Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. jún 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 1T/27/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212010101
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petr Kaňa

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4212010101.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Kaňu a prísediacich RNDr. Alžbety

Szabóovej a Anny Hlédikovej v trestnej veci obžalovanej R. Y. pre zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods.
3 písm. a/ Tr. zák. na hlavnom pojednávaní v Komárne 26. júna 2014, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaná :

R. Y., narodená XX. S. XXXX v K. D., trvalý pobyt T., ul. D. XXXX/X, prechodné bydlisko U D. XXX/
XX, G. - Y., V. rR.a,

s a u z n á v a z a v i n n ú, ž e

v presne nezistenej dobe do 26. júna 2007 v obci V., po tom, čo poškodená S. K. telefonicky
reagovala na inzerát uverejnený v periodiku Gratis, ktorý ponúkal ľuďom v tiesni hotovostné pôžičky

bez potvrdení o príjme a ručenia, ďalej vyplácanie dlžôb a exekúcií a riešenie neriešiteľných problémov,
sa obžalovaná dostavila do bydliska poškodenej v obci V. na ul. E. č. XXX/X, kde po oboznámení
sa s finančnou situáciou poškodenej, ktorá potrebovala urgentne ďalšiu pôžičku na splatenie svojho
dlhu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o. Bratislava, ktorú nedokázala splácať a na základe ktorého
exekútorka JUDr. S. D. zriadila záložné právo na jej spoluvlastníčky podiel na nehnuteľnosti v obci V.
na liste vlastníctva č. XXXX a mala aj ďalšie nesplatené pôžičky, túto presvedčila, že dokáže vybaviť
všetky jej pôžičky a odstrániť exekúciu z domu, k čomu potrebovala aj zabezpečenie splnomocnenia
od spoluvlastníka I. K. pre poškodenú, čo tento na základe je požiadavky aj vystavil dňa 26. júna

2007, následne odviezla poškodenú do T., kde na Notárskom úrade I.. W. J. dala poškodenej podpísať
ňou vopred zabezpečenú Kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností v obci V. na liste vlastníctva č. 1260
ako rodinný dom so súpisným číslom 394 a pozemok parcelné číslo 2724/192 výmery 466 m2 na
liste vlastníctva č. 663, patriacich do podielového spoluvlastníctva S. K. a I. K., kupujúcemu C. C. za
kúpnu cenu 200 000 Sk s podmienkou, že predávajúci sú povinní z tejto kúpnej ceny vyplatiť nároky
oprávneného v exekučnom konaní na exekútorskom úrade JUDr. S. D. ešte pred podaním návrhu
do katastra, túto zmluvu a súvisiace listiny poškodená v dôsledku svoje neznalosti, nedostatočného

ovládania slovenského jazyka a dôvery v obžalovanú aj podpísala bez vedomosti o jej skutočnom
obsahu, následne bol dňa 10. júla 2007 Správou katastra Komárno povolený vklad uvedeného prevodu
vlastníctva, pričom skutočná hodnota prevádzaných nehnuteľností podľa znaleckého posudku W.j z 26.
januára 2007 bola 1 288 000 Sk a poškodeným S. K. a I. K. doposiaľ nebola vyplatená ani časť kúpnej
ceny, čím im spôsobila škodu vo výške 1 288 000 Sk (t.j. 42 753,77) eur,

t e d azneužívajúc niečiu tieseň a neskúsenosť dala inému poskytnúť plnenie, ktorého hodnota je k hodnote
vzájomného plnenia v hrubom nepomere a spôsobila činom značnú škodu,

č í m s p á c h a l a

zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Za to sa

o d s u d z u j e

podľa § 235 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr.
zák. na trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovanej výkon trestu
odňatia slobody podmienečne odkladá a ukladá probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. súd obžalovanej určuje skúšobnú dobu 2 (dva) roky.

Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. e/ Tr. zák. súd prikazuje obžalovanej v skúšobnej dobe osobne, a to
ústne alebo písomne, sa ospravedlniť poškodeným.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených S. K., nar. X. K. XXXX v Y., trvalé bydlisko V., E. XXX/X
a I. K., nar. X. L. XXXX v T., trvalé bydlisko V., E. XXX/X, prechodné bydlisko V. R. č. XXX, odkazuje s
uplatnenými nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Komárno podanej na tunajší súd 17. februára
2012 pod č. 2Pv 809/07-61, je obžalovaná R. Y. pred súdom trestne stíhaná pre skutok v obžalobe
právne posúdený ako zločin úžery podľa § 235 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť
na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

Súd vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkov a
súčasne poškodených S. K. a I. K., svedkov L. E. a C. C., čítaním výpovedí svedkov (postupom podľa §
263 ods. 1 Tr. por.) S. Q., W. X., N. Q., E. E. a Y. Y., čítaním v konaní zabezpečených listinných dôkazov
(postupom podľa § 269 Tr. por.) a znaleckého posudku z odboru písmoznalectva (postupom podľa §
268 ods. 2 Tr. por.) .

