Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. november 2014

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/45/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7111205232
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2014:7111205232.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcov 1/ P. E., bytom R. F.

6, R., 2/ J. E., bytom M. R. T. X/X, Q., 3/ D. E., bytom M. R. T. X/X, Q., 4/ T. K., bytom S. XXX, Q., 5/ J.
E., bytom O. 3, Q., všetci zastúpení Eva Petránová Advokátska kancelária s.r.o., Puškinova 16, Prešov,
IČO: 36 854 581, proti žalovanému FIRST s.r.o., Krivá 23, Košice, IČO: 36 199 125, o zaplatenie ušlej
mzdy takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Právny predchodca žalobcov D. E., nar. X.X.XXXX podal dňa XX.XX.XXXX návrh na začatie konania o
neplatnosť skončenia pracovného pomeru žalovaným zo dňa 28.11.2008, o určenie, že pracovný pomer

sa skončil okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcom a o zaplatenie ušlej mzdy.

Tunajší súd uznesením sp. zn. 37C/279/2008 - 100 zo dňa 25.1.2011 konanie v časti o neplatnosť
okamžitého skončenia pracovného pomeru žalovaným zo dňa 28.11.2008 a o určenie, že pracovný
pomer sa skončil okamžitým skončením pracovného pomeru žalobcom z dôvodu nevyplatenia mzdy,
zastavil. Nárok žalobcov na náhradu mzdy z neplatného rozviazania pracovného pomeru vylúčil na
samostatné konanie.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k návrhu žalobcov zo dňa 6.2.2009 uviedol, že nárok neuznáva.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne v 1. rade a oboznámením sa s návrhom a s ďalšími
listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi a zistil nasledovný skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy zo dňa 10.7.2008 súd zistil, že medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným

vznikol dňa 10.7.2008 pracovný pomer. Právny predchodca žalobcov pracoval ako vodič kamiónu
skupiny „E“. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú.

Z ukončenia pracovného pomeru zo dňa 28.11.2008 súd zistil, že listom zo dňa 21.11.2008 bol právny
predchodca žalobcov prvýkrát vyzvaný na nástup do práce ku dnu 25.11.2008 a dňa 26.11.2008 bol
opäť vyzývaný na nástup do práce ku dňu 28.11.2008, ale ani na jednu výzvu nereagoval, do prácebez ospravedlnenia nenastúpil, pričom zamestnávateľa nijakým spôsobom nekontaktoval a absenciu do
dnešného dňa neospravedlnil. Uvedeným konaním závažne porušil pracovnú disciplínu. Z tohto dôvodu
žalovaný rozviazal s právnym predchodcom žalobcov pracovný pomer okamžitým skončením.

Z okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 1.12.2008 súd zistil, že v súlade s ustanovením
§ 69 ods.1 písm. b) Zákonníka práce bolo žalovanému predložené zo strany právneho predchodcu
žalobcov okamžité skončenie pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa 10.7.2008 ku
dňu 3.12.2008 z dôvodu nevyplatenia mzdy a pracovnoprávnych nárokov vo výške 97.320,- Sk.

Podľa ustanovenia § 68 ods.1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník
práce“) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne

pracovnú disciplínu.

Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnanec môže pracovný pomer okamžite
skončiť, ak zamestnávateľ mu nevyplatil mzdu, náhradu mzdy, cestovné náhrady, náhradu za pracovnú
pohotovosť, náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca alebo ich časť do 15 dní
po uplynutí ich splatnosti.

Podľa ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou,
okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj
zamestnávateľuplatniťnasúdenajneskôrvlehotedvochmesiacovododňa,keďsamalpracovnýpomer
skončiť.

Podľa ustanovenia § 118 ods. 1 až 3 Zákonníka práce v znení platnom do 31.8.2011 zamestnávateľ je

povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu. Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie
peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu
sa nepovažuje plnenie poskytované v súvislosti so zamestnaním podľa iných ustanovení tohto zákona
alebo podľa osobitných predpisov, najmä náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady,
príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus,

náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca a náhrada za pracovnú pohotovosť.
Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po
zdanení. Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu
pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení
alebo zo sociálneho fondu.

Podľa ustanovenia § 129 ods. 1 až 3 Zákonníka práce v platnom znení mzda je splatná pozadu za
mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej
zmluve alebo v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Na žiadosť zamestnanca musí mu byť mzda splatná
počas dovolenky vyplatená pred nastúpením dovolenky. Pri skončení pracovného pomeru vyplatí
zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru,

ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.

