Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 8. december 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/35/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113202922
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5113202922.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní vedenom samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom v právnej veci žalobkyne:
T. A., J.. Č., Z.. X.X.XXXX, B. A. E. Č.. XXX, zastúpená Advokátskou kanceláriou s.r.o., JUDr. Milan
Chovanec, so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého č. 17, proti žalovanému: Q. A., Z.. XX.X.XXXX, B. A. E.
Č.. XXX, v konaní o zaplatenie 6.725,20 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobkyňa j e p o v i n n á zaplatiť žalovanému náhradu trov konania predstavujúcu náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 588,36 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 27.1.2013 sa žalobkyňa domáhala domáhala voči žalovanému zaplatenia 6.725,20 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 6.725,20 Eur od 18.01.2013 do zaplatenia.
Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaný sú podielovými vlastníkmi nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX A.. Ú.. X., ako stavby - predajňa č.s. XXX stojaca na parc. č. A. XX/X a skladová
hala č.s. XXX stojaca na parc. č. A. XX/XX (ďalej tiež „predmetné“ nehnuteľnosti - pozn. súdu). V
súčasnosti prebieha pred Okresným súdom Žilina v konaní č. k. 17C/39/2010 konanie o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov za účasti obidvoch týchto účastníkov o zániku manželstva
rozvodom. Počas tohto konania súd ustálil predbežnou otázkou, že predmetné nehnuteľnosti nepatria
do BSM, ale sú v ich podielovom spoluvlastníctve, lebo ich nadobudli ešte pred uzavretím manželstva
na základe stavebného povolenia OÚ v Kysuckom Novom Meste, odbor životného prostredia, č.
Ž.-XX/XXXXX zo dňa 18.01.1999, kolaudačné rozhodnutie OÚ v Kysuckom Novom Meste č. Ž.-
XXXX/XXXXX zo dňa 10.05.2000, kópia nájomnej zmluvy zo dňa 11.09.1998, z ktorej vyplýva, že
obidvaja účastníci boli nájomcovia pozemkov, na ktorých uvedené nehnuteľnosti stoja, z rozhodnutia
obce Povina o určení súpisného čísla XXX k stavbe predajňa č. XXX/XXXX zo dňa 10.09.2004 a
rozhodnutia o určení súpisného čísla XXX. Žalobkyňa sa pokúšala so žalovaným opakovane dohodnúť
na spôsobe hospodárenia, ale žalovaný jej neumožňuje vstup k predmetným nehnuteľnostiam, tieto
využíva výhradne sám na účely podnikania, má tam zriadené stavebniny. Preto ho žalobkyňa naposledy
výzvou právneho zástupcu zo dňa 11.12.2012, okrem návrhu na zrušenie podielového spoluvlastníctva,
vyzvala aj na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne,
pričom hodnotu bezdôvodného obohatenia ustálila na sume 20,- Eur/m2 ročne. Bezdôvodné obohatenia
potom predstavuje u predajne čs. XXX na KNC XX/X : rozmery X,XX F. Y. XX,XX F. =. XXX,XX m2 x 20 =
3.880,20 Eur, z toho 1 je 1.940,10 Eur a u skladovej haly č. XXX na KNC XX/X : rozmery XX,XX F. Y. X,XX
F. =. XXX,XX m2 x 20, t.j. 2.845,- Eur, z toho 1 je 1.422,50 Eur. Bezdôvodné obohatenie za jeden rok
tak predstavuje 3.362,60 Eur. Touto žalobou sa žalobkyňa domáha nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia za obdobie dvoch rokov pred dňom podania tejto žaloby, t.j. vo výške 6.725,20 Eur.

Žalovaný sa k veci samej vyjadril podaním toho času aktuálnej právnej zástupkyne JUDr. Marty
Wertlenovej zo dňa 16.05.2013 tak, že žalovaný neuznáva žalovanú pohľadávku ani čo do základu, ani
čo do výšky. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti neužíva. S nehnuteľnosťami bolo naložené spôsobom
odsúhlaseným obidvomi účastníkmi konania. Žalovanému preto nevzniká bezdôvodné obohatenie z
titulu spoluvlastníctva a tvrdeného užívania nehnuteľností, preto žiada žalobu zamietnuť.

Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 08.12.2014.
Žalovaný ani PZ žalovaného sa pojednávania nezúčastnili. Svoju neúčasť neospravedlnili a za týchto
okolností súd konal v ich neprítomnosti.
Žalobkyňa so svojim právnym zástupcom prítomným na pojednávaní sa pridržiavali skutkových a
právnych dôvodov žaloby.
Osobitne právny zástupca žalobkyne, na výzvu súdu k veci uviedol, že na skutočnosť, že predmetné
nehnuteľnosti nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej tiež BSM) účastníkov, ale že
účastníci sú ich podielovými spoluvlastníkmi, právne usúdili na základe toho, že stavebné povolenie bolo
vydané ešte pred uzatvorením manželstva účastníkov a obidvaja títo účastníci popri sebe boli účastníkmi
stavebného konania. Nakoniec táto skutočnosť medzi nimi nebola sporná, keďže v konaní o vyporiadanie
BSM oni tieto predmetné nehnuteľnosti nezahrnuli do masy BSM. Kolaudačné rozhodnutie založené
do spisu tohto konania sa týka predmetných nehnuteľností, pričom v čase vydania tohto kolaudačného
rozhodnutia už účastníci boli manželmi. Zápis predmetných nehnuteľností ako majetku patriaceho do
BSM účastníkov trval po celú žalovanú dobu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a listinnými dôkazmi.

Žalobkyňa na pojednávaní konanom dňa 08.12.2014 osobne vypovedala tak, že v období 2 rokov
pred podaním žaloby v predmetných nehnuteľnostiach, predajňa č. XXX resp. skladová hala č. XXX,
podnikal jej manžel, mal tam uložený rôzny materiál. Ju k tomuto svojmu a zároveň jej majetku nepúšťal.
Za celé toto obdobie boli ako vlastníci predmetných nehnuteľností zapísaní obidvaja účastníci, pričom
nehnuteľnosti boli zapísané do ich BSM. Účastníci uzatvorili manželstvo 20.11.1999.

Z listinných dôkazov súd zistil :

Podľa výpisu z LV č. XXXX A.. Ú.. X. (čl. 4 spisu) predmetné nehnuteľnosti sú zapísané ako
majetková podstata, teda predmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalobkyne a žalovaného,
v spoločnom podiele 1/1, titulom nadobudnutia: Žiadosť o zápis predajne XXX/XX resp. Žiadosť o zápis
skladovej haly XXX/XX.

Dňa 18.01.1999 bolo vydané stavebné povolenie Okresným úradom v Kysuckom Novom Meste, ktorým
úrad povolil stavbu haly - skladová hala a predajňa, keď navrhovateľmi stavebného povolenia boli popri
sebe zhodne žalobkyňa aj žalovaný.
Dňa 10.05.2000 bolo vydané kolaudačné rozhodnutie (čl. 7 - 8 spisu), ktorým Okresný úrad v Kysuckom
Novom Meste povolil užívanie stavby - skladová hala a predajňa na KN č. XX/X v Povine podľa
schválenej projektovej dokumentácie, stále za účasti navrhovateľov popri sebe tunajšej žalobkyne a
žalovaného.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina č. k. 17C/39/2010 (toho času neskončeného sporu - fotokópie
vyhotovené súdom č.l. 25 - 29 spisu) súd zistil, že v tamojšom konaní za účasti totožných účastníkov
v rovnakom procesnom postavení ako v tomto konaní, bol dňa 11.02.2010 podaný návrh žalobkyne na
vyporiadanie BSM, ktorý v rámci označenej masy BSM označoval aj tunajšie predmetné nehnuteľnosti
zapísané na LV č. XXXX A.. Ú.. X.. Osobitne z odôvodnenia návrhu na vyporiadanie BSM súd zistil,
že manželstvo žalobkyne so žalovaným bolo uzatvorené dňa 20.11.1999 a bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Žilina č. k. 6C/267/2007 zo dňa 12.05.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
12.06.2008. Podaním doručeným súdu dňa 25.02.2013 podpísaným spoločne tunajšou žalobkyňou aj
žalovaným došlo k späťvzatiu návrhu v konaní OS ZA 17C/39/2010. Toto späťvzatie návrhu odkazovalo
na zmluvu o prevode nehnuteľností a dohodu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva (osobitne
č.l. 28 - 29 tunajšieho spisu), podľa obsahu ktorej sa tunajší účastníci dohodli o vyporiadaní ich BSM
bez označenia predmetných nehnuteľností v tunajšom konaní.
Na základe späťvzatia návrhu doručeného súdu dňa 25.02.2013 bolo konanie OS ZA 17C/39/2010
zastavené uznesením zo dňa 27.02.2013 (č.l. 39 - 40 tunajšieho spisu), ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 23.03.2013.

Podľa § 136 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ)
1) Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
2) Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

Podľa § 137 OZ
1) Podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctva k spoločnej veci.
2) Ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých
spoluvlastníkov rovnaké.

Podľa § 143 OZ V bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

Podľa § 144 OZ Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne; spoločne
uhradzujú aj náklady vynaložené na veci alebo spojené s ich užívaním a udržiavaním.

