Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 19. september 2014

Súd: Okresný súd Brezno
Spisová značka: 2P/112/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6313205637
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Zlocha

ECLI: ECLI:SK:OSBR:2014:6313205637.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľa K.. K. L., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom F., V. XXXX/XX, proti odporkyni V. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F., V.
XXXX/XX, toho času F., L. XX/X, právne zastúpenej JUDr. Richardom Piliarom, advokátom so sídlom
AK Brezno, Školská 4, o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po
rozvode manželstva k maloletým deťom L., Y., nar. XX.X.XXXX a V., nar. XX.X.XXXX, maloleté deti v
konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo navrhovateľa K.. K. L., nar. XX.X.XXXX a odporkyne V. L., rod. Q., nar. XX.X.XXXX,
uzavreté dňa X.X.XXXX a ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu F., vo zväzku XX,

ročník XXXX na strane XX, pod poradovým číslom XX, r o z v á d z a.

II. Maloleté deti L., Y., nar. XX.X.XXXX a V., nar. XX.X.XXXX, sa na čas po rozvode manželstva z v e
r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľa.

III. Odporkyňa je p o v i n n á prispievať na výživu maloletých detí výživným vo výške
27,13 Eur mesačne a v budúcnosti pri zmene životného minima na maloleté nezaopatrené dieťa alebo

na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona na každé z maloletých detí vo výške 30% z takto
zmeneného životného minima, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred, k rukám navrhovateľa, počnúc
právoplatnosťou tohto rozsudku.

IV. Odporkyňa je o p r á v n e n á a p o v i n n á sa s maloletými deťmi stýkať každý utorok od 16:00hod
do 17:00hod., každý štvrtok od 16:00hod do 17:00hod. a každú sobotu od 15:00hod. do 17:00hod. vždy
za prítomnosti navrhovateľa v byte, v ktorom bývali ako rodina v F., na V. ulici č.XXXX/XX.

V. Navrhovateľ je p o v i n n ý maloleté deti na stretnutie s odporkyňou riadne pripraviť a na určenom
mieste a v určenom čase odporkyni umožniť styk s maloletými deťmi.

VI. Súd maloletým deťom a obom rodičom ukladá povinnosť podrobiť sa poradenstvu u psychológa
referátu poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno.

VII. Súd odporkyni ukladá povinnosť podrobiť sa poradenstvu rodičovskej terapie a poradenstvu v

špecializovanom zariadení podľa jej výberu.

VIII. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 31.5.2013 žiadal, aby súd jeho manželstvo s
odporkyňou rozviedol, maloleté deti pochádzajúce z manželstva zveril na čas po rozvode manželstva do
jeho osobnej starostlivosti a upravil vyživovaciu povinnosť odporkyne k maloletým deťom. V návrhu vo

veci samej poukázal na to, že manželstvo s odporkyňou uzavrel po trojročnej známosti. Po niekoľkých
rokoch spolužitia, najmä po narodení detí sa začali medzi ním a odporkyňou prejavovať vážne názorové
a povahové rozdiely. Do ich partnerského vzťahu zasahovala matka odporkyne, jej častá prítomnosť v
ich domácnosti narušovala intimitu a suverenitu rodiny. Navrhovateľ sa postupne cítil vytesnený z role
otca a manžela a jeho úloha bola zúžená na zabezpečenie rodiny po materiálnej a finančnej stránke.

Časom nadobudol podozrenie, že „podivné“ názory a praktiky manželky môže spôsobovať duševná
porucha alebo choroba; sám vyhľadal aj pomoc psychológa aby sa poradil, ako situáciu domá zvládnuť.
Konflikty odporkyne so susedmi, pedagógmi a lekármi sa začali vyostrovať v roku 2012, situáciu riešil
za spolupráce s ÚPSVaR Brezno. Navrhovateľ poukázal na to, že po prehĺbení manželskej krízy v
auguste 2012 odišiel zo spoločnej domácnosti, v septembri 2012 sa do spoločnej domácnosti vrátil a s
odporkyňou sa pokúšali manželský vzťah obnoviť. Po niekoľkých týždňoch sa správanie matky a starej

matky vrátilo do starých koľají a situácia sa zhoršovala. Dňa 24.12.2012 odporkyňa s maloletými deťmi
odišli bývať k matke odporkyne, k deťom mal obmedzený prístup. Medzičasom boli maloleté deti na
základe predbežného opatrenia umiestnené v krízovom stredisku. Od uvedenej doby sa mu odporkyňa
vyhýba, po čase odlúčenia jeho city voči odporkyni ochabli a ostala mu len snaha pomôcť jej aby si
uvedomilasvojuchorobuapodstúpilaliečbu. Pripodanínávrhunazvereniedetímalsnahuozachovanie

rodiny a dobro detí. Pestoval nádej, že po liečbe odporkyne by mohli opäť normálne žiť. Odporkyňa ale
touto jeho snahou opovrhuje, ovplyvňuje deti a vštepuje im nereálne názory na neho. Vyjadril názoru,
že manželstvo je hlboko rozvrátené, nevie si predstaviť, že by s ňou dokázal žiť v jednej domácnosti.

Okresný súd Brezno svojim uznesením č.k. 2P/112/2013-15 zo dňa 24.6.2013 po zistení, že na tunajšom

súde je pod sp.zn. 8P/248/2012 je vedené konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletým deťom, ktoré konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia trestného konania rovnako
rozhodoloprerušeníkonaniadoprávoplatnéhoskončeniakonaniazačatéhovyšetrovanímnaOkresnom
riaditeľstve PZ Brezno, odbor kriminálnej polície pod č. ČVS-135/OVK-BR-2013.

Vyšetrovateľ OR PZ v Brezne svojim uznesením ČVS-ORP-135/OVK-BR-2013 zo dňa 19.9.2013 trestné
stíhanie začaté za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods.1 písm.a/, písm.b/ Trestného
zákona zastavil, lebo skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia
uznesenia o zastavení trestného stíhania vyplýva, že v trestnom konaní bolo ustálené, že výchova zo
strany rodičov maloletých detí a to matky V. L. a otca K. L. a starej matky A. Q. bola hyperprotektívna a

ochranárska, čo však neznamená, že to rodičia robili zámerne a cielene; skôr naopak, mali voči deťom
skôr ochranársky neprimeraný postoj a nikdy by im zámerne neubližovali. Naopak, snažia sa ich až
neprimerane chrániť. Takýmto spôsobom výchovy však v žiadnom prípade nešlo o také zaobchádzanie,
ktoré by sa vyznačovalo vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti s istou trvalosťou, ktoré by maloleté deti
pociťovali ako príkorie a ktoré by ovplyvňovali ich obvyklý spôsob života, aj keď výchovné postupy oboch

rodičov neboli optimálne. Konanie matky, otca a starej matky maloletých detí nebolo takého rozsahu a
charakteru, že by naplnilo základné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods.1 písm.a), písm.b) Trestného zákona a ani iného trestného činu uvedeného v osobitnej
časti trestného zákona.

Po zastavení trestného konania súd nariadil termín pojednávania na deň 5.2.2014, pred otvorením
pojednávania zistil, že navrhovateľ obnovenie manželského spolužitia nepripúšťa. Uviedol, že
medzičasom nadviazal inú známosť, obnovenie manželského spolužitia je pre neho nočnou morou.
Odporkyňa poukázala na to, že obnovenie manželského vzťahu zvažovala, ak však majú trpieť maloleté
deti, ďalej to nepôjde. Nič, čo bolo uvedené v návrhu sa nepotvrdilo, bola krivo obviňovaná ako vo vzťahu

k rozvodu tak aj vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas
do rozvodu manželstva.

S prihliadnutím na zistenie súdu, že v súbežne vedenom konaní o úpravu výkonu rodičovských práv
a povinností k maloletým deťom súd na čas do rozvodu manželstva nariadil znalecké dokazovanie,

súd konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
manželstva prerušil do doby doručenia znaleckého posudku v znaleckom dokazovaní nariadenom v
konaní 8P/248/2012.Potom, ako odpadol dôvod prerušenia konania súd nariadil pojednávanie na deň 19.9.2014, vykonal
dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi obsiahnutými v súdnom spise,
pripojenom opatrovníckom spise o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na

čas do rozvodu manželstva (sp.zn. 8P/248/2012) a konania o pozastavenie výkonu rodičovských práv a
povinností odporkyni vo vzťahu k maloletým deťom (sp.zn. 2P/11/2013). Súd vykonaným dokazovaním
zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ na pojednávaní žiadal jeho manželstvo s odporkyňou rozviesť s tým, aby vo veci úpravy

výkonu rodičovských práv a povinností bolo rozhodnuté tak ako v konaní 8P/248/2012. Poukázal na
to, že s odporkyňou žijú oddelene 21 mesiacov. V posledných rokoch manželstva bola ich komunikácia
ťažká, ohľadne základných vecí týkajúcich sa rodiny sa vôbec nevedeli dohodnúť. K ukončeniu
partnerského spolužitia došlo začiatkom roku 2013, kedy odporkyňa s maloletými deťmi odišla zo
spoločnej domácnosti a následne boli maloleté deti umiestnené do krízového strediska. V čase,
keď on dával návrh na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností nemal záujem sa rozviesť

a chcel manželstvo zachovať. Postupne však dospel k rozhodnutiu, že jeho vzťah s odporkyňou
budúcnosť nemá, odporkyňa trvale odmietala akékoľvek jeho kroky. Od opustenia spoločnej domácnosti
odporkyňou sa navrhovateľ presťahoval k svojej matke. Po podaní návrhu na rozvod manželstva
nadviazal iný vzťah, ktorý trvá a prerástol do partnerského. On s odporkyňou spoločne nehospodári, platí
jej manželské výživné vo výške 200 Eur mesačne. Starostlivosť o maloleté deti spoločne zabezpečovali

do24.12.2012,následnestarostlivosťomaloletédetido16.1.2013zabezpečovalaodporkyňa.Následne
boli maloleté deti umiestnené do starostlivosti krízového strediska a jemu boli deti odovzdané do
starostlivosti na základe predbežného opatrenia dňa 16.4.2014. V starostlivosti o maloleté deti mu
pomáha jeho matka. Pokiaľ ide o dôvody rozvodu manželstva poukázal na to, že ich spolužitie s
odporkyňou bolo značne v dominancii odporkyne a jej matky, on bol vytesnený do úlohy živiteľa rodiny;

do výchovy detí a do rozhodovania bol veľmi málo pripúšťaný. Toto dlho toleroval, v súčasnosti ale toto
spolužitiezhodnocujeakosvojuveľkúživotnúchybu.Obnoveniemanželskéhospolužitianeprichádzado
úvahy; s odporkyňou ale chce nájsť spoločnú reč čo sa týka výchovy maloletých detí. Jeho rozhodnutie
podať návrh na rozvod manželstva rozhodujúcim spôsobom ovplyvnil odchod odporkyne zo spoločnej
domácnosti a jej odmietanie spolupráce s odborníkmi ako aj ním samým za účelom riešenia problémov.

Odporkyňa na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu zdôraznila, že s rozvodom manželstva
nesúhlasí, pre prípad rozvodu manželstva žiada maloleté deti zveriť do svojej starostlivosti,
navrhovateľovi určiť vyživovaciu povinnosť vo výške 200 Eur mesačne na mal. Y. a 150 Eur mesačne
na maloletú V.. Úpravu styku ponechala na úvahu súdu. V rámci svojej výpovede odporkyňa uviedla, že

s rozvodom manželstva nesúhlasí, nakoľko manželstvo bolo uzavreté cirkevným spôsobom v kostole.
Vo vzťahu k rozvodu manželstva uviedla, že k tejto situácii by nebolo došlo, pokiaľ by sa navrhovateľ
o rodinu staral tak ako treba, on viac času venoval svojim koníčkom ako rodine, nekorešpondoval s
cirkevnou a kresťanskou výchovou, bol orientovaný na liberálnejšiu stranu. Ona si predstavovala, že jej
navrhovateľ bude pomáhať v starostlivosti o maloleté deti, on však trávil väčšinu času v dychovke. Ona

sa snažila navrhovateľovi koníčky tolerovať, u nej však nebola možnosť, aby si mohla s kamarátkami
niekam zájsť a to z dôvodu služobnej cesty alebo dychovky navrhovateľa. Ona by sa o obnovenie
manželského spolužitia pokúsila a to najmä z dôvodu, že maloleté deti chcú kompletnú rodinu. Zo
spoločnej domácnosti odišla z dôvodu, že navrhovateľ na Vianoce 2012 nezabezpečil rodinu tak ako
treba, po finančnej stránke, čo sa týka potravín. Ona nemala čo dať deťom na štedrú večeru. Manželské

spolužitie následne neobnovili, jej city voči navrhovateľovi sú v súčasnosti zmiešané, neočakávala od
neho podraz, ktorý spravil. Mala ho rada, teraz je tam ale trochu bariéra, nevie, čo môže on navrhovateľa
očakávať. City sú v súčasnosti neutrálne. Je pravdou, že od decembra 2012 s navrhovateľom spolu
nežijú a spoločne nezabezpečujú starostlivosť o maloleté deti. Od uvedenej doby je ona prakticky
bez príjmu a jej príjem spočíva v manželskom výživnom. Ona je ochotná navrhovateľovi odpustiť a

pokračovať v manželstve normálne ďalej; ak by bol navrhovateľ kresťan, dokázal by odpustiť aj on a
priateľku by zanechal. Pre prípad rozvodu maloleté deti žiadala zveriť do svojej starostlivosti, otec deťom
nikdy neopral, neožehlil pomoc deťom v ich aktivitách striktne odmietal, viac sa venoval svojim koníčkom
ako samotným deťom. Pokiaľ ide o znalecké posudky vypracované v opatrovníckom konaní poukázala
na to, že sú tam účelovo vykonštruované veci, ktoré vykonštruoval navrhovateľ a jeho matka. Odporkyňa

uviedla, že ona príjem nemá, len manželské výživné, je nemajetná.

Kolízny opatrovník vo vzťahu k úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na
čas po rozvode manželstva navrhol maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazaťprispievaním primeraného výživného. Navrhol, aby rodičia maloletých deti boli povinní podrobiť sa
poradenskému procesu a aby matka bola povinná podrobiť sa poradenstvu u ňou vybraného psychológa
za účelom nadobudnutia a rozšírenia rodičovských schopností. Navrhol upraviť styk matky s maloletými

deťmi v rozsahu ako bol upravený v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv vedených pod sp.zn.
8P/248/2012.

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa X.X.XXXX v F., ktoré je zapísané v knihe manželstiev

matričného úradu F., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX pod poradovým číslom XX. Z manželstva
pochádzajú dve maloleté deti, mal. syn Y., nar. XX.X.XXXX a maloletá dcéra V., nar. XX.X.XXXX. Z
návrhu a listinných dôkazov vyplýva, že účastníci konania sú slovenskí štátni občania, u oboch ide o
manželstvo prvé. Posledným spoločným bydliskom účastníkov konania je F., V. XXXX/XX.

Navrhovateľ je zamestnancom obchodnej spoločnosti VONSCH s.r.o. so sídlom v Brezne, od januára

2013 je zaradený ako vedecko-výskumný pracovník na plnenie výskumnej úlohy pre grant a z toho
dôvodu dosahuje vyšší príjem, ako by dosahoval podľa svojho pôvodného pracovného zaradenia. Svoje
pracovné úlohy sa snaží plniť svedomite aj keď je zrejmé, že rodinné problémy negatívne vplývajú na
pracovnú pohodu a tým aj na výkonnosť. Jeho priemerný čistý mesačný príjem za rok 2013 predstavuje
1.076,14 Eur, v čase rozhodovania súdu zásadná zmena pomerov vo vzťahu k príjmu navrhovateľa

nenastala.

Odporkyňa je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 8.1.2013, dávky v hmotnej núdzi ani
ďalšie sociálne dávky nepoberá, naposledy poberala rodičovský príspevok v období od júna 2005
do marca 2007. Podľa vlastného vyjadrenia v čase rozhodovania súdu jej navrhovateľ prispieva

manželským výživným vo výške 200 Eur mesačne.

Mesto Brezno v rámci sociálneho zisťovania prešetrilo pomery na strane rodičov, ktorí obaja prejavili
záujem o zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti. Pomery na strane oboch rodičov sú vhodné
na návrat detí do rodinného prostredia, spornou je otázka, komu budú maloleté deti zverené, ak nedôjde

k obnove vzťahu medzi rodičmi. Je možné zvážiť striedavú starostlivosť alebo prihliadnuť na názory detí.

MUDr. Adelhaida Kuzmiaková v správe uviedla, že matka bola v jej ambulancii dňa 27.6.2012 a
následne v mesiaci júl 2012, 2x v mesiaci august 2012 a v októbri a v novembri 2012. Bolo prevedené
psychologické vyšetrenie so zameraním na psychoticizmus, organicitu a intelekt. Podozrenie na

schizofréniu potvrdené nebolo. Vo vzťahu k predpokladom poskytovania starostlivosti o maloleté deti sa
psychiatrička nevyjadrila, uviedla, že toto je záležitosťou súdnoznaleckého posudku.

Na výzvu súdu MUDr. Ivanová uviedla, že v jej ambulancii bola matka 1x psychiatricky vyšetrená dňa
29.7.2013 s diagnózou úzkostná porucha. Na psychiatrickej kontrole bola 24.10.2013 a 26.11.2013.

Nakoľko frekvencia ambulantných kontrol je veľmi sporadická a nejedná sa z pohľadu psychiatričky o
závažnú duševnú poruchu, je relevantné, aby matku maloletých detí vyšetril súdny znalec z odboru
psychiatrie. Z troch vyšetrení, z toho dvoch kontrol psychiatrička nemôže relevantne posúdiť aktuálny
psychický stav matky maloletých detí a nevie sa vyjadriť k schopnosti výchovnej vo vzťahu k maloletým
deťom.

Okresný súd Brezno v konaní vedenom pod sp.zn. 2P/11/2013 svojim rozsudkom zo dňa 19.9.2014
odporkyni nepozastavil výkon rodičovských práv a povinností k maloletým deťom, nakoľko dospel k
záveru, že takéto pozastavenie nie je v záujme maloletých detí. Rozsudok doposiaľ právoplatnosť
nenadobudol.

Okresný súd Brezno v konaní vedenom pod sp.zn. 8P/248/2012 svojim rozsudkom upravil výkon
rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva, maloleté deti zveril
na čas do rozvodu manželstva do osobnej starostlivosti otca a matku zaviazal prispievaním výživného vo
výške 27,13 Eur mesačne. Zároveň upravil styk matky s maloletými deťmi, a to za prítomnosti otca. Súd

taktiež uložil maloletým deťom a rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu u psychológa
ÚPSVaR Brezno a zároveň matke maloletých detí uložil povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu
- rodičovskej terapii v špecializovanom zariadení podľa jej výberu. Rozsudok doposiaľ právoplatnosť
nenadobudol.Uznesením Okresného súdu Brezno, č.k. 2PPOm/1/2013-5 zo dňa 15.1.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 15CoPm/1/2013-71 zo dňa 7.2.2013 bolo nariadené predbežné

opatrenie, na základe ktorého boli maloleté deti dňa 16.1.2013 odovzdané do starostlivosti Krízového
strediska Amoret v Lučenci.

Uznesením Okresného súdu Brezno, č.k. 8P/248/2012-551 zo dňa 5.2.2014 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k. 14CoP/20/2014-574 zo dňa 13.3:2014 bolo predbežné

opatrenie (2PPOm/1/2013-5) zrušené; dňom právoplatnosti rozhodnutia boli maloleté deti odovzdané
do starostlivosti otca pričom súd matke a starej matke maloletých detí zo strany matky nariadil zdržať sa
akéhokoľvek styku s maloletými deťmi, okrem osobitne upraveného. Pobyt maloletých detí v krízovom
stredisku bol ukončený dňom 16.4.2014, kedy boli maloleté deti odovzdané do starostlivosti otca.

Súd sa v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým

deťomnačasporozvodemanželstvapodrobneoboznámilsvykonanýmdokazovanímvkonaníuúpravu
výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva ako aj s dokazovaním v konaní
o pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností. V konaní 8P/248/2012 bolo vykonané rozsiahle
dokazovanie, výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, súd oboznámil listiny obsiahnuté v
súdnom spise, nariadil znalecké dokazovanie a vyslúchol ustanovených znalcov.

Znalkyňa MUDr. Mária Martinove, PhD. z odboru zdravotníctvo - psychiatria v záveroch svojho
znaleckého posudkuč.XX konštatuje, že matka maloletých detí trpí duševnou poruchou v zmysle
psychózy, jedná sa o diagnózu Bludová (paranoidná) porucha; ide o perzekučne - kverulačnú formu.
Hlavným bludným presvedčením je prenasledovanie a ubližovanie jej a jej deťom zo strany najbližšej

rodiny a okolia. Obsahovo sú uvedené bludy v medziach vcelku reálnych možností, nie sú fantastické,
preto chorá neraz dokáže svoje okolie presvedčiť o ich pravdivosti. Nebezpečnými sa javia jej fyzické
útoky voči okoliu. Paranoidne perzekučné obsahy myslenia ovládajú vedomie chorej a táto koná pod
ich vplyvom, energicky bojuje a obhajuje svoje bludné presvedčenia. Matka maloletých detí toho času
nie je schopná a toho času (10.11.2012 - dátum vypracovania posudku) ani spôsobilá zabezpečovať

zdravý, všestranný vývoj svojich detí. Osobnosť matky je psychoticky alterovaná, priebeh a prognóza
takejto poruchy nie je priaznivá, chorá nedokáže korigovať svoje bludné presvedčenia. Hospitalizácia a
psychiatrickáliečbamatkymaloletýchdetíjenutná,ibapsychologickéopatreniavtomtoštádiuochorenia
nie sú účinné a heteroagresívne správanie sa matky maloletých detí môže byť nebezpečné pre okolie a
spoločnosť. Podľa výsledkov dosiahnutých liečbou bude potrebné v budúcnosti zvážiť pozbavenie alebo

obmedzenie jej spôsobilosti na právne úkony.

Vo vzťahu k otcovi maloletých detí znalkyňa konštatuje, že jeho psychický stav nie je chorobne
zmenený, intelektové schopnosti má v hornom pásme priemeru, osobnosť je diferencovaná, bez
psychotickej alterácie. Vo vnímaní a myslení znalkyňa nezistila chorobné zmeny. Z psychiatrického

hľadiska navrhovateľ netrpí psychotickou chorobou a ani poruchou. Otec maloletých detí je spôsobilý
zabezpečovať zdravý, všestranný vývoj maloletých detí; netrpí psychickou chorobou a ani poruchou,
ktorá by ho robila nespôsobilým pre zabezpečenie kompletnej starostlivosti o maloleté deti. Z diagnostiky
otca maloletých detí vyplýva, že u neho bolo zistené zneužívanie alkoholu (DgF 10.1) a škodlivé hranie
na PC (Dg 63.0). Vo vzťahu k zneužívaniu alkoholu znalkyňa uvádza, že ide o zdravie poškodzujúce,

škodlivéužívanie,excesívnepitie,znakyrozvinutejzávislostizistenéneboli.JehohranienaPCmáznaky
škodlivého hrania, bez prejavov rozvinutej závislosti a negatívneho dopadu na fungovanie navrhovateľa
v sociálnej a finančnej oblasti.

Podľa znaleckého posudku znalkyne PhDr. Štefánie Stanislavovej č.X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX

matka maloletých detí je pravdepodobne už dlhšiu dobu psychicky chorá a neliečená, resp. liečbu
odmietajúca. Jej výchovné pôsobenie je tomu podriadené - ochrániť deti a seba pred domnelým
ubližovaním, prenasledovaním, aj ich liečbu berie do vlastných rúk. Robí to dominantne, razantne až
násilne. Deti boli dlhodobo vedené k nedôverčivosti najskôr k cudzím ľuďom, neskôr aj k najbližším,
ktorí pre nich a ich matku prestavujú matkou implantovanú najväčšiu hrozbu. To má značne negatívny

vplyv na ich ďalší psychosociálny vývin. Môžu mať pocit, že žijú v neistom, nepriateľskom svete.
Nerozvíja sa u nich primeraná sebadôvera, sebaistota, sebestačnosť a autonómia, dva hlavné kroky
k dospelosti. Deti sú matkou nútené prijať jej názorovú verziu takmer na čokoľvek, vrátane názoru
na otca, čo prehlbuje uvedené negatívne dôsledky. Ani jedno z detí už neoponuje. Dôvodov je viac- strach z matkinej reakcie, vyhnutie sa konfliktu, výčitkám alebo aby mali pokoj. Možné je aj „slepé“
prijatie matkiných názorov ako správnych, čo má značne negatívny vplyv na ďalší psychosociálny
vývin detí a teda i tvorbu vzťahov k rodičom. Deťmi deklarovaný negatívny vzťah k otcovi nevyjadruje

ich názor. Je opakovanie matkou dlhodobo indukovaných názorov a postojov vychádzajúcich z jej
bludného. V poslednom období boli vyhrotené odchodom otca zo spoločnej domácnosti, čo matka
využila na „objektivizáciu“, že otec sa o nich skutočne nestará, nevenuje sa im. Vzhľadom na psychoticky
alterovanú osobnosť matky táto nie je schopná, ani spôsobilá plnohodnotne vychovávať maloleté deti
a zabezpečiť m starostlivosť. Znalkyňa zároveň v znaleckom posudku poukázala na skutočnosť, že

maloleté deti sú vo vzťahu k rodičom významne manipulované svojou matkou, jej chorobne zmeneným
myslením a vnímaním reality. Matkin spôsob výchovy, jej stály tlak na prirodzený zdravý vývin. Sú
vedenéknekritickémuprijímaniuvýchovnýchpostojovmatky,čonegatívneovplyvňujetvorbuichpotrieb,
samostatnosť, autonómnosť, schopnosť prebrať zodpovednosť za svoje konania, tvorbu názorov a
efektívnu socializáciu v užšom i širšom sociálnom kontexte. Bez hospitalizácie, psychiatrickej liečby a
následne priebežnej, pravdepodobne doživotnej ambulantnej liečby matka nie je spôsobilá vychovávať

a starať sa o deti. Aj po hospitalizácii je nutný stály sociálny dohľad nad rodinou vzhľadom na prognózu
ochorenia matky, ktoré je aj pri liečbe ťažšie ovplyvniteľné. Pri aktuálnom riešení problému rodiny je
v prípade potreby vhodné na nevyhnutne krátku dobu odlúčenie detí od matky riešiť ich promptným
umiestnením v sociálnom zariadení.

Vo vzťahu k predpokladom navrhovateľa znalkyňa konštatuje, že otec je spôsobilý deti plnohodnotne
vychovávaťazabezpečiťimvšestrannústarostlivosť.Mánatovhodnéosobnostnépredpoklady,jenutné
aj s pomocou odborného vedenia pomôcť jemu aj deťom správne vnímať situáciu v rodine, porozumieť
súvislostiam tak, aby porozumeli, čo sa s matkou deje, pochopili, že maminka sa musí liečiť aby bola
dobrou maminkou.

MUDr. Ján Konôpka, znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria vo svojom
znaleckomposudkuč.XX/XXXXkonštatoval,žematkamaloletýchdetítrpívaktuálnomobdobí(5.7.2014
-dátumvypracovaniaznaleckéhoposudku)psychickouchorobouatoindukovanoupsychózou-bludnou
s paranoidne perzekučnou symptomatikou. Ide o perzekučne - kverulačnú formu, kde sa bludné

presvedčenia systematizujú a aj naďalej rozvíjajú do pre ňu logického celku s bludným presvedčením, že
jej a jej deťom bolo a je ubližované najprv zo strany otcovej rodiny a neskôr aj okolia. Tieto presvedčenia
aj naďalej ovládajú obsahy myslenia probandky, ovplyvňujú jej konanie a probandka koná pod ich
vplyvom. Týmito presvedčeniami je matka maloletých detí indukovaná duševne chorou matkou (s ktorou
žije v spoločnej domácnosti), a tieto sú jej matkou stále udržiavané a podporované, až ich probandka

nekriticky zobrala za svoje a stotožnila sa s nimi. Matka maloletých detí trpí v aktuálnom období
psychickou chorobou a to indukovanou psychózou - bludnou s paranoidne perzekučnou symptomatikou,
tak, ako to zistila MUDr. Mária Martinove, PhD. vo svojom znaleckom posudku č.XX/XXXX, ktorá ju
robí nespôsobilou pre zabezpečenie kompletnej starostlivosti o maloleté deti. Vzhľadom na to, že sa do
terajšieho obdobia nepodrobila adekvátnej liečbe, ktoré si toto ochorenie vyžaduje, ochorenie pretrváva,

je stále udržiavané a podporované duševne chorou matkou, s ktorou matka maloletých detí žije v jednej
domácnosti. Matka a takisto ani dcéra nie sú schopné sami korigovať svoje správanie bez adekvátnej
liečby. Psychiatrickým vyšetrením starej matky maloletých detí A. Q. znalec zistil, že táto trpí na duševné
ochorenie typu psychózy - Bludová porucha, perzekučne - kverulačná forma.

Súdna znalkyňa z oboru psychológia, PhDr. Marta Halašová, PhD. na otázku či je matka spôsobilá
maloleté deti plnohodnotne vychovávať, zabezpečovať im starostlivosť konštatuje, že matka je v
súčasnosti schopná plnohodnotne vychovávať svoje maloleté deti, zabezpečovať im starostlivosť za
predpokladu, že bude priebežne navštevovať program rodičovskej terapie a poradenstva a pokračovať
v nastavenej psychiatrickej liečbe. V jej súčasnom psychickom stave a štruktúre osobnosti je v tejto

súvislosti pozitívny potenciál a tiež riziká. Pozitívny potenciál spočíva v jej starostlivosti o deti od
ich narodenia, v oddanosti svojim deťom v úsilí zabezpečiť ich zdravý vývin podľa jej najlepších
úmyslov, v schopnosti stimulovať vývin maloletých detí, v snahe udržať rodinu kompletnú a v
rozhodnutí neopakovať svoje chyby. Matka, hoci sa javí ako menej rodičovsky zrelá, má emócie
pod kontrolou je stála a racionálna. Je biologickou matkou maloletých detí, má svoje deti rada,

sú stredobodom jej života. Až doteraz sa snažila starať o svoje deti ako najlepšie vedela, pričom
uznáva niektoré svoje chyby vo výchove (prílišná ochrana detí, úzky kontakt detí s rovesníkmi,
vnímanie okolia ako nevľúdneho až škodiaceho). Riziká u matky predstavuje strnulosť, formalizmus,
rigidita, tentencia reagovať na záťaž alebo komplikácie pri riešení životných úloh psychosomatickoupodráždenosťou, vzrušenosťou, nepokojom. Písomná produkcia matky svedčí o tom, že sa ľahko
stáva prestimulovaná a provokovaná. Písomná produkcia má paranoidno-kverulačný charakter. Prejav
akcentovaný, exaltovaný, agitovaný, s perseveráciami, naznačená tendencia podozrievať, ultimatívne

hodnotiť, posudzovať, kritizovať, preceňovať svoje kompetencie. Osobnostná štruktúra a výchovné
tendencie (postoje, názory, stereotypy) matky a starej matky sú takmer totožné, čo svedčí o ich úzkom
vzťahu a o tom, že sa ešte nerealizovala separácia dcéry od matky, ktorá je v dospelosti kľúčová pre
rozhodovanie o vlastnej životnej ceste. Aj v tomto kontexte možno rozumieť pocitom otca maloletých
detí, ktorý si mohol pripadať v situácii takmer stálej prítomnosti starej matky v rodine ako nadbytočný,

zbytočný, neefektívny, nenáležitý, nehodný až nebezpečný prítomnosti detí. Napriek svojej dobrej
vôli a ochote pomôcť stará matka z matkinej strany obsadzovala priestor, ktorý náležal otcovi. Matka
maloletých detí bola a je na svoju matku príliš naviazaná po psychotraume odchodom svojho otca v
jej detstve. Táto úzka väzba jej nedovoľovala slobodne uzatvárať svoje vzťahy v rodine asi v širšom
sociálnom okolí. Pre matku je dôležité určiť vlastnú stratégiu vyrovnávania sa so životnými úlohami,
vrátane výchovy detí a starostlivosti o ne, viac kontrolovať svoje úsilie, vyhýbať sa rizikám konfrontácie

s okolím, mať viac láskavej trpezlivosti a pochopenia pre partnera.

Obsahom opatrovníckeho spisu sú znalecké posudky, ktoré vypracovali znalci ustanovení vo vyššie
uvedenom trestnom konaní vedenom pre OR PZ Brezno.

Znalkyňa Mgr. Eleonóra Kúdelková v závere svojho znaleckého posudku č.XX/XXXX (psychologické
posúdenie maloletého Y. L.) konštatuje, že maloletý netrpí žiadnou traumou, ktorá by vyplývala z
hyperprotektívneho konania jeho rodičov voči nemu alebo konania starej matky. Ide o hyperprotektívnu
a ochranársku výchovu zo strany matky a starej matky, ktorá vyplýva aj z naznačených zdravotných
problémov v útlom veku, ktoré rodičia doposiaľ riešia ochranárskym spôsobom. Vedú deti k

nesamostatnosti, k hypochondrickému spracovávaniu svojich pocitov a aj k istej sociálnej izolovanosti,
ktoré vníma skôr okolie ako samotné deti, čo však neznamená, že to rodičia robia zámerne a cielene.
Skôr naopak, majú voči deťom skôr ochranársky neprimeraný postoj a nikdy by im zámerne neubližovali.
Deti cítia, že ich nesmierne milujú, nie naopak. Maloletý nedokáže výchovné pôsobenie rodičov voči
nemuhodnotiťčivnímaťkriticky.Natakútovýchovujezvyknutýatohočasumuajvyhovuje.Umaloletého

ide o dieťa nadpriemerne inteligentné, vnímanie hĺbavé, skôr introvertne zamerané, emočne vrelé a
dostatočne rodičmi doposiaľ sýtené. Dieťa má vysoko rozvinutý zmysel pre morálno-etické normy,
zmysel pre spravodlivosť, pre pozitívne vnímanie svojho okolia, zmysel pre dobro, lásku a disciplínu.
Toho času stratil pocit istoty a bezpečia v rodine tým, že si rodičia prestali rozumieť, že sa rozišli a
najväčšou záťažou preňho je, že je odlúčený od svojich rodičov. Pokiaľ ide o výchovu rodičov znalkyňa

uviedla, že každá výchova dokáže vývin osobnosti dieťaťa do značnej miery ovplyvniť. Hyperprotektívna
výchova ovplyvňuje dieťa tak, že sa často stáva v dospelosti nesamostatným jedincom a sociálne
nezrelým a často submisívnym. No zatiaľ napriek všetkým nástrahám je dieťa dostatočne sebavedomé,
pozná svoju cenu, čo znamená, že v tomto ohľade je rodičmi dostatočne povzbudzovaný, v práci dosť
samostatný, čo je tiež pozitívom zo strany rodičov. Maloletý Y. netrpí žiadnou psychotraumou, zo strany

rodičov a starej matky nešlo v žiadnom prípade o také zaobchádzanie voči maloletému, ktoré by sa
vyznačovalo vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti s istou trvalosťou, ktoré by pociťoval ako príkorie.
Rodičia a ani stará matka maloletému nespôsobovali také duševné bolesti, ktoré by mohli ovplyvniť jeho
spôsob života, ktoré by trvali dlhší čas. U maloletého zatiaľ nebolo zistené ani indukované paranoidné
vnímanie okolitého sveta; maloletý vníma okolitý svet primerane a hyperprotektívne postoje matky voči

nemu vníma ako prirodzené.

Vo vzťahu k psychologickému posúdeniu maloletej V. L. znalkyňa Mgr. Eleonóra Kúdelková konštatuje,
že maloletá netrpí žiadnou traumou, ktorá by vyplývala z konania jej rodičov. V čase vypracovania
znaleckého posudku však odlúčením rodičov trpí emočným strádaním. Zatiaľ sa vyvíja harmonicky,

doposiaľ bolo maloleté dieťa dostatočne emočne sýtené, je extrovertné, komunikatívne, otvorené, povie
čo si myslí, citovo ukázané, vedené k zodpovednosti aj ku konvencii. Je dostatočne prispôsobená a
ochotná pre spoluprácu. Toho času emočne stráda, čo ju zneisťuje, dieťa stratilo pocit istoty a bezpečia
v rodine, čo má za následok prežívanie vnútornej neistoty, strachu z toho, že sa nedostane domov,
že stráca matku, obavy z budúcnosti. Táto situácia neprispieva k optimálnemu psychickému vývinu.

V rodine bola maloletá vedená k pravdivosti, dobru a zodpovednosti, dieťa sa drží toho, čo prežíva,
toho, čo sama zažila a aj sama si to spravovala. Vzhľadom na nízky vek nedokáže ešte objektívne
posúdiť napr. vzťahy, konflikty medzi rodičmi. Vo vzťahu na otázku, či doterajší spôsob života mohol
negatívne ovplyvniť osobnosť maloletej znalkyňa konštatuje, že negatívne charakteristiky sú u maloletejzatiaľ nevýrazné. Maloletá v súčasnosti netrpí žiadnou poruchou, podkladom ktorej by mohla byť prežitá
psychotrauma,traumatizujúcizážitokjepreňulenodlúčenieodrodinyaumiestnenievdetskomdomove.
Správanie rodičov a starej matky voči maloletej nebolo ani hrubé, ani bezcitné ani také, ktoré by ona

pociťovala ako príkorie. Ani rodičia maloletej, ani jej stará matka A. Q. nespôsobovali maloletej žiadne
duševné bolesti, ktoré by ovplyvňovali jej obvyklý spôsob života a ktoré by trvali dlhý čase, aj keď
výchovné postupy rodičov neboli optimálne, pričom podľa dokumentácie zo strany otca išlo skôr o menší
záujem o výchovu detí a u matky o hyperprotektívnu výchovu a zvýšenú podozrievavosť voči okoliu; toto
dieťa nepociťovalo ako svoju ujmu alebo nejakú záťaž.

Znalkyne MUDr. Ivica Mitríková Kmečová a MUDr. Terézia Rosenbergerová v znaleckých posudkom
vypracovaných v trestnom konaní, č. posudkom XX/XXXX a XX/XXXX konštatujú u maloletého Y. L.
duševnú poruchu - Iné poruchy emócii v detstve s úzkostnými prejavmi, ktorá vzniká na podklade
určitej predispozície, ktorá je vrodená a vytvára terén, na podklade ktorého pod vplyvom vonkajších
psychologických faktovo dochádza k rozvoju úzkostnej symptomatiky. Medzi vonkajšie faktory u

maloletého možno radiť aj konanie jeho matky a starej matky zo strany matky Doterajší spôsob
života maloletého v jadrovej rodine sa spolupodieľal na vzniku uvedenej poruchy, ale pri eliminácii
vonkajších činiteľov (konanie matky a starej matky) tak, ako sa to už deje jeho umiestnením v krízovom
stredisku pri jeho dostatočných vnútorných adaptačných mechanizmoch táto porucha ustúpi a znalci
nepredpokladajú vznik trvalých následkov v zmysle duševnej choroby alebo poruchy. U maloletej V.

L. znalkyne zistili duševnú poruchu - Hyperkinetickú reakciu v detstve NS. Táto porucha vzniká na
podklade určitej predispozície (genetickej ako aj neurotransmiterovej nerovnováhy v určitých oblastiach
mozgu) a jej vznik nesúvisí s preverovaným trestným činom. Znalkyne konštatujú, že doterajší spôsob
životamaloletejvjadrovejrodineneboloptimálny,prijejdostatočnýchadaptačnýchmechanizmochzatiaľ
neviedol k vzniku nejakej trvalej duševnej poruchy a teda ani trvalej ujmy na zdraví.

Znalec Ján Konôpka na pojednávaní dňa 4.9.2014 zotrval na záveroch znaleckého posudku, pričom vo
vzťahu k skutočnosti, že MUDr. Ivanová, ktorú matka maloletých detí navštevuje, znalcom konštatovanú
chorobu nezistila, uviedol, že mal na vyšetrenie dostatok času a podkladov, pričom iné osoby, ktoré toľko
času nemajú a môžu byť aj lekármi a nemajú ani poklady ktoré mal on, môžu pri stretnutí s matkou a

starou matkou dôjsť k nesprávnym záverom; mimo týchto veci sa človek môže javiť ako úplne duševne
zdravý. Na otázku, či súčasný zdravotný stav matky maloletých detí je závažnou prekážkou pre výkon
rodičovských práv a povinností výslovne uviedol, že je prekážkou iba v prípade, ak by boli deti matke
zverené do osobnej starostlivosti. Pripustil stretávanie sa matky s maloletými deťmi, odporučil pre takéto
stretnutia prítomnosť tretích osôb, postačí prítomnosť otca maloletých detí. K možnej adekvátnej liečbe

matky maloletých detí je podľa jeho názoru najdôležitejším krokom odlúčenie submisívnej osoby, ktorou
je matka maloletých od dominantnej osoby, ktorou jej jej matka a nasadená antipsychotická liečba.
Liečba matky na to, aby mohla s deťmi sama fungovať by závisela od jej spolupráce a môže trvať tri až
šesť mesiacov, prípadne niekoľko rokov.

Znalkyňa PhDr. Marta Halašová v rámci svojej výpovede zotrvala na záveroch znaleckého posudku
vrátane konštatovania, že matka maloletých detí je spôsobilá plnohodnotne zabezpečovať výchovu
maloletých detí za predpokladu, že absolvuje príslušný poradenský proces a bude pokračovať v
nastavenej psychiatrickej liečbe. Y. maloletých detí má potenciál byť dobrou matkou; znaleckými
posudkami sa nezistilo, že by bola na výchove detí alebo na deťoch spôsobila škodu. Považuje za

nevyhnutné, aby matka pre plnú rodičovskú kompetenciu dokladovala, že sa podrobuje príslušnej
psychiatrickej liečbe a zároveň že nastúpila program rodičovskej terapie.

Súd v opatrovníckom konaní vykonal dokazovanie aj výsluchom svedkov navrhovaných účastníkmi
konania. Súd konajúc o návrh na rozvod manželstva sa s výpoveďami a tvrdeniami svedkov oboznámil,

v konaní o rozvod manželstva týchto svedkov opakovane aj z dôvodu hospodárnosti nevyslúchal a
zároveň takéto návrhy na vykonanie dokazovania v konaní o rozvod manželstva podané neboli.

Podľa § 22 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov k zrušeniu
manželstva možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoréviedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na nich prihliada. Súd pri
rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu
vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti

prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods.2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,

či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

Podľa § 24 ods.4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,

vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 25 ods. 1-3 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťomsastanesúčasťourozhodnutiaorozvode.Aksarodičianedohodnúoúpravestykusmaloletým
dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to
neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd

obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.

Podľa§62ods.1,2,3,4,5Zákonaorodine,plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa

životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri
určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné

má prednosť pred inými výdavkami rodičov, pri skúmaní schopností, možností, majetkových pomerov
povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods.1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania sú manželmi, z ich
vzťahu pochádzajú dve maloleté deti.

Pokiaľ ide o rozvod manželstva, súd mal z vykonaného dokazovania bez akýchkoľvek pochybností
preukázané, že v minulosti nastal trvalý rozvrat manželských vzťahov; vzťahy medzi manželmi sú
vážne narušené a trvale rozvrátené, manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Manželstvo účastníkov konania v súčasnej dobe nemožnopovažovať za riadny partnerský zväzok. Účastníci konania ako manželia spolu nežijú, spoločne
nehospodária, nezabezpečujú spoločne starostlivosť o maloleté deti a spoločnú domácnosť nevedú. K
rozpadu partnerského vzťahu dochádzalo v priebehu manželstva postupne čo vyvrcholilo opustením

spoločnejdomácnostiodporkyňouvdecembri2012,odktorejdobymanželiapartnerskývzťahneobnovili
a ani sa ho nepokúsili obnoviť. Ani jeden z manželov v súčasnosti v mieste posledného spoločného
bydliska nežije, obaja žijú v domácnosti svojich matiek. V priebehu konania súd z verbálnych ani
neverbálnych prejavov účastníkov konania nezistil ani náznak pozitívnych vzťahov medzi manželmi,
ktoré by pretrvávali; naopak, vzťahy medzi nimi ostávajú naďalej konfliktné najmä pokiaľ ide o ich

názory na spôsob výchovy maloletých detí. Navyše navrhovateľ v priebehu konania o rozvod manželstva
nadviazal iný partnerský vzťah, v ktorom podľa jeho vlastného vyjadrenia mieni zotrvať, manželský vzťah
s odporkyňou nemieni obnoviť.

Za uvedeného skutkového stavu súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní
žiadnu zo svojich spoločenských funkcií, vzťahy medzi manželmi sú tak vážne a trvalo rozvrátené, že

niet nádeje na obnovenie manželského spolužitia. Uvedenému konštatovaniu nebráni ani skutočnosť,
že manželstvo medzi účastníkmi konania bolo uzavreté cirkevnou formou. Cirkevná forma uzavretia
manželstva súdu postupujúcemu podľa predpisov civilného práva nebráni, aby manželstvo účastníkov
konania rozviedol a to najmä s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ obnovenie partnerského
a manželského vzťahu kategoricky odmietol. Pri popisovaných vzťahoch účastníkov konania, absencii

prejavu akéhokoľvek pozitívneho citu, konfliktných vyjadrení, podozrievaní a obviňovaní, nebude rozvod
manželstva ani v rozpore so záujmami maloletých detí. Manželstvo účastníkov konania je tak v
súčasnosti len formálnym zväzkom neplniacim svoje spoločenské funkcie. Z uvedené dôvodu súd
manželstvo účastníkov konania rozviedol, pričom ako dôvod rozpadu manželských vzťahov konštatuje
nezhodu pováh manželov a nezhodu názorov na spôsob manželského spolužitia a na spôsob výchovy

maloletých detí, ktoré nezhody ale sú následkom duševného stavu odporkyne tak ako tento vyplýva zo
znaleckého dokazovania. K definitívnemu odstráneniu možnosti obnovenia manželského spolužitia však
nesporne prispela skutočnosť, že navrhovateľ nadviazal inú známosť, v ktorom vzťahu mieni zotrvať.

Pokiaľ ide o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva súd

vychádzal predovšetkým zo znaleckého dokazovania vykonaného v súbežne prebiehajúcom konaní
o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva.
Zo záverov znaleckých posudkov znalcov z oboru psychiatrie vyplýva, že matka maloletých detí trpí
duševnou poruchou a to Bludovou (paranoidnou) poruchou, o perzekučne - kverulačnou formou (MUDr.
Mária Martinove) resp. indukovanou psychózou - bludnou s paranoidne perzekučnou symptomatikou;

perzekučne - kverulačnou formou (MUDr. Ján Konôpka). U matky sa bludné presvedčenia systematizujú
a aj naďalej rozvíjajú do pre ňu logického celku s bludným presvedčením, že jej a jej deťom bolo a je
ubližované najprv zo strany otcovej rodiny a neskôr aj okolia. Tieto presvedčenia aj naďalej ovládajú
obsahy myslenia matka maloletých detí, ovplyvňujú jej konanie a matka maloletých detí koná pod ich
vplyvom. V rámci znaleckých posudkov znalci uviedli, že

- matka maloletých detí toho času nie je schopná a toho času ani spôsobilá zabezpečovať zdravý,
všestranný vývoj svojich detí (MUDr. Mária Martinove)
- duševná choroba ju robí nespôsobilou pre zabezpečenie kompletnej starostlivosti o maloleté deti
(MUDr. Ján Konôpka)
- bez hospitalizácie, psychiatrickej liečby a následne priebežnej, pravdepodobne doživotnej ambulantnej

liečby matka nie je spôsobilá vychovávať a starať sa o deti (PhDr. Štefánia Stanislavová)
- matka je v súčasnosti schopná plnohodnotne vychovávať svoje maloleté deti, zabezpečovať im
starostlivosť za predpokladu, že bude priebežne navštevovať program rodičovskej terapie a poradenstva
a pokračovať v nastavenej psychiatrickej liečbe (PhDr. Marta Halašová)
Znaleckým dokazovaním, závermi znaleckých posudkov vypracovaných v konaní o úpravu výkonu

rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva mal súd aj v tomto konaní za preukázané,
že matka maloletých detí trpí duševnou chorobou, ktorá jej v súčasnosti bráni poskytovať riadnu
starostlivosť o maloleté deti, nie je spôsobilá maloleté deti bez adekvátnej liečby vychovávať a starať sa
o ne. Za takýchto znaleckých konštatovaní viacerými znalcami a za celé obdobie, za ktoré bol duševný
stav matky znalcami posudzovaný, úvaha, že by mali byť maloleté deti zverené do starostlivosti matky,

neprichádzala do úvahy. Aj keď zo znaleckého posudku znalkyne Halašovej vyplýva, že matka má
potenciál maloletým deťom poskytovať riadnu starostlivosť, toto konštatovanie platí len za predpokladu,
že bude navštevovať program rodičovskej terapie a poradenstva a bude pokračovať v psychiatrickej
liečbe. Zo súdneho spisu vyplýva, že matka v minulosti navštevovala psychiatrickú ambulanciu MUDr.Kuzmiakovej a následne MUDr. Ivanovej; občasnosť týchto psychiatrických vyšetrení ale neodôvodňujú
záver, že by matka maloletých detí v súčasnosti absolvovala adekvátnu psychiatrickú liečbu, jej stav
z psychiatrického hľadiska by bol stabilizovaný a umožňujúci jej zabezpečovať riadnu starostlivosť o

maloleté deti.

V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd potom maloleté deti na čas po rozvode manželstva
zveril do osobnej starostlivosti otca, u ktorého nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by zverenie
maloletých detí do jeho starostlivosti vylučovali, prípadne mu v riadnej starostlivosti o maloleté deti

bránili. Takouto skutočnosťou nie je ani záver znalkyne MUDr. Martinove o tom, že u neho bolo zistené
zneužívanie alkoholu a škodlivé hranie na PC, rozvinutá závislosť zistená a negatívny dopad zistený
nebol. Vykonaným znaleckým dokazovaním nebola u otca maloletých detí zistená taká choroba ani
porucha, ktorá by ho robila nespôsobilým pre zabezpečenie kompletnej starostlivosti o maloleté deti.

Súd v rámci zverenia maloletých detí nemohol opomenúť ani skutočnosť, že maloleté deti boli počas

opatrovníckeho konania na čas odňaté zo starostlivosti rodičov a predbežným opatrením odovzdané do
starostlivosti Krízového strediska Amoret v Lučenci. Uvedený zásah súdu bol nevyhnutý s prihliadnutím
na závery znalcov o potrebe promptného umiestnenia detí v sociálnom zariadení. Následne vykonané
dokazovanie v opatrovníckom konaní nepriaznivý vplyv otca na zdravý vývoj maloletých detí nepotvrdili,
pričom súd ďalším predbežným opatrením rozhodol o dočasnom zverení maloletých detí do starostlivosti

otca, v ktorého starostlivosti sa maloleté deti nachádzajú aj v čase rozhodovania súdu o rozvode
manželstva. V rámci jeho starostlivosti o maloleté deti nedostatky zistené neboli. Naopak, u matky v
dôsledku jej ochorenia pretrváva pochybnosť o jej spôsobilosti riadnej starostlivosti o maloleté deti, ktorá
skutočnosť by sama o sebe bola aj dôvodom pre pozastavenie výkonu rodičovských práv a povinností
k maloletým deťom. Boli to okolnosti na strane maloletých detí, ich pozitívny vzťah k matke, existencia

pozitívneho potenciálu na strane matky ako aj skutočnosť, že maloleté deti boli dočasne zverené do
starostlivosti otca, pre ktoré okolnosti súd výkon rodičovských práv a povinností matke maloletých detí
nepozastavil.

