Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. september 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16P/248/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312218085
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Krištofík

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2312218085.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta sudcom JUDr. Miroslavom Krištofíkom vo veci starostlivosti o maloletú Z. R., N.

XX. XX. XXXX, bytom u matky v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, detašované pracovisko Šaľa, dieťa rodičov, matky T. K., N. XX. XX. XXXX,
A. Š.-M., S. XXXX/X, otca A. Q. W. R., N. XX. XX. XXXX, C. Č. A. H. B. XX, XXXXX T., o návrhu otca
na zníženie výživného, dňa 10. 09. 2014 takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na zníženie výživného z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletej prostredníctvom právneho zástupcu návrhom podaným dňa 07. 08. 2012 žiadal, aby súd
znížil vyživovaciu určenú rozsudkom Okresného súdu Galanta spisová značka 12P/43/2005 na maloletú

Z.vovýške433€mesačnenasumu80€mesačne.Vnávrhunakonanieuviedol,žeourčenívyživovacej
povinnosti na maloletú sa dozvedel až v roku 2012, pričom nebol prítomný na pojednávaní, súd rozhodol
na základe neaktuálnych podkladov o výške zárobku. Otec musel vyplatiť matke výživné vo výške 48
000 €. Pracuje ako kuchár a jeho zárobok dosahuje výšku cca 1300 € mesačne. Otec nemá žiaden
majetok, platí úvery, živí sa ako kuchár. Dňa 16. 07. 2012 sa narodilo jeho druhé dieťa so ženou s ktorou
žije od roku 2008 a je matkou spoločného dieťaťa. Spolu žijú na severe N., priateľka pracuje na čiastočný
úväzok a mesačne zarobí cca 460 €. V čase podania návrhu na konanie je životná partnerka vo štvrtom

mesiaci tehotenstva. Je zamestnaný u zamestnávateľa ako kuchár kde dosahuje mesačný zárobok vo
výške 1277 € mesačne a spolu s priateľkou majú celkový príjem vo výške 1920 € mesačne.
Otec dieťaťa s rodinou mal v čase podania návrhu nasledujúce výdavky: nájom vo výške 391,00 €, auto
vo výške 166,98 €, mesačný lístok A.. R. 113,00 €, elektrina 45,00 €, materská škôlka cca 120 €, laptop
48,81 € (pracovný prostriedok), úrazové poistenie rodiny 42,76 €, telefón 150,00 € mesačne, zročné
výživné 50 €, zmluva o stavebnom sporení 24 € (R. K.), úver F.. K. 81 €, pohybový krúžok R.. K. 20 €,
potraviny cca 450 €, kozmetika cca 50 €, peniaze na osobné výdaje cca c70 + 100 €, poistenie auta cca

110,91 € (štvrťročne), GEZ 53,94 € (štvrťročne), daň za auto 152€, poistenie domácnosti + súkromná
zodpovednosť 137,28 €, ADAC 44 €, spolu 1922,55 €.
Právny zástupca matky sa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 24. 09. 2012 vyjadril tak, že s
návrhom na zníženie výživného na sumu navrhovanú otcom nesúhlasí. Z výdavkom ktoré založil do
spisu otec dieťaťa žiada, aby súd neprihliadol na výdavky otca spojené s autom vo výške 22,27 €
mesačne a cestuje do zamestnania autobusom, taktiež aby súd neprihliadol na výdavky na laptop vo
výške 48,81 €, pretože otec pracuje ako kuchár. Ďalej považuje za neprimerané osobné výdavky otca

a výdavky na 4 ročné dieťa vo výške celkove 369,08 e za neopodstatnené a zároveň navrhol, aby súd
znížil výživné na maloletú na sumu 369 € mesačne. Zároveň uviedol, že priemerný plat kuchára podľa
zistenia cez internet je cca 1800 € mesačne.V písomnom podaní ktoré bolo doručené súdu dňa 28. 12. 2012 doručil súdu správu o zárobku matky
za obdobie 12/2011 do 11/2012, výdavkami na dieťa, vedenie domácnosti, potvrdenie o návšteve školy
maloletej, potvrdením školy o výdavkoch na maloletú, dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa

10. 01. 2013.
Otec bol vypočutý pred dožiadaným súdom a vyjadril sa tak, že sa na pojednávanie na Slovensko
nedostaví z dôvodu pracovného vyťaženia a nemá v úmysle dostaviť sa na vytýčený termín
pojednávania. Jeho mesačný zárobok je vo výške 1288,00 € mesačne netto, rozsudkom úradu pre
mladistvých platí mesačne a na výživu maloletých detí R. a V. výživné vo výške 160 € mesačne. Jeho

výdavkami sú nájomné vo výške 435 €, úverová splátka na auto vo výške 166 €, výživné na deti od júla
2013, cestovný lístok do zamestnania 48 €, platba za elektrinu vo výške 49 € mesačne. Nie je pravdou,
že by v minulosti disponoval zárobkom vo výške 2 800 € mesačne. Originály dokladov predložil súdu.
Matka sa na pojednávaní vyjadrila tak, že s otcom maloletého dieťaťa žili spolu 4,5 roka, z toho 3 roky
pred narodením maloletej a 1,5 roka po jej narodení. Zoznámili sa na lodi kde pracovala. Pracovala ako
servírka a otec pracoval ako asistent manažéra. Žili v spoločnej domácnosti. Slovenskí zamestnanci

zarábali cca 1000,- EUR mesačne, Holanďania zarábali minimálne 2000,- EUR. Keď sa rozišli vrátila
sa na Slovensko a bolo jej na dieťa určené výživné 13.000,- Sk. Súd pri rozhodovaní vychádzal z
platu otca, ktorý bol v tom čase cca 60.000,- Sk. Popiera skutočnosť, že by otec dieťaťa nevedel o
tom, že si podala návrh na úpravu rodičovských práv k maloletej. Otec hoci bol riadne predvolávaný,
na pojednávanie sa nedostavoval a konanie skončilo rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Otec dieťaťa

po rozchode navštevoval dieťa sporadicky asi 2x do roka. Posielal výživné vo výške cca 100,- EUR
mesačne. Vzhľadom na zárobkové možnosti a schopnosti otca i vek dieťaťa, výživné, ktoré určil súd bolo
primerané. Konanie o úprave rodičovských práv skončilo právoplatne dňa 8.5.2007, teda 2 roky po tom
čo sa rozišli. Oboznámila otca s kópiou rozhodnutia, takže si bol vedomý, že musí platiť výživné. Ozval
sa až v roku 2012, keď začalo byť voči nemu vedené trestné konanie za zanedbanie povinnej výživy.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keďže otec mal o pojednávaní vedomosť, vyhýbal sa konaniu, je
toho názoru, že jeho možnosti a schopnosti umožňujú platiť také výživné, a z tohto dôvodu žiada, aby
súd návrh zamietol.
Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa sa vyjadrila tak, že na základe vykonaného dokazovania bolo
preukázané,ževýživnénamaloletúZ.bolourčenérozsudkomOkresnéhosúduGalanta,spisováznačka

12P/43/2005-94 zo dňa 29.3.2007 na základe ktorého bol otec zaviazaný prispievať na maloletú Z.
sumou 265,60 EUR k rukám matky a sumu 160,- EUR mesačne poukazovať na osobitný účet maloletej
na tvorbu úspor počnúc od 1.6.2005. Od tejto úpravy uplynulo viac ako 9 rokov, maloletá prešla z
predškolského zariadenia, z prvého stupňa na stupeň druhý na ZŠ. Je prirodzené, že s pribúdajúcim
vekomdieťaťarastúajnákladynajejvýchovuavýživu,meniasacenytovarov,potravínainýchnákladov,

pribudli náklady s návštevou školy a mimoškolskými aktivitami. Cieľom § 62 ods. 5 Zákona o rodine je
zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojované až
následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa.
Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť
zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, rodič je povinný korigovať

svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojmu dieťaťu, ku ktorému má zákonnú vyživovaciu povinnosť
výživné v čo najväčšom rozsahu. Vzhľadom na vykonané dokazovanie má súd preukázané, že matka sa
o dieťa riadne stará, otec sa žiadnym spôsobom nepodieľa na výchove dieťaťa, vyživovaciu povinnosť si
neplní v súdom stanovenej výške z dôvodu ktorého je voči otcovi vedené trestné stíhanie za zanedbanie
povinnej výživy, o dcéru neprejavuje záujem. Otec vo svojom návrhu poukazuje na ďalšie vyživovacie

