Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 1. december 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114216110
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114216110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobkyne:

Ing. Katarína Aberlová ELEGANT STITCH, IČO: 10952195, so sídlom J. M. Hurbana 30, Žilina, právne
zastúpenej JUDr. Zuzanou Hudzíkovou, advokátkou so sídlom A. Bernoláka 27, Žilina, proti žalovanej:
L. T., M.. XX.XX.XXXX, Q. XXX XX C. XXX, v konaní o zaplatenie 800,- Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni 800,- EUR do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobkyni na účet jej právnej zástupkyne JUDr. Zuzany Hudzíkovej
náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 178,47 Eur a iných trov konania vo výške 48,- Eur, všetko
do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 12.4.2014 domáhala voči žalovanej zaplatenia 800,- Eur a náhrady trov

konania. Žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o zapožičaní zo dňa 30.08.2014 žalobkyňa
zapožičala žalovanej 4 ks detských oblekov a 5 ks detských vestičiek za účelom využitia počas
náboženských osláv s tým, že zapožičané odevy žalovaná vráti 02.09.2013. Žalovaná však zapožičané
detské odevy do dojednaného termínu žalobkyni nevrátila. Žalobkyňu požiadala o predĺženie lehoty na
vrátenie zapožičaných detských odevov. Do dnešného dňa tak však neučinila, so žalobkyňou prestala
komunikovať a bezvýsledný ostal aj pokus o zmier zo dňa 10.03.2014. Podľa článku zmluvy o zapožičaní
sa žalovaná, ako zákazníčka, zaviazala žalobkyni, ako požičiavajúcej, v prípade znehodnotenia
zapožičaných odevov zaplatiť hodnotu požičaných vecí, t.j. čiastku 800,- Eur.

Žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, aj keď bola na vyjadrenie riadne vyzývaná.

Podľa § 119 ods. 1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej

OSP)

1) Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

2) Účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie
pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol
dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti ho mohol predpokladať. Návrh na odročenie
pojednávania obsahuje najmä:a) dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania,

b) deň, keď sa účastník o dôvode dozvedel,

c) ak je to možné, uvedenie elektronickej adresy, telefaxu alebo telefónu, na ktoré súd bezodkladne

oznámi, ako návrh posúdil.

3) Ak je dôvodom na odročenie pojednávania zdravotný stav účastníka alebo jeho zástupcu, návrh na
odročenie pojednávania musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka
alebo jeho zástupcu neumožňuje účasť na pojednávaní. Za takéto vyjadrenie sa považuje vyjadrenie
ošetrujúceho lekára, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný bez ohrozenia života alebo
závažného zhoršenia zdravotného stavu sa zúčastniť pojednávania.

4) Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročenie pojednávania, bez zbytočného odkladu informuje
tých, ktorí boli predvolaní alebo upovedomení. Súd spravidla uvedie deň, keď sa bude konať nové
pojednávanie. Dôvod na odročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.

5) Na začiatku nového pojednávania súd oznámi obsah prednesov a vykonaných dôkazov.

6) Ak sú splnené podmienky na odročenie pojednávania, môže súd na návrh všetkých účastníkov

konania vyhlásiť rozsudok podľa § 153d.

Súd prejednal vec na pojednávaní konanom dňa 01.12.2014.

Pred pojednávaním súd zaznamenal správu gynekologickej ambulancie a poradne MUDr. Ľudovíta
Zachara zo dňa 27.11.2014, podľa ktorej žalovaná L.D. T. je toho času ťarchavá a predpokladaný termín
pôrodu je 16.12.2014, zdravotný stav jej neumožňuje účasť na súdnom pojednávaní dňa 01.12.2014.

