Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. január 2015

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/261/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110225723
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 01. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1110225723.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členov
senátuJUDr.ĽubiceKriškovejaJUDr.ĽubiceBřouškovejvprávnejvecinavrhovateľa:Národnádiaľničná
spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35 919 001, proti odporcovi:
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava,
IČO: 31 595 545, o zaplatenie 350,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní odporcu proti rozsudku

Okresného súdu Bratislava I č. k. 28Cb/239/2010-80 zo dňa 14.10.2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 28Cb/239/2010-80 zo dňa
14.10.2008 vo výroku, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške
350,88 eur a úroky z omeškania vo výške 4,50 % zo sumy 350,88 eur od 31.12.2008 do zaplatenia do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, p o t v r d z u j e .

Výrok o trovách konania m e n í tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo

výške 21 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava I napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi
sumu vo výške 350,88 eur, úroky z omeškania vo výške 4,50 % zo sumy 350,88 eur od 31.12.2008 do
zaplatenia a trovy konania vo výške 42,- eur.

V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 31.05.2010 domáhal

voči odporcovi vydania platobného rozkazu, na základe ktorého by bol odporca povinný zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 350,88 eur s úrokom z omeškania vo výške 4,50 % zo sumy 350,88 eur
od 31.12.2008 do zaplatenia a trovy konania.

Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že dňa 02.06.2008 došlo k dopravnej nehode na komunikácii
D1 km: 107,200 spôsobenej vozidlom EČV: KM 688 Al, ktorého prevádzkovateľom bol poistený u
odporcu. Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom, ktoré sú vo

vlastníctve navrhovateľa a následkom čoho došlo k škode vo výške 1.177,43 eur. Navrhovateľ si listom
č. 10650/40994/4220/2008 zo dňa 06.11.2008 uplatnil u odporcu náhradu škody v dôsledku uvedenej
škodovej udalosti, a to vo výške 1.177,34 eur. Dňa 30.12.2008 odporca uhradil navrhovateľovi časť
škody vo výške 826,46 eur a sumu vo výške 350,88 eur mu neuhradil. Navrhovateľ poukázal na ust. § 4
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej "zákon o PZP"), na základe

ktorého má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Navrhovateľ má zato že dostatočne preukázal v Hlásení o škode svoje nároky na náhradu poškodených zvodidiel a preto
považuje postup odporcu za nezákonný, nakoľko v zmysle ust. § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. o
PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu

jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného
o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti, poskytnúť
poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.

Odporca v odpore proti vydanému platobnému rozkazu uviedol, že navrhovateľovi nepriznal nárok vo

výške 350,88 eur za tzv. prestoje a opotrebenie poškodeného materiálu. Nesúhlasil s argumentáciou
navrhovateľa, ktorý sa odvolával na zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon)
v znení neskorších predpisov, podľa ktorého pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie,
ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil,
uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie
do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

Odporca nepovažuje nárok na náhradu ušlého zisku za prestoje za oprávnený, nakoľko nie je možné
vo vzťahu k navrhovateľovi považovať ním vykázané prestoje za ušlý zisk, pretože motorové vozidla,
ktorénavrhovateľvdanomprípadepoužil,nebolivyužívanépriinejpodnikateľskejčinnostinavrhovateľa,
najmä v danom prípade nemali vykonávať inú činnosť na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu
medzi navrhovateľom a tretím subjektom. Vzhľadom na to, že neboli navrhovateľom použité na výkon

inej činnosti pre tretí subjekt za odplatu, nemôže si navrhovateľ uplatňovať tzv. ušlý zisk, keďže ak
by nevznikla dopravná nehoda, uvedené vozidlá by boli s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou
zaparkované v priestoroch navrhovateľa a na žiadnu inú činnosť by neboli využívané. Odporca z tohto
dôvodu žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú.

Súd v rozsudku poukázal na ustanovenia § 420 ods. 1 a 2, § 442 ods. 1, § 443, § 788 ods. 1, § 789

ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 2, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 3d ods. 5 písm. a), § 9
ods. 1 až 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov.

Súd uviedol, že v konaní bolo sporné, či navrhovateľovi prináleží náhrada škody v uplatnenej výške, t.j.,
či odporca mal právo odpočítať z poistného plnenia sumu za amortizáciu zvodidiel a za prestoje.

Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že v danom prípade zákon č. 135/1961 Zb. (cestný zákon)
je vo vzťahu k ustanoveniam ust.§ 442 a ust.§ 443 Občianskeho zákonníka lex specialis a ktorý má
prednosť pred úpravou lex generalis, nakoľko sa týka právnej úpravy v určitom právnom odvetví a
upravuje špeciálne otázky - náhradu škody. Pokiaľ špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu
úpravu náhrady škody, má prednosť pred všeobecným zákonom.

Súd vzal do úvahy charakter činností, ktoré zabezpečuje navrhovateľ ako správca komunikácií, a preto
je nutné podľa neho brať na zreteľ aj spôsob opravy resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní
poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej
premávky. Vzhľadom na to, že zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý musí prísne
zodpovedať stanoveným parametrom, nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu

použitie starých opravených zvodidiel. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nemohol vykonať opravu
inak ako výmenou poškodených dielov za diely nové. Súd je toho názoru, že uvedením zvodidiel do
pôvodnéhostavubezpečnostnezodpovedajúcomichcharakteru,navrhovateľnezískalžiadnyprospech,
nezväčšil sa mu majetok a ani ho nezhodnotil.

Súd mal tiež za to, že odporca neoprávnene neuznal navrhovateľovi náhradu za prestoje, ktoré

predstavujú aktívny a pasívny výkon dopravného mechanizmu a ktoré bezprostredne súvisia s
odstraňovaním následkov vzniknutej škody. Neuznanie nároku na uznanie prestojov by bolo podľa súdu
v rozpore so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody.Súd mal v konaní za preukázané, že navrhovateľ si svoju zákonnú povinnosť splnil a bez prieťahov
odstránil závady v zjazdnosti diaľnice, a to uvedením diaľnice do pôvodného stavu, čím zabezpečil
bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do

pôvodnéhostavubolotedavykonanéúčelneasmerovalolenkodstráneniunásledkovškodovejudalosti,
a preto by nebolo podľa súdu spravodlivé, aby navrhovateľ ako poškodený znášal časť nákladov na
uvedenie veci do pôvodného stavu a aby bol znevýhodnený voči škodcovi. Súd poukázal na to, že
podľa ustálenej judikatúry poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa
eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. Skutočnú škodu možno vymedziť

ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej
udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlokuvedeniuvecidopredošléhostavu.Zaskutočnúškodumožnopovažovaťnapr.nákladypotrebné
pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody.

Súd dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu celej skutočnej škody, t.j. aj na časť
nevyplatenej sumy poistného plnenia odporcom, nakoľko navrhovateľ v konaní preukázal výšku tejto

škody reálne vynaloženými nákladmi.

Pokiaľ ide o úroky z omeškania súd konštatoval, že aj keď navrhovateľovi by prislúchali úroky z
omeškania s ohľadom na povahu účastníkov konania podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v
platnom znení v čase omeškania odporcu, súd mu mohol priznať úroky z omeškania len v ním uplatnenej
výške, a to vo výške 4,50 % z dlžnej sumy 350,88 € do zaplatenia od 31.12.2008, t.j. od nasledujúceho

dňa zaplatenia časti poistného plnenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Súd priznal navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech vo veci náhradu trov konania z titulu zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 42,- € podľa pol. 2 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov zákona
č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Proti rozsudku podal odporca odvolanie z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., t.j. že súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a podľa §
205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Uviedol, že navrhovateľ si neuplatňoval nárok priamo od škodcu, ale od odporcu, s
ktorým mal škodca podľa osobitného predpisu uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla, pričom pri posudzovaní rozsahu plnenia, ktoré odporca poukázal
navrhovateľovi, je potrebné prihliadať na ust. § 4 najmä jeho ods. 2 písm. b) a § 5 ods. 1 písm. d)
zákonač.381/2001Z.z.opovinnomzmluvnompoistenízodpovednostizaškoduspôsobenúprevádzkou
motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Odporca zdôraznil, že pri stanovení výšky poistného plnenia postupoval v súlade s ust. § 443

Občianskeho zákonníka a berúc do úvahy mieru opotrebenia poškodených vecí vychádzal z ceny veci
v čase poškodenia, prihliadajúc na príslušné ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č.
492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 626/2007 Z.z. V prípade, ak by mieru opotrebenia nezohľadňoval, nebolo by podľa neho možné
hovoriť o cene veci v čase poškodenia. Odporca sa domnieva, že ak sa pri náhrade škody vychádza

z hodnoty, resp. ceny veci v čase poškodenia, neznamená to, že navrhovateľ, t.j. poškodený dostane
náhradu škody vždy v takej výške, akú predstavuje cena novej veci. Takýmto spôsobom by sa podľa jeho
názoru navrhovateľ obohatil na úkor osoby zodpovedajúcej za spôsobenú škodu, a to najmä vtedy, ak pri
tomto prípade dopravnej nehody bola poškodená vec, ktorá sa užívala už niekoľko rokov, išlo teda o vec
opotrebovanú, prípadne aj predtým poškodenú. Odporca poukázal aj na to, že osoba zodpovedajúca za

vznik škody zodpovedá poškodenému za samotné poškodenie veci, a nie za to, aký je výsledok opravy
poškodenej veci. Výška škody preto nemôže závisieť od toho, ako poškodený s poškodenou vecou
naloží, teda či poškodenú vec nechá opraviť alebo ju ponechá neopravenú, keďže ide o okolnosti, ktoré
s konaním osoby zodpovednej za vznik škody a so škodovou udalosťou nesúvisia.Za nesprávne považuje odporca aj rozhodnutie súdu, ktorým priznal navrhovateľovi nárok na úhradu
tzv. prestojov z titulu ušlého zisku, ktoré si navrhovateľ uplatnil vo výške 347,01 eur. Súd sa s uvedeným
nárokom v odôvodnení rozsudku podľa neho nevysporiadal. Odporca zastáva názor, že tzv. prestoje nie

je možné považovať za ušlý zisk a z tohto titulu sa navrhovateľ nemôže domáhať ich úhrady. Uviedol,
že motorové vozidlá a zariadenia, ktoré navrhovateľ v danom prípade použil na odstránenie následkov
vzniknutej dopravnej nehody, neboli z jeho strany využívané pri inej podnikateľskej činnosti, a ani v
danom čase nemali vykonávať inú činnosť pre tretí subjekt na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu
medzi navrhovateľom a týmto tretím subjektom, na základe existencie ktorého by potom mohlo dôjsť k

rozmnoženiu majetkových hodnôt navrhovateľa.

Odporca tiež namietol výšku súdneho poplatku v sume 42,- eur, k zaplateniu ktorej ho súd prvého stupňa
zaviazal, keďže v danom prípade suma zaplateného súdneho poplatku za podaný žalobný návrh je 21,-
eur.

Odporca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobný návrh zamietne a
navrhovateľovi uloží povinnosť uhradiť odporcovi vzniknuté trovy konania.

Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v celom rozsahu. Uviedol, že
zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) predstavuje lex specialis vo vzťahu
k Občianskemu zákonníku ako lex generalis. Poukázal na ust. § 9 ods. 6 cestného zákona, z ktorého
vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu ujmy spočívajúcu vo vynaložených
nákladoch spojených s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu bez

akéhokoľvek obmedzenia.

Podľa názoru navrhovateľa odporcom namietaná výnimka z poistného plnenia podľa ust. § 5 ods. 1
písm. d) zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý priamo odkazuje na ust § 442 až 449 Občianskeho zákonníka,
nie je na daný prípad aplikovateľná, keďže sa v tomto prípade nejedná o škodu, ktorú poistený uhradil
alebo sa zaviazal uhradiť nad rámec ustanovený osobitnými predpismi alebo nad rámec právoplatného

rozhodnutiasúduonáhradeškody.Náhradaškodysavtomtoprípadetotižneuplatňujevrežime§442až
449 Občianskeho zákonníka, ale v režime § 9 ods. 6 cestného zákona. Vylúčením aplikácie ustanovení
Občianskeho zákonníka je tak vylúčená aj výnimka z poistného plnenia.

K argumentácii odporcu, že výška náhrady škody nie je závislá od toho, či si poškodený nechal vec
opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená, navrhovateľ uviedol, že nemal možnosť voľby,

či si nechá vec opraviť, alebo si poškodenú vec opraví sám, prípadne ponechá neopravenú, ale bol
povinný v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. vzniknuté poškodenie odstrániť.

Navrhovateľpoukázalajnato,ževpredmetnomprípadejesituáciašpecifickávtom,ženakoľkozvodidlá
na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok a musia zodpovedať prísne nastaveným parametrom
podľa právnych noriem, nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu použitie starých

opravených zvodidiel. Tiež vytkol, že odporcov argument, že zvodidlá boli opotrebované a prípadne aj
predtýmpoškodené,nebolvôbecpreukázaný.Navrhovateľjeviazanýbezpečnostnýmipredpismi,ateda
nemohol vykonať opravu iným spôsobom, ako výmenou poškodených dielov za nové, pričom pri oprave
použil zvodidlá, ktoré zodpovedajú štandardu. Podľa navrhovateľa neobstojí ani tvrdenie odporcu, že pri
výmene zvodidiel došlo k prínosu poškodeného, keďže sa jeho majetok takýmto spôsobom zhodnotil.

Nedošlo totiž k zlepšeniu úžitkových vlastností vymedzených zvodidiel oproti predchádzajúcemu stavu,
navrhovateľ opravou nezväčšil ani nezhodnotil svoj majetok a preto považuje postup odporcu pri
odpočítaní poistného plnenia za nedôvodný a účelový.

Navrhovateľ vyslovil nesúhlas s odporcovým tvrdením, v zmysle ktorého si navrhovateľ uplatnil svoj
nárok na dopravné náklady z titulu ušlého zisku. Uviedol, že nepovažuje prestoje za svoj ušlý zisk, ale

za oprávnený dopravný náklad, keďže bez účasti predmetných mechanizmov by sa oprava komunikácie
vôbec nemohla uskutočniť.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 21.1.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,

oboznámení sa s dôvodmi odvolania odporcu a s vyjadrením navrhovateľa k odvolaniu dospel k záveru,
že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovýmsúdom.Súdprvéhostupňasavosvojomrozsudkuvysporiadalsovšetkýmiargumentami
odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací
súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje.

Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že navrhovateľ v súvislosti s výškou náhrady škody a výškou
poistného plnenia poukazoval na § 9 ods. 6 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách
(cestný zákon), podľa ktorého pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí
alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi
komunikácie náklady spojené s odstránením poškodenia a uvedením komunikácie do pôvodného stavu,

pokiaľ sa nedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám. Navrhovateľovi vznikli
náklady spojené s odstránením poškodenia vo výške 1 177,34 eur, pričom navrhovateľovi bola uhradená
len časť náhrady škody a časť náhrady škody vo výške 350,88 eur zostala navrhovateľovi neuhradená.
Odporca odôvodnil neuhradenie tejto časti náhrady škody odpočítaním amortizačnej zrážky s odkazom
na ustanovenia § 442 a § 443 Občianskeho zákonníka, čo navrhovateľ odmietol s poukazom na vzťah

ust. § 9 ods. 6 cestného zákona ako lex specialis k ust. § 443 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou odporcu, že bol správny jeho postup, keď pri
stanovení výšky poistného plnenia postupoval v súlade s ust. § 443 Občianskeho zákonníka a berúc do
úvahy mieru opotrebenia poškodených vecí, vychádzal z ceny v čase poškodenia.

V posudzovanom prípade má prednosť aplikácia špeciálnej právnej úpravy cestného zákona oproti

ustanoveniam § 442 až 449 Občianskeho zákonníka, ktoré majú postavenie lex generalis. V identických
veciach sa rozhodovacia prax odvolacích súdov prikláňa k aplikácii zásady špeciality cestného zákona
k Občianskemu zákonníku, vrátane priznania amortizácie zo strany poisťovní.

Nemožno súhlasiť s názorom odporcu, že ak si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní náhradu škody
nie od škodcu, ale od poisťovne, s ktorou mal škodca uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, rozsah plnenia treba posudzovať podľa zák. č. 381/2001
Zb., predovšetkým ust. § 4 tohto zákona, ako aj § 5 ods. 1 písm. d), podľa ktorého poisťovňa nie je
povinná nahrádzať škodu nad rámec ustanovený osobitnými predpismi, pričom zákon tu odkazuje na
§ 442 až 449 OZ, pokiaľ poistná zmluva neustanovuje inak. Náhrada škody sa totiž v tomto prípade
neuplatňuje v režime § 442 až 449 Občianskeho zákonníka, ale v režime § 9 ods. 6 cestného zákona.

Citované ustanovenie cestného zákona je úpravou lex specialis a nevyplýva z neho žiadne obmedzenie,
resp. nie je vyjadrený zákonným spôsobom žiaden limit pri náhrade nákladov spojených s odstránením
poškodenia a uvedenia komunikácie do pôvodného stavu. Nepochybne ten, kto zodpovedá za škodu,
je povinný nahradiť náklady spojené s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, v tomto prípade
zvodidiel.

Odhliadnuc od uvedeného, odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu
nebolo možné inak, len za použitia nových zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže podľa
vyhlášky č. 158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene
použitiu starých alebo opotrebovaných zvodidiel. Predmetná oprava teda nemohla byť prevedená iným
spôsobom, než za použitia nových dielov. Opravou týchto zvodidiel nedošlo k zjavnému prínosu pre

poškodeného, keďže výmena zvodidiel nezvýšila ich úžitkové vlastnosti. Odstránenie poškodenia auvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo prevedené účelne a smerovalo len k odstráneniu
následkov škodovej udalosti, preto nie je možné prenášať povinnosť k úhrade ani časti nákladov na
uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a nedôvodne ho tak znevýhodňovať voči škodcovi.

Kargumentáciiodporcu,že priveciachstaršíchaopotrebovanýchjepotrebnévždyprihliadaťnaichvek,
s tým spojené opotrebovanie, a prípadne aj predchádzajúce poškodenie, odvolací súd uvádza, že sa
prikláňa k rozhodovacej praxi súdov v súčasnosti, ktorých výklad vedie v skutkovo identických prípadoch
k aplikácii špeciálnej právnej úpravy podľa cestného zákona a ktoré priznávajú náhradu nákladov bez
obmedzenia, resp. odpočítania amortizácie.

Odvolací súd sa stotožňuje s názorom deklarovaným v Náleze Ústavného súdu ČR zo dňa 19 3.2008 sp,

zn. II US 2221/07, ktorý vo svojom náleze uvádza, že: „Pokiaľ obnovenie pôvodného majetkového stavu
nie je možné inak, len za použitia nových náhradných dielov, oprava bola prevedená účelne a smerovala
len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, nemôže byť prenášaná povinnosť k úhrade nákladov
na uvedenie veci do pôvodného stavu na poškodeného a tým ho neodôvodnene znevýhodňovať oproti
škodcovi“.

K odvolacej námietke odporcu, že súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku neuviedol dôvody, na
základe ktorých dospel k záveru, že nárok navrhovateľa na tzv. prestoje je odôvodnený, odvolací súd
uvádza, že z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvého stupňa sa s týmto nárokom
navrhovateľa vysporiadal. Podľa odvolacieho súdu možno považovať prestoje za náklady, ktoré vznikli
bezprostredne s odstraňovaním následkov vzniknutej škody, pričom navrhovateľ tieto náklady riadne

odporcovi vyčíslil a zdôvodnil.

Ako už bolo uvedené, zmyslom a účelom ustanovení priznávajúcich poškodenému právo na náhradu
škody je zaistiť, aby mu bola v plnej miere kompenzovaná majetková ujma.

Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu vo výroku, ktorým bol
odporca zaviazaný zaplatiť istinu 350,88 eur s príslušenstvom podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne

správny potvrdil.

Dôvodná bola odvolacia námietka odporcu čo do trov konania, keďže navrhovateľovi vznikli trovy
konania zaplatením súdneho poplatku vo výške 21 eur a nie vo výške 42 eur. Je pravdou, že
navrhovateľovi vznikla poplatková povinnosť vo výške 21 eur, čo predstavuje jeho trovy konania. Ako
úspešný účastník konania má podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, ktoré účelne

vynaložil, t.j. v tomto prípade 21 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 3 O.s.p.
V odvolacom konaní mal navrhovateľ úspech čo do zaplatenia istiny s príslušenstvom a neúspech čo
do trov konania (neúspech v nepatrnej časti), preto mu patrí náhrada trov konania v plnom rozsahu.
Odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy

odvolacieho konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil.

Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.