Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. júl 2014

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 4C/167/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2508213515
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 07. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2014:2508213515.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom v právnej veci navrhovateľa: Q. V., N..

XX.XX.XXXX, A. T. XXXX/XX, XXX XX W., zastúpeného: Q.. P. A., N.. XX.X.XXXX, C. A. Y. XXX proti
odporcovi: Erik Streďanský, s miestom podnikania Riadok 420/51, 922 41 Drahovce, IČO: 37 471 929,
zastúpeného: Mgr. Petrom Studeným, advokátom so sídlom Ul. M. Waltariho 7, 921 01 Piešťany , o
zaplatenie 2.423,91 s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 16,- eur ako i v časti úroku z omeškania nad 8,5 % ročne zo sumy
2.407,91 eura za obdobie od 1.8.2007 do zaplatenia z a s t a v u j e .

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho
poplatku vo výške 145,-eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 654,71 eura, a to do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.12.2008 domáhal od odporcu zaplatenia
sumy 2.493,66 € spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 8,5 % ročne od 1.6.2007 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že pre odporcu na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 11.12.2006 vykonával prácu vodiča, pričom niekoľkokrát sa stalo, že navrhovateľ platil
potrebné vedľajšie výdavky, t.j. naftu a iné výdavky za odporcu, ktorý ich odmietal navrhovateľovi
preplatiť. Dňa 30.1.2007 navrhovateľ zaplatil mýto v hodnote 60,-€ a 13,70 €, aby mohol vykonávať

prácu vodiča po talianskej diaľnici, dňa 1.2.2007 kúpil cestovnú mapu v hodnote 22,-€, dňa 6.2.2007
zaplatil naftu v hodnote 220,- €, dňa 26.2.2007 zaplatil palivový filter vo výške 1.213,-Sk (40,26 €) a
dňa 24.3.2007 zaplatil diaľničnú známku vo výške 300,-Sk (9,95 €), t.j. spolu 365,91 €. Odporca napriek
písomnej výzve zo dňa 31.5.2007 tieto vedľajšie výdavky navrhovateľovi nepreplatil. Dňa 20.7.2007
došlo k uzatvoreniu dohody o skončení pracovného pomeru medzi navrhovateľom a odporcom. Počas
trvania pracovného pomeru mal navrhovateľ nárok na vyplatenie náhrad pri zahraničných pracovných
cestách, pričom navrhovateľ na základe záznamov o prevádzke vozidla vykonal pre odporcu tieto

zahraničné cesty:

1. od 29.1.2007 do 18.2.2007 (ďalej ako „prvá cesta“)

- Maďarsko od 29.1.2007, 19:30 hod. do 29.1.2007 22:30 hod.,

- Slovinsko od 29.1.2007, 22:30 hod. do 30.1.2007 04:00 hod.,- Taliansko od 30.1.2007, 04:00 hod. do 31.01.2007 17:00 hod.,

- Francúzsko od 31.1.2007, 17:00 hod. do 06.02.2007 13:30 hod.,

- Taliansko od 06.02.2007, 13:30 hod. do 09.02.2007 18:30 hod.,

- Francúzsko od 09.02.2007, 18:30 hod. do 14.02.2007 00:30 hod.,

- Taliansko od 14.02.2007, 00:30 hod. do 18.02.2007 16:00 hod.,

- Rakúsko od 18.02.2007, 16:00 hod. do 18.02.2007 20:00 hod.,

2. od 26.2.2007 do 24.3.2007 (ďalej ako „druhá cesta“)

- Maďarsko od 26.2.2007, 13:30 hod. do 26.2.2007 16:30 hod.,

- Slovinsko od 26.2.2007, 16:30 hod. do 26.2.2007 22:50 hod.,

- Taliansko od 26.2.2007, 22:50 hod. do 01.03.2007 09:00 hod.,

- Francúzsko od 01.03.2007, 09:00 hod. do 07.03.2007 00:30 hod.,

- Taliansko od 07.03.2007, 00:30 hod. do 12.03.2007 07:00 hod.,

- Francúzsko od 12.03.2007, 07:00 hod. do 14.03.2007 23:50 hod.,

- Taliansko od 14.03.2007, 23:50 hod. do 17.03.2007 08:00 hod.,

- Francúzsko od 17.03.2007, 08:00 hod. do 17.03.2007 22:30 hod.,

- Španielsko od 17.03.2007, 22:30 hod. do 21.03.2007 20:00 hod.,

- Francúzsko od 21.03.2007, 20:00 hod. do 22.03.2007 06:00 hod.,

- Taliansko od 22.03.2007, 06:00 hod. do 24.03.2007 08:00 hod.,

- Slovinsko od 24.03.2007, 02:00 hod. do 24.03.2007 08:00 hod.,

- Maďarsko od 24.03.2007, 08:00 hod. do 24.03.2007 11:30 hod.

Na základe sadzieb stravného za tieto vykonané zahraničné pracovné cesty stravné predstavuje suma
v celkovej výške 2.127,75 €, teda celkovo žalovanú sumu tvorí suma 2.493,66 € (2.127,75 + 365,91),
ktorú odporca napriek výzve navrhovateľovi neuhradil.