Podľa § 148 ods. 1 OZ Zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Podľa § 148a OZ
1) Na použitie majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov potrebuje podnikateľ pri začatí
podnikania súhlas druhého manžela. Na ďalšie právne úkony súvisiace s podnikaním už súhlas druhého
manžela nepotrebuje.
2) Súd na návrh zruší bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v prípade, že jeden z manželov získal
oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Návrh môže podať ten z manželov, ktorý nezískal oprávnenie na
podnikateľskú činnosť. Pokiaľ toto oprávnenie majú obaja manželia, môže návrh podať ktorýkoľvek z
nich.
3) Ak podnikateľskú činnosť po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva manželov vykonáva podnikateľ
spoločne alebo s pomocou manžela, ktorý nie je podnikateľom, rozdelia sa medzi nich príjmy z
podnikania v pomere určenom písomnou zmluvou; ak taká zmluva nebola uzavretá, rozdelia sa príjmy
rovným dielom.

Podľa § 149 OZ
1) Ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.
2 ) Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali.
3) Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

4) Ak do troch rokov od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu
dohodou alebo ak bezpodielové spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od
jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali
podľa stavu, v akom každý z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny
a domácnosti výlučne ako vlastník používa. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach
platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí
primerané o ostatných majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.
5) Ak sa po vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov rozhodnutím súdu alebo dohodou
objaví majetok, ktorý nebol zahrnutý v rámci vyporiadania, platí preň domnienka uvedená v odseku 4.

Podľa § 149a OZ Pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovení § 143 a 149 týkajú nehnuteľností,
musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra.

Podľa § 450 OZ
1) Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
2) Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Súd zamietol žalobu lebo nezistil základ pre vznik bezdôvodného obohatenia zo žalovaného titulu,
ktorým by bolo užívanie spoluvlastníckeho podielu žalobkyne inou osobou, konkrétne žalovaným ako
tvrdeným podielovým spoluvlastníkom žalobkyne. Predmetné nehnuteľnosti, titulom užívania ktorých
bola tunajšia žaloba podaná, od ich originálneho nadobudnutia ako postavených stavieb, podľa
právneho vyhodnotenia súdu patrili do BSM tunajších účastníkov konania a nie do podielového
spoluvlastníctva, ako tvrdila žalobkyňa. Na uvedenom nič nemenia argumenty sporovej strany žalobkyne
spočívajúce v tom, že stavebné povolenie zo dňa 18.01.1999 bolo udelené tunajším účastníkom konania
pred ich uzatvorením manželstva dňa 20.11.1999, v dôsledku čoho títo boli popri sebe účastníkmi
stavebného konania. Naopak, nielen zápis predmetných nehnuteľností podľa výpisu z LV č. XXXX A.. Ú..
X., ale aj meritórna právna úvaha spojená s ustálením právnej skutočnosti, kedy došlo na základe dosiaľ
vykonaného dokazovania k vzniku jednotlivých predmetov vlastníctva, nasvedčujú tomu, že predmetné
nehnuteľnosti patrili do BSM tunajších účastníkov konania. Konkrétne je týmto meritórnym dôvodom
dátum vydania kolaudačného rozhodnutia zo dňa 10.05.2000, ktoré bolo vydané až po uzatvorení
manželstva účastníkov 20.11.1999 a až k dátumu vydania ktorého je možné definitívne ustáliť, že
predmetné nehnuteľnosti, ku ktorým bolo povolené užívanie, už vznikli ako predmety právnych vzťahov.

Napokon tak preukázaný zápis vlastníckych práv k nehnuteľnostiam zodpovedal aj skutočnému stavu
veci. Na tom, že predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM účastníkov, nič nemenili námietky žalobkyne
spočívajúce v tom, že tunajší účastníci boli stále popri sebe dvomi účastníkmi stavebného konania,
a argumentačne priamo ani námietky následne spočívajúce v tom, že k zastaveniu súdneho konania
o vyporiadanie BSM tunajších účastníkov došlo na základe spoločného späťvzatia návrhu, ktorý bol
spojený s dohodou o vyporiadaní BSM, ktorá už vyporiadanie vlastníckych práv k týmto predmetným
nehnuteľnostiam neriešila. Na základe zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie
konania v konaní OS ZA 17C/39/2010 nemožno osobitne ustáliť, že by v tamojšom konaní súd
prejudiciálne ustálil, že by tunajšie predmetné nehnuteľnosti nepatrili do BSM účastníkov konania,
lebo prejudiciálny právny názor sa vyjadruje automaticky v meritórnom rozhodnutí súdu, zatiaľ čo ku
skončeniu konania o vyporiadanie BSM došlo príznačne iba procesným rozhodnutím.

Na predmetné nehnuteľnosti je možné právne hľadieť ako na nehnuteľnosti patriace do podielového
spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného až v dôsledku zákonnej fikcie podľa cit. ust. § 159
ods. 4, 5 OZ, lebo tomuto právnemu stavu nasvedčuje konštatovanie v odôvodnení návrhu na
vyporiadanie BSM, podľa ktorého manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom,
ktorý nadobudol právoplatnosť 12.06.2008 a toto BSM nebolo v rozsahu predmetných nehnuteľností
meritórne vyporiadané. Lenže v trojročnej lehote od rozvodu manželstva dňa 11.02.2010 bol podaný

návrh na vyporiadanie BSM, dokonca s návrhom na vyporiadanie aj predmetných nehnuteľností.
Preto až právoplatnosťou uznesenia o zastavení konania o vyporiadaní BSM dňom 23.03.2013
je možné prihliadať na zákonnú fikciu podľa cit. ust. § 159 ods. 4, 5 OZ, v dôsledku ktorej by
predmetné nehnuteľnosti mali byť v podielovom spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaného spätne
odo dňa 13.6.2011. Tento právny následok, aj keď pokrýva tu žalované obdobie dvoch rokov pred
podaním tunajšej žaloby, t.j. od 29.01.2011 do 28.01.2013, však nie je spravodlivým základom pre vznik
bezdôvodného obohatenia, ak v tomto čase platil právny stav zápisu predmetných nehnuteľností do
BSM tunajších účastníkov, ktoré síce rozvodom manželstva zaniklo, ale príznačne nebolo vyporiadané.
Kým predmetné nehnuteľnosti patrili do BSM tunajších účastníkov, ako súd ustálil vyššie, títo
pôvodne ako manželia tvorili majetkové spoločenstvo a každý z nich mohol užívať celý spoločný
predmet spoluvlastníctva, bez ohľadu na tvrdené spoluvlastnícke podiely, s praktickými obmedzeniami
potenciálne iba vo vzťahu k hospodárskym rolám účastníkov, ako bývalých manželov a vo vzťahu k
účelu vlastníctva jednotlivých vecí, čo sú činitele, ktoré v dôsledku späťvzatia návrhu na vyporiadanie
BSM neboli súdom prejednané.

Napokon dôvodom pre rozhodnutie v tejto veci už nebol ani list žalovaného adresovaný právnemu
zástupcovi žalobkyne zo dňa 20.01.2014, ktorý bol podaný ako návrh na vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva po zastavení konania o vyporiadaní BSM dňom 23.03.2013. Keď za všetkých týchto
okolností nebol daný základ pre konštatovanie vzniku bezdôvodného obohatenia tunajšej žalobkyne,
pre súd už nebolo podstatné preskúmavanie výšky vzniknutého bezdôvodného obohatenia, ktorá pre
účely potenciálneho dokazovania ani nebola osobitne sporovou stranou žalovaného namietaná, ani
preskúmavanie predpokladov pre vznik omeškania v súvislosti s uplatneným úrokom z omeškania.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 veta prvá zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej OSP), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal
náhradu trov konania. Osobitne dôvod čo i len čiastočného nepriznania náhrady trov konania podľa §
150 ods. 1 OSP súd nezistil, pričom automaticky súd vyhodnotil účelnosť jednotlivých úkonov.
Trovy konania žalobcu predstavujú výhradne náhradu trov právneho zastúpenia pôvodnej právnej
zástupkyne JUDr. Marty Wertlenovej podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.
Trovy právneho zastúpenia predstavuje odmena advokáta pri základe sporu 6.725,20 Eur podľa § 10
ods. 1 vyhlášky jednotlivo vo výške 237,40 Eur. Súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia podľa
§ 14 vyhl. za 2 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd zo
16.5.2013. K vykonaným úkonom súd priznal tzv. režijný paušál vo výške 7,81 Eur v r. 2013 podľa §
16 ods. 3 cit. vyhl.
K medzisúčtu 490,30 Eur súd podľa § 18 ods. 3 vyhlášky priznal náhradu v rozsahu 20% DPH (x 0,2)
vo výške 98,06 Eur.
Náhradu trov právneho zastúpenia predstavuje spolu 588,36 Eur, náhrada iných trov konania 0,- Eur.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania predstavujúce trovy právneho zastúpenia priamo,
lebo aj keď na pojednávaní bolo vyhlásené toto priznanie na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Marty
Wertlenovej, pre následné oznámenie o zániku právneho zastúpenia z 18.12.2014 nie sú splnené
predpoklady podľa § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by bola splnená podmienka pre zaplatenie
náhrady trov konania advokátovi. Fakticky sa zachováva iba právo na náhradu týchto trov odôvodnenú
jej vyčíslením zo strany pôvodnej právnej zástupkyne JUDr. Marty Wertlenovej v samotnom písomnom
podaní z 16.5.2013 v súlade s právnymi predpismi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len
vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.