Obžalovaná R. Y. na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie, že je nevinná zo spáchania žalovaného
trestného činu, pričom v ďalšom využila právo nevypovedať.

V prípravnom konaní vypovedala (výpoveď bola čítaná na návrh prokurátora postupom podľa § 258 ods.

4 Tr. por.), pričom pripustila, že jednala s poškodenou K., bola účastná aj podpisu zmluvy o predaji jej
domu a následného zápisu do katastra, ona sa však o obsah zmluvy nezaujímala, konala na základe
pokynov svedka L. E.. Majetkové pomery poškodenej jej známe neboli. Nevie, komu patrí telefónne číslo
z inzerátu, na ktorý reagovala poškodená.

Svedkovia a súčasne poškodení S. K. a I. K. vo svojich výpovediach podrobne popísali motív,
okolnosti a spôsob riešenia ich problému s exekúciou voči ich nehnuteľnostiam, ktorých boli vlastníkmi.
Vysporiadanie svojich nehnuteľností (rodinných dom a prináležiaci pozemok) chceli riešiť tým
spôsobom, že poškodená S. K. vyplatí svojho bývalého manžela poškodeného I. K., tak aby sa stala
ich výlučnou vlastníčkou, avšak s vôľou ďalej užívať nehnuteľnosti, bez záujmu ich ďalšieho predaja.

Poškodená potrebovala peniaze na vyplatenie svojho dlhu voči spoločnosti Pohotovosť s.r.o., vo vzťahuku ktorému už voči nej bolo vedené exekučné konanie exekútorkou I. Poškodený I. K. za účelom
vybavenia všetkých formalít v súvislosti s úhradou tohto dlhu dal poškodenej S. K. plnomocenstvo.
Za účelom riešenia tejto situácie poškodená reagovala na inzerát v periodiku N., z ktorého vyplýva,

že inzerent vyhľadával zadlžených ľudí v tiesni, ktorý aj predložila (č.l. 283). Na tom základe za ňou
prišli dve ženy, z ktorých jedna, ktorú aj opoznala v rámci vykonanej rekognície (č.l. 113 až 116) bola
obžalovaná. Tieto jej sľúbili, že ju odbremenia od dlžoby voči spoločnosti Pohotovosť, ako aj ďalších
dlhov. Za týmto účelom následne s obžalovanou u notárky I. W. J., u ktorej podpísala dokumenty, ktoré
jej predložila obžalovaná a o ktorých sa domnievala, že ide o listiny v súvislosti s vybavovaním splatenia

dlhu voči spoločnosti Pohotovosť, a ďalších dlhov, tieto boli v Slovenskom jazyku, ktorému nerozumie,
ale obžalovanej dôverovala, tak ich bez vedomosti o ich obsahu podpísala. Následne jej pohľadávku
voči spoločnosti pohotovosť niekto vyplatil, bol jej aj doručený z katastra nehnuteľný nový výpis listu
vlastníctva už bez záznamu o exekúcii, čo oznámila aj obžalovanej, ktorá za ňou následne prišla a tento
si zobrala, pričom odvtedy ju už nevidela a nevedela sa s ňou skontaktovať ani telefonicky. V následnom
období za ňou prišiel svedok C.c, ktorý od nej žiadal nájom za užívanie domu, pričom na základe toho

zisťovala a dozvedela sa, že v katastri nehnuteľnosti už ona ani I. K. nie sú zapísaní ako vlastníci
predmetných nehnuteľností. Následne zistila, že nehnuteľnosti ďalej boli prevedené na osobu B. D..

