Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 3. november 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/61/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114205951
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Chamula

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114205951.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdŽilina,vkonanípredsamosudcomMgr.DušanomChamulom,vprávnejvecinavrhovateľky:

C.S.,L..X.X.XXXX,P.J.M.XXX,XXXXXJ.,právnezastúpenejJUDr.PetromVachanom,advokátomso
sídlom Na kopci 652/3, Žilina, IČO: 42350026, proti odporcovi: S. S., L.. X.X.XXXX, J. G. XXX, XXX XX
N., právne zastúpenému Advokátska kancelária JUDr. Ing. Martin Chlapík s.r.o., so sídlom Sládkovičova
13, Žilina, v konaní o príspevok na výživu nevydatej matke, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý prispievať navrhovateľke s účinnosťou od 21.2.2014 na úhradu jej výživy
50,- Eur mesačne, vždy do 18. dňa toho - ktorého kalendárneho mesiaca až do 18.7.2015.

Súd návrh na začatie konania vo zvyšnej časti z a m i e t a .

Zameškanýpríspevoknavýživuvovýške414,30Eursúd povoľuje odporcovisplácaťnavrhovateľke
v splátkach vo výške 40,- Eur splatných spolu s bežným príspevkom na výživu s tým, že v prípade

nezaplatenie čo i len jednej splátky riadne a včas sa celý zameškaný príspevok na výživu stane splatný.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Nedatovaným návrhom na začatie konania, doručeným tunajšiemu súdu dňa 21.2.2014 sa
navrhovateľka domáhala určenia príspevku navrhovateľke na výživu a finančnú výpomoc vo výške 150,-
EUR mesačne a doplatenia zameškaných mesiacov od augusta 2013. Návrh odôvodnila tým, že sa jej
z partnerstva s odporcom dňa 18.7.2013 narodil syn O. S., o dieťa sa stará sama. Otec dieťaťa si sám
určil výživné 80,- EUR, ktoré nebolo dostatočné pre potreby dieťaťa, t.č. jej platí 100,- EUR mesačne.
Navrhovateľka v máji 2013 ukončila štúdium na Y. S. E. Ž. maturitnou skúškou a od augusta 2013

poberá príspevok na dieťa v sume 222,70 EUR. Odporca pracuje ako živnostník v zahraničí vo firme
IBS BIGGNADSSTALLNINGAR AB, Oskarshamn 57227, Švédsko, s mesačným zárobkom 2.500,- -
3.200,- EUR. Odporca jej oznámil, že na navrhovateľku nie je ochotný prispievať, navrhovateľka však
nemá žiadny príjem, žije v spoločnej domácnosti u rodičov, ktorí majú ešte 4 nezaopatrené deti, matka
nepracuje, je vedená na úrade práce a jediným živiteľom rodiny je otec.

OdporcasakvecisamejvyjadrilpodanímdatovanýmvOskarshamn,Švédskodňa12.3.2014sodkazom
na to, že si zvolí právneho zástupcu, ako aj podaním právneho zástupcu so zaručeným elektronickým
podpisom zo dňa 13.4.2014 tak, že sa bližšie vyjadrí s oporou v podanie daňového priznania za rok

2013, pričom požiadal o odklad daňového priznania k BPFO v lehote do 30.6.2014.Na pojednávaniach konaných dňa 19.5.2014, 8.9.2014 a 3.11.2014 sa sporové strany pridržiavali svojich
písomných vyjadrení a vyjadrovali sa k vykonávaným dôkazom. Osobitne právny zástupca odporcu
vyhlásil, že poukazuje na príjmy odporcu v zmysle jeho daňového priznania.

Podaním právneho zástupcu odporcu zo 7.7.2014 bolo súdu predložené daňové priznanie odporcu,
a zároveň vyčíslenie mesačných nákladov odporcu samotným odporcom ako príspevok na stravu a
bývanie 120,- EUR, náklady na dopravu 60,- EUR, výživné na dieťa 100,- EUR, ošatenie a hygiena 70,-
EUR.

Osobitne podaním z 15.10.2014 odporca požiadal o odročenie termínu pojednávania 3.11.2014 pre
vycestovanie odporcu do zahraničia za účelom hľadania práce v období od 1.11.2014 do 5.11.2014.

Táto skutočnosť nebola osobitne preukázaná. Navyše aj podľa vlastnej povahy takéhoto ospravedlnenia
všeobecne procesne takto nebola daná prekážka postupu konania, bola zachovaná možnosť primeranej
účasti odporcu za danej situácie aspoň v právnom zastúpení. Pritom pokiaľ by do úvahy prichádzal
do úvahy aj výsluch odporcu, tento vzhľadom na možnosť dokazovania listinnými dôkazmi nebol
nevyhnutný. Pritom osobitne na pojednávaní bol pripojený spis OS Žilina 37P 54/2014, v ktorom sa

odporca ospravedlnil z pojednávania konaného dňa 7.11.2014 zhodným podaním ako v tunajšom
konaní, s doplneným tvrdením, že sa mu cesta plánovaná od 1.11.2014 do 5.11.2014 „neočakávane
predĺžila“ do 21.11.2014. Opakovanosť krokov odporcu v uplatňovaní jeho procesných práv, spojených
s postupným dokazovaním, spochybňovala konkrétnu dočasnosť takejto tvrdenej prekážky, pokiaľ by
odporca trval na svojej osobnej účasti. Za týchto okolností súd na pojednávaní konanom dňa 3.11.2014

rozhodol bez osobnej účasti odporcu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a listinnými dôkazmi.

Na pojednávaní konanom dňa 19.5.2014 navrhovateľka osobne vypovedala tak, že naozaj dňa
18.7.2013 sa jej narodil syn O. S., jeho otcom je odporca, ktorý je tak aj zapísaný na matričnom úrade,
účastníci neboli zosobášení a zhoda priezvisk je iba náhodou. Ona po skončení strednej školy zostala so

synom na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je príspevok na dieťa 222,70 EUR, pričom náklady
na dieťa má asi vo výške 300,- EUR mesačne. Dohromady to ide tak, že samotný odporca jej povedal,
že plnenie 100,- EUR je na mlieko a plienky pre maloletého, ale ona na samotné mlieko vynaloží 80,-
EUR mesačne a so sumou 20,- EUR na ďalšie výdavky nevyjde. Čo sa týka jej vlastných výdavkov, tak
dáva rodičom 50,- EUR na stravu a ubytovanie, ďalej sa potrebuje ošatiť, čo vyčísľuje sumou 80,- EUR

mesačne, na hygienické potreby vynakladá 30,- EUR mesačne a na stravu cca 210,- EUR mesačne,
takže dohromady jej mesačné výdavky predstavujú sumu do 400,- EUR. Čo sa týka takto vyčíslených
nákladov, tak ich nevynakladá vždy, ale si ich vypočítala, pričom v priemere sú 370,- EUR mesačne.
Okrem príspevku na dieťa má podporu od otca vo výške 100,- EUR. O odporcovi vie, že pracuje
na atómovej elektrárni, na živnosť tam vykonáva stavebné práce spočívajúce v stavbe lešení. Ona s

odporcom nikdy nebývala v spoločnej domácnosti. Vedomosť o odporcovi má z obdobia, kým chodili ako
pár. Vzťah účastníkov trval do času, kým sa nenarodil ich syn, potom sa vzťah kazil. Dieťa účastníkov je
v súčasnosti pri matke navrhovateľky. Navrhovateľka si prácu ešte nehľadá, lebo jej matka je po operácii.
Pokiaľ jej prídavky presahujú jej príjmy, tak podporujú ju jej rodičia, maloletého tiež podporuje jeho
krstná mama, čo je sestra navrhovateľky. Aj pokiaľ jediným živiteľom je otec navrhovateľky, tak ju matka

podporuje tak, že keď ide do obchodu, kúpi niečo aj dieťaťu. Sú tu ešte pôžičky, ktoré sú bankové, jedna
so splátkou 106,66 EUR mesačne, ktorú si zobrali, keď menili strechu a ďalšia so splátkou 33,31 EUR
mesačne, ktorá je staršia ešte z čias, keď stavali. Príjem otca navrhovateľky ako živnostníka predstavuje
2.500,- - 3.000,- EUR mesačne a robí tam, kde aj odporca. Ten plat 2.500,- EUR má asi iba pol roka,
lebo vo Švédsku sa dá robiť iba pol roka.Podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby - odporcu za rok 2013 obrat odporcu
predstavovali príjmy vo výške 18.832,40 EUR, výdavky vo výške 14.147,61 EUR, základom dane bolo
4.684,77 EUR a zrazenou daňou 180,28 EUR.

Z pripojeného spisu Okresného súdu Žilina č.k. 37P 54/2014 súd zistil, že za účasti totožných účastníkov
konania a navyše za účasti maloletého O. S., L.. XX.X.XXXX, navrhovateľka podala návrh na zverenie
dieťaťa do svojej osobnej starostlivosti a na zaviazanie odporcu výživným k maloletému dieťaťu.
Navrhovateľka s oporou v potvrdení o svojich osobných pomerov vychádzala z jediného svojho príjmu
v podobe rodičovského príspevku vo výške 226,72 Eur mesačne a z jednorazového príjmu príspevku
pri narodení dieťaťa vo výške 680,16 Eur. Tamojší súd vo veci samej nerozhodol.

Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. (ďalej len Zákon o rodine), otec dieťaťa, za ktorého
matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu
prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených
s tehotenstvom a pôrodom.

Podľa § 62 ZoR:

1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť

svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd prihliadne aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné
vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 ZoR (spoločné ustanovenia v tretej časti Zákona o rodine), pri určení výživného
prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové

pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak
sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu;
rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 ZoR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sumách, ktoré sú zročné vždy na
mesiac dopredu.

Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne odo dňa
začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Súd zaviazal odporcu na zaplatenie 50,- Eur mesačne ako príspevku na úhradu nákladov navrhovateľky
spojených s tehotenstvom a pôrodom poskytovaným v čase, a to podľa cit. ust. § 77 ods. 1 samotnej

navrhovateľke ako plnoletej osobe od podania tohto návrhu 21.2.2014, keď meritórne podľa cit. ust.§ 74 ods. 1 ZoR trvala dvojročná lehota od narodenia dieťaťa 18.7.2013. Súd v právnych úvahách
zohľadnil, že prednostnou vyživovacou povinnosťou odporcu je vyživovacia povinnosť k samotnému
dieťaťu podľa cit. ust. § 62 ZoR do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť, čo ovplyvnilo meritórne

rozhodnutie súdu, pričom opätovne procesne tomuto rozhodnutiu nebránilo to, že sa v ďalšom súdnom
konaní meritórne nerozhodlo o výške výživného odporcu k jeho dieťaťu.

Návrh na začatie konania bol procesne podaný, primerane ako zrozumiteľný tak, že sa navrhovateľka
domáhala príspevku na výživu po narodení dieťaťa 18.7.2013 od mesiaca august, t.j. 1.8.2013, s
prvým výplatným termínom 18.8.2013, pričom formuláciu tohto návrhu na začatie konania navrhovateľka
prispôsobila svojmu právnemu názoru, podľa ktorého už v čase podania tohto návrhu v mesiaci február

2014 odporcovi vznikol zameškaný príspevok. Keďže však predmetný príspevok podľa § 74 Zákona
o rodine systematicky podlieha zohľadneniu aj spoločného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine
ako návrh podaný plnoletou osobou, súd návrh v časti pokrývajúcej obdobie od 18.7.2013 do 20.2.2014
zamietol.

Navyše v rámci meritórneho vyhodnotenia práva navrhovateľky súd zamietol návrh navrhovateľky vo

výške príspevku jej samotnej ako nevydatej matky uplatneného vo výške 150,- Eur mesačne, vzhľadom
na skutkové hodnotenie možností a schopností odporcu, príznačne popri prednostnej vyživovacej
povinnosti k maloletému dieťaťu. Dôvodnosť vynakladaných životných nákladov síce nebola v tomto
konaní preukazovaná konkrétne, ale toto ani nebolo prakticky potrebné, lebo pri právnom postavení
navrhovateľky ako nevydatej matky, s príjmom spočívajúcim v rodičovskom príspevku vo výške 226,72

