Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/239/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1110225723
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Barková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2014:1110225723.2

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava I v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martou Barkovou v právnej veci
navrhovateľa: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO: 35
919 001, proti odporcovi: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova
8, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, o zaplatenie 350,88 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 350,88 €, úroky z omeškania vo výške

4,50 % zo sumy 350,88 € od 31.12.2008 do

zaplatenia a trovy konania vo výške 42 € a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ, Národná diaľničná spoločnosť, a.s., so sídlom Mlynské nivy 45, 821 09 Bratislava, IČO:
35 919 00, sa domáhal žalobou zo dňa 19.05.2010 doručenou na súd dňa 31.05.2010, voči odporcovi,
KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava,

IČO: 31 595 545, vydania platobného rozkazu, na základe ktorého by bol odporca povinný zaplatiť
navrhovateľovi sumu vo výške 350,88 € s úrokom z omeškania vo výške 4,50 % z dlžnej sumy 350,88
€ odo dňa 31.12.2008 do zaplatenia a trovy konania.

Navrhovateľ žalobu odôvodnil tým, že dňa 02.06.2008 došlo k dopravnej nehode na komunikácii D1
km: 107,200 spôsobenej vozidlom EČV: KM XXX Al, ktorého prevádzkovateľom bol poistený u odporcu.
Uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel s príslušenstvom, ktoré sú vo vlastníctve
odporcu a následkom čoho došlo k škode vo výške 1 177,43 €.

Navrhovateľ si listom č. 10650/40994/4220/2008 zo dňa 06.11.2008 uplatnil u odporcu náhradu škody
v dôsledku uvedenej škodovej udalosti a to vo výške 1 177,34 €. Dňa 30.12.2008 odporca uhradil
navrhovateľovi časť škody vo výške 826,46 € a sumu vo výške 350,88 € mu neuhradil. Navrhovateľ
poukázal na ust. § 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej "zákon o
PZP"),

na základe ktorého má poistený z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

Navrhovateľ vyzval odporcu listom zo dňa 30.06.2009, aby zdôvodnil zníženie poistného plnenia v
predmetnej škodovej udalosti. Odporca však do dnešného dňa na túto výzvu nereagoval.

Navrhovateľ má za to že dostatočne preukázal v Hlásení o škode svoje nároky na náhradu poškodených
zvodidiel a preto považuje postup odporcu za nezákonný, nakoľko v zmysle ust. § 11 ods. 5 zákona

č. 381/2001 Z.z. o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné
na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámeniapoškodeného o škodovej udalosti skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti
poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný.

Odporca si však do dnešného dňa si poisťovateľ nesplnil svoju zákonnú povinnosť, a preto sa dostal
do omeškania.

Navrhovateľ si voči odporcovi preto uplatnil aj úroky z omeškania podľa ust.§ 517 Občianskeho
zákonníka.Výškuúrokovzomeškaniaustanovuje§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,vzmyslektorého,
je výška úrokov z omeškania stanovená ako dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou

Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Od 10.12.2008 do 31.12.2008
bola základná úroková sadzba vo výške 2,25 %.

Navrhovateľ si preto uplatňuje úrok z omeškania vo výške 4,50 % z dlžnej sumy 350,88 € do zaplatenia
od 31.12.2008 t.j. od nasledujúceho dňa zaplatenia časti poistného plnenia a to do zaplatenia.

Súd vydal vo veci dňa 10.08.2010 platobný rozkaz č. k. 33 Rob/149/2010, voči ktorému podal odporca
odpor zo dna 18.08.2010 a v ktorom uviedol, že navrhovateľ si u odporcu uplatnil ako náhradu škody z

povinného zmluvného poistenia škodcu - poisteného u odporcu a to v sume 1 177,34 €. Odporca pristúpil
k likvidácii poistnej udalosti a navrhovateľovi uhradil sumu vo výške 826,46 €. Odporca uviedol, že
navrhovateľovi nepriznal nárok vo výške 350,88 € za tzv. prestoje a opotrebenie poškodeného materiálu.