Svedok C., ktorý na základe kúpnej zmluvy z 26. júna 2007 (č.l. 73 až 75) od poškodených mal
nadobudnúť vlastnícke právo k dotknutým nehnuteľnostiam, na hlavnom pojednávaní vypovedal, že

v inkriminovanej dobe pracoval pre G. T. (ktorý medzičasom zomrel), ktorý zabezpečoval záležitosti
ohľadne prevodu predmetného domu, on len išiel podpísať papiere k notárke, ten dom nikdy nevidel a
taktiež s pani K. sa nestretol až do pojednávania na súde v civilnej veci, o kúpu domu reálny záujem
nemal. Ohľadne tejto veci s R. Y. nekomunikoval. Všetky záležitosti vybavoval pán T., on bol hlavou toho
celého - prepisu a predaja. Bol u T. zamestnaný 15 rokov, pričom tento ho „presvedčil“, aby podpísal

kúpnu zmluvu ohľadne prevodu nehnuteľností, T. to chcel kúpiť a asi ďalej predať. Zmluvu nečítal ani
kúpnu cenu nikomu neuhrádzal. Meno D. na ktorého následne prevádzal predmetné nehnuteľnosti v
zmysle kúpnej zmluvy zo 7. septembra 2007 (č.l. 68 až 69) pozná len z následného civilného konania,
ale s týmto sa nikdy predtým nestretol. R.H. bola tiež zamestnaná u T..

Svedok L. E. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že o okolnostiach predaja nehnuteľností medzi
poškodenými a C. C. nemá žiadnu vedomosť. Obžalovanú pozná z Y. R., nakoľko v inkriminovanom
čase robil vodiča pre G. majiteľa hotela. Z Y. R. pozná aj C. C., pričom nič podstatné k prejednávanej
veci podľa jeho vyjadrení uviesť nevedel.

Svedkyňa S. Q. (výpoveď ktorej z prípravného konania bola čítaná postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por.)
uviedla, že obžalovaná bola priateľka jej syna N. Q., ktorý používal telefónne číslo, ktoré bolo evidované
na jej osobu. Na aký účel ho používal ani to, či ho používal aj niekto iný nevie.

Svedok W.c (výpoveď ktorého z prípravného konania bola čítaná postupom podľa § 263 ods. 1 Tr.

por.) vypovedal, že od roku 1990 do septembra 2007 ako živnostník vydával týždenník N. pričom k
predmetnému inzerátu podrobnosti nevedel uviesť.

Svedok N. Q. (výpoveď ktorého z prípravného konania bola čítaná postupom podľa § 263 ods. 1 Tr.
por.) vo svojej výpovedi potvrdil, že žil s obžalovanou ako jeho družkou niekedy v roku 2007. Spoločne

s obžalovanou používali aj telefón s kartou, ktorú mu poskytla jeho matka S. Q.. Na aký účel telefón
používala obžalovaná nevie.

Svedkyňa E. E. (výpoveď ktorej z prípravného konania bola čítaná postupom podľa § 263 ods. 1 Tr.
por.), ktorá v rozhodnom čase bola v zmysle výpisu obchodného registra spoločníčkou aj konateľkou

spoločnosti O., ktorá bola zistená ako objednávateľ inkriminovaného inzerátu v periodiku N. (č.l. 388
až 391) vypovedala, že s uvedenou obchodnou spoločnosťou nemá nič spoločné. Cez internet sa
dozvedela, že v tejto spoločnosti bola vedená ako spoločník a konateľ, v tejto súvislosti bola políciou v
minulosti viackrát vypočúvaná. Nikdy žiadne úkony v mene tejto spoločnosti však nevykonávala a ani
nikdy nepodnikala.

Svedkyňa Y. Y. (výpoveď ktorej z prípravného konania bola čítaná postupom podľa § 263 ods. 1 Tr. por.)
ako matka obžalovanej využila právo odoprieť vypovedať.Listinnými dôkazmi bolo preukázané, že telefónne číslo XXXX XX XX XX z inkriminovaného inzerátu
je evidované na meno S. Q.,

Rozsudkom Okresného súdu Komárno z 21. marca 2011, č.k. 9C 188/2008-202 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Nitre z 12. júla 2011, č.k. 6Co/101/2011-232, v konaní medzi navrhovateľmi
- poškodenými a odporcami C. C. a B. D. bolo právoplatne určené, že vlastníkmi predmetných
nehnuteľností sú poškodení. Ako vyplýva z odôvodnenia týchto rozhodnutí, súdy prevod nehnuteľnosti
medzi poškodenými a svedkom C. C. vyhodnotili ako neplatný právny úkon. Mali za preukázané, že

poškodená mala finančné problémy, ktoré potrebovala vyriešiť, keďže jej hrozil predaj nehnuteľnosti v
exekúcii a tiež nevedela vyplatiť poškodeného K. po rozvode manželstva. Uzatvorená kúpna zmluva je
neplatná, nevyjadruje skutočnú vôľu predávajúcich (poškodených). Predávajúca v dôsledku dôverčivosti
a nedostatočnej znalosti úradného jazyka podpísala zmluvu v domnení, že ide o doklady ohľadom
poskytnutia úveru. Poškodení neobdržali žiadnu kúpnu cenu, čo potvrdil aj svedok C. C.. Stanovená
kúpna cena 200 000 Sk bola stanovená hlboko pod jej všeobecnú hodnotu. Predmetné neplatné právne

úkony sprostredkovala a aktívne pri ich realizácii vystupovala práve obžalovaná R. Y..