Eur, je celý takýto príspevok už aj podľa všeobecne známych skutočností odôvodnený základnými
životnými potrebami oprávnenej osoby spočívajúcimi predovšetkým v strave, ošatení a nákladoch na
bývanie. Rozhodnutie súdu vo výške priznaného plnenia tak bolo dané prakticky iba dokazovaním
možností a schopností odporcu. Na druhú stranu súd nepovažoval vykonané dokazovanie za dôvod
úplného zamietnutia návrhu vo veci samej. Je pravdou, že pokiaľ podľa daňového priznania k dani z

príjmov za rok 2013 fyzickej osoby - odporcu základom dane bolo 4.684,77 EUR a zrazenou daňou
180,28 EUR, čo formálne vedie k výsledku preukázaného čistého príjmu odporcu 4.504,49 ročne,
resp. (: 12) 375,37 Eur mesačne. Lenže tento výsledok vychádza z vysokého obratu hrubých príjmov
odporcu vo výške 18.832,40 EUR a výdavkov vo výške 14.147,61 EUR, pričom bol spojený so sezónnou
prácou odporcu v zahraničí, ako v podrobnostiach vierohodne vyplynulo z tvrdenia navrhovateľky a

podporne z podaní odporcu, ktorý prejavoval svoj záujem za prácou do zahraničia cestovať. Aj keď je
možné pripustiť, že životné náklady v konkrétnej cieľovej krajine sú vyššie ako v Slovenskej Republike,
stále podľa skutkového vyhodnotenia tunajšieho súdu tento záujem a schopnosť práce v zahraničí
nezodpovedá motivácii, ktorú by predstavoval iba takto formálne preukázaný zárobok približne na úrovni
minimálnej mzdy v národnom hospodárstve v SR, ale zárobok vyšší. Súd tak skutkovo vyhodnotil,

že okrem jeho prednostnej vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, o ktorej sa dosiaľ vo veci
samej nerozhodlo, je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať aj samotnej navrhovateľke ako
nevydatej matke príspevok, a to podľa skutkového vyhodnotenia súdu vo výške 50,- Eur mesačne a aj
v tomto zmysle vo zvyšnej časti zamietol.

Rozhodnutie o výške zameškaného výživného sudca prispôsobil obdobiu, za ktoré súd príspevok

nevydatej matky navrhovateľke priznal, teda od 21.2.2014, a to podielu 8 dní z 28 v mesiaci február 2014
(50:28x8=14,30Eur)aďalšíchuplynutých8celýchvýplatnýchtermínovvčasetohtorozhodnutiasúdu
(8 x 50 = 400,- Eur), teda spolu vo výške 414,30 Eur, keďže z hľadiska predpisov exekučného konania
by bolo relevantné prípadné ďalšie zaplatenie po vyhlásení vykonávaného rozhodnutia. Zameškaný
príspevok na výživu súd povolil odporcovi splácať navrhovateľke primerane v splátkach vo výške 40,-

Eur splatných spolu s bežným príspevkom na výživu s tým, že v prípade nezaplatenie čo i len jednej
splátky riadne a včas sa celý zameškaný príspevok na výživu stane splatný. Je vhodné dodať, že už
aj keď podľa tvrdenia navrhovateľky bez jej dôkazného bremena určité plnenia odporca poskytoval, tak
tieto sa podľa ich odôvodnenia týkali výživného samotného maloletého dieťaťa, ale nie príspevku na
výživu navrhovateľky.Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 142 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku v znení nesk. predpisov (ďalej O.s.p.), podľa ktorého každý z účastníkov
mal vo veci úspech len čiastočný, vec bola navyše primerane podľa § 150 O.s.p. predmetom

dokazovania osobných pomerov účastníkov, ktoré nemuseli byť exaktne známe opačnej sporovej
strane na základe konkrétnych právnych vzťahov, do ktorých účastníci vstúpili, ako napr. v sporoch
zo záväzkového práva, takže aritmetická miera tohto úspechu už nebola pre súd podstatná. Navyše
odporca ako formálne prevažne úspešný účastník si náhradu trov konania neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho

predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len

vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach
podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.