral doklad o identite zodpovedného vlastníka domu. Vychádzajúc z cit. rozhodnutia potom podľa

názoru súdu premlčacia lehota začala plynúť dňom 6.7.2009, kedy bol vystavený lekársky posudok a
teda bola známa výška škody a v takom prípade premlčacia doba uplynula dňom 6.7.2011. Z týchto
dôvodov nárok navrhovateľky je aj premlčaný. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka
nepreukázala svoje tvrdenia o tom, kde došlo k úrazu a tiež nepreukázala, či zo strany odporcu došlo k
porušeniu povinnosti a teda, či k vzniku škody došlo v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností

na strane odporcu, súd prvého stupňa návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1 veta
prvá O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorá navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne
aby rozsudok zmenil, návrhu v celom rozsahu vyhovel a priznal navrhovateľke trovy prvostupňového aj

odvolacieho konania. V odvolaní okrem iného uviedla, že v prvom rade treba zdôrazniť, že v žiadnom
prípade nevedela od počiatku, že si chce uplatňovať škodu od odporcu a z tohto dôvodu sa nechala
zastupovať právnym zástupcom, pretože nevedela, od koho si má škody vymáhať a akým postupom. V
tomto smere treba poukázať aj na vyjadrenie odporcu k žalobe, ktorý uvádza, že takýto úraz, ako mala
navrhovateľka, sa nahlasuje Mestskej polícii alebo Správe mestských komunikácií a na pojednávaní

dňa 21. 3. 2012 odporca namietal aj svoju vecnú pasívnu legitimáciu, keďže podľa neho za takýto
úraz zodpovedá Správa mestských komunikácií a nie odporca. V žiadnom prípade nie je pravdivé
tvrdenie súdu v odôvodnení na strane 5 rozsudku, že už v roku 2009, kedy navrhovateľka požiadala
o pomoc právneho zástupcu, by minimálne prostredníctvom právneho zástupcu mohla navrhovateľka
mať vedomosť o tom, kto je vlastníkom predmetného pozemku. Z vykonaného dokazovania totiž

jednoznačne vyplynulo, že JUDr. H. R. navrhovateľke v roku 2009 a ani následne neposkytla žiadnu
právnu pomoc v predmetnom prípade. Navrhovateľka sa o právnu pomoc v predmetnom prípade obrátila
na právneho zástupcu dňa 22. 1. 2010. Navrhovateľka nesúhlasí s tvrdením prvostupňového súdu, že
neuniesla dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia, či k úrazu došlo na mieste, ktoré uvádzala. V
prvom rade treba poukázať na ust. § 125 O.s.p. a nasl. a § 132 O.s.p. Navrhovateľka má za to, že súd

v rámci ustanovenia § 132 O.s.p. nepostupoval správne a výpoveď svedka H. C. povýšil nad ostatné
vykonané dôkazné prostriedky a zároveň konštatoval, že navrhovateľka nepredložila súdu žiadne nové
dôkazy, ktoré by spochybňovali túto svedeckú výpoveď. S takýmto odôvodnením súdu navrhovateľka
nesúhlasí a navyše konštatuje, že ani odporca nepredložil súdu žiadny dôkaz, ktorý by práve potvrdzoval
svedeckú výpoveď H. C.. Navrhovateľka poukazuje na to, že k otázke, t.j. kde malo dôjsť k úrazu, resp.