Odporca nesúhlasil s argumentáciou navrhovateľa, ktorý sa odvoláva l na zákon č. 135/1961 Zb. o
pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, pri poškodení

diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu v zjazdnosti, je
povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s odstránením
poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so správcom
komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

Odporca v tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu Nitra, č. k. 6 Co 44/2007, a je toho

názoru, že pri likvidácii vzniknutej poistnej udalosti postupoval správne, keď navrhovateľovi nepriznal
žalovanú sumu.

Odporca sa vyjadril k Technickému predpisu č. 7/2000 Smernica na údržbu diaľníc a Technickému
predpisu č. 9A-/2005 prehliadky, údržba a opravy cestných komunikácií, o ktoré sa navrhovateľ opiera
a je toho názoru, že uvedené predpisy riešia otázky technického charakteru, a preto nie je možné

na ne prihliadať pri určovaní výšky spôsobenej škody, resp. skutočnej škody, ktorá bola spôsobená
navrhovateľovi pri dopravnej nehode.

28Cb/239/2010 - 81

Odporca nepovažuje nárok na náhradu ušlého zisku za prestoje za oprávnený, nakoľko nie je možné
vo vzťahu k navrhovateľovi považovať ním vykázané prestoje za ušlý zisk, pretože motorové vozidla,

ktorénavrhovateľvdanomprípadepoužil,nebolivyužívanépriinejpodnikateľskejčinnostinavrhovateľa,
najmä v danom prípade nemali vykonávať inú činnosť na základe uzatvoreného zmluvného vzťahu
medzi navrhovateľom a tretím subjektom.

Vzhľadom na to, že neboli navrhovateľom použité na výkon inej činnosti pre tretí subjekt za odplatu,
nemôže si navrhovateľ uplatňovať tzv. ušlý zisk, keďže ak by nevznikla dopravná nehoda, uvedené

vozidlá by boli s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou zaparkované v priestoroch navrhovateľa a na
žiadnuinúčinnosťbynebolivyužívané.Odporcaztohtodôvodužiadalžalobuzamietnuťakonedôvodnú.

Navrhovateľ sa vyjadril k odporu odporcu vyjadrením zo dňa 23.09.2010 a v ktorom sa vyjadril k
argumentom odporcu. Uviedol, že rozsudok Krajského súdu Nitra, č. k. 6 Co 44/2007, na ktorý sa
odporca odvoláva je už prekonaný súdnou judikatúrou. Navrhovateľ poukazuje na § 9 ods. 6 cestného

zákona č. 135/1961 Zb. podľa ktorého subjekt, ktorý spôsobil poškodenie pozemnej komunikácie, jepovinný uhradiť správcovi komunikácie, t. j. navrhovateľovi, náklady spojené s odstránením poškodenia
a uvedením komunikácie do pôvodného stavu, ak sa nedohodne so správcom komunikácie, že
poškodenie odstráni sám.

V tejto súvislosti poukazuje na vyhlášku MV RR č. 158/2004 Z. z., v zmysle ktorej sú zvodidlá zaradené
do skupiny výrobkov 0511 a je pre ne určený systém preukazovania zhody (platia pre ne STN 1317-2),
t.j. zvodidlá musia neustále preukazovať zhodu a spĺňať kritéria bezpečnosti cestnej premávky.

Ďalej poukazuje na Technický predpis - TP 7/2000, ktorým je navrhovateľ povinný sa riadiť a z ktorého
vyplýva, že podľa bodu 3.7.1, písm. a) pri poškodení zvodidiel je nutné všetky poškodené časti okamžite

vymeniť a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu,

Navrhovateľ bol na základe uvedeného, povinný uviesť zvodidlo do pôvodného stavu v súlade s STN,
preto v danom prípade výmenou zvodidla nedošlo k zhodnoteniu zvodidla, ale k uvedeniu zvodidla
do pôvodného stavu. Zvodidlá musia spĺňať kritéria bezpečnosti cestnej premávky, mať vlastnosti
vyžadované všeobecnými právnymi predpismi a technickými predpismi, pričom životnosť oceľových
zvodidiel nie je žiadnym predpisom obmedzená, a preto vždy, musia byť v 100 %-nom stave (v zmysle

Technického predpisu č. 2/2005 Skúšanie a schvaľovanie zvodidiel bod 1.6, zvodidlá musia byť v súlade
s STN 1317).