Podľa ustanovenia § 130 ods. 1 až 8 Zákonníka práce v znení platnom do 31.12.2008 mzda sa
zaokrúhľuje na celé koruny smerom nahor a vypláca sa zamestnancovi v peniazoch. V inom druhu
plnenia alebo v cudzej mene možno mzdu vyplácať, len ak to umožňuje tento zákon alebo osobitný

predpis. Mzda sa vypláca vo výplatných termínoch dohodnutých v pracovnej zmluve alebo v kolektívnej
zmluve. So zamestnancom vykonávajúcim domácku prácu možno dohodnúť výplatu mzdy aj za dodanie
každej skompletizovanej pridelenej práce. Medzi výplatnými termínmi môže zamestnávateľ poskytovať
preddavok na mzdu v dohodnutých termínoch. Na žiadosť zamestnanca môže zamestnávateľ poskytnúť
preddavok na mzdu aj v inom termíne, na ktorom sa so zamestnancom dohodnú. Mzda sa vypláca

v pracovnom čase a na pracovisku, ak sa v pracovnej zmluve nedohodlo inak. Ak sa zamestnanec z
vážnych dôvodov nemôže dostaviť po výplatu mzdy alebo ak pracuje na vzdialenom pracovisku, zašlemu zamestnávateľ mzdu tak, aby mu bola doručená v deň určený na jej výplatu, alebo najneskôr v
najbližší nasledujúci pracovný deň na svoje náklady a nebezpečenstvo, ak sa nedohodnú inak. Pri
vyúčtovaní mzdy je zamestnávateľ povinný vydať zamestnancovi písomný doklad obsahujúci údaje

o jednotlivých zložkách mzdy a o vykonaných zrážkach a o celkovej cene práce. Celkovú cenu
práce tvorí mzda vrátane náhrady mzdy a náhrady za pracovnú pohotovosť a osobitne v členení
preddavok poistného na zdravotné poistenie, poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné
poistenie, poistné na invalidné poistenie, poistné na poistenie v nezamestnanosti, poistné na garančné
poistenie, poistné na úrazové poistenie, poistné do rezervného fondu solidarity a príspevok na starobné

dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ. Na žiadosť zamestnanca mu zamestnávateľ predloží
na nahliadnutie doklady, na ktorých základe bola mzda vypočítaná. Zamestnanec môže na prijatie mzdy
písomne splnomocniť inú osobu. Bez písomného splnomocnenia možno vyplatiť mzdu inej osobe ako
zamestnancovi,lenaktakustanovíosobitnýpredpis.Zamestnávateľnemáprávoakýmkoľvekspôsobom
obmedzovať zamestnanca vo voľnom nakladaní s vyplatenou mzdou. Zamestnávateľ je povinný, po
vykonaní zrážok podľa § 131, poukázať mzdu alebo jej časť určenú zamestnancom na ním určený účet

v banke alebo v pobočke zahraničnej banky v Slovenskej republike, ak o to zamestnanec písomne
požiada alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom na takom postupe dohodne tak, aby určená suma
peňažných prostriedkov mohla byť pripísaná na tento účet najneskôr v deň určený na výplatu. Ak o to
zamestnanec požiada, môže zamestnávateľ časti mzdy určené zamestnancom poukazovať aj na viac
účtov, ktoré si zamestnanec sám určil.

Podľa ustanovenia § 35 ods. 1 a 2 Zákonníka práce ak osobitný predpis neustanovuje inak, peňažné
nároky zamestnanca jeho smrťou nezanikajú. Do štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku
prechádzajú mzdové nároky z pracovného pomeru postupne priamo na jeho manžela, deti a rodičov,
ak s ním žili v čase smrti v domácnosti. Predmetom dedičstva sa stávajú, ak týchto osôb niet. Peňažné
nároky zamestnávateľa zanikajú smrťou zamestnanca s výnimkou nárokov, o ktorých sa právoplatne

rozhodlo alebo ktoré zamestnanec pred svojou smrťou písomne uznal čo do dôvodu aj sumy, a nárokov
nanáhraduškodyspôsobenejúmyselnealebostratoupredmetovzverenýchzamestnancovinapísomné
potvrdenie.

Predmetom konania je nárok žalobcov na zaplatenie dlžnej mzdy a cestovných náhrad ich právneho
predchodcu vo výške 3.230,43 eura v nadväznosti na ustanovenie § 35 ods. 1 Zákonníka práce.

Súd mal v prejednávanej veci preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným
vznikol dňa 10.7.2008 pracovný pomer a to pracovnou zmluvou zo dňa 10.7.2008. Mesačná mzda
bola dohodnutá vo výške 400,- eur brutto. Žalobný nárok žalobcov sa týka nevyplatenia mzdy a
cestovných náhrad vo výške 3.230,43 eura ich právnemu predchodcovi zo strany žalovaného ako jeho
zamestnávateľa za čas do skončenia pracovného pomeru, t.j. do 3.12.2008.