Takáto správa osobne doručená do podateľne tunajšieho súdu dňa 27.11.2014 aj keď potenciálne
obsahovala dôvod ospravedlnenia z pojednávania, ktorým by bol zdravotný stav žalovanej podľa cit.
ust. § 119 ods. 3 O.s.p., bola zaslaná bez akéhokoľvek sprievodného listu. Pritom príznačne účasť
účastníkov na pojednávaní je ich právom a nie povinnosťou, takže pokiaľ takáto správa neobsahuje
sformulované ospravedlnenie účastníka s návrhom na odročenie pojednávania, tak súdu z nej nemôže

byť jasné, aký postup navrhuje účastník. Za tejto situácie by odročenie pojednávania výhradne z
dôvodu interpretačnej činnosti súdu bolo nehospodárne, príznačne potenciálne s dopadom na celkový
okruh povinností účastníkov včítane toho účastníka, ktorý by mal povinnosť náhrady trov konania
po zložitejšom priebehu konania. Preto aj pri snahe vyhnúť sa formálnemu prístupu k hodnoteniu
doručených listín je na mieste považovať takúto listinu za potenciálne ospravedlnenie sa z pojednávania,

ale maximálne zo slušnosti, t.j. príznačne bez návrhu na odročenie pojednávania. Za týchto okolností
súd prejednal vec v neprítomnosti žalovanej.

Žalobkyňa osobne aj v právnom zastúpení sa na pojednávaní pridržiavali písomne podanej žaloby, v
podrobnostiach podľa osobnej výpovede žalobkyne priamo na pojednávaní.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne a oboznámením listinných dôkazov.

Žalobkyňa osobne vypovedala tak, že bola so žalovanou dohodnutá tak, že žalovaná si prevezme od
žalobkyne určité oblečenie, ktoré bude ďalej zapožičiavať na slávnostné príležitosti a keďže hovorila,
aké sú v obciach udalosti, tak žalobkyňa netrvala vždy na tom, aby jej tieto šaty vracala. Žalovaná pritom
dostala od žalobkyne zľavu z požičovného. Až na jeseň roka 2013 nastal problém, keď žalovaná sa
žalobkyni vyhýbala. Samotná žalobkyňa mala zhoršený zdravotný stav a riešila to až v decembri roka

2013. Vtedy si žalobkyňa žalovanú zavolala a žalovaná jej povedala, že tie šaty stratila. Žalobkyňa sa
spytovala, kde ich stratila a žalovaná povedala, že ich asi zabudla v autobuse a už nevie, kedy to bolo.Žalovaná to vysvetľovala tak, že sa žalobkyne bála, ale na to nemala dôvod lebo žalobkyňa nezvyšovala
hlas. Žalobkyňa si nakoniec povedala, že sa môže domáhať iba toho, čo môže preukázať a to je škoda
z plnej výšky ceny šiat 800,- Eur, ktorú žalovaná podpísala na zmluve. Predmetom zapožičania boli

4 ks detských oblekov a 5 vestičiek. Tieto sa používajú na slávnostné, spravidla náboženské účely a
besiedky. Keď si žalovaná toto všetko zapožičala, žalobkyňa sa jej aj opýtala, či v C. mávajú tak veľa
slávností a ona povedala, že nie, že ona pozná dekana a ďalej to zapožičiavala do G. a podobne. To,
čo všetko bolo zapožičané, žalobkyňa do takejto zmluvy o zapožičaní neuviedla, lebo 24 rokov takto
podniká a ešte sa jej nestalo, aby musela zákazníka urgovať. Ešte v septembri 2013 nemala dôvod

žalovanú podozrievať. Čiže žalobkyňa tieto veci žalovanej zapožičala už skôr a keď od nej chcela, aby
o tomto zapožičaní mala doklad, tak žalovaná jej podpísala takúto zmluvu dňa 30.08.2013 s termínom
vrátenia do 02.09.2013. Tam jej žalovaná potvrdila plnú cenu zapožičaných šiat 800,- Eur. Išlo o 4 ks
úplných detských oblekov, teda so sakami a nohavicami a o 5 ks kvalitných viest fialovej a striebornej
farby slávnostného charakteru. Až potom sa jej žalovaná začala vyhýbať. Žalovaná v tomto predmete
nepodniká, ale ona sama sa ponúkla, že to môže takto ďalej zapožičiavať, že sa pozná s dekanom z