Navrhovateľ poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/41/2007 zo dňa 27.02.2008.
V citovanom rozsudku sa Krajský súd zaoberal otázkou opravy použitej veci. Pre posúdenie veci
bolo podstatné, či v prípade vzniku škody na inej než novej veci je daná povinnosť škodcu nahradiť

poškodenému všetky náklady potrebné na uvedenie poškodenej veci do užívania schopného stavu,
alebo pri nahradzovaní takto vynaložených nákladov treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že opravou
veci s použitím celkom nových alebo novších náhradných dielov oproti pôvodným starým, (ku ktorých
poškodeniu došlo práve v dôsledku škodnej udalosti), cena nových náhradných dielov, cenu pôvodných
súčiastok poškodenej veci v čase jej poškodenia prevyšuje.

Navrhovateľ zároveň poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 08.04.2009 č. k.
24Co/145/2008, ktorý sa zaoberal rovnakou vecou len s rozdielnymi účastníkmi na strane odporcu a
v ktorom je uvedené že: "Porovnajúc citované ust. § 442 a 443 Občianskeho zákonníka a ust. cit. § 9
ods. 6 cestného zákona dospel odvolací súd k záveru, že § 9 ods. 6 cestného zákona je lex specialis vo
vzťahu k uvedeným ustanoveniam Občianskeho zákonníka, ktorý predstavuje lex generalis. Osobitné

ustanovenie špeciálneho cestného zákona potom ruší účinnosť všeobecného Občianskeho zákonníka a
vylučuje použitie jeho dotknutých všeobecných ustanovení. Z ust. cit. § 9 ods. 6 cestného zákona pritom
vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi komunikácie náhradu škody spočívajúcu vo vynaložených
nákladoch spojených s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu,
bez akéhokoľvek obmedzenia. Tieto náklady žalobca listinnými dôkazmi preukázal ..... Bolo preto

povinnosťou žalovaného ako škodcu žalobcovi ako správcovi diaľnice predmetné náklady v preukázanej
výške v plnom rozsahu uhradiť. Žalobcovi tak vznikol i nárok na zaplatenie žalovanej sumy. Odhliadnuc
od toho odstránenie poškodenia a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu nebolo možné inak, len
za použitia nových dielov zvodidiel zodpovedajúcich aktuálnym normám, keďže v zmysle vyhl. MV RR č.
158/2004 Z.z. zvodidlá podliehajú povinnému preukazovaniu zhody, čo bráni pri výmene použitiu starých

alebo opotrebovaných zvodidiel, ktoré napokon žalobca ani nemusí mať k dispozícii. Predmetná oprava
teda nemohla byť prevedená iným spôsobom, než za použitia nových dielov, pričom pri oprave neboli
použité diely kvalitnejšie, či nadštandardné, ani nie diely ktoré by neboli nevyhnutné. Opravou týchto
zvodidiel ani nedošlo k zjavnému prínosu pre poškodeného, keďže výmena dielov zvodidiel nezvýšila ich
úžitkové vlastnosti. Nebolo možné neprihliadnuť tiež na to, že poškodenému žalobcovi ono diskutabilné

tzv. "zhodnotenie" zvodidiel bolo v podstate protiprávnym konaním žalovaného vnútené."

Navrhovateľ uviedol, že k rovnakému záveru dospel aj Krajský súd v Bratislave vo svojom rozsudku
zo dňa 07. 10. 2010 č. k. 9 Co 289/09, v ktorom je uvedené že pre vyriešenie spornej otázky výšky
poistného plnenia je rozhodujúce, že vec sa riadi právnym režimom upraveným v zákone č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách, ktorý je lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, v zmysle

ktorého vyplýva povinnosť škodcu uhradiť správcovi náklady spojené s odstránením poškodenia a s
uvedením komunikácie do pôvodného stavu.Navrhovateľ ako podporný argument navrhovateľ uvádza Nález Ústavního soudu ČR zo dňa 19.3.2008
vo veci sp. zn. II. ÚS 2221/07, podľa ktorého je nutné v každom individuálnom prípade starostlivo
porovnať majetkový stav poškodeného pred vznikom škody a po vykonaní opravy poškodeného vozidla,

pričom rozsah náhrady v peniazoch musí zohľadňovať výšku všetkých vynaložených prostriedkov
nutných k obnoveniu prevádzkyschopnosti vozidla, teda pôvodného majetkového stavu.