Súd konštatuje, že sa nebolo potrebné zaoberať otázkou, či a kedy došlo k platnému skončeniu
pracovného pomeru medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným, keďže predmetom konania
nie je nárok na náhradu mzdy z titulu neplatného rozviazania pracovného pomeru v zmysle ust. § 79
ods. 1 Zák. práce.

Žalovaný poprel správnosť tvrdeného práva právneho predchodcu žalobcov na vyplatenie ušlej mzdy

čoho dôsledkom bolo, že nastúpila dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno toho účastníka, ktorý tvrdí
uvedené skutočnosti, teda dôkazné bremeno spočívalo na žalobcoch.

Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha toho účastníka, v ktorého záujme je, aby
určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a účastníkom tvrdená, bola v konaní preukázaná tak,
aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má tiež

jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívny účastník bezozbytkov splní si
svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože
jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť,
rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazovneumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne
nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech toho účastníka, v ktorého záujme
bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

V predmetnej veci rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti
uplatneného nároku zo strany žalobcov na zaplatenie ušlej mzdy a cestovných náhrad ich právneho
predchodcu vo výške 3.230,43 eura bolo presvedčivo zistiť, či žalovaný ako zamestnávateľ nevyplatil
právnemu predchodcovi žalobcov ako zamestnancovi mzdu za vykonanú prácu a náhradu cestovných
nákladovpočastrvaniaichpracovnéhopomeru,t.j.od10.7.2008do3.12.2008vcelkovejvýške3.230,43

eura. Súd konštatuje, že žalobcovia ani ich právny predchodca súdu nepredložili na podporu týchto
svojich tvrdení žiadne listinné dôkazy, pričom tieto ich tvrdenia resp. ich pravdivosť žalovaný spochybnil.
Z vyššie uvedenej pracovnej zmluvy a z vkladov v hotovosti predložených žalovaným má súd za
preukázané, že pracovný pomer medzi právnym predchodcom žalobcov a žalovaným trval štyri mesiace
a 25 dní (od 10.7.2008 do 3.12.2008) počas, ktorých vznikol právnemu predchodcovi žalobcov nárok
na mzdu za vykonanú prácu vo výške 1.922,58 eura brutto, čo je v čistom 1.597,11 eura (pri mzde

10.010,40 Sk mesačne v čistom to predstavuje za rozhodné obdobie mzdu vo výške 48.114,50 Sk, t.j.
1.597,11 eura v čistom), pričom žalovaný za čas trvania pracovného pomeru vložil na účet právneho
predchodcu žalobcov a žalobkyne v 1. rade celkovo sumu vo výške 697,07 eura (21.000,- Sk). Súd aj
vzhľadom na vyššie uvedené má za to, že si žalobcovia nesplnili bezo zbytkov svoju dôkaznú povinnosť,
pretože jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázali tvrdenú skutočnosť a síce,

že žalovaný ako zamestnávateľ nevyplatil ich právnemu predchodcovi ako zamestnancovi dohodnutú
mzdu za vykonanú prácu v období od 10.7.2008 do 3.12.2008 a cestovné náhrady v celkovej výške
3.230,43 eura.

Z tohto dôvodu podľa názoru súdu nie sú tvrdenia žalobcov natoľko presvedčivé a nespochybniteľné (aj
v súvislosti s obranou žalovaného), aby umožnili súdu prijať záver o pravdivosti týchto tvrdení, ale ani

záver o tom, že boli rozhodne nepravdivé. Súd preto rozhodol v neprospech toho účastníka, v ktorého
záujme bolo podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť, teda v neprospech žalobcov a žalobu
v celom rozsahu zamietol. Žalobcovia teda súdu jednoznačne a presvedčivo nepreukázali, že žalovaný
ako zamestnávateľ nevyplatil právnemu predchodcovi žalobcov ako zamestnancovi dohodnutú mzdu za
vykonanú prácu a cestovné náhrady v celkovej výške 3.230,43 eura.

Na základe vyššie uvedeného súd návrh žalobcov zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa prvej vety ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý oveciúspechnemalvspojenísprvou vetouustanovenia
§ 151 ods. 1 O.s.p., podľa ktorej o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal plný úspech v konaní, avšak
mu žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu nepriznal.

Nazákladeuvedenýchskutočnostíacitovanýchzákonnýchustanovenísúdrozhodoltak,akojeuvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvéhostupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo

iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci.