Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 23. október 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/160/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8412209174
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8412209174.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu BL Telecom debt, s. r. o., so sídlom
v Bratislave, Šoltésovej 14, právne zastúpeného Advokátska kancelária Soukeník - Štrpka s. r. o., so
sídlom v Bratislave, Šoltésovej 14 proti žalovanému C. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. T., H. XXX/XX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, so sídlom
v Bratislave, Šafárikovo námestie 7, právne zastúpeného JUDr. Patrikom Podhorským, advokátom
so sídlom v Bratislave, Zámocká 36, o zaplatenie sumy 248,95 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Kežmarok zo dňa 27. 02. 2014, č. k. 2C/467/2012-20 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

N e p r i p ú š ť azmenu žaloby.

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi
sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a trovy konania účastníkom nepriznal.

Vykonaným dokazovaním mal za preukázanú skutočnosť, podľa ktorej právny predchodca žalobcu
uzatvoril so žalovaným dňa 28. 11. 2008 zmluvu o pripojení. Na jej základe sa zaviazal za
úhradu poskytovať žalovanému služby verejnej komunikačnej siete. Vo všeobecných podmienkach
poskytovania elektronických komunikačných dátových služieb, a to konkrétne v článku 10 označenom
ako sankcie pod bodom 10.3. je uvedené, že v prípade dohodnutia zmluvnej pokuty pre prípad

porušenia zmluvnej povinnosti zo zmluvy zaplatením akejkoľvek zmluvnej pokuty nezaniká právo
dotknutej zmluvnej strany na náhradu škody v rozsahu, ktorá jej vznikla porušením zmluvnej povinnosti,
na ktorú sa daná zmluvná pokuta vzťahuje. Zmluvná strana, ktorá porušila svoju povinnosť je povinná
uhradiť oprávnenej zmluvnej strane náhradu škody presahujúcu sumu zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta
medzi účastníkmi zmluvy dojednaná bola a je súčasťou dodatku k zmluve o pripojení. Podľa tohto
dodatku v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany účastníka je zmluvná pokuta, ktorú je
povinný účastník uhradiť uvedená v tabuľke č. 1 dodatku. Výška zmluvnej pokuty v tabuľke č. 1 je

stanovená v sume 248,95 Eur.

V prejednávanej veci predmetom konania nebolo zaplatenie faktúr za poskytnuté služby, ale len
zaplatenie zmluvnej pokuty.Podľa ust. §544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď
oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí spĺňať náležitosti
vyžadované u každého právneho úkonu vyplývajúce z ust. § 37 Občianskeho zákonníka, a teda musí byť
určitá a zrozumiteľná, inak je neplatná. Dojednanie zmluvnej pokuty spôsobom uvedeným v dodatku k
zmluve o pripojení podmienku určitosti právneho úkonu nespĺňa. Zmluva o pripojení, ktorej súčasťou sú
aj všeobecné podmienky a dodatok obsahuje niekoľko desiatok povinností účastníka rôznej závažnosti.
Uvedená formulácia neumožňuje posúdiť, porušenie ktorej povinnosti účastníka je sankcionované

zmluvnou pokutou. Tomuto záveru nebráni ani demonštratívny výpočet určitých povinností, a to práve
preto, lebo je uvedený len príkladným spôsobom. Zároveň svojou neurčitosťou neumožňuje posúdenie
primeranosti výšky zmluvnej pokuty vo vzťahu k zabezpečenej povinnosti.

Pre neplatnosť dojednania o zmluvnej pokute existujú i ďalšie dôvody. Uzatvorená zmluva o pripojení
má spotrebiteľský charakter. Dojednaná sankcia v rovnakej výške pri porušení povinnosti žalovaného

bez ohľadu na závažnosť a význam porušenej povinnosti je sankciou neprimeranou.

S prihliadnutím na vyššie uvedené súd prvého stupňa žalobu zamietol.

Výrok o trovách odôvodnil ust. § 142 ods. 1 O. s. p..

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobe žalobcu bolo v celom rozsahu vyhovené. Ako dôvod uviedol, že zmluvná

pokuta zabezpečovala jednak zvýhodnenú cenu poskytnutého mobilného zariadenia, a jednak benefit,
ktorý žalovaný získal v prípade, ak sa zaviaže na užívanie služieb právneho predchodcu žalobcu
počas dojednanej doby. Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné
zásady spravodlivého súdneho procesu a jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho
súdu pre ľudské práva. Aplikáciou argumentov uvedených v rozhodnutí možno dôjsť až k záveru, že

dojednanie akejkoľvek zmluvnej pokuty pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zo strany spotrebiteľa
je dojednanie absolútne neplatným, nakoľko súd naň prihliada ex offo. Súd prvého stupňa poskytuje
predmetným rozsudkom ústavne nekonformný výklad ustanovení Občianskeho zákonníka zasahujúci
do zásady zmluvnej slobody, na ktorej je postavené súkromné právo Slovenskej republiky. Žalobcovi
priam znemožňuje výkon podnikateľskej činnosti z dôvodu absolútneho zákazu zabezpečovať plnenie

povinnostižalovanéhovpostaveníspotrebiteľaprostredníctvomzmluvnejpokuty.Dojednanieozmluvnej
pokute je len zabezpečenie prospechu poskytnutého žalovanému. Uplatnenie práva na zaplatenie
zmluvnej pokuty ako subsidiárneho práva, ktoré žalobcovi vzniklo až porušením primárnej povinnosti
žalovaného platiť ceny poskytnutých služieb riadne a včas nemožno považovať za nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán. Formu zmluvy, ktorú používal právny predchodca žalobcu

nemožno bezvýhradne považovať za formulárový typ zmluvy, ktorý žalovanému neumožňuje ovplyvniť
jej obsah. Druh mobilného telefónu si žalovaný mohol vybrať sám a podľa zvoleného modelu telefónu
bola rozdielna výška jeho štandardnej a akciovej ceny, a teda i zmluvnej pokuty. Žalovaný napríklad
vôbec nemusel k zmluve o pripojení odkúpiť mobilný telefón, pričom by bola zmluvná pokuta automaticky
znížená o jeho hodnotu. Motiváciou zákazníkov pre uzatvorenie zmluvy o pripojení s viazanosťou

na dojednanú dobu bola práve akciová cena mobilného telefónu ako i zvýhodnené volania, či ceny
mesačných programov, ktorých hodnotu žalobca musel zabezpečiť zmluvnou pokutou pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti. Zmluvná pokuta hoci dojednaná formulárovo je dojednaná individuálne.
Zmluvná pokuta je peňažná čiastka, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, že nesplní
zmluvnú povinnosť, a to bez ohľadu na to, či porušením povinnosti vznikla veriteľovi škoda. Veriteľovi

uľahčuje dôkaznú situáciu v tom, že nemusí preukazovať vznik škody, ani jej výšku. Právo na zaplatenie
zmluvnej pokuty preto vzniká aj v prípade, že spotrebiteľ poruší svoju zmluvnú povinnosť aj za posledný
mesiac doby jeho viazanosti, teda aj v prípade, že dodávateľovi služby vznikne škoda v podstatne nižšej
výške, než je výška zmluvnej pokuty. Primeranosť zmluvnej pokuty v spotrebiteľskej zmluve sa skúma
z hľadiska uhradzovacej a sankčnej funkcie. Znamená to, že súd môže označiť takéto dojednanie vspotrebiteľskej zmluve za neprijateľné len vtedy, keď výška dohodnutej zmluvnej pokuty neprimerane
presahuje plnenie, ktoré spotrebiteľ na základe zmluvy dostal, alebo by bol dostal, keby nedošlo k zániku
zmluvy.Akjezmluvnápokutaprimeranávčaseuzavretiazmluvy, nemôženeskoršieporušeniezmluvnej

povinnosti účastníkom zmluvy postihované zmluvnou pokutou spôsobiť neplatnosť dohody o zmluvnej
pokute bez ohľadu na to, v ktorom časovom okamihu po uzavretí zmluvy k tomu došlo. Pre záver o
neprijateľnosti zmluvnej podmienky upravujúcej sankciu za nesplnenie záväzku spotrebiteľa nestačí len
záver o tom, že táto zmluvná podmienka nebola individuálne dojednaná. Je vylúčené urobiť záver o
neprimerane vysokej sankcii len po porovnaní s jednou z viacerých skutočností, za existencie ktorých

bola zmluva uzavretá, a to v závislosti od času prípadného porušenia zmluvnej povinnosti v priebehu
doby viazanosti spotrebiteľa. Podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 3a ods. 3 Nariadenia vlády č. 87/1995
Z. z. v znení neskorších predpisov sa považuje za primeranú sankcia do výšky poskytnutej hodnoty
peňažných prostriedkov, pričom ak sankcie dosiahnu hodnotu poskytnutých peňažných prostriedkov, je
možné ako sankciu ďalej len uplatňovať úroky z omeškania v zmysle nariadenia. Žalobca si neuplatňuje
zmluvnú pokutu až v takej výške ako by mu prípadne ust. § 3a Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v

znení neskorších predpisov umožňovalo. Žalobcom uplatňovaná zmluvná pokuta preto nemôže byť
neprijateľná, pokiaľ samotný zákonodarca určil, že sankcia môže byť ešte vyššia. V prípade, ak by
nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol uznaný, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť,
že právnemu predchodcovi žalobcu bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie
do poskytnutého telefónneho zariadenia.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O. s. p. preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O. s. p. a zistil,
že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny
právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových zisteniach nič

nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa,
na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Za správne sa nedá označiť tvrdenie v súlade s ktorým uplatnený nárok mal byť minimálne posudzovaný
ako nárok na náhradu škody. Žalobou uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty v dôsledku
neplnenia si zmluvných povinností nemožno stotožniť s nárokom na náhradu škody. Kým zmluvná

pokuta má charakter zabezpečovacieho inštitútu v rámci záväzkového práva (§ 544 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a oprávnenému subjektu patrí aj vtedy, ak porušením povinnosti žiadna škoda nevznikne,
náhrada škody je systematicky zaradená do VI.časti Občianskeho zákonníka upravujúcej zodpovednosť
za škodu a za bezdôvodné obohatenie. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu podľa
ust. §420 Občianskeho zákonníka sú porušenie právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť

medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

Terajšie skutkové tvrdenia žalobcu poukazujúce na vznik škody sú odlišné od tých, ktorými argumentoval
pri nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty. Dokazovanie vo veci sa zameriavalo iba na posúdenie
platnosti dojednania o zmluvnej pokute, a preto výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom
pre konanie o nároku na náhradu škody.

Z obsahového hľadiska (§ 41 ods. 2 O. s. p.) požiadavka žalobcu na posúdenie uplatneného nároku
na zaplatenie sumy 248,95 Eur ako škody predstavuje zmenu žaloby, o ktorej musí byť rozhodnuté v
súlade s ust. § 95 O. s. p.. Nakoľko výsledky doterajšieho konania nemôžu byť podkladom pre konanie
o zmenenej žalobe, odvolací súd zmenu žaloby nepripustil.

V danom prípade, ako to vyplýva z obsahu spisu, medzi účastníkmi bola uzatvorená štandardná

formulárová spotrebiteľská zmluva. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobené
aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne pochybnostio tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti alebo vyjednávacej
pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

Smernica Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským

štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje ochranu
spotrebiteľa podľa čl. 6 Smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na roveň vnútroštátnym
pravidlám verejného poriadku, a to v záujme vyššej kvality života.

Základnou črtou spotrebiteľskej zmluvy je to, že je pre spotrebiteľa vopred pripravená a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Zmluva o pripojení a dodatok k tejto

zmluve uvedenú charakteristiku spĺňajú. Súčasťou zmluvy boli bez akýchkoľvek pochybností zmluvné
dojednania majúce charakter všeobecných obchodných podmienok, ktoré žalovaný ovplyvniť nemohol,
nakoľko boli už vopred pripravené pre veľký počet spotrebiteľov.

Výška zmluvnej pokuty v dodatku k zmluve o pripojení bola stanovená pevnou sumou vo výške 248,95
Eur za každé porušenie zmluvných povinností, čo je zrejmé z bodu 3 tohto dodatku. Vyjednaná zmluvná

pokuta sa pritom nevzťahovala len na porušenie povinnosti uvedených v dodatku pod bodmi 1 písm. c)
a 2, ale aj na porušenie konkrétne označených povinností vyplývajúcich zo všeobecných podmienok a
ďalších bližšie nešpecifikovaných povinností. Vyplýva to z použitého slova „najmä“ v bode 3 dodatku.
Takéto indikatívne označenie postihujúce rôzne porušenia povinnosti je neakceptovateľné. Nie každé
porušenie povinnosti je rovnakej intenzity a významu. Je taktiež rozdiel medzi tým, či k porušeniu

povinnosti dôjde na začiatku zmluvného vzťahu alebo na jeho konci. Rovnako pri oneskorenej úhrade
peňažného plnenia nemôže zostať bez povšimnutia výška pohľadávky vzniknutej porušením záväzku.
Dojednanie o zmluvnej pokute pri zvolenom type mobilného telefónu sa nedá označiť ani za individuálne
umožňujúce žalovanému ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty a okruh povinnosti, na porušenie ktorých
sa zmluvná pokuta mala vzťahovať. Obsah zmluvy bol dopredu daný a žalovaný ju mohol prijať buď

ako celok alebo odmietnuť. Paušálne dojednanie zmluvnej pokuty predstavuje neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko výrazne znevýhodňuje spotrebiteľa a dodávateľovi umožňuje pri akomkoľvek i
menej významnom porušení povinnosti uplatniť si voči spotrebiteľovi zmluvnú pokutu v plnej výške.

Občiansky zákonník v ust. § 53 ods. 4 písm. k) za neprijateľnú podmienku považuje aj dojednanie
vyžadujúce od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako

sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. S takouto neprijateľnou podmienkou spôsobujúcou značnú
nerovnováhu v právach a v povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa je spojená sankcia
neplatnosti, čo je zrejmé z ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka.

Keďže ust. § 53 Občianskeho zákonníka nikdy nebolo zaradené medzi prípady relatívnej neplatnosti (§
40a Občianskeho zákonníka), išlo o neplatnosť absolútnu, pôsobiacu bez ďalšieho priamo zo zákona,

na ktorú musel súd prihliadať z úradnej povinnosti.

Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd po úplnom sa stotožnení s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia rozsudok postupom vyplývajúcim z ust. § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Len na doplnenie je potrebné dodať, že v inej právnej veci týkajúcej sa právneho predchodcu žalobcu
vedenej na Okresnom súde Bardejov pod sp. zn. 4C/163/2011 a na Krajskom súde v Prešove pod sp.

zn. 16Co/31/2012 bolo právoplatne rozhodnuté o určení neplatnosti dojednanej zmluvnej pokuty ako
neprijateľnej podmienky. Ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom ukladá dodávateľovi a jeho
právnemu nástupcovi povinnosť zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým
významom v zmluvách zo všetkými spotrebiteľmi.

Čo sa týka trov odvolacieho konania, o týchto sa rozhodlo podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s

ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacomkonaní úspešnému žalovanému žiadne trovy nevznikli. Pokiaľ ide o vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného, tomuto trovy konania nemohli byť priznané, nakoľko tento vstúpil do konania až po tom,
čo zo strany súdu prvého stupňa už žalovanému ako spotrebiteľovi bola poskytnutá ochrana. Vedľajší

účastník navyše náhradu trov odvolacieho konania nežiadal priznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.