Navrhovateľ nesúhlasil s názorom odporcu, že technický predpis č.7/2000 Smernica na údržbu diaľnic
a Technický predpis č. 9A/2005 prehliadky, údržba a opravy cestných komunikácií nie je možné
aplikovať na daný prípad a zdôraznil, že predmetné technické predpisy sú záväzné a vydávané na

základe príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov a technických noriem a v druhom rade
uvedené predpisy nemajú vplyv na určovania výšky škody, ale upravujú postup navrhovateľa pri uvedení
pozemnej komunikácie do prevádzkyschopného stavu v súlade s bezpečnostnými kritériami.

Navrhovateľ sa vyjadril k argumentom odporcu v podanom odpore, kde uviedol, že účtovanie ušlého
zisku v podobe prestojov nemožno považovať za skutočnú škodu v zmysle ust. § 442 Občianskeho
zákonníka, a preto nemôžu byť klasifikované ako skutočná škoda a hradené z poistenia zodpovednosti

za škodu prevádzkou motorového vozidla.

28Cb/239/2010 - 82

Navrhovateľ uviedol, že prestoj predstavuje výkon mechanizmov navrhovateľa, ktorý bezprostredne
súvisel s realizáciou odstraňovania následkov škody a prípadné neuznanie nároku na uznanie prestojov
by bolo v rozpore so zásadou hospodárneho odstránenia následkov škody, nakoľko v prípade neuznania

prestojov by navrhovateľ musel vykonať viacero jázd s tým istým výsledkom. Účtovanie prestojov je v
prípade spoločností s obdobným predmetom činnosti bežnou praxou.

Súd vo veci dňa 23.09.2014 nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil právna zástupkyňa
navrhovateľa a právna zástupkyňa odporcu.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní poukázala na ust. § 9 ods.6 cestného zákona, ktoré je

vo vzťahu k Občianskemu zákonníku lex specialis a nesúhlasila s uplatnenou amortizáciou odporcom,
nakoľko podľa zákona bol navrhovateľ povinný vymeniť poškodené zvodidlo za nové. Uviedla, že
dopravný náklad, tzn. aktívny a pasívny výkon dopravného mechanizmu klasifikovali v žalobe ako ušlý
zisk. Žiadala žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že je pravdou, že existujú rôzne rozhodnutia, ktoré sa týkajú

uplatnenej amortizácie a prestojov, avšak každú vec je potrebné posudzovať individuálne, vzhľadom
na jednotlivý prípad, aj keď súd rozhodol v niektorých prípadoch v prospech navrhovateľa, čo sa týka
prestojov. Odporca sa niekedy neodvolával z dôvodov, že sa jednalo o nižšie sumy, avšak z právneho
hľadiska je uplatnenie tzv, prestojov neoprávnené. Žiadala, žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi: informatívnym výpisom z obchodného

registra navrhovateľa a odporcu, hlásením o škode zo dňa 15.10.2008, výzvou na zdôvodnenie postupu
zo dňa 30.06.2009, listom č. 10650/40994/4220/2008 zo dňa 30.06.2009, výpisom z účtu navrhovateľa
zo dňa 30.12.2008, listom navrhovateľa zo dňa 06.11.2008 spolu s doručenkou, listom odporcu zo
dňa 19.12.2008 - oznámenie o poistnom plnení, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise,
prednesmi právnych zástupcov navrhovateľa a odporcu na pojednávaniach a zistil nasledovný stav:

Súd zistil zo záznamu dopravnej nehody zo dňa 08.08.2008, že dňa 02.06.2008 došlo k dopravnej
nehode, kde je uvedené, že bolo poškodené zvodidlo a škoda je vo výške 40 000 Sk.Súd zistil z hlásenia o škode spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov na diaľnici/rýchlostnej
ceste zo dňa 15.10.2008 Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., že k škodovej udalosti došlo dňa
02.06.2008 na diaľnici č.1, 107,2 km a že škoda bola vyčíslená vo výške 35 468,63/ 1 177,34 €.