Na základe takto vykonaného dokazovania, hodnotiac vykonané dôkazy v ich súhrne a vzájomných
súvislostiachdospelsúdkzáveru,žežalovanýskutoksastal,žetentojezločinomúžerypodľa§235ods.
1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. a tento spáchala obžalovaná R. Y., nakoľko žalovaným skutkom zneužívajúc

tieseň a neskúsenosť poškodenej S. K. dala inému (C. C.) poskytnúť plnenie, ktorého hodnota je k
hodnote vzájomného plnenia v hrubom nepomere a spôsobila týmto činom značnú škodu.

Obžalovaná zneužila tieseň poškodenej S. K., ktorá bola vo finančnej núdzi, jej právnu nevedomosť a
neznalosť úradného jazyka, a dala od nej svedkovi C. poskytnúť majetkové plnenie, ktoré bolo vo vzťahu

kjehoplneniuvzrejmomnepomere,keďzpredmetnejkúpnejzmluvymalkupujúcizískaťnehnuteľnostiv
hodnote 42 753,77 eur (1 288 000 Sk), a predávajúci mali dostať kúpnu cenu 6 638,78 eur (200 000 Sk).
Hodnota predmetných nehnuteľností bola zistená zo znaleckého posudku (č.l. 12 až 52). Rozdiel medzi
reálnou (znalecky zistenou) hodnotou a zmluvne stanovenou kúpnou cenou je viac ako šesťnásobný, čo
podľa názoru súdu je hrubý nepomer vzájomných plnení. Týmto obžalovaná po objektívnej i subjektívnej

stránke formou priameho úmyslu naplnila všetky znaky skutkovej podstaty zločinu úžery podľa § 235
ods. l, ods. 3 písm. a/ Tr. zák.

Súd pri závere o vine obžalovanej primárne vychádzal z výpovedí svedkov a súčasne poškodených,
najmä S. K., ktorí opísali konanie obžalovanej a jej aktivitu zameranú na „pomoc poškodenej v jej

finančnej núdzi“, ktorá vyústila do predaja nehnuteľností poškodených na základe podpisu zmluvy
poškodenou bez vedomosti aký dokument jej predložený obžalovanou v skutočnosti podpisuje. Výpoveď
poškodených je logická, v podstatných okolnostiach nerozporná, pričom nebol zistený žiadny dôvod,
resp. motív, pre ktorý by mohli mať záujem usvedčovať obžalovanú z protiprávneho konania, ktorého
sa nedopustila. Pravdivosť ich výpovedí podporujú aj ďalšie v konaní vykonané dôkazy. Skutočnosť,

že prevod medzi poškodenými a C. C. nebol vážne mienený, je zrejmá aj zo samotnej výpovede
uvedeného svedka, ktorý sa sám od prevodu týchto nehnuteľností dištancoval s poukazom na to,
že zmluvu podpisoval na pokyn svojho nadriadeného, pričom dohodnutú kúpnu cenu poškodeným
nezaplatil. V zmysle potvrdenia exekútorky I.. S. D., mal byť dlh poškodenej voči spoločnosti pohotovosť
splatený vo výške 152 058 Sk. S ohľadom na to, ako aj ďalšie dlhy poškodenej, je aj nelogické, aby

poškodená mala záujem predávať predmetné nehnuteľnosti len za sumu 200 000 Sk, keďže táto by jej
postačovala nanajvýš na splatenie svojho dlhu voči spoločnosti Pohotovosť, pričom zvyšok by jej však
nijako nepostačoval na vyplatenie vlastníckeho podielu na nehnuteľnostiach jej bývalému manželovi a
navyše by sa takýmto predajom zbavila vlastného jediného obydlia, ktoré navyše užíva so svojimi dvoma
deťmi.

Vopred uvážený úmysel využívať neskúsenosť, neznalosť a finančnú tieseň bližšie neurčeného okruhu
osôb vyplýva aj zo spôsobu inzercie predmetného inzerátu a jeho obsahu, na ktorý reagovala
poškodená, keď jeho objednávateľom bola obchodná spoločnosť (O.), ktorej konateľka E. E. v tom čase
takto zapísaná v obchodnom registri poprela, že by mala čokoľvek spoločné s uvedenou spoločnosťou a

teda bola v obchodnom registri takto zapísaná bez jej vedomia, pričom súčasne v predmetnom inzeráte
je uvedené telefónne číslo XXXX XX XX XX, o ktorom na základe výpovedí svedkov S. Q. a N. Q. bolo
zistené, že ho užívala obžalovaná (i keď táto vedomosť o tom, komu telefónne číslo patrí poprela).Na základe takto vykonaného dokazovania spravujúc sa vyššie rozvedenými úvahami dospel súd k
záveru, že vina obžalovanej zo spáchania žalovaného trestného činu bola bez pochybností preukázaná,
preto súd obžalovanú uznal za vinnú skutkovo aj právne v zmysle obžaloby. Z uvedeného dôvodu súd

obhajobným tvrdeniam obžalovanej o tom, že jej komunikácia s poškodenou bola len formálna a len na
pokyn tretej osoby (L. E.), keď len doručila poškodenej pre ňu neznáme dokumenty a išla s poškodenou
k notárke za účelom ich podpisu poškodenou bez vedomosti o tom, čo bolo ich obsahom, neuveril a aj
návrhy obhajoby na vykonanie ďalších dôkazov, majúc za to, že tieto by nemohli zvrátiť už vykonanými
dôkazmi zistený skutkový stav veci, odmietol.

Súd pri ukladaní trestu obžalovanej vychádzal zo základných zásad ukladania trestov upravených v
§ 34 Tr. zák. U obžalovanej zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák. - teda, že,
vychádzajúc z čistého odpisu registra trestov, doposiaľ viedla riadny život, pričom u obžalovanej nezistil
žiadnu priťažujúcu okolnosť.

Obžalovanej tak bolo namieste ukladať trest odňatia slobody (bez možnosti uloženia jej iného druhu
trestu ako trestu samostatného) v zmysle § 235 ods. 3 Tr. zák. v trestnej sadzbe 5 (päť) až 12 (dvanásť)
rokov odňatia slobody, pričom pri úprave trestnej sadzby podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. v trestnej sadzbe 5
(päť) rokov až 9 (rokov) a 8 (osem) mesiacov odňatia slobody.

Vzhľadom však na doterajší bezúhonný život obžalovanej, čas, ktorý uplynul od spáchania žalovaného
zločinu (7 rokov), ako aj jeho následky, keďže poškodeným v dôsledku jeho spáchania nebolo
znemožnené fyzicky užívať aj naďalej predmetné nehnuteľnosti, pričom v súčasnosti na základe
občianskeho súdneho konania došlo k ich reparácii vo forme právoplatného súdneho rozhodnutia,
ktorým došlo k určeniu vlastníckeho práva poškodených k predmetným nehnuteľnostiam, mal súd

za to, že trest ukladaný vo vyššie uvedenej trestnej sadzbe (obligatórne nepodmienečný) by bol pre
obžalovanú neprimerane prísny, majúc za to, že v súčasne dobe je možné na obžalovanú pôsobiť aj
podmienečným trestom odňatia slobody. Pri aplikácii mimoriadneho zmierňovacieho ustanovenia § 39
ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. tak uložil obžalovanej výchovný podmienečný trest odňatia slobody pod
dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 3 (troch) rokov, podľa § 51 ods. 1 Tr.

zák. s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. obžalovanej výkon trestu odňatia slobody podmienečne
odložil a uložil probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe pri súčasnom určení obžalovanej
podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. skúšobnej doby 2 (dva) roky. Súčasne súd podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm.
e/ Tr. zák. prikázal obžalovanej v skúšobnej dobe osobne, a to ústne alebo písomne, sa ospravedlniť
poškodeným.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodených S. K. a I. K. odkázal s uplatnenými nárokmi na náhradu
škody na občianske súdne konanie, nakoľko poškodení pri uplatnení svojich nárokov neuviedli ani
minimálnu výšku škody, ktorú žiadajú nahradiť, ako aj s ohľadom na to, že k reparácii spôsobeného
následku konania obžalovanej, spočívajúceho v pozbavení ich (po právnej stránke) vlastníckeho práva

k predmetným nehnuteľnostiam došlo v občianskom súdnom konaní, v ktorom bolo právoplatne určené,
že napriek uzavretiu posudzovanej kúpnej zmluvy sú oni vlastníkmi predmetných nehnuteľností.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na tunajší súd. O odvolaní
rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie
rozsudku. Poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, ho môže napadnúť, len pre nesprávnosť

výroku o náhrade škody.