Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. október 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/387/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7711202380
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7711202380.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov

JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu vo veci žalobcov: 1/ A.. C. P., X.. XX.XX.XXXX L. E.. H. XX,
H., 2/ H. R., nar. XX.XX.XXXX L. XX W. V., G., Z. XMX, S., F., 3/ D. X., X.. XX.XX.XXXX, L. J.Á. XX,
L., Č. K., 4/ E. M., X.. XX.XX.XXXX, L. W. XX, J., Č. K., X/ F. E., X.. XX.XX.XXXX, L. N. XXX, H. X,
Č. K., X/ J.. D. O., X.. XX.XX.XXXX, L. P. XXX/XX, H., Ž. Y. X. C. X.K. B.. Ž. Y. X.K. A.. C. P., X/ E.. Y.
Č., X.. XX.XX.XXXX, L. M. C. H. XX, H., proti žalovanému: Košický samosprávny kraj, so sídlom Nám.
Maratónu 1, Košice, IČO: 35 541 016, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku
Okresného súdu Trebišov, č.k. 14C/83/2012-175 z 19.3.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol žalobu o určenie vlastníckeho práva a žalovanému nepriznal
náhradu trov konania.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že po pripustení zmeny žalobného návrhu predmetom konania
bola žaloba o určenie, že žalobca (správne žalobca v 1.rade) má vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
parc. č. 3906/2 o výmere 369 m2, parc. č. 3907/2, o výmere 50 m2, parc. č. 3908/3 o výmere 20 m2,
parc. č. 3909/3 o výmere 374 m2, celková výmera 813 m2, ktoré sú zahrnuté do parc. č. 1555/7 o
výmere 48 050 m2, evidovanej na LV č. XXX, kat. úz. R., ktorej vlastníkom je žalovaný s výplatnou

povinnosťou pre žalobkyňu v 2.rade v podiele 1/5 z ceny nehnuteľnosti, pre žalobkyňu v 3.rade v podiele
1/5 z ceny nehnuteľnosti, pre žalobkyňu v 4.rade v podiele 1/10 z ceny nehnuteľnosti, pre žalobkyňu v
5.rade v podiele 1/10 z ceny nehnuteľnosti, pre žalobkyňu v 6.rade v podiele 1/10 z ceny nehnuteľnosti,
pre žalobcu v 7.rade v podiele 1/10 z ceny nehnuteľnosti. Ďalej vychádzal zo zistenia, že právni
predchodcovia žalobcov C. P. C. C. P., rod. Š. kúpnopredajnou zmluvou z 28.07.1978 odpredali
Československému štátu zast. Okresným ústavom národného zdravia v Michalovciach nehnuteľnosti
zapísané v pozemkovej knihe kat. úz. H. vo vložke č. 1692 na AI, r.č.1, parc. č. 3906/2 dom a dvor,

na parcela A1 r.č. 2, parc. č. 3907/2 hospodárska budova, na A1 r.č.3 parc. č. 3908/3 stodola a dvor,
na A1 r.č.4 parc. č. 3903/3 roľa bez udania výmery, podľa vložkárskeho plánu 146 vo výmere 515
m2 a pod B3 na mene C. P. (C. Š.) v celosti, podľa §143 zák. č. 46/1964 Zb. v bezpodielovom
spoluvlastníctve predávajúcich tak, ako tieto nehnuteľnosti boli vyznačené v geometrickom pláne
vyhotovenom Strediskom geodézie pre okres Michalovce č. 915-076-67. Podľa tohto geometrického
plánu boli parcely včlenené do parciel č. 3906 - 3909 evidovanej nehnuteľnosti. Kúpna cena bola určená
podľa ocenenia znalcom, vyplatená v celosti predávajúcim. Z výpisu pozemkovej knihy kat.úz. H. vložkač. 1692 časť A majetková podstata, zistil, že predmetné nehnuteľnosti dom súp. č. 806, dvor MT,
hospodárska budova MT, stodola a dvor a roľa, MT nachádzajúce sa na parcelách č. 3906/2, 3907/2,
3908/3 a 3909/3 boli zapísané na meno C. P. (C. Š.) v celku, titulom kúpy z 27.3.1950, č. d. 724. Z