fary. Podľa účelu tejto zmluvy sa v peniazoch platilo požičovné, ktoré za všetky tieto 4 detské obleky a
5 viest je jednorazové vo výške 135,- Eur, aj keď by boli požičané iba na jeden deň, lebo pri každom
požičaní je treba tieto veci vyčistiť, aby žalobkyňa nemala žiaden problém s hygienou. Žalobkyňa tieto
veci zapožičala žalovanej už predchádzajúce leto a ona jej doniesla peniaze, konkrétne si pamätá sumu
270,- Eur a žalobkyňa jej vždy o takomto odovzdaní vydala doklad. Takto jej žalovaná doniesla peniaze

niekoľko krát. Žalobkyňa dodáva, že tá cena jednorazového požičovného 135,- Eur je po zľave, lebo
žalovaná sa vyjadrila, že ich bude ďalej požičiavať a aj ich bude udržiavať, aby ich deti nezapotili a
podobne. Žalobkyňa zdôrazňuje, že nerieši cenu požičovného, ale potvrdenú cenu šiat 800,- Eur.

Z listinných dôkazov súd zistil:

Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobkyňa je podnikajúcim subjektom podľa záhlavia tohto

rozsudku, osobitne s predmetom podnikania požičovňa a predaj svadobných šiat.

Z listiny „Zmluvy o zapožičaní“ zo dňa 30.08.2013 súd zistil, že žalobkyňa poskytla žalovanej bližšie
neuvedený predmet, keďže podľa Článku 1 tejto zmluvy „zákazník svojim podpisom potvrdzuje, že
zapožičané šaty (a iné) vráti v stanovenom termíne do 02.09.2013“. Ďalšie ustanovenia tejto zmluvy
obsahovali v Článku 2 minimálnu pokutu 15,- Eur pri poškodení odevu podľa určenia svadobnou

agentúrou, v Článku 3 zmluvnú pokutu za každý deň omeškania s vrátením zapožičaných šiat vo výške
15,- Eur a v Článku 4 dojednanie : „V prípade znehodnotenia šiat (doplnkov, iného) zákazník uhradí
škodu v plnej výške ceny šiat 800,- Eur. Evidenčné poradové číslo šiat : detské obleky“. Napokon
Článok 5 tejto zmluvy obsahoval potvrdenie, že „Za zapožičanie šiat (doplnkov, iného)“ prevzala od hore
menovanej osoby doplatok 135,- Eur.

Podľa § 420 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení nesk. predpisov (ďalej OZ)
každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 575 OZ

1) Ak sa plnenie stane nemožným, povinnosť dlžníka plniť zanikne.

2) Plnenie nie je nemožné, najmä ak ho možno uskutočniť aj za sťažených podmienok, s väčšími

nákladmi alebo až po dojednanom čase.

3) Ak sa nemožnosť týka len časti plnenia, zanikne povinnosť, len pokiaľ ide o túto časť; veriteľ má však
právo ohľadne zvyšujúceho plnenia od zmluvy odstúpiť. Ak však z povahy zmluvy alebo z účelu plnenia,
ktorý bol dlžníkovi známy v čase uzavretia zmluvy, vyplýva, že plnenie zvyšku záväzku nemá pre veriteľažiaden hospodársky význam, zaniká záväzok v celom rozsahu, ibaže veriteľ bez zbytočného odkladu
po tom, čo sa o nemožnosti časti plnenia dozvedel, oznámi dlžníkovi, že na zvyšku plnenia trvá.

Podľa § 577 OZ

1) Dlžník je povinný bez zbytočného odkladu po tom, čo sa dozvie o skutočnosti, ktorá robí plnenie
nemožným, oznámiť to veriteľovi, inak zodpovedá za škodu, ktorá vznikne veriteľovi tým, že nebol včas
o nemožnosti upovedomený.

2) Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je dotknuté.

Podľa § 659 OZ Zmluvou o výpožičke vznikne vypožičiavateľovi právo vec po dohodnutú dobu bezplatne
užívať.

Podľa § 662 OZ

1) Vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť, len čo ju nepotrebuje, najneskôr však do konca určenej doby
zapožičania.