Dňa 6.4.2009 navrhovateľ doručil tunajšiemu súdu podanie označené ako zmena návrhu, no podľa

jeho obsahu išlo o čiastočné späťvzatie návrhu, nakoľko sa ním domáhal od odporcu zaplatenia sumy
2.423,91 € (na základe nového výpočtu výšky stravného pri zahraničných pracovných cestách v sume
2.058 € /predtým 2.127,75€/ + 365,91 €) spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy od 1.6.2007 do
zaplatenia. Súd uvedené čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania pred vydaním platobného
rozkazu vybavil tak, že vo veci vydal 14.04.2009 pod č.k. 6Ro/638/2008-59 platobný rozkaz v rozsahu,

ktorý vyplýval z navrhovateľom uskutočneného posledného podania pred vydaním platobného rozkazu.
Protitomutoplatobnému rozkazupodalodporcaodporsodôvodnenímvovecisamej,pretosúdvzmysle
ust. § 174 ods. 2 O.s.p. nariadil pojednávanie a vec prejednal na nariadenom pojednávaní.

Odporca v odpore proti platobnému rozkazu okrem iného uviedol, že navrhovateľ mu do dnešného
dňa (3.6.2009) ako zamestnávateľovi neodovzdal písomné doklady, na základe ktorých by bolo

možné vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca, a to tachografické krúžky, záznam o
prevádzke motorového vozidla, vyúčtovanie cestovných nákladov. Súčasne poukázal na nezrovnalosti
vo vyúčtovaní stravného, keď navrhovateľ uviedol, že od 24.3.2007 od 8:00 hod. do 24.3.2007 do11:30 hod. bol v Maďarsku, pričom diaľničnú známku, ktorú ako výdavok uplatňuje kúpil o 11:09 hod na
Slovensku. Súčasne uplatňuje stravné za Slovinsko dňa 24.3.2007 - 8 hodín, pričom uvádza v návrhu,
že dňa 24.3.2007 bol v Slovinsku od 02:00 hod do 08:00 hod., t.j. 6 hodín. Odporca ďalej uviedol,

že bez tachografických krúžkov, záznamov o prevádzke motorového vozidla a vyúčtovania cestovných
nákladov nie je možné vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky,
pričom poukázal na ust. § 36 ods. 3 a 4 zákona č. 283/2002 Z.z. Návrh žiadal odporca z tohto dôvodu
zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Navrhovateľ na pojednávaní dňa 1.7.2014 zobral svoj návrh v časti zaplatenia sumy 16,- eur späť, na

základe toho žiadal priznať sumu 2.407,91 eura spolu s príslušným úrokom z omeškania. Návrh zobral
späť i v časti úroku z omeškania z tejto sumy 16,-eur. Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil.
O čiastočnom späťvzatí návrhu súd rozhodol v rozsudku, teda po čiastočnom zastavení sa navrhovateľ
svojim návrhom domáha zaplatenia sumy 2.407,91 eura spolu s úrokom z omeškania (predmet tohto
konania).

Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu, výsluchmi svedkov, oboznámením

sa: faktúrou č.XXXXXXXXX zo dňa 26.2.2007 spolu s dokladom o úhrade, pokladničnými blokmi,
pokusom o zmier, pracovnou zmluvou zo dňa 11.12.2006, dohodou o skončení pracovného pomeru,
žiadosťou o vyplatenie mzdy a ostatných dlhov, záznamami o prevádzke vozidla, zápisnicou o trestnom
oznámení, výzvami odporcu zo dňa 28.5.2007 a 14.6.2007 spolu s doručenkou, tachografickým
krúžkom, výdavkovými pokladničnými blokmi, protokolom inšpektorátu práce zo dňa 23.8.2007, ďalším

spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

Z pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX mal súd preukázané, že účastníci konania, a to
odporca ako zamestnávateľ a navrhovateľ ako zamestnanec uzavreli pracovnú zmluvu, v ktorej bolo
uvedené: druh práce - vodič, miesto výkonu práce- Slovensko - Európa, nástup do zamestnania -
XX.XX.XXXX, pracovný pomer uzatvorený - na dobu neurčitú so skúšobnou dobou do XX.X.XXXX,

dohodnutá mzda - 9.200,-Sk, dohodnutá dĺžka pracovného času - 40 hodín týždenne.

Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa XX.X.XXXX mal súd preukázané, že účastníci konania
sa dohodli na skončení pracovného pomeru založeného pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, a to
dňom XX.X.XXXX na žiadosť zamestnanca.

Zo žiadosti navrhovateľa o vyplatenia mzdy a ostatných dlhov zo dňa 31.5.2007 súd zistil, že v nej

navrhovateľ vyzval odporcu na vyplatenia mzdy a ostatných dlhov (bez číselného vyjadrenia).

Zo záznamov o prevádzke vozidla - nákladnej dopravy (v postupnosti na č.l. 16, 36, 34 a 31 spisu na
prvú cestu a na č.l. 26, 22, 18, 42 a 38 spisu na druhú cestu) súd zistil, že v nich boli navrhovateľom
ako vodičom zapísané dni, dátumy, časy, miesta (i štáty), stav počítadla kilometrov, dátumy čerpania
paliva a poplatky prvej a druhej cesty.

Zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 10.7.2007 súd zistil, že odporca v ňom oznamoval, že
navrhovateľ mu neodovzdal kľúče od vozidla, služobný telefón, doklady (CMR), tachografické krúžky a
vyúčtovanie cestovných náhrad.

Z výzvy odporcu zo dňa 28.5.2007 a zo dňa 14.6.2007 súd zistil, že ňou odporca vyzval navrhovateľa
okrem iného na vrátenie tachografických krúžkov, vyúčtovania cestovných náhrad, záznamov o

prevádzke motorového vozidla. Výzvu zo dňa 14.6.2007 navrhovateľ prevzal dňa 20.6.2007.