výkazu plôch ku geometrickému polohopisného plánu č. 915-076-67 zo 16.12.1967 vyplynulo, že na č.
pozemnoknižnej vložky 1692, parc. č. 3906/2 , 3907/2, 3908/3, 3909/3, je ako vlastník pôdy uvedený
gróf C. R., vlastník nadstavby a užívateľ pôdy C. P. (C. rod. Š.), pričom výmera dvora a domu je 369
m2, dvora 50 m2, stodoly 20 m2, role 374 m2, celkom 813 m2. Ďalej vychádzal zo zistenia, že po
poručiteľovi C. P. bolo prejednané dedičstvo na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn. D 1563/96. Vo

veci bolo rozhodnuté osvedčením o dedičstve na základe dohody dedičov o vyporiadaní dedičstva
a to, dlhopisu Fondu národného majetku SR v prospech C. P. s výplatnou povinnosťou vnukov. O
novoobjavenom majetku poručiteľa C. P. bolo prejednané dedičstvo na Okresnom súde Michalovce pod
sp.zn. 15D/233/2005. Išlo o majetok - nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat.úz. R., zapísané na LV č.
XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX, LV č. XXXX. Po poručiteľke C. P. bolo vedené dedičské konanie pod
sp.zn. 5D/1489/2004 a bolo zastavené z dôvodu, že poručiteľka nezanechala žiaden majetok.

Vychádzajúc z § 80 písm. c/ O.s.p., mal za preukázané, že žalovaný ako vlastník je zapísaný na LV č.
XXX kat.úz. R., na ktorom je zapísané vlastnícke právo žalovaného k nehnuteľnostiam o.i. aj k parc.č.
1555/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 48.050 m2, do ktorej boli včlenené parc. č. 3906/2, dom
č. p. 806 a dvor parc. č. 3907/2 hospodárska budova, parc. č. 3908/3 stodola a dvor, parc.č. 3903/3
roľa, bez udania výmery, zapísané pôvodne vo vl.č. 1692 pozemkovej knihy kat.úz. H., pričom vlastníkmi

nehnuteľnosti evidovaných vo vl. č. 1692 boli právni predchodcovia žalobcov. Tým mal preukázanú
aktívnu legitimáciu žalobcov v tomto konaní. Zároveň mal za to, že pokiaľ je žalovaný zapísaný v katastri
nehnuteľnosti ako vlastník spornej nehnuteľnosti, žalobcovia majú naliehavý právny záujem na určení
svojho vlastníckeho práva, pretože iba takéto súdne rozhodnutie môže byť aj podkladom pre vykonanie
zmeny zápisu v katastri nehnuteľnosti.

Poukazujúc na ust. § 34 OZ, § 35 ods. 1,2 OZ, § 37 ods. 1 OZ, § 39 OZ, § 40 ods. 1
OZ, s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, konštatoval, že nemal za preukázané, že sporné
nehnuteľnosti boli právnym predchodcom žalobcov násilne vyvlastnené, žalobca nepredložil žiaden
dôkaz o tom, že právny predchodca žalovaného postupoval vydaním rozhodnutia o vyvlastnení vo
vzťahu k právnym predchodcom žalobcov. Uzavrel, že žalobca (správne žalobcovia) nepreukázal

skutočnosť, že nehnuteľnosti boli jeho právnym predchodcom násilne vyvlastnené, keďže k samotnému
vyvlastňovaciemu konaniu nedošlo, keďže v danom prípade došlo k dvojstrannému právnemu úkonu
- kúpnej zmluve. Kúpna zmluva podľa záveru súdu prvého stupňa bola urobená vo forme, ktorú
vyžadoval zákon v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, v konaní nebolo preukázané, aby došlo k
uzavretiu zmluvy v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Kúpna cena bola určená v súlade s

cenovými predpismi platnými v čase uzavretia kúpnej zmluvy. V kúpnej zmluve bola uvedená výmera
prislúchajúca spoluvlastníckemu podielu vlastníkov zapísaných v pozemnoknižnej vložke č. 1692, od
ktorých právni predchodcovia žalobcov nadobudli nehnuteľnosti. Právni predchodcovia žalobcov mohli
nadobudnúť a byť vlastníkmi pozemku iba v takom rozsahu, koľko mali ich právni predchodcovia, od
ktorých nehnuteľnosti kupovali, teda 515 m2. Iba táto výmera mohla byť predmetom prevodu, preto

ani uvedenie výmery 515 m2, nezaložilo dôvodnosť neplatnosti právneho úkonu. Na základe vyššie
uvedených dôvodov mal za to, že nie je dôvodné žalobe vyhovieť. Poukázal na to, že petit žalobného
návrhu aj po pripustení jeho zmeny nie je vykonateľným petitom, čo je takisto dôvodom pre zamietnutie
žaloby. Konštatoval, že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníctva k pozemkom, ktoré reálne neexistujú,
preto predpokladom pre určenie vlastníckeho práva k nim je ich opätovné vyčlenenie na základe

geometrického plánu, ktorý však v tomto prípade absentoval. Nevykonateľnosť petitu videl aj v tom,
že žalobcovia sa domáhali určenia vlastníctva v prospech žalobcu v 1.rade s výplatnou povinnosťou v
prospech žalobcov v 2. až 7.rade, avšak predpokladom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je, že
podieloví spoluvlastníci sú už podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti. Najprv teda musí byť
určené podielové spoluvlastníctvo všetkých žalobcov k sporným nehnuteľnostiam, nie iba v prospech

jedného zo žalobcov.

O trovách konania rozhodol podľa ust. §142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania
by mal účastník, ktorý bol v konaní úspešný, t.j. žalovaný, tento si však náhradu trov konania neuplatnil,
preto mu náhrada nebola priznaná.Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalobca v 1.rade, žiadal zrušiť rozsudok a rozhodnúť
tak, aby bolo žalobe vyhovené. Odvolanie odôvodňoval ust. § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., že
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd

prešetril oprávnenosť vlastníckeho práva k pozemkom u jeho rodičov i starých rodičov, ale neprešetril
oprávnenosť vlastníckeho práva žalovaného. Delimitáciou bol podľa neho porušený zákon.

Žalobcovia počas odvolacieho konania podali návrh na zmenu žalobného petitu, o tejto žiadosti
bolo rozhodnuté uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. 2Co/387/2013-216 z 22.8.2014. Bola
pripustená zmena žalobného petitu tak, že predmetom konania sa stala žaloba o určenie podielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam - parcelám v podiele 1/5 u žalobcov v 1., 2., 3.rade v

podiele 1/10, u žalobcov v 4.,5., 6. a 7.rade.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval účastníkov konania, aby
sa vyjadrili k možnému použitiu ust. § 132 OZ, ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité.

Žalobca v 1.rade písomným podaním zo 4.9.2004 uviedol, že nemá k návrhu o možnosti použitia ust.
§ 132 OZ žiadne výhrady.

Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 11.9.2014 uviedol, že k možnosti aplikácie ust. § 132 OZ nemá
žiadne výhrady, opakoval skutočnosti uvádzané aj v konaní pred súdom prvého stupňa o tom, že jeho
právny predchodca nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania,
na základe kúpnej zmluvy a tieto do začatia konania nerušene aj užíval.

Keďže u žalobcov ide o nerozlučné spoločenstvo úkony žalobcu platia aj pre ostatných žalobcov

(žalobcov v 2. až 7.rade).

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2
O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil.

Žalobcovia v konaní tvrdili, že ich právni predchodcovia (rodičia, resp. starí rodičia) uzavreli s právnym
predchodcom žalovaného kúpnu zmluvu, pričom v kúpnej zmluve bola uvedená nesprávna výmera

predávaného, resp. kupovaného pozemku, že došlo k vyvlastneniu pozemku bez náhrady a že ich právni
predchodcovia boli donútení k podpísaniu nepravdivej kúpnej zmluvy. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že
žalobcovia sa domáhali určenia vlastníckeho práva z dôvodu, že právny úkon, ktorý uzavreli ich právni
predchodcovia je neplatný, pričom predmet kúpnej zmluvy patril do ich bezpodielového spoluvlastníctva.

Svoje spoluvlastnícke právo odvodzovali teda od vlastníckeho práva svojich právnych predchodcov,

ktoré mali nadobudnúť dedením.

Podľa § 132 ods. 1 OZ vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Pri nadobúdaní vlastníckeho práva dedením hovoríme o prechode vlastníckeho práva.

V čase smrti právnych predchodcov žalobcov platilo, že v zmysle § 460 Obč. zákonníka sa dedičstvo

nadobúda smrťou poručiteľa.Na význam tohto ustanovenia upozornil najvyšší súd už v rozsudku z 27. apríla 2004 sp. zn. 1 Cdo
104/2003, v ktorom uviedol, že i keď sa dedičstvo nadobúda smrťou, nie sú tým bez ďalšieho určené
konkrétne veci ani podiely, ktoré jednotliví dedičia z dedičstva nadobúdajú.

Právna úprava dedenia vychádza z uplatnenia úradnej ingerencie pri nadobúdaní dedičstva. Riešenie
právnych vzťahov, ktoré vznikli v dôsledku smrti poručiteľa, patrí do právomoci súdu; vykonaním
jednotlivých úkonov v konaní o dedičstve súd poveruje notára ako súdneho komisára (§ 38 ods. 3
O.s.p.). Kým sa konanie o dedičstve právoplatne neskončí takým spôsobom, že sa potvrdí nadobudnutie
veci z dedičstva viacerým dedičom do podielového spoluvlastníctva, zostáva otvorená otázka, či ku

vzniku spoluvlastníctva k tejto veci vôbec dôjde. V konaní o dedičstve môže dôjsť aj k vyporiadaniu,
podľa ktorého nadobudne vec (resp. jej celý spoluvlastnícky podiel patriaci poručiteľovi) iba jeden z
dedičov. Vyporiadanie má spätnú účinnosť a jeho účinky nastávajú už ku dňu smrti poručiteľa. Pokiaľ
nie je právoplatným rozhodnutím dedičského súdu potvrdené, že v dôsledku dedenia dedič nadobudol
vec, resp. jej spoluvlastnícky podiel, nemôže sa dedič domáhať ochrany svojho vlastníctva žalobou o
určenie vlastníctva. Takýto dedič je aktívne legitimovaný len na podanie žaloby o určenie, že vec (jej

spoluvlastnícky podiel) patrí do dedičstva po poručiteľovi.

Je potrebné poukázať na to, že princíp úradnej ingerencie do nadobúdania dedičstva, ktorá je v zmysle
ustanovení § 175a až § 175zd O.s.p. zverená súdu, akcentovali aj ďalšie rozhodnutia najvyššieho súdu
(viď napríklad rozsudok z 19.septembra 2007 sp. zn. 3 Cdo 332/2007 a uznesenie z 31. januára 2011
sp. zn. 4 Cdo 267/2009).

Rozhodovacia prax najvyššieho súdu je ustálená na názore, že ak nebol zachovaný postup upravený
ustanoveniami § 175a až § 175zd O.s.p., nemožno ho obchádzať žalobou, ktorou sa právny nástupca
poručiteľa domáha, že je (spolu)vlastníkom veci patriacej do dedičstva.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd má za to, že v danom prípade nebolo možné žalobe vyhovieť,
lebo ako vhodný prostriedok ochrany (uplatnenia) práv žalobcov v tomto prípade prichádza do úvahy

žalobaourčenie,žespornénehnuteľnostipatriadodedičstvapoichprávnychpredchodcochviď(3Mcdo
4/2013) C. P., X.. X.XX.XXXX, zomrelého XX.X.XXXX a C. P., X.. XX.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX.

Z uvedených dôvodov odvolací súd, ako už bolo vyššie uvedené, rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne, i keď z iných dôvodov, potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,

podľa ktorej právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní
úspešný, tento si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto mu nemohla byť priznaná.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.