pádu navrhovateľky, boli vykonané nasledujúce dôkazné prostriedky - výsluch navrhovateľky a výsluchy
svedkov O. Z., MUDr. F. O. a H. C.. Z týchto dôkazných prostriedkov len samotná navrhovateľka bola
priamym účastníkom udalosti dňa 17. 1. 2009, kde a kedy došlo k jej pádu. Ostatné svedecké výpovede
tvrdenie navrhovateľky nepriamo buď potvrdzujú alebo vyvracajú. V tomto smere treba poznamenať, že
aj nepriame svedectvá môžu potvrdiť tvrdenie účastníka konania, ak tieto svedectvá podávajú ucelenú

a logickú reťaz udalostí, ktoré majú byť potvrdené. Navrhovateľka má za to, že aj v danom prípade
nepriame svedectvá potvrdili jej tvrdenie uvádzané v žalobe. Najobjektívnejším svedectvom v tomto
smere bola výpoveď MUDr. F. O., ktorý jednoznačne vypovedal, že navrhovateľka mu pri príjme na
oddeleniespontánneuviedla,kdeaakodošlokpádu.Jenepochybné,žetietoskutočnostibolipreMUDr.
F. O. potrebné v súvislosti so zistením mechanizmu vzniku poranení, ako aj s následnou liečbou. Z týchto

dôvodovjepretonepravdepodobné,abynavrhovateľkauvádzalalekárompriprvomkontaktenepravdivé
informácie. Prvostupňový súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že o výške škody sa mala údajne
navrhovateľka dozvedieť z vystaveného posudku. Z platnej zákonnej úpravy o náhrade za bolesť a o
náhrade sťaženia spoločenského uplatnenia však nevyplýva, žeby o výške škody sa mala navrhovateľka
dozvedieť dňom vystavenia posudku. Podľa ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. vyplýva, že lekársky

posudok sa vydáva, len čo zdravotný stav poškodeného možno považovať za ustálený, ak ide o sťaženie
spoločenského uplatnenia spravidla až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví. S poukazom
na toto ustanovenie treba konštatovať, že nárok navrhovateľky nie je premlčaný a je potrebné uviesť,
že zdravotný stav navrhovateľky nie je ešte ustálený, keďže stále má bolesti v súvislosti s úrazom zo
dňa 17. 1. 2009 a musí podstupovať rehabilitácie. Vzhľadom k takémuto možnému vývoju zdravotného

stavu poškodených pri náhradách škody zákonodarca ustanovil, že objektívna lehota pri náhrade škody
na zdraví neplynie. Navrhovateľka s poukazom na ust. § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z. z. a v spojitosti s
§ 106 OZ uvádza, že ani subjektívna lehota na uplatnenie jej práva neuplynula, keďže najskôr jej začala
lehota plynúť dňom 17. 1. 2010. Odvolací súd preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad upravených
v ust. § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny

právny záver, na ktorý odvolací súd v celom rozsahu odkazuje.

Každý účastník konania musí počítať s tým, ak otáľa s uplatnením svojho práva, že na námietku
premlčania sa jeho právo oslabí a toto premlčané právo súd priznať nemôže.

V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť a poukázať na samotnú výpoveď žalobkyne na pojednávaní dňa
15. 10. 2013, kde na otázku sudcu, kedy sa dozvedela, že miesto na ktorom údajne došlo k úrazu,
patrí odporcovi, uviedla: „Ja dodnes neviem, či to patrí odporcovi alebo komu to patrí. Až na poslednom

pojednávaní, keď sa vyjadrovala zástupkyňa odporcu, som sa dovtípila, že to pravdepodobne patrí
Mestu Poprad.“

V tomto smere sú závery súdu prvého stupňa správne a nemožno mu nič vyčítať a nejedná sa o
arbitrárne dôvody.

Aj od navrhovateľky sa vyžaduje aktivita, aby v primeranom čase zistila, kto je vlastníkom nehnuteľnosti,

na ktorej malo dôjsť k úrazu. V prejednávanom prípade sa nejedná o zistenie vlastníctva, ktoré by bolo
spojené s nepomernými ťažkosťami a za primeranú dobu odvolací súd považuje dobu 6 mesiacov od
úrazu.

Za takejto situácie odvolací súd argumentačne v zhode s prvostupňovým súdom napadnutý rozsudok
ako vecne správny postupom podľa § 219 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ust. § 142 ods.
1 O.s.p. a keďže úspešnému odporcovi trovy odvolacieho konania nevznikli, tak odvolací súd náhradu
trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.