Fotokópia tachografického krúžku predloženého navrhovateľom sa týkala jázd zo dňa
22.12.2008-23.12.2008 (pozn. nie je predmetom tohto konania).Z výdavkových pokladničným blokov súd zistil, že odporca vyplatil navrhovateľovi dňa 25.2.2007 sumu
40.000,-Sk ako zálohu na mzdu, dňa 25.2.2007 sumu 200,-€ ako zálohu na poplatky a stravné a dňa
11.4.2007 sumu 5.000,-Sk ako zálohu mzdy.

Z protokolu J. W. C. zo dňa 23.8.2007 súd zistil, že pri výkone inšpekcie odporca ako zamestnávateľ
uviedol,ženavrhovateľQ.V.akozamestnanecmudoposiaľneodovzdalpodkladyzvykonanejpracovnej
cesty ukončenej dňa 23.3.2007 potrebné na spracovanie a vyúčtovanie dokladov z tejto pracovnej cesty.

Z faktúry č. XXXXXXXXX vystavenej dňa 26.2.2007 na meno odporcu spoločnosťou B. B. B..T..Y.. súd
zistil, že ňou bola odporcovi fakturovaná suma 1.213,-Sk za palivový filter. Z dokladu o platbe č. XXXX
zo dňa 26.2.2007 súd zistil, že bola vykonaná platba v hotovosti - úhrada sumy 1.213,-Sk za faktúru

č. XXXXXXXXX, pričom na doklade je pečiatka a podpis spoločnosti B. B. B..T..Y.. Identifikáciu platcu
tento doklad neobsahuje. Z predložených pokladničných blokov (na č.l. 9 a 10) mal súd preukázané ich
vystavenie na sumu 300,-Sk dňa 24.3.2007, na sumu 220,- € dňa 6.2.2007, na sumu 22,-€ dňa 1.2.2007,
na sumu 13,70 € dňa 30.01.2007 a na sumu 60,-€ dňa 30.1.2007. Čo sa týka pokladničného bloku na
sumu 300,-Sk (kúpa diaľničnej známky), tento sa nachádza v spise dvojmo (aj na č.l. 41), pričom z neho

vyplýva, že tento bol vydaný (kúpa realizovaná) dňa 24.3.2007 o 11:09 hod.

Z výzvy - posledný pokus o zmier navrhovateľa zo dňa 1.4.2008 súd zistil, že navrhovateľ
prostredníctvom svojho zástupcu vyzval odporcu na úhradu sumy 2.371,70 € (2.058 € náhrada
cestovného, mýto 73,70 €, nafta 220,-€, mapa 22,-€) a sumy 1.513,-Sk (1.213,-Sk za naftový filter a
300,-Sk za diaľničnú známku), a to do 10 dní od doručenia výzvy. Doklad o doručení odporcovi nebol

súdu predložený.

Navrhovateľ súdu uviedol, že odkedy nastúpil u odporcu ako vodič kamiónu, tak spočiatku problémy
s platením neboli, tieto vznikli v období od 29.1.2007 do 26.3.2007, počas tohto obdobia jazdil do
Maďarska, Slovinska, Talianska, Francúzska. Odporca mu povedal, že v Taliansku mu bude daná karta,
ktoroubudeuhrádzaťkúpunafty,akoidiaľničnépoplatky,noakomubolatátokartazostranytalianskeho

prepravcu odovzdaná, zistil, že na tejto karte nie sú peniaze, následne odporca zabezpečil, aby na tejto
karte boli nejaké sumy, ale vždy to bolo len okolo 100-200,- eur. Nakoľko táto karta bola platná len
na území Talianska a keďže na karte nebolo dostatok peňazí, musel kupovať naftu a platiť diaľničné
poplatky niekedy z vlastných financií. Taktiež mu zo strany odporcu nebolo ani raz vyplatené stravné za
čas strávený v zahraničí, pričom odporcovi odovzdal vždy po návrate z tej ktorej krajiny doklady, ktoré mu

on odovzdal k vypisovaniu, jednalo sa o doklad - záznamy o prevádzke vozidla, ktoré sa nachádzajú v
spise, tieto mal podľa pokynu odporcu vypísať vždy pri jazde, čo aj učinil a tieto odporcovi vždy odovzdal.
S odporcom sa tak dohodli, že na základe týchto vypísaných dokladov mu bude vyplácať stravné, tzv.
diéty. Odporca mu dňa 25.2.2007 v hotovosti vyplatil sumu 40.000,- Sk, táto suma bola na pokladničnom
bloku označená ako záloha na mzdu, pričom si neuviedli, za akú mzdu, t.j. za aké obdobie. Odporca mu

dňa 25.2.2007 vyplatil aj sumu 200,- eur, ktorá predstavovala zálohu na poplatky za stravné na cestu
do Španielska, na ktorú vyrážal 26.2.2007. Čo sa týka sumy 5.000,- Sk, ktorú mu odporca vyplatil dňa
11.4.2007, táto bola označená ako záloha mzdy, pričom nebolo medzi nimi spresnené, o ktorú mzdu sa
jedná. Napriek týmto vyplateným sumám mu odporca dlží za hotové výdavky ako aj za diéty žalovanú
sumu t.j. 2.423,91 eur.