Súd zistil z vyčíslenia škody Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., že škoda na základe škodovej udalosti
zo dňa 02.06.2008 bola vyčíslená v celkovej výške 35 468,63 Sk/1 177,34 € a pozostávala z položiek:

DOPRAVNÉ NÁKLADY:

- jazdný výkon: 1 035,40 Sk

- prestoj: 578 Sk

- spolu: 1 613,40 Sk

SIGNALIZAČNÝ VOZÍK:

- prestoj: 971,50 Sk

MZDOVÉ NÁKLADY:

- 2 zamestnanci po 8/15 min., spolu: 800 Sk

DOPRAVNÉ NÁKLADY:

- jazdný výkon: 2 028,80 Sk

- pracovný výkon: 6 555,50 Sk

- spolu: 8 584,30 Sk

DOPRAVNÉ NÁKLADY:

- prestoj: 6 023,30 Sk

MZDOVÉ NÁKLADY:

- 2 zamestnanci po 40/15 min., spolu: 4 000 Sk

DOPRAVNÉ NÁKLADY:

- jazdný výkon: 1 004,80 Sk

- prestoj: 3 852,80 Sk

- spolu: 4 857,60 Sk

SIGNALIZAČNÝ VOZÍK:

- prestoj: 6 217,60 SkMATERIÁL:

- 800,93 Sk

MZDOVÉ NÁKLADY:

- 2 zamestnanci po 16/15 min., spolu: 1 600 Sk

SPOLU: 35 468,63 Sk

Súd zistil z denných záznamov o výkonoch vozidla - mechanizmu zo dňa 02.06.2008 až 03.06.2008, že
Národná diaľničná spoločnosť, a.s., vykonávala opravu zvodidiel.

Súd zistil z výdajky č.563/N/8, že odberateľovi Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s., bol dňa 03.06.2008
dodaný materiál na opravu zvodidiel v sume vo výške 800, 93 Sk.

Súd zistil denného výkazu prác, že 02.06.2008 boli opravované zvodidlá Národnou diaľničnou
spoločnosťou, a.s.,

Súd zistil z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.12.2008, že odporca oznámil navrhovateľovi
ukončenie poistného šetrenia a že mu poukazuje poistné plnenie vo výške 24 898 Sk/826,46 €.

28Cb/239/2010 - 83

Súd zistil z prílohy k oznámeniu o poistnom plnení zo dňa 19.12.2008, že výpočet plnenia bol za materiál
(bez spotrebného amortizovaný 16 %) - 684,88 Sk, práca - 6 400 Sk, priznaná doprava a signalizačné
zariadenie - 17 813,60 Sk, spolu 24 898,48 Sk/ 826,46 €.

Súd ďalšie dôkazy nevykonal, nakoľko účastníci, ktorí boli v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. poučení, ďalšie
dôkazy na doplnenie dokazovania nenavrhli.

Podľa § 120 ods.1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Podľa § 133 O.s.p. skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz

opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak.

Súd vec posudzoval podľa ust. zákona.:

Podľa us. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa us. § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou

osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy zaškodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisovniejetýmdotknutá."Nazákladeuvedenéhojeosvedčené,žezaspôsobenúškoduzodpovedá
prevádzkovateľ motorového vozidla poisteného u odporcu.

Podľa ust. § 443 Občianskeho zákonníka, sa pri určení výšky škody na veci vychádza z ceny v čase
poškodenia.

Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

Podľa ustanovenia § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje
poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a

fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

Podľa ustanovenia § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka, osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej
osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).

Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, má poistený z poistenia

zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky
na náhradu škody vzniknutej poškodení a zničení.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody
uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody

priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

Podľa ust. § 9 ods. 1 až 6 zákona o pozemných komunikáciách:

(1)Závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú bez prieťahov povinní odstraňovať ich
správcovia. Správcovia sú povinní vykonávať pravidelné kontroly bezpečnosti pozemných komunikácií,
ktoré sú súčasťou transeurópskej cestnej siete) a prieskumy možného vplyvu prác na týchto pozemných

komunikáciách na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.

(2) Závady v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch
ciest cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov,
sú povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých
k nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou

komunikáciou,súpovinníbezprieťahovodstraňovaťvlastníci,správcoviaaleboužívatelianehnuteľností,
pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

(3) Rozsah povinností uvedených v odseku 2 upravujú s prihliadnutím na miestne pomery obce svojimi
všeobecne záväznými nariadeniami.5)

(4) Na odstraňovanie závad v zjazdnosti, prípadne schodnosti možno používať chemické posypové

materiály v súlade s osobitnými predpismi a len tam, kde je to nevyhnutne potrebné. Spôsob a rozsah
ich použitia ustanovuje vykonávací predpis.

(5) Pri znečistení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť závadu
v zjazdnosti, je povinný ten, kto znečistenie spôsobil, bez prieťahov ho odstrániť a komunikáciu uviesť
do pôvodného stavu; ak sa tak nestane, je povinný uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené s

odstránením znečistenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu.(6)Pripoškodenídiaľnice,cestyalebomiestnejkomunikácie,ktoréspôsobíalebomôžespôsobiťzávadu
v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie náklady spojené
s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sa nedohodne so

správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám.

Podľa § 3d ods.5 písm. a) zákona č.135/1961 správu pozemných komunikácií, ak ide o diaľnice
vykonáva Národná diaľničná spoločnosť.

Podľa bodu 3.7.1 písm. d) TP 07/2000 Smernice na údržbu diaľnic, zistené závady na diaľniciach sa
evidujú a operatívne odstraňujú. Pri poškodení zvodidiel je nutné okamžite vymeniť všetky poškodené

časti a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii.

28Cb/239/2010 - 84

Súd prejednal vec v rozsahu rozhodujúcich skutočností tvrdených navrhovateľom v návrhu a počas
konania, z ktorých navrhovateľ vyvodzoval opodstatnenosť žalobného návrhu. Týmito skutkovými
tvrdeniami vymedzil navrhovateľ predmet konania, v intenciách ktorého dôvodnosť návrhu súd posúdil.
Výsledky vykonaného dokazovania súd teda zhodnotil v rozsahu žalobcom tvrdených skutočností, o

ktoré opieral svoje námietky týkajúce sa zákonnosti rozhodnutia a správnosti úradného postupu a dospel
k následným skutkovým a právnym záverom:

V konaní nebolo sporné, že dňa 02.06.2008 došlo k dopravnej nehode na komunikácii D1 km: 107,200
spôsobenej vozidlom EČV: X., ktorého prevádzkovateľom bol poistený na základe povinného zmluvného
poistenia u odporcu a že uvedenou dopravnou nehodou došlo k poškodeniu zvodidiel navrhovateľa a

že vznikla škoda vo výške 1 177,43 €.

V konaní nebolo sporné, že navrhovateľ si listom zo dňa 06.11.2008 uplatnil v zmysle ust. § 15 ods.
1 zákona o PZP, nárok na náhradu škody priamo voči odporcovi a to vo výške 1 177,34 € v dôsledku
uvedenej dopravnej nehody a že odporca navrhovateľovi dňa 30.12.2008 uhradil len časť škody a to vo
výške 826,46 € a že mu neuhradil sumu vo výške 350,88 € mu neuhradil.

V konaní bolo sporné, či navrhovateľovi prináleží náhrady škody v uplatnenej výške, t.j., či odporca mal
právo odpočítať z poistného plnenia sumu za amortizáciu zvodidiel a za prestoje.

Súd skúmal, či sú zvodidlá považované za súčasť komunikácie ako aj obsah a aplikáciu technických
predpisov prijatých u navrhovateľa ohľadne náležitostí postupu odstraňovania vád a poškodenia.

Podľa ustanovenia § 8 ods. 2 vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných

komunikáciách - cestný zákon súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú najmä mosty
(nadcestia),poktorýchjekomunikáciavedená,včítanechodníkovnanich,strojovévybaveniesklápacích
mostov, ľadolamy, vozovky, priepusty, tunely, oporné, zárubné, obkladové a parapetné múry, tarasy,
cestné svahy, cestné pomocné pozemky, priekopy a ostatné povrchové odvodňovacie zariadenia,
zábradlia, odrazníky, prievozy, zvádzadlá, pružidlá, smerové stĺpiky, staničníky a medzníky, zásnežky,

cestná zeleň, odpočívadlá, odstavné pruhy a plochy pre zastávky hromadnej verejnej dopravy,
dopravné značky a zariadenia (s výnimkou svetelných znamení slúžiacich na riadenie dopravy a
stanovíšť dopravných orgánov), zásobníky a skládky údržbových látok, ochranné zelené pásy, dopravné
ostrovčeky a hlásnice. Súčasťami diaľnic, ciest a miestnych komunikácií sú aj ich privádzače a vetvy
križovatiek a protihlukové múry a protihlukové valy vyvolané výstavbou komunikácie a pokiaľ sú

umiestnené na cestnom pozemku.

Uvedeným ustanovením je stanovené, že ide o súčasti diaľnice, čo v spojitosti s ustanovením § 9 ods. 6
cestného zákona "Pri poškodení diaľnice, cesty alebo miestnej komunikácie, ktoré spôsobí alebo môže
spôsobiť závadu v zjazdnosti, je povinný ten, kto poškodenie spôsobil, uhradiť správcovi komunikácie
náklady spojené s odstránením poškodenia a s uvedením komunikácie do pôvodného stavu, pokiaľ sanedohodne so správcom komunikácie, že poškodenie odstráni sám", deklaruje nárok navrhovateľa voči
odporcovi u ktorého bol poistený škodca na základe povinného zmluvného poistenia.

Podľa ust. § 9 ods. 1 cestného zákona, navrhovateľ ako správca pozemných komunikácií - diaľnic, má

povinnosť odstrániť bez prieťahov závady v zjazdnosti diaľnic, ciest a komunikácií.

V Smernici TP 07/2000 na údržbu diaľnic bod 3.7. 1. je uvedené, že údržba oceľových a betónových
zvodidiel zahrňuje kontrolu stavu i čistenie a výmenu poškodených častí, doplňovanie a údržbu
spojovacieho materiálnu a obnovu náterov. Kontrola stavu a čistoty oceľových zvodidiel sa vykonáva
pravidelne jedenkrát týždenne. Pri poškodení zvodidiel je nutné okamžite vymeniť všetky poškodené
časti a uviesť zvodidlo do pôvodného stavu najneskôr do 14 dní po havárii.

Súd sa stotožnil s názorom navrhovateľa, že v danom prípade zákon č. 135/1961 Zb. (cestný zákon)
je vo vzťahu k ustanoveniam ust.§ 442 a ust.§ 443 Občianskeho zákonníka lex specialis a ktorý má
prednosť pred úpravou lex generalis, nakoľko sa týka právnej úpravy v určitom právnom odvetví a
upravuje špeciálne otázky - náhradu škody. Pokiaľ špeciálny právny predpis obsahuje odlišnú právnu
úpravu náhrady škody, má prednosť pred všeobecným zákonom.

Súd vzal do úvahy charakter činností, ktoré zabezpečuje navrhovateľ ako správca komunikácií, a
preto je nutné brať na zreteľ aj spôsob opravy resp. dodržanie náležitostí postupu pri odstraňovaní
poškodenia alebo porúch s ohľadom na plnenie verejného záujmu, ktorým je bezpečnosť cestnej
premávky. Vzhľadom na to, že zvodidlá na diaľnici predstavujú bezpečnostný prvok, ktorý musí prísne
zodpovedať stanoveným parametrom, nie je možné pri uvádzaní komunikácie do pôvodného stavu

použitie starých opravených zvodidiel. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľ nemohol vykonať opravu
inak ako výmenou poškodených dielov za diely nové.

Súd je toho názoru, že uvedením zvodidiel do pôvodného stavu bezpečnostne zodpovedajúcom ich
charakteru, navrhovateľ nezískal žiadny prospech, nezväčšil sa mu majetok a ani ho nezhodnotil.

Súd má za to, že odporca neoprávnene neuznal navrhovateľovi náhradu za prestoje, ktoré predstavujú

aktívny a pasívny výkon dopravného mechanizmu a ktoré bezprostredne súvisia s odstraňovaním
následkov vzniknutej škody. Neuznanie nároku na uznanie prestojov by bolo v rozpore so zásadou
hospodárneho odstránenia následkov škody.

Súd mal v konaní preukázané na základe vykonaného dokazovania, že navrhovateľ si túto zákonnú
povinnosť splnil a bez prieťahov odstránil závady v zjazdnosti diaľnice, a to uvedením diaľnice do

pôvodného stavu, čím zabezpečil bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. Odstránenie poškodenia
a uvedenie komunikácie do pôvodného stavu bolo teda vykonané účelne a smerovalo len k odstráneniu
následkov škodovej udalosti, a preto by nebolo spravodlivé, aby navrhovateľ ako poškodený znášal
časť nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a aby bol znevýhodnený voči škodcovi.

Podľa ustálenej judikatúry poškodenému sa má vykompenzovať majetková strata do tej miery, aby sa

eliminovali všetky negatívne dôsledky spôsobené vznikom škody. Skutočnú škodu možno vymedziť
ako ujmu spočívajúcu v zmenšení majetkového stavu poškodeného, ktorá vznikla v dôsledku škodnej
udalosti a v príčinnej súvislosti s ňou. Predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby
došlokuvedeniuvecidopredošléhostavu.Zaskutočnúškodumožnopovažovaťnapr.nákladypotrebné
pre obstaranie novej veci, a to aj vtedy, ak tieto náklady prevyšujú cenu veci v dobe vzniku škody.

28Cb/239/2010 - 85Súd s poukazom na vyššie uvedené dospel k záveru, že navrhovateľovi vznikol nárok na náhradu celej
skutočnej škody, t.j. aj na časť nevyplatenej sumy poistného plnenia odporcom, nakoľko navrhovateľ v
konaní preukázal výšku tejto škody reálne vynaloženými nákladmi.

Z dôvodu omeškania sa odporcu s úhradou peňažného nároku voči navrhovateľovi, si navrhovateľ
uplatnilnároknaúrokyzomeškaniavovýške4,50%zdlžnejsumy350,88€dozaplateniaod31.12.2008
t.j. od nasledujúceho dňa zaplatenia časti poistného plnenia a to do zaplatenia. Navrhovateľ si uplatnil
nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. § 3
nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., na základe ktorého, je výška úrokov z omeškania stanovená ako

dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu, s tým, že základná úroková sadzba od 10.12.2008 do 31.12.2008 bola určená
vo výške 2,25 %.

Súd konštatuje, že aj keď navrhovateľovi by prislúchali úroky z omeškania s ohľadom na povahu
účastníkov konania podľa ust. § 369 ods.1 Obchodného zákonníka v platnom znení v čase omeškania
odporcu, avšak súd mu mohol priznať úroky z omeškania len v ním uplatnenej výške a to vo výške

4,50 % z dlžnej sumy 350,88 € do zaplatenia od 31.12.2008 t.j. od nasledujúceho dňa zaplatenia časti
poistného plnenia.

Právnym zhodnotením skutkových zistení nadobudnutých vykonaným dokazovaním súd dospel k
záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný, keďže navrhovateľ preukázal právny základ
ním uplatneného nároku na vyplatenie poistného plnenia. Súd zobral do úvahy všetky vyššie uvedené

skutočnosti a dospel k záveru, že žaloba navrhovateľa je dôvodná.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a v zmysle citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol
tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 veta prvá OSP, podľa ktorého účastníkovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo

bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Súd priznal navrhovateľovi, ktorý mal plný úspech vo veci náhradu trov konania z titulu zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 42 € podľa pol. 2 písm.a/ sadzobníka súdnych poplatkov zákona
č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov.

Ztýchtodôvodovotrováchkonaniarozhodolsúdtak,akojetouvedenévovýrokovejčastitohorozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde,
proti rozhodnutiu ktorého smeruje, a to v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané - každý rovnopis vlastnou rukou, pri

právnických osobách opatrený popisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky a
datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal

na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia alebo na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. v platnom znení).