2) Požičiavateľ môže požadovať vrátenie veci aj pred skončením určenej doby zapožičania, ak
vypožičiavateľ neužíva vec riadne alebo ak ju užíva v rozpore s účelom, ktorému slúži.

Podľa § 663 OZ Nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne
(v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa § 676 OZ

1) Nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom
inak.

2) Ak nájomca užíva veci aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie
veci alebo na vypratanie nehnuteľnosti na súde do 30 dní, obnovuje sa nájomná zmluva za tých istých
podmienok, za akých bola dojednaná pôvodne. Nájom dojednaný na dobu dlhšiu ako rok sa obnovuje
vždy na rok, nájom dojednaný na kratšiu dobu sa obnovuje na túto dobu.

Podľa § 682 OZ Ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom

dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju
prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie.

Súd zaviazal žalovanú na zaplatenie 800,- Eur žalobkyni titulom náhrady škody podľa cit. ust. § 420
ods. 1 Občianskeho zákonníka, lebo zo skutkového stavu, ktorý nebol žalovanou rozporovaný, súd
zistil, že žalovaná porušila svoju právnu povinnosť vrátiť hnuteľné veci, ktoré patrili žalobkyni. Ako súd

vyhodnotil v ďalších podrobnostiach, preukázané skutočnosti každopádne nasvedčujú tomu, že došlo k
zmareniu účelu právneho vzťahu, ktorý sporové strany medzi sebou mali. Z vykonaného dokazovania
súdu primerane vyplynulo, že žalobkyňa odovzdala žalovanej hnuteľné veci a v tomto prípade jej ich
žalovaná nevrátila. Preto bez ohľadu na ďalšie právne hodnotenie týkajúce sa právneho typu právneho
vzťahu medzi žalobkyňou a žalovanou a bez ohľadu na právny účel konkrétneho právneho vzťahu, ktorýbol zmarený, z tohto skutkového stavu bolo možné domáhať sa peňažného plnenia titulom náhrady
škody.

Je pravdou, že právny titul odovzdania vecí patriacich žalobkyni do moci žalovanej nebol jednoznačne

preukázaný písomnými dokladmi a že právna argumentácia samotnej žalobkyne vo vzťahu k základu
právnych vzťahov medzi účastníkmi si odporovala. Pokiaľ žalobkyňa v tejto súvislosti predložila súdu
listinu nazvanú „Zmluva o zapožičaní“, tak toto je pomenovanie je v rozpore s ustanovením jej Článku 5,
podľa obsahu ktorého svadobná agentúra ELEGANT STITCH, t.j. žalobkyňa ako podnikajúca osoba,
potvrdzuje, že „za zapožičanie“ prevzala od žalovanej „doplatok“ 135,- Eur. Takto v podrobnostiach
upravené správanie účastníkov zmluvy nasvedčuje tomu, že malo ísť o prenechanie konkrétnych

hnuteľných vecí do moci záujemcu za odplatu, čo zodpovedá postaveniu účastníkov nájomnej zmluvy
ako prenajímateľa a nájomcu podľa cit. ust. § 663 Občianskeho zákonníka, teda nešlo o bezodplatné
prenechanie veci, ktoré by zodpovedala postaveniu účastníkov ako vypožičiavateľ a požičiavateľ podľa
zmluvy o výpožičke podľa cit. ust. § 659 Občianskeho zákonníka. Obdobne peňažné plnenie dojednané
v súvislosti s poskytnutím hnuteľných vecí vo výške 135,- Eur nebolo riadne dojednané ako nájomné za

určité časové obdobie, aj keď tento právny účel nájomného by zodpovedal dátumu podpísania zmluvy
30.08.2013 a dojednanému dátumu vrátenia 02.09.2013. Každopádne ale v tomto súdnom konaní
nebolo uplatnené plnenie titulom zmluvného nájomného. Napokon podľa osobnej výpovede samotnej
žalobkyne na pojednávaní tu predložená zmluva slúžila ako doklad pre žalobkyňu dodatočne podpísaný
obidvomi zmluvnými stranami, teda podľa skutkového vyhodnotenia súdu ako dodatočné potvrdenie o