Právny zástupca odporcu poprel skutočnosť uvedenú navrhovateľom, že by po každej ceste boli
odporcovi predložené všetky doklady potrebné k vyúčtovaniu stravného. Čo sa týka záznamov o
prevádzke vozidla, ktoré boli priložené k návrhu, tieto boli odporcovi doručené až prostredníctvom súdu
spolu s platobným rozkazom. K riadnemu vyúčtovaniu stravného sú potrebné tachografické krúžky,
ktoré do dnešného dňa neboli zo strany navrhovateľa odporcovi predložené. Tieto tachografické krúžky

sú potrebné preto, lebo z nich možno presne vyčítať dĺžku trvania jazdy, rýchlosť vozidla, čas jazdy,
ako i prestávok, t.j. všetky skutočnosti potrebné k vyúčtovaniu stravného, je z nich aj zrejmé, kedy
vozidlo išlo po diaľnici. K riadnemu vyúčtovaniu stravného je potrebné predložiť aj vyúčtovanie pracovnej
cesty, tieto neboli zo strany navrhovateľa odporcovi predložené. Právny zástupca opätovne poukázal
na rozpory v skutočnostiach uvedených v návrhu a v dokladoch predložených navrhovateľom tak, ako

to bolo uvedené v odpore voči platobnému rozkazu, uviedol, že sú tam časové nezrovnalosti, ktoré boliuvedené v odpore, a ktoré spochybňujú dôveryhodnosť záznamov navrhovateľa z týchto pracovných
ciest. Bez tachografických krúžkov nie je možné preukázať skutočnosti potrebné k riadnemu vyúčtovaniu
stravného.

Navrhovateľ ďalej uviedol, že všetky tachografické krúžky požadované odporcom zostali v aute, on má
k dispozícii fotokópie týchto tachografických krúžkov. Čo sa týka tachografických krúžkov, tieto ostali
v aute, mali zaužívanú takú prax, že po vykonaní zahraničnej pracovnej cesty vždy nechal záznam o
prevádzke vozidla ako i tachografické krúžky v aute, tieto si vždy odporca odtiaľ zobral, nakoľko mal
náhradné kľúče od nákladného vozidla. Prvé peniaze od odporcu dostal v sume 40.000,-Sk, bolo to

24.02.2007, resp. 25.02.2007, tak ako to vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu založeného v
spise, pričom v tejto sume bola jednak mzda, ako aj diéty. Jednalo sa o obdobie od 11.12.2006, kedy
začal pracovný pomer do 25.02.2007, to usúdil z toho, že keď mu odporca dával túto sumu, tak boli
obaja v tom, že sa jedná o sumu za mzdu ako aj diéty za vyššie uvedené obdobie.

Právny zástupca odporcu uviedol, že nie je pravdou, že by odporcovi zostali originály tachografických
krúžkov.

Odporca súdu uviedol, že postup bol taký, že vodiči si pri zahraničnej pracovnej ceste písali do
zošita, ktorý sa nachádzal v každom aute, jednotlivé časy strávené v tom - ktorom štáte, následne po
návrate tieto údaje prepísali do záznamov o prevádzke vozidla, ktorý je oficiálnym dokumentom, tento
predložili na vyúčtovanie a súčasne k nemu priložili tachografický krúžok. Uviedol, že každý vodič musí
mať na každý kalendárny deň osobitný tachografický krúžok. Ďalej uviedol, že navrhovateľ vykonal

pracovnú cestu vždy na základe jeho pokynu, takto vykonal i sporné pracovné cesty dňa 29.01.2007,
vedel, kde sa v rámci služobnej cesty navrhovateľ nachádza, len nevedel presné časové úseky
strávenévjednotlivýchštátoch.Vyúčtovaniecestovnýchnáhradnazákladepodkladovodzamestnancov
vykonávala účtovníčka, v tom čase to bola p. V. B..

Svedok Y. K. súdu uviedol, že navrhovateľ je jeho bývalý kolega u odporcu, odporca je jeho bývalý

zamestnávateľ a jeho známy, sú kamaráti. U odporcu pracoval približne 1 rok ako vodič kamiónu
v medzinárodnej doprave. Prácu ako vodič vykonával tak, že na základe pokynu odporcu ako
zamestnávateľa,ktorýbolbuďústnealeboformouSMSalebonazákladepísomnejobjednávkyprepravy,
sa dostavil na miesto nakládky, kde po naložení tovaru určeného na prepravu tento previezol podľa
pokynov odporcu na miesto vyloženia. Po vyložení tovaru telefonicky informoval odporcu o vykonaní

tejto vykládky, pričom následne mu odporca zvyčajne telefonicky, alebo formou SMS určil ďalšie miesto
nakládky v zahraničí, a takto sa to opakovalo až do návratu do SR. Písomný cestovný príkaz, t.j. kde
má naložiť a kde vyložiť, na osobitnom tlačive od odporcu nedostával, jedinú písomnosť, ktorú mal,
bola prípadná objednávka dopravy a „staska“, v ktorej značil pri prekročení hranice vždy čas a počet
kilometrovnatachometri,podľatachografickéhokrúžku.Čosatýkavyplácaniamzdy,tútosivedelvyrátať

podľa počtu vykonanej prepravy a príslušného podielu z nej, pričom po každej vykonanej preprave vždy
do rúk odporcu, bez akéhokoľvek písomného potvrdenia, odovzdal „stasku“ a tachografické krúžky. Po
návratezpracovnejcestyvždymuselodovzdaťodporcovi„stasku“atachografickékrúžkyavprípade,že
malinévýdavky,takajvyúčtovanietýchtovýdavkov.Akbytietodokladynepredložil,nemalbyvýplatu.Čo
sa týka odovzdávania uvedených dokladov, tieto vždy odovzdal odporcovi osobne, nakoľko po skončení

jazdy parkoval vozidlo u odporcu a hneď mu aj odovzdal tieto doklady. V prípade, že dopravu vykonávali
pre taliansku špedíciu, ktorú dohol odporca, tak spôsob vykonávania prepravy ako i odmeňovania bol
taký, že talianska špedícia im určila trasu prepravy, t.j. odkiaľ kam, pričom títo taliansky špeditéri im dali
karty na úhradu poplatkov, poprípade dostali v hotovosti nejakú zálohu. Aj keď vykonával prepravu pre
taliansku špedíciu vždy ho vyplácal odporca, pričom spôsob vyplácania dohodnutej odmeny k základnej

mzdeboltaký,žesavopredpredjazdusodporcomdohodlaodmenazavykonanietejtoprepravy.Taktiež
predkladal aj pri tomto spôsobe prepravy odporcovi „stasky“ a tachografické krúžky, tieto mu predkladal
vždy po návrate z turnusu. Svedok na otázku uviedol, že k vyplateniu mzdy musel vždy predložiť „stasku“
a tachografické krúžky. Odporca kontroloval súlad údajov v uvedených v „staske“ a v tachografických
krúžkoch.Svedok K. C. súdu uviedol, že odporca je jeho bývalý zamestnávateľ a navrhovateľ je jeho známy. On
si počas vykonávania prepravy do zošita zaznamenával časy , t.j. čas kedy vyrazil, čas nakládky, čas
kedy dorazil na hranice, čas kedy vyrazil z hranice, čas vykládky, ďalej si značil kilometre, ďalej koľko

tankoval a kde. Čo sa týka tohto zošitu, tento sa nachádzal vo vozidle, pričom tieto údaje si písal pre
jeho vlastnú potrebu, aby tieto údaje nemusel vypisovať do „stasky“. Vo vozidle mal aj tachografické
krúžky, tieto musel mať vo vozidle pre prípade kontroly polície 21 dní, pričom po uplynutí tejto doby tieto
krúžky odovzdal odporcovi. Ak bolo potrebné pre účely fakturácie, vyhotovil si kópiu tachografického
krúžku a originál predložil odporcovi. Čo sa týka výkonu prepravy, tento prebiehal tak, že na základe

kópie objednávky na prepravu alebo na základe ústneho pokynu od odporu, ktorý určil miesto a čas
nakládky a vykládky, vykonal požadovanú prepravu tovaru. Od odporcu osobitný písomný príkaz na
prepravu nedostával. Čo sa týka odmeňovania, od odporcu dostával základ určený v pracovnej zmluve,
ku ktorému bola prirátaná odmena z prepravy, pričom jednalo sa o 10 % z faktúry za prepravu. Od
odporcu vždy takýmto spôsobom dostával odmenu, t.j. základ podľa pracovnej zmluvy a príslušné
percentá z faktúr za prepravu. Odporca pri určovaní percentuálnej odmeny si údaje overoval s údajmi

uvedenými v „staske“, z ktorých vždy zisťoval, či danú prepravu k tej ktorej faktúre vykonal a kedy to
bolo. Odporcovi vždy odovzdal vyplnenú „stasku“, bolo to po každej jazde. Odporcovi predkladal vždy
len stasky a tachografické krúžky, odporca následne vyplnil na základe údajov v ich uvedených tlačivo
na diéty, tento podpísal a na základe toho mu bola vyplatená odmena. Stasku a tachografické krúžky
vždy odovzdával do rúk odporcu, tieto nikdy neodovzdal inej osobe.

Svedkyňa V. B. súdu uviedla, že navrhovateľa pozná ako bývalého zamestnanca, čo sa týka odporcu,
s týmto v minulosti spoločne žili. Čo sa týka tejto záležitosti, podľa jej informácií navrhovateľ doposiaľ
nepredložil doklady, na základe ktorých by bolo preukázané, že vykonal pracovnú cestu v zahraničí
a v akom časovom horizonte. Účtovníčku pre odporcu vykonávala od času, kedy začal podnikať až
do roku 2009, v čase keď navrhovateľ pracoval pre odporcu , účtovníctvo vykonávala pre odporcu

iba ja. Čo sa týka vyúčtovania cestovných náhrad toto prebiehalo tak, že vodiči ako sa vrátili z prac.
cesty, tak odovzdali „stasku“ a tachografické krúžky, tieto odovzdávali vždy odporcovi, pričom tieto mu
odovzdávali buď pri aute alebo v kancelárii, podľa toho ako sa dohodli, následne tieto jej odovzdal
odporca a ona vykonala vyúčtovanie cestovných náhrad, pričom kontrolovala, či nie sú rozpory medzi
„staskou“atachografickýmikrúžkami.Čosatýkapokynovnaprac.cestuprevodičov,tietodávalodporca

buď telefonicky alebo SMS správou, príp. im predložil objednávku, na základe toho vykonali prac. cestu,
žiadne písomné cestovné príkazy vypisované neboli. Navrhovateľ spočiatku tieto doklady t.j. stasku a
krúžky odovzdával, avšak občas sa stávalo, že tam niečo nesedelo. Na otázku svedkyňa uviedla, že
odporca z automobilov sám nikdy nebral vypísané „stasky“, tieto museli vodiči po ich vypísaní odovzdať
priamo odporcovi spolu s tachografickými krúžkami. Čo sa týka kontroly trasy a času jazdy, tieto sa

kontrolovali na základe objednávky na prepravu a predložených tachografických krúžkov. Čo sa týka
hotových výdavkov vodičov v zahraničí, tieto sa im preplácali na základe dokladov, ktoré po návrate
z cesty priložili k „staske“ a tachagrafickým krúžkom, pričom nafta sa kontrolovala podľa krúžkov ako
i mýtne poplatky. Čo sa týka tlačiva - záznam o prevádzke vozidla, to je vlastne tá „staska“, ktorá
sa predkladala odporcovi spolu s krúžkami. Vzhľadom na odstup času sa neviedla vyjadriť k tomu, či

navrhovateľ predložil odporcovi nejaké doklady k vyúčtovaniu týkajúcich sa pracovných ciest zo dňa
29.1. 2007 a 26.2.2007. Na otázku zástupcu navrhovateľa svedkyňa uviedla, že nevie uviesť, ktorý
právny predpis ukladá povinnosť predkladať tach. krúžky, avšak tieto potrebovali kvôli prevereniu trasy
ako i dodržiavania prestávok.

Právna zástupkyňa odporcu uviedla, že k vyúčtovaniu sa predkladali tachografické krúžky, aj keď to

zákon výslovne nevyžaduje, avšak to bola prax.

Zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ nemal povinnosť odovzdať krúžky oproti podpisu
odporcovi, keďže mu to žiadny pokyn neustanovoval.

Právny zástupca odporcu uviedol, že v priebehu konania bolo preukázané, že navrhovateľ nepredložil
odporcovi tachografické krúžky, a teda všetky doklady potrebné na vyúčtovanie zahraničných ciest

v zmysle bežnej praxe zaužívanej medzi stranami pri tomto vyúčtovaní. Odporca nevie posúdiť
relevanciu rozsahu vykonania týchto ciest, resp. skutočnosť, či navrhovateľa predmetné cesty naozaj
vykonal, nakoľko navrhovateľ svojou rukou písané záznamy o prevádzke vozidla žiadnym spôsobomnepreukázal, dokonca do dnešného dňa nepredložil tachografické krúžky, ktoré údajne má k dispozícii.
Na základe uvedeného má za to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, teda nepreukázal
oprávnenosť žalovanej sumy. Zákon o cest. náhradách stanovuje zamestnancovi povinnosť predložiť

písomné doklady na vyúčtovanie prac. cesty v lehote do 10 prac. dní od skončenia prac. cesty a
vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ tieto odporcovi do dnešného dňa nepredložil, na základe čoho
považuje nárok navrhovateľa za nepreukázaný, žalobu za predčasne podanú a žiada ju v celom rozsahu
zamietnuť a priznať náhradu trov konania.

Podľa § 96 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej

len „O.s.p.“), navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom.
Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví.

Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov
nesúhlasí; v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenia pokračuje v konaní.

Podľa § 96 ods. 3 O.s.p., nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu

návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. V takomto prípade súd rozhodne o zastavení
konania do 30 dní od späťvzatia návrhu.

Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 461/2007 Z.z. o používaní záznamového zariadenia v cestnej doprave,
dopravný podnik, ktorý prevádzkuje autobusovú dopravu alebo cestnú nákladnú dopravu, je povinný

zabezpečiť inštaláciu záznamového zariadenia v každom vozidle, ktoré používa na prepravu cestujúcich
alebo na prepravu tovaru, a na jeho prevádzku používať záznamové listy a karty, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

Podľa § 57 zákona č. 311/2001 Z.z. v znení účinnom do 31.8.2007 (ďalej len „Zákonníka práce“),
zamestnávateľ môže zamestnanca vyslať na pracovnú cestu mimo obvodu obce pravidelného

pracoviska alebo bydliska zamestnanca na nevyhnutne potrebné obdobie len s jeho súhlasom. To
neplatí, ak vyslanie na pracovnú cestu vyplýva priamo z povahy dohodnutého druhu práce alebo miesta
výkonu práce alebo ak možnosť vyslania na pracovnú cestu je dohodnutá v pracovnej zmluve. Na
pracovnej ceste zamestnanec vykonáva prácu podľa pokynov vedúceho zamestnanca, ktorý ho na
pracovnú cestu vyslal.

Podľa § 145 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi za podmienok
ustanovených osobitným predpisom cestovné náhrady, náhrady sťahovacích výdavkov a iných
výdavkov, ktoré mu vzniknú pri plnení pracovných povinností.

Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách v znení účinnom do 31.8.2007 (ďalej
len „ZoCN“), zahraničná pracovná cesta podľa tohto zákona je čas pracovnej cesty (odsek 1) v zahraničí

vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Podľa § 3 ods. 1,2 ZoCN, zamestnávateľ vysielajúci zamestnanca na pracovnú cestu písomne určí
miesto jej nástupu, miesto výkonu práce, čas trvania, spôsob dopravy a miesto skončenia pracovnej
cesty; môže určiť aj ďalšie podmienky pracovnej cesty. Zamestnávateľ je pritom povinný prihliadať na
oprávnené záujmy zamestnanca. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska

vyplýva z osobitnej povahy povolania, určiť podmienky pracovnej cesty podľa odseku 1 jedným
rozhodnutím

a) pre viacerých zamestnancov, b) na viacero pracovných ciest zamestnanca.Podľa § 13 ods. 1 ZoCN, Pri zahraničnej pracovnej ceste zamestnancovi patrí za každý kalendárny
deň zahraničnej pracovnej cesty za podmienok ustanovených týmto zákonom stravné v cudzej mene.
Stravné v cudzej mene je ustanovené v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo

územia Slovenskej republiky v kalendárnom dni, pričom čas trvania zahraničnej pracovnej cesty mimo
územia Slovenskej republiky je rozdelený na časové pásma

a) do 6 hodín vrátane,

b) nad 6 hodín až 12 hodín,

c) nad 12 hodín.

Podľa § 13 ods. 4 ZoCN, ak zahraničná pracovná cesta mimo územia Slovenskej republiky trvá v

kalendárnom dni

a) do 6 hodín vrátane, patrí zamestnancovi stravné vo výške 25 % zo základnej sadzby stravného,

b) nad 6 hodín až 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné vo výške 50 % zo základnej sadzby stravného,

c) nad 12 hodín, patrí zamestnancovi stravné v sume základnej sadzby stravného.

Podľa § 36 ods. 3 ZoCN, zamestnanec je povinný do desiatich pracovných dní po dni skončenia

pracovnej cesty predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty
a tiež vrátiť nevyúčtovaný preddavok. Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena
pracoviska vyplýva z osobitnej povahy povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na predloženie
písomných dokladov potrebných na vyúčtovanie pracovnej cesty a vrátenie nevyúčtovaného preddavku,
najdlhšie však do 30 kalendárnych dní po dni skončenia pracovnej cesty.

Podľa § 36 ods. 4 ZoCN, zamestnávateľ je povinný do desiatich pracovných dní odo dňa predloženia
písomných dokladov vykonať vyúčtovanie pracovnej cesty zamestnanca a uspokojiť jeho nároky.
Zamestnávateľ môže zamestnancom, ktorým častá zmena pracoviska vyplýva z osobitnej povahy
povolania, vo vnútornom predpise určiť dlhší čas na vyúčtovanie pracovnej cesty, najdlhšie však do 30
kalendárnych dní odo dňa predloženia písomných dokladov.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p., Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť,
je povinný uhradiť jeho trovy.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nebol podaný dôvodne. Z

vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi bola platne uzatvorená pracovná
zmluva, kde navrhovateľ bol v postavení zamestnanca - druh práce vodič s miestom výkonu Slovensko
-Európa a odporca bol v postavení zamestnávateľa. Pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou
zo dňa XX.XX.XXXX a tento bol dohodou skončený ku dňu XX.X.XXXX. Čo sa týka žalovanej sumy
(po späťvzatí je to suma 2.042 € s príslušenstvom), táto predstavuje cestovné náhrady, tzv. diéty za

vykonané zahraničné pracovné cesty navrhovateľom počas trvania pracovného pomeru, a to za prvú
cestu v čase od 29.1.2007 do 18.2.2007 a za druhú cestu v čase od 26.2.2007 do 24.3.2007 ako i
náhrady vedľajších výdavkov (v sume 365,91 €). Súd v tejto súvislosti uvádza, že každého z účastníkov
sporového občianskeho súdneho konania zaťažuje tzv. dôkazné bremeno - povinnosť preukázať svoje
tvrdenia (§ 120 ods.1 OSP). Nesplnenie dôkaznej povinnosti má za následok neunesenie dôkazného

bremena, čo sa prejaví v rozhodnutí vo veci samej. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností
leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé
právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ustanovenie § 36
ods. 3 ZoCN ukladá zamestnancovi povinnosť v súvislosti s cestovnými náhradami, a to do desiatichpracovných dní (jedná sa o poriadkovú lehotu, nie premlčaciu lehotu) po dni skončenia pracovnej cesty
predložiť zamestnávateľovi písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty, pričom samotné
vyúčtovanie pracovnej cesty už v zmysle ust. § 36 ods. 4 vykonáva zamestnávateľ a nie zamestnanec,

čoho sa dožadoval odporca pre účely vyplatenia cestovných náhrad navrhovateľovi. ZoCN ani žiadny
iný právny predpis nestanovuje pre účely § 36 ods. 3 ZoCN, aké sú to tie (konkrétne) písomné doklady
potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty. Súd je toho názoru, že je preto potrebné zohľadniť o akú
pracovnú cestu sa jedná, kto ju vykonal, povahu zamestnania, atď., teda prihliadnuť na prípadné
osobitosti tej-ktorej pracovnej cesty. Na základe toho dospel k záveru, že takýmto dokladom pre riadne

vykonanie vyúčtovania pracovnej cesty u navrhovateľa je i tachografický krúžok, a to s prihliadnutím
na tú skutočnosť, že navrhovateľ vykonával pracovné (zahraničné) cesty ako vodič nákladného vozidla,
keď ako vyplýva i zo samotného návrhu, navrhovateľ vykonával zahraničné pracovné cesty v rôznych
štátoch, a to súvisle v po sebe nasledujúcich dňoch a v rôznych časových intervaloch v tej-ktorej
krajine.Súdpoznamenáva,žejevšeobecneznámouskutočnosťou,ževodičinákladnej(medzinárodnej)
dopravy používajú tachografické krúžky, na ktoré sa pomocou prístroja zaznamenáva priebeh každej

ich jazdy (rýchlosť, časy prestávok, čas jazdy, atď.). Povinnosť používať tachografické zariadenie
ustanovuje zákon č. 461/2007 Z.z. S prihliadnutím na to, že výška cestovnej náhrady za zahraničnú
pracovnú cestu sa určuje (§ 13 ZoCN) v závislosti od času trvania zahraničnej pracovnej cesty v tom
ktorom štáte mimo SR, pričom sumy stravného sú odlišné pre jednotlivé štáty (i pre jednotlivé štáty
uvedené navrhovateľom v jeho nároku na cestovné náhrady), je podľa súdu potrebné na k tomu, aby

odporca ako zamestnávateľ mohol reálne (zodpovedajúco) určiť výšku náhrady za pracovnú cestu,
predložiť mu aj tachografické krúžky, nakoľko záznam o prevádzke vozidla (vypísaný navrhovateľom
vlastnoručne, predložený odporcovi až spolu s platobným rozkazom) mu nedáva možnosť reálne
(podľa času stráveného v tom-ktorom štáte) určiť výšku cestovnej náhrady, a to najmä za situácie,
keď je povinnosťou zamestnanca (odporcu) zaznamenávať priebeh jazdy na tachografické krúžky.

