Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. jún 2014

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4C/151/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613203726
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Ernestová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2014:7613203726.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Alena Ernestová v právnej veci navrhovateľky T.. Q.

A. G.. XX.XX.XXXX, trvale bytom B..R..I. XXXX/X, K. proti odporcovi L. I. G.. XX.XX.XXXX, bytom Č.
X, A. G. Z.,t.č. A., zastúpený N. I. G.. XX.XX.XXXX, bytom A. X, A. G. Z. o zaplatenie 7 518,75 eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke 7 518,75 eur s ročným úrokom z omeškania vo výške 9 %
od 6.12.2010 do zaplatenia a na trovách konania 451,-- eur, všetko do 6 mesiacov od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala od odporcu zaplatenia istiny 7 518,75 eur s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne od 6.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. V návrhu uviedla, že

na základe zmluvy o pôžičke, uzavretej dňa 5.11.2010 písomnou formou, poskytla odporcovi pôžičku vo
výške 7 500,-- eur, ktorú bol v zmysle tejto zmluvy vrátiť s 3 % úrokom z pôžičky do 5.12.2010. Žalovaná
istina tvorí požičanú sumu 7 500,-- eur a úrok z pôžičky vo výške 18,75 eur.

Na návrh navrhovateľky bol pod č.k. 4Ro/69/2013-20 dňa 25.3.2013 vydaný platobný rozkaz, ktorým
súd návrhu navrhovateľky v plnom rozsahu vyhovel. Tento platobný rozkaz nenadobudol právoplatnosť
v dôsledku odporu podaného odporcom, čím sa v zmysle § 174 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku

platobný rozkaz zrušuje a súd nariadi pojednávanie.

Odporca v odpore poprel uzavretie zmluvy o pôžičke, poprel reálne odovzdanie finančných prostriedkov
vo výške 7 500,-- eur a namietal neurčitosť písomne vyhotovenej zmluvy o pôžičke týkajúcej sa lehoty
splatnosti,dátumuuzavretiatejtozmluvyapodpisuveriteľatvrdiac,žedoodporcompodpísanejzmluvyo
pôžičke, ktorú podpísal v čase jeho indispozície, navrhovateľka dopísala dátum vrátenia pôžičky, dátum
uzavretia pôžičky a text o odovzdaní a prevzatí sumy 7 500,-- eur. Navrhol žalobný návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie, podrobne vypočul účastníkov konania, vypočul navrhovateľkou navrhnuté
svedkyne Q. A. - matku navrhovateľky, T.. T. P. - sestru navrhovateľky, oboznámil listinné dôkazy