právnych vzťahoch medzi žalobkyňou a žalovanou, ktoré fakticky nastali už skôr. Aj z tohto dokazovania
však súdu vyplynulo preukázanie ústneho tvrdenia žalobkyne, teda v spojení s týmto listinným dôkazom,
že došlo k odovzdaniu určitých hnuteľných vecí do moci žalovanej, ktorá by inak nemala dôvod podpísať
toto potvrdenie vo forme „Zmluvy o zapožičaní“, v ktorej odovzdávajúci účastník podľa Čl. 5 zmluvy
potvrdil preberajúcemu účastníkovi zaplatenie „doplatku“ 135,- Eur, preberajúci účastník podľa Čl. 1

zmluvypotvrdilsvojupovinnosťvrátiť„zapožičanéšaty(iné)“do02.09.2013azároveňpodľaČl.4zmluvy
potvrdil povinnosť úhrady 800,- Eur za „znehodnotenie“ vecí.

Podľa názoru súdu pre rozhodnutie v tomto spore nie je podstatné ani to, že podľa citovaného
ustanovenia Článku 1 predmetného potvrdenia vo forme „Zmluvy o zapožičaní“ nebol presne definovaný
predmet, ktorý mal byť predmetom vrátenia žalovanej v termíne do 02.09.2013. Vzhľadom na

priebeh tohto súdneho konania, keď žalovaná sa k veci samej písomne nevyjadrila, pojednávania sa
nezúčastnila a žalobkyňa aj osobnou výpoveďou účastníka na pojednávaní podľa § 131 O.s.p. potvrdila,
že žalovanej boli poskytnuté 4 ks detských oblekov a 5 ks detských viest, súd skutkovo ustálil, že je daný
základ pre plnenie v tomto spore. Je pravdou, že osobná výpoveď účastníka na pojednávaní je dôkazom
subjektívnej povahy, ale tiež má svoj procesný význam, najmä ako dokazovanie v podrobnostiach vo

vzájomnej súvislosti s inými vykonanými dôkazmi pri danom priebehu konania, tu v spojení s podpísaním
dvojstranného potvrdenia vo forme zmluvy, ako súd vyhodnotil vyššie. Aj keď v tejto súvislosti ani
ťažiskové dojednanie podľa Článku 4 o úhrade plnej výšky ceny šiat 800,- Eur nebolo zakotvené v
presnej nadväznosti na určenie konkrétnych prenechaných hnuteľných vecí, išlo príznačne o dojednanie
určitejfinančnejpovinnostiviažucejsanazmarenieúčeluzmluvy,ktorúzmluvnéstranymalimedzisebou

uzatvorenú v predchádzajúcom období, ktorý každopádne spočíval v tom, že po skončení dojednanej
doby bude určitá hnuteľná vec vrátená žalobkyni ako poskytovateľovi, t.j. či už vypožičiavateľovi alebo
prenajímateľovi.

Je pravdou, že prenajímateľovi podľa účelu nájomnej zmluvy podľa cit. ust. § 682 Občianskeho
zákonníka prislúcha právo na vydanie veci, čiže nesvedčí mu právo na peňažné plnenie priamo

odôvodnené cenou veci. Lenže v nadväznosti na dokazovanie vykonané žalobkyňou, súd považoval
systematicky za súčasť dôkazného bremena žalovanej, aby preukázala, že určité veci vrátila alebo
je možné ich vrátiť, lebo toto správanie v systematicky pozitívnom zmysle slova je v jej moci. Pri
danom priebehu súdneho konania žalovaná nepreukázala, že by si splnila svoju povinnosť vrátiť
konkrétne hnuteľné veci žalobkyni v dojednanom termíne, sama ani neprodukovala žiadne iné skutkové