V konečnom dôsledku súd prihliadol aj na skutočnosť, že v súbežne prebiehajúcom konaní o úpravu

výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na čas do rozvodu manželstva maloleté
deti zveril doposiaľ neprávoplatným rozsudkom do osobnej starostlivosti otca. Nakoľko vyhlásenie
rozsudku v opatrovníckom konaní prakticky bezprostredne predchádzalo vyhláseniu rozsudku o návrhu
na rozvod manželstva, bolo prakticky vylúčené, aby medzičasom nastala zmena pomerov odôvodňujúca
iné rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom.

Pokiaľ ide o určenie a výšku výživného súd vychádzal podľa ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine a
to z odôvodnených potrieb maloletých detí a z možnosti, schopností a majetkových pomerov odporkyne.
Súd určil výživné na maloleté deti vo výške 27,13 Eur mesačne na každé z maloletých detí zvlášť a
teda vo výške minimálneho zákonného výživného podľa ustanovenia § 62 ods.3 Zákona o rodine. Aj

keď takáto výška výživného nezodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí súd dospel k záveru,
že nie je v súčasných možnostiach odporkyne prispievať na výživu maloletých detí vyšším výživným.
Odporkyňa je v súčasnosti nezamestnaná, stav nezamestnanosti trvá pomerne dlhú dobu, dávky v
hmotnej núdzi nepoberá len z dôvodu súdom priznaného manželského výživného, ktoré je jej povinný
platiť odporca. Ani rozvodom manželstva sa sociálna situácia odporkyne nezlepší, naopak, zanikne jej

nárok na plnenie manželského výživného s tým súvisiacim iným nárokom podľa zákona o rodine. Súd
nezistil žiadnu takú skutočnosť, ktorá by mohla mať za následok konštatovanie, že odporkyňa si svoju
súčasnú nezamestnanosť spôsobila sama.

Súd zároveň upravil styk matky s maloletými deťmi, pričom pri úprave styku vychádzal z vykonaného

znaleckého dokazovania v opatrovníckom konaní, dočasnej úprave styku na základe predbežného
opatrenia a úpravy styku podľa doposiaľ neprávoplatného rozhodnutia súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva. Z vykonaného dokazovania súd nezistil
žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali prípadné rozhodnutie o zákaze styku. Súd pri úprave
styku prihliadol na školské povinnosti maloletých detí, pracovné povinnosti otca, nezamestnanosť matky

a posledné spoločné bydlisko manželov, kde manželia aj s maloletými deťmi spoločne bývali. Aj keď
ani jeden z manželov v súčasnosti v mieste trvalého bydliska nebýva, je zrejmé, že ako matka, tak otec
maloletých detí sa nemienia so svojimi svokrami stretávať, najmä pokiaľ obaja z rozpadu spoločného
vzťahu vinia aj zasahovanie svokier do ich partnerského života. Rozsah úpravy styku v predbežnomopatrení, na základe ktorého sú maloleté deti v súčasnosti v starostlivosti otca znalec MUDr. Konôpka
označil za postačujúci. Preto súd styk matky upravil tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku a v
zhode s doterajšou úpravou styku na základe predbežného opatrenia. Otcovi súd uložil povinnosť aby

maloleté deti na styk s matkou riadne pripravil. Matka je oprávnená sa s maloletými deťmi stretávať za
prítomnosti otca maloletých a to v dôsledku obáv z možného negatívneho pôsobenia matky na maloleté
deti. Otcova prítomnosť tak má matke maloletých detí zabrániť práve manipulácii matky s maloletými
deťmi a aby im vnucovala svoje chorobné názory a predstavy.

Podľa § 37 ods.1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov,
vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť
orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu,
obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a
povinností.

Podľa § 38 ods.2 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť
o uložení týchto výchovných opatrení:
a) vhodným spôsobom napomenie maloleté dieťa, jeho rodičov a iné fyzické osoby, ktoré svojím
správaním ohrozujú alebo narušujú jeho riadnu výchovu,
b) určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu

sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa
umiestnené,
c) uloží maloletému dieťaťu obmedzenie v rozsahu potrebnom na predchádzanie a zabraňovanie
škodlivým vplyvom, ktoré môžu ohroziť alebo narušiť jeho priaznivý vývoj; dodržiavanie uloženého
obmedzenia sleduje najmä za súčinnosti obce,

d) uloží maloletému dieťaťu a jeho rodičom povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu alebo
odbornému poradenstvu v špecializovaných zariadeniach.

Podľa § 37 ods.5, 6 Zákona o rodine, Súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti
s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, ak je v ňom maloleté dieťa

umiestnené. Súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia po uplynutí obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí
o jeho uložení. Výchovné opatrenie súd zruší, ak splnilo svoj účel. Súd môže rozhodnúť o uložení iného
vhodného výchovného opatrenia, ak je to v záujme maloletého dieťaťa.

V zmysle citovaného ustanovenia Zákona o rodine súd maloletým deťom a ich rodičom uložil povinnosť

podrobiť sa poradenstvu u psychológa ÚPSVaR Brezno, tak ako potreba takejto terapie vyplynula
zo záverov znaleckého dokazovania, najmä zo záverov znalkyne PhDr. Halašovej, ktorá konštatovala
u matky potrebu rodičovskej terapie a poradenstva. Je v záujme maloletých detí, aby sa takéhoto
poradenstva okrem matky podrobil aj otec a aj maloleté deti za účelom zachovania a rozvíjania
vzájomných vzťahov medzi matkou a maloletými deťmi. Podrobenie sa takejto rodičovskej terapii a

poradenstvo môže zvýrazniť u matky zistený pozitívny potenciál vo vzťahu k starostlivosti o maloleté deti
aj vzhľadom k záveru, že je v súčasnosti plnohodnotne vychovávať svoje maloleté deti, zabezpečovať
im starostlivosť, to všetko ale len za predpokladu, že bude priebežne navštevovať program rodičovskej
terapie a poradenstva a pokračovať v nastavenej psychiatrickej liečbe. Matke maloletých detí s
prihliadnutím na jej závažný psychický stav na čas po rozvode manželstva uložil aj výchovné opatrenie

spočívajúce v povinnosti podrobiť sa odbornému poradenstvu - rodičovskej terapii a poradenstvu v
špecializovaniu zariadení. Súd matke ponechal na výber špecializované zariadenie z dôvodu potreby
dôverného vzťahu medzi terapeutom a klientom a to ak vzhľadom k matkou zvýrazňovanej nedôvere k
špecialistom, vrátane súdnych znalcov.

Pokiaľ ide o ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania súd zamietol návrh odporkyne na doplnenie
dokazovania znaleckým dokazovaním psychického stavu otca z dôvodu podozrenia, že navrhovateľ
trpí alkoholizmom a závislosťou na hraní počítačových hier z dôvodu, že uvedené skutočnosti už boli
predmetom dovtedajšieho znaleckého dokazovania v opatrovníckom konaní bez zistenia rozvinutej
závislosti a negatívneho dopadu. Iné návrhy na doplnenie dokazovania v konaní prednesené neboli. Vo

vzťahu k opatrovníckemu konaniu súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, s listinnými
dôkazmi a výpoveďami svedkov a účastníkov konania a nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by vznikla
potreba tam vykonané dokazovanie paralelne s opatrovníckym konaním opakovať, prípadne dopĺňať.O trovách konania súd rozhodol § 144 O.s.p., podľa ktorého právo na náhradu trov konania nemajú
účastníci konania a rozvod manželstva. Súd nezistil také okolnosti prípadu a pomery účastníkov, ktoré
by rozhodnutie o povinnosti náhrady trov konania zo strany odporcu odôvodňovali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia,
písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej
možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má
inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne
zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať

návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, má právo do troch mesiacov od právoplatnosti
rozhodnutia oznámiť matričnému úradu, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.