povinnosti, avšak nie je možné ani žiaduce, aby súd znížil výživné na úkor jeho ďalších detí. Každý
z rodičov si musí uvedomiť svoju vyživovaciu povinnosť a konať v súlade s touto povinnosťou. Preto
je nutné aby si rodičia uvedomili, koľko maloletých detí sú schopní vyživiť. Pre posúdenie otázky, či
otcovi pribudla vyživovacia povinnosť k manželke nie je rozhodné len to či je alebo nie je zamestnaná.
Ak je zamestnaná má taký príjem, že z neho môže uhradiť svoje osobné potreby, potom jej manželovi

vyživovacia povinnosť nevznikla a nemôže sa preto dovolávať v konaní na zníženie výživného, ktoré
je povinný platiť maloletému dieťaťu. Zároveň by som chcela poukázať na skutočnosť, že výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní možností a schopností pomerov povinného
rodiča súd prihliadal na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie, splátky pôžičiek a
spotrebných úverov, neprimerané životné náklady povinného a jeho rodiny, akékoľvek náklady ktoré nie

sú nevyhnutné pre život povinného a ďalším ním vyživovaných osôb (telefón, laptop ...) na ktoré otec
poukazuje. V súvislosti s výživným otec vo svojom návrhu poukazuje na hnuteľný majetok - auto, ktoré
môžeme považovať za nadštandardný majetok ak ho povinný rodič nepoužíva v súvislosti s výkonom
pracovnej činnosti, resp. ak auto neslúži ako prostriedok pre získavanie príjmu. V takýchto prípadochurčenévýživnénemusízodpovedaťnízkemupríjmupovinnéhorodiča,výživnémôžebyťurčenéajvyššie
tým, že povinný rodič ho bude finančne pokrývať napr. z využitia alebo predaja svojho majetku. Zákon
o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, v tomto zmysle

by mala byť zabezpečená v zásade porovnateľná životná úroveň všetkých detí povinného bez ohľadu
na to, či pochádzajú z manželstva, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti. Sú toho názoru,
že výška výživného tak, ako bola určená zodpovedá možnostiam a schopnostiam zodpovedného rodiča
a keďže nie je v záujme maloletého dieťaťa, aby prišlo k zníženiu výživného navrhuje, aby súd podaný
návrh zamietol ako nedôvodný.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, vyjadrením otca pred dožiadaným súdom, vyjadrením
kolízneho opatrovníka,oboznámením sa s priloženými dokladmi otca o výdavkoch na bývanie, splácanie
úveru, dosiahnutých zárobkoch a ostatných dokladoch doručených otcom súdu po ich preklade,
výdavkami matky na školu, potvrdenie o výdavkoch na stravu dieťaťa zo školského zariadenia,
zárobkoch matky, rozsudkom OS Galanta spisová značka 12P/43/2005-94 zo dňa 29.3.2007, ostatným
písomným materiálom a zistil nasledujúci skutočný stav vo veci:

Vyživovacia povinnosť otca bola určená rozsudkom Okresného súdu Galanta, spisová značka
12P/43/2005-94 zo dňa 29.3.2007 sumou 265,55 € na výživu maloletej a sumou 165,96 € mesačne na
tvorbu úspor maloletej. V tomto období otec mal dosahovať ako kuchár v zahraničí zárobok vo výške cca
2000 Eur mesačne, matka dosahovala zárobok vo výške 371,77 € mesačne. Otec v súčasnom období
dosahuje zárobok vo výške 1288,00 € mesačne, platí výživné na dve deti vo výške 160 € mesačne,

matka dosiahla zárobok v rokoch 12/2011 až 11/2012 vo výške 467,08 € mesačne, mala výdavky vo
výške 25,84 na životnú poistku, 227,12 splátku za motorové vozidlo, za školskú družinu 32 € a platbu
do Združenia rodičov a priateľov školy vo výške 10 € mesačne, platby do školskej jedálne vo výške 20
€ mesačne, 20 € mesačne náklady na plávanie, školské potreby ročne od 800 do 100 € ročne, 200 €
školský výlet, ošatenie vo výške od 60 do 80 € ročne, príspevok na vedenie spoločnej domácnosti s

rodičmi 200 € mesačne, 100 € mesačne cestovné.
Podľa § 28 ods. 1 písm. a/ ZR súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná
starostlivosť o výchovu o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa. Podľa ods. 2
rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého
dieťaťa.

V odseku 1 sa príkladmo vymedzuje obsah rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletému
dieťaťu (na rozdiel od pôvodného pojmu rodičovských práv, ktorý pokrýval bez ďalšieho spresnenia
a rodičovské povinnosti). Vymedzený obsah rodičovských práv a povinností zahŕňa v sebe najmä
sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu maloletého dieťaťa, o jeho zdravie, výživu a všestranný
vývoj. Premietajú sa tu prvýkrát práva a povinnosti rodičov pri výchove maloletého dieťaťa, zakotvené

v príslušných článkoch Dohovoru o právach dieťaťa, oznámeného pod č. 104/1991 Zb. V zmysle
uvedeného Dohovoru rodičia sú povinní chrániť záujmy dieťaťa tak, aby sa v každom prípade zabezpečil
jeho najlepší záujem (samozrejme uprednostnený pred záujmami rodičov, resp. niektorého z rodičov)
ktorý musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, uskutočňovanej napríklad
aj súdmi ( čl. 3); rozvoj dieťaťa sa má zabezpečiť v najvyššej možnej miere ( čl. 6 ods. 2), pričom

výchova dieťaťa musí byť zameraná na rozvoj osobnosti dieťaťa, jeho nadania, rozumových a fyzických
schopností, na prípravu na aktívny život v dospelom veku a podobne čl. 29)
S poukazom na Dohovor o právach dieťaťa, podľa článku 3 záujem dieťaťa musí byť prvoradým
hľadiskompriakejkoľvekčinnostitýkajúcejsadetí,nechužuskutočňovanejverejnýmialebosúkromnými
zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. Štáty, ktoré

sú zmluvou stranou Dohovoru, sa zaväzujú zabezpečiť dieťaťu takú ochranu a starostlivosť, aká je
nevyhnutná pre jeho blaho, pričom berú ohľad na práva a povinnosti rodičov, zákonných zástupcov
alebo iných jednotlivcov právne za neho zodpovedných, a robia pre to všetky potrebné zákonodarné a
správne rozhodnutia.
Podľa článku 27 Dohovoru, štáty, ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, uznávajú právo každého dieťaťa

na životnú úroveň nevyhnutnú pre jeho telesný, duševný, duchovný mravný a sociálny rozvoj. Rodič(ia)
alebo iné osoby, ktoré sa o dieťa starajú nesú v rámci svojich schopností a finančných možností základnú
zodpovednosť za zabezpečenie životných podmienok nevyhnutných pre rozvoj dieťaťa.
Podľa § 163 ods. l, a 2 OSP., rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na
plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce

pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k
zmene pomerov.
Podľa § 75 ods.1, prvá veta Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov,priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotrebyoprávneného,akoajnaschopnosti,možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,
majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba

berie.
Podľa § 78 ods. l, prvá veta Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Podľa § 62 ods. 1 až 5 Zákona č. 36/2005 Zb. zák. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času,

kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť
svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na
nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne

stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má
prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Vykonaným dokazovaním, najmä dokladmi predloženými otcom mal súd za preukázané, že od podania
návrhu na konanie otec preukázal zmenu pomerov na svojej strane, pribudli mu údajne dve vyživovacie

povinnosti avšak otec túto zmenu nepreukázal žiadnym rozhodnutím súdu na ktoré sa vo svojich
vyjadreniach odvolával. Podľa názoru súdu na strane otca neprišlo k takej výraznej zmene pomerov,
ktorá by vzhľadom na vek maloletej oprávňovala zmenu rozhodnutia a nie je v záujme dieťaťa znižovať
výživné.
Súd je toho názoru, že nemožno znížiť otcovi výživné z toho dôvodu, že od poslednej úpravy výživného

uplynula doba 7 rokov, teda sa zmenili pomery na strane maloletej, ktorá navštevuje druhý stupeň
základnej školy a z tohto dôvodu považuje súd výživné tak, ako bolo určené za primerané veku a
odôvodneným potrebám maloletej, súd sa stotožnil aj s právnym názorom kolízneho opatrovníka a vzal
do úvahy aj výdavky otca na pokrytie svojich osobných potrieb, ktoré považuje súd za neprimerané. Súd
je toho názoru, že nie je možné prihliadnuť pri rozhodovaní na tú skutočnosť, že sa vedie voči otcovi

exekučné konanie, pretože neplatením výživného v určenej výške si sám spôsobil nepriaznivú finančnú
situáciu a preto súd návrh otca na zníženie z dôvodu zmeny pomerov na strane maloletého dieťaťa
zamietol ako nedôvodný.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. l písm. a/ OSP, keď žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie , môže oprávnený podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Zb. zák. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti ( Exekučný poriadok ) a v znení a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.