tvrdenie, v akej konkrétnej povinnosti malo spočívať dojednané vrátenie predmetu do 2.9.2014. Čižekeď žalovaná nevrátila určité veci v čase rozhodnutia súdu po dojednanom termíne vrátenia 2.9.2014,
súd v podrobnostiach podľa osobnej výpovedi žalobkyne právne vyhodnotil, že stratou vecí zverených
žalovanej fakticky zanikla povinnosť žalovanej tieto veci vrátiť podľa cit. ust. § 575 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V právnom následku tohto stavu sa síce nejedná o osobitný prípad náhrady škody podľa
cit. ust. § 577 ods. 1 Občianskeho zákonníka spočívajúcej v neinformovaní veriteľa, ale stratu veci
súd považuje za porušenie právnej povinnosti, ktoré vedie k zodpovednosti za škodu podľa cit. ust.
§ 420 Občianskeho zákonníka. Tým zároveň už boli splnené všetky predpoklady občiansko - právnej
zodpovednosti za škodu podľa cit. ust. § 420 Občianskeho zákonníka, lebo došlo k porušeniu právnej

povinnosti žalovanej, vzniku škody a k príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti žalovanej
a vznikom škody, pričom túto škodu stratou veci zavinila žalovaná.

Vo výške plnenia titulom náhrady škody súd ustálil, že je spravodlivé priznať žalobkyni práve plnenie vo
výške 800,- Eur na základe citovaného Článku 4 potvrdenia podpísaného ako „Zmluva o zapožičaní“
zo dňa 30.08.2013. Na uvedenom nič nemení, že toto ustanovenie sa doslova týka „znehodnotenia“
vecí, lebo je svojím obsahom najbližšie skutkovému stavu spočívajúcemu v strate veci. Pritom strata

veci je osobitná právna skutočnosť odôvodňujúca právo na náhradu škody, bez ohľadu na dojednaný
obsah zmluvy, či už v písomnej, alebo špecificky tu pôvodne v ústnej forme. Súd si je vedomý špecifík
dokazovania, ktoré bolo smerodajné pre právne vyhodnotenie, že základ tohto sporu je daný, ale podľa
názoru súdu v žiadnom prípade by nebolo hospodárne preskúmavanie osobitne výšky priznaného
plnenia, keď táto podporne vyplývala z písomného potvrdenia zmluvných strán, ale nebola by inak

preskúmateľná, najmä nie znaleckým dokazovaním pri príznačnej nemožnosti predloženia konkrétnych
hnuteľných vecí.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 zák. č.99/1963 Zb. Občianskeho súdneho
poriadkuvznenínesk.predpisov(ďalejOSP),keďvkonaníbolavcelomrozsahuúspešnážalobkyňa.Pri
danom obsahu sporu a priebehu konania neboli dané dôvody hodné osobitného zreteľa pri rozhodnutí

o náhrade trov konania podľa § 150 ods. 1 OSP. Náhrada trov konania predstavuje náhradu za súdny
poplatok z návrhu vo veci samej 48,- Eur a náhrady trov právneho zastúpenia.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu predstavujú odmenu advokáta, podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č.
655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov (ďalej „vyhlášky“), počítanú zo základu 800,- Eur, jednotlivo vo výške 51, 45 Eur.

K odmene súd priznal advokátovi náhradu tzv. režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhlášky, za
úkony v r. 2014 jednotlivo 8,04 Eur.

Súd z konkrétne uplatnených úkonov právneho zastúpenia priznal odmenu advokáta a režijný paušál za
úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia 51,45 + 8,04 Eur, žaloba z 12.4.2012 ... 51,45 +
8,04 Eur, účasť na pojednávaní 1.12.2014 ... 51,45 + 8,04 Eur (s uplatnením tejto náhrady do zápisnice).

Náhrada trov právneho zastúpenia tak spolu predstavuje 178,47 Eur, náhrada iných trov konania
odôvodnených súdnym poplatkom 48,- Eur.

Žalovaná je povinná podľa § 149 ods. 1 O.s.p. nahradiť žalobkyni trovy konania na účet jej právnej
zástupkyne JUDr. Zuzany Hudzíkovej, ktorá vo vyčíslení v žalobe z 12.4.2014 uvádza ako bankové
spojenie účet vo F., J..P.., Č.. XXXXXX-XXX/XXXX.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiusmeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa

§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).