Keďže je zákonnou povinnosťou tieto tachografické krúžky počas jazdy mať (zaznamenávať do nich
priebeh jazdy), je potom oprávnená požiadavka zamestnávateľa (odporcu), aby tieto mu boli predložené
ako doklady potrebné k vyúčtovaniu pracovnej cesty. Navyše je potrebné poukázať na námietku
uvádzanú odporcom, že čas kúpy diaľničnej známky zo dňa 24.3.2007 o 11:09 hod. je v rozpore s
časovými údajmi pracovnej cesty v tento keď, keď podľa návrhu v uvedený čas sa mal navrhovateľ

nachádzať v Maďarsku (od 08:00- 11:30 hod.). Uvedená skutočnosť podľa súdu spochybňuje správnosť
(hodnovernosť) navrhovateľom uplatnených cestovných náhrad, spochybňuje i samotnú prítomnosť
navrhovateľa v danom čase na danom mieste v zahraničí. Zo svedeckých výpovedí ďalej vyplynulo,
že okrem záznamu o prevádzke vozidla („staska“) sa priamo odporcovi predkladali aj tachografické
krúžky na účely určenia výšky cestovnej náhrady, nepotvrdilo sa tvrdenie navrhovateľa, že bolo praxou

že tieto doklady sa po vykonaní pracovnej cesty nechávali v aute, odkiaľ si ich odporca vždy zobral.
Nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal, že by tieto tachografické krúžky ako jedného z písomných
dokladovpotrebnýchkvyúčtovaniuodporcovipredložil,napriektvrdeniunavrhovateľa,žemákdispozícii
fotokópie týchto krúžkov, súd je toho názoru, že nesplnil svoju povinnosť zamestnanca predložiť (všetky)
písomné doklady potrebné na vyúčtovanie pracovnej cesty. Ako bolo uvedené, nebolo preukázané,

že by bolo zaužívanou praxou u odporcu, že by sa tieto doklady ponechávali vo vozidle tak, ako to
tvrdil navrhovateľ, naopak svedkovia zhodne uviedli, že tieto doklady sa prekladali priamo odporcovi.
Je potrebné poznamenať, že samotný odporca písomne vyzýval navrhovateľa k predloženiu dokladov
(i krúžkov) pre účely vykonania vyúčtovania. Nakoľko neboli predložené odporcovi doklady potrebné k
vyúčtovaniu pracovnej cesty, teda doklady potvrdzujúce (objektívne) čas strávený v tom- ktorom štáte,

resp. samotnú prítomnosť navrhovateľa v tom-ktorom štáte, a teda keďže nebola preukázaná samotná
prítomnosť navrhovateľa v tom- ktorom štáte, nebolo dôvodne ani priznanie náhrady za uplatnené
vedľajšie výdavky (s poukazom na už uvedený časový rozpor pri kúpe diaľničnej známky a prítomnosťou
navrhovateľa v tom čase v Maďarsku), súd preto návrh v celom rozsahu (zaplatenie sumy 2.407,91 €
s prísl.) ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. (v časti zaplatenie sumy
2.407,91 € s prísl.) v spojení s § 146 ods. 2 prvá veta O.s.p. (v časti , ktorej navrhovateľ 2 krát svoj návrh
zobral čiastočne späť - suma 85,75 €, a teda zavinil že sa konanie muselo čiastočne zastaviť, čoho
dôsledkom je povinnosť uhradiť jeho trovy i v tejto časti) a navrhovateľa ako neúspešného účastníka
zaviazal zaplatiť odporcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, náhradu trov konania predstavujúce trovy

právneho zastúpenia odporcu vo výške 654,71 eura a trovy za zaplatený súdny poplatok za podaný
odpor vo výške 145,-eur. Trovy právneho zastúpenia boli uplatnené za 5 úkonov právnej služby, a to zaprevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 11.10.2011 /§ 14 ods. 1 písm. a) Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z
v znení účinnom do 30.6.2013/ a za účasť na pojednávaniach dňa 28.11.2013, 30.1.2014, 25.3.2014 a
1.7.2014 /§ 13a ods. 1 písm. d) Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 1.7.2013/. Odmena

za 1 úkon právnej služby bola uplatnená v zmysle § 10 ods. 1 a 2 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., t.j. z
tarifnej hodnoty veci (sumy 2.423,91 €), čomu zodpovedala odmena za 1 úkon právnej služby vo výške
101,25 €. Trovy právneho zastúpenia preto súd priznal za 5 úkony právnej služby á 101,25 €, t.j. v sume
506,25 eura ako i za režijné paušály v zmysle § 16 ods. 3 Vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z., a to za 1 režijný
paušál v roku 2011 v sume 7,41 €, 1 režijný paušál v roku 2013 v sume 7,81 € a 3 režijné paušály v roku

2014 v sume 24,12 € (á 8,04 €), teda spolu režijné paušály v sume 39,34 €. Celkovo trovy právneho
zastúpenia vo výške 545,59 eura (506,25 + 39,34) bez DPH, ku ktorej súd priznal ako platcovi dane z
pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 i náhradu 20 % z tejto sumy, t.j. 109,12 €. Celkovo trovy právneho
zastúpenia teda predstavuje suma 654,71 €.

Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené

(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti

rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok
konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny
nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.)