Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. január 2015

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/272/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114222963
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2015:5114222963.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: M.

I., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. 3, Y., občan SR, proti odporcovi: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom S. XXXX/
X, L., občan SR, o zaplatenie 1.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľky o zaplatenie sumy 1.000 eur s príslušenstvom z a m i e t a .

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 60 eur do troch dní od
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 4.7.2014 domáhala voči odporcovi uloženia povinnosti
na zaplatenie dlžnej sumy 1.000 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 15.5.2014
do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľka vymedzila titulom vydania

bezdôvodnéhoobohatenia,ktorénastraneodporcuvzniklotým,žedňa9.11.2010sodporcomuzatvorila
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve na kúpu pozemku a na základe dohody so žalovaným bez zmluvného
podkladu mu dňa 2.3.2011 zaplatila ako preddavok na kúpnu cenu sumu 1.000 eur, ktorá predstavovala
15 % z kúpnej ceny nehnuteľností. Tiež dňa 9.11.2010 uzavrela i ďalšiu zmluvu o budúcej kúpnej zmluve
so spoločnosťou DOMICIL SLOVAKIA, s.r.o., pričom preddavok na kúpnu cenu vo výške 2000 eur
zaplatila takisto na účet odporcu, ktorý v tejto záležitosti vystupoval ako splnomocnenec a preddavok
prijal v mene spoločnosti DOMICIL SLOVAKIA, s.r.o.. Navrhovateľka vyplatila dňa 2.3.2011 na účet
odporcu sumu 3000 eur a predmetom konania je suma 1000 eur, ktorá sa týka zmluvného vzťahu medzi

ňou a odporcom. Uviedla, že okolnosti na strane navrhovateľky sa zmenili do takej miery, že nebola
schopná uzavrieť riadnu kúpnu zmluvu a odporca sa návrhom domáhal voči navrhovateľke nahradenia
prejavu vôle, pričom súd návrh zamietol. Po doručení rozhodnutia navrhovateľka odporcu písomne
vyzvala, aby jej vrátil celú sumu, ktorú zaplatila ako zálohu na kúpnu cenu a odporca i napriek výzve
odmieta vrátiť poskytnuté plnenie, ktoré predstavuje bezdôvodné obohatenie na jeho strane, nakoľko
odpadol právny dôvod, na základe ktorého mu navrhovateľka sumu plnila.

Odporcavosvojomvyjadrenípovažovalnároknavrhovateľkyzapremlčanýažiadalnávrhztohtodôvodu

v celom rozsahu zamietnuť.

Na nariadené pojednávanie odporca sa nedostavil, svoju neúčasť z dôvodu pobytu v zahraničí
ospravedlnil. Účasť účastníka na pojednávaní je jeho právom, ktoré v danom prípade nebolo
využité. Súd s poukazom na ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti a
vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkamipredloženými navrhovateľkou k veci sa vzťahujúcimi, a to zmluvou o budúcej kúpnej zmluve zo dňa
9.11.2010, výpisom a pohybom na účte navrhovateľky zo dňa 2.3.2011, e-mailovým podaním odporcu vo
vzťahu k navrhovateľke zo dňa 13.2.2011, rozhodnutím Okresného súdu Trenčín sp. zn. 14C 228/2011

zo dňa 30.4.2012 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co 233/2012-85 zo dňa
3.4.2014 dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

Navrhovateľka v priebehu konania zotrvala na podanom návrhu a jeho skutkovom odôvodnení. K
dôvodom poskytnutého plnenia na účet odporcu uviedla, že mali uzatvorenú predkupnú zmluvu, teda,
zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, pričom v zmluve si žiadnu zálohu nedohodli. Mala záujem o kúpu

predmetnej nehnuteľnosti a vybavovala si úver a odporcovi na jeho požiadanie sumu vyplatila. K
uzavretiu zmluvy nedošlo a žiadala odporcu o vrátenie poskytnutého plnenia. Odporca jej oznámil, že
až po ukončení súdneho sporu jej peniaze vráti. Ona s vrátením poskytnutej zálohy ani nerátala, lebo
mala o pozemky záujem. Od zmluvy uzavretej s odporcom neodstúpila a zmluva pre nemožnosť plnenia
na jej strane zanikla, keďže jej bol dvakrát zamietnutý úver.

V konaní je nesporné, že navrhovateľka ako budúci kupujúci uzavrela s odporcom ako budúcim

predávajúcim dňa 9.11.2010 zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, predmetom ktorej bol predaj
nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v kat. úz. Horná Súča zapísanej na liste vlastníctva č. 6316 vo
vlastníctve odporcu za dohodnutú kúpnu cenu a kúpna zmluva za účelom prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti sa mala uzavrieť najneskôr do 1.3.2011. K uzavretiu kúpnej zmluvy v stanovenej lehote
nedošlo.

Z e-mailového podania odporcu adresovaným navrhovateľke 13.2.2011 je nesporné, že odporca prejavil
ochotu čakať na vyriešenie problémov navrhovateľky s financiami a žiadal ju v termíne do 1.3. uhradiť
minimálne zálohy za obe kúpne zmluvy, a to zálohu 1000 eur pre odporcu a sumu 2000 eur pre p. Sopiru,
čiže za oba pozemky spolu 3 tis. eur, ktorá minimálna záloha sa rovná 15 % z celkovej ceny pozemkov.

Je tiež nesporné, že v konaní o nahradenie vyhlásenia vôle (sp. zn. 14C 228/2011 zo dňa 30.4.2012

v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19Co 233/2012-85 ) odporca (v tom konaní
navrhovateľ) sa domáhal nahradenia vyhlásenia vôle navrhovateľky (v tom konaní odporkyňa) a súd
návrh jeho zamietol s odôvodnením, že záväzok navrhovateľky predmetnú kúpnu zmluvu uzavrieť
zanikol, nakoľko okolnosti na jej strane sa zmenili do takej miery, že nie je možné od nej spravodlivo
požadovať, aby zmluvu uzavrela. Teda, z dôvodu objektívnej okolnosti na strane navrhovateľky, ktorá

nemá z čoho zaplatiť kúpnu cenu, lebo nedostala od banky úver.

Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Právnym základom nároku, od ktorého navrhovateľka odvodzuje bezdôvodné obohatenie na strane
odporcu a na základe ktorého sumu odporcovi plnila je Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, uzavretá
medzi navrhovateľkou a odporcom dňa 9.11.2010. V čl. I. zmluvy o budúcej zmluve sa zmluvné
strany dohodli a zaviazali za účelom prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti z budúceho
predávajúceho na budúceho kupujúceho uzavrieť najneskôr do 1.3.2011 zmluvu o prevode vlastníctva k

nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom zmluvy a záväzok navrhovateľky ako budúceho kupujúceho za
prevod nehnuteľností zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu do 1.3.2011 v hotovosti. Iné dojednania napríklad
týkajúce sa zálohových platieb účastníci predmetnej zmluvy nemali dohodnuté. V danom prípade súd je
toho názoru, že právny dôvod, a to zmluva o budúcej kúpnej zmluve neobsahuje vzájomné dojednania
zmluvných strán o poskytnutej zálohe na kúpnu cenu a zmluva o budúcej kúpnej zmluve bola uzavretá

na dobu do 1.3.2011.V konaní je nesporné, že navrhovateľka zaplatila prevodom zo svojho účtu na účet odporcu dňa 2.3.2011
sumu 3000 eur a v tomto konaní domáha sa vrátenia 1000 eur titulom bezdôvodného obohatenia,
nakoľko odpadol právny dôvod, na základe ktorého mu plnila.

Súd je toho názoru, že pokiaľ navrhovateľka dňa 2.3.2011 poskytla plnenie odporcovi, bolo to len na
základe jeho žiadosti a v danom prípade poskytla plnenie bez právneho dôvodu.

O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval.
Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá
by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na
poskytnuté plnenie. V danom prípade však neexistoval právny dôvod plnenia, a teda navrhovateľka sa

dôvodne domáha súdnej ochrany, pričom odporca v priebehu konania vzniesol námietku premlčania.

Súd v súlade s požiadavkou vyžadujúcou spravodlivosť ak sa účastník občianskeho súdneho konania
premlčania dovolá, nemôže súd premlčané právo (nárok priznať); a preto sa súd zaoberal odporcom
vznesenou námietkou premlčania.

Z ustanovení § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v

dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.
Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa
premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia ide o kombinované premlčacie doby a
to subjektívna v ods. 1 a objektívna v ods. 2. Začiatok ich plynutia je stanovený odlišne a odlišný

a na sebe nezávislý je aj ďalší priebeh ich plynutia, ako aj ich skončenie. Pre začiatok plynutia
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel (bez
ohľadu na to, či pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr), že na jeho úkor došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie získal. Pre začiatok plynutia
objektívnej premlčacej doby, a to trojročnej je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného

obohatenia skutočne došlo. Subjektívna premlčacia doba nepredlžuje objektívnu a túto objektívnu
premlčaciu dobu nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky pre plynutie subjektívnej premlčacej
doby. V danom prípade teda navrhovateľka poskytla odporcovi dňa 2.3.2011 plnenie bez právneho
dôvodu a trojročná objektívna premlčacia doba uplynula dňa 2.3.2014. Ide o lehotu hmotnoprávnu, čo
znamená, že najneskôr posledný deň tejto lehoty mala byť žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia

doručená súdu. Námietku premlčania súd považoval za dôvodnú. Z prezenčnej pečiatky vyplýva, že
navrhovateľka doručila návrh na začatie konania o bezdôvodné obohatenie na súd dňa 4.7.2014, t.j. po
uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby ustanovenej § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Súd je
tiež toho názoru, že v danom prípade nejde o plnenie, kde právny dôvod odpadol tj. napr. plnenia, ktoré
účastníkovi právneho vzťahu zostali po tom, čo druhý účastník od zmluvy platne odstúpil a tým privodil

jej zrušenie a ani o plnenie z neplatného právneho úkonu v danej veci sa o takýto prípad nejedná. V
danom prípade nebolo možné ani aplikovať ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktorý
možno aplikovať iba na prípady, kde podľa zmluvy každý z účastníkov (nie iba jeden) niečo dostal, a
teda je povinný druhému účastníkovi pri neplatnosti alebo zrušení zmluvy vrátiť to, čo dostal.

Za daného skutkového a právneho stavu s poukazom na vyššie uvedené vyplýva, že navrhovateľka v

danom prípade až po ukončení zmluvného vzťahu poskytla odporcovi dňa 2.3.2011 plnenie a to bezprávneho dôvodu a s poukazom na citované zákonné ustanovenia § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
súd dospel k záveru, že nárok navrhovateľky je premlčaný a z uvedeného dôvodu jej návrh v celom
rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.,
o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí.

Odporca ako úspešný účastník konania si uplatnil náhradu trov konania zo zaplateného súdneho

poplatku vo výške 60 eur. Zo spisového materiálu mal súd preukázané, že odporca zaplatil súdny
poplatok za podaný odpor v sume 60 eur a preto odporcovi priznal náhradu trov konania a zaviazal
navrhovateľku zaplatiť odporcovi titulom trov konania sumu 60 eur tak, ako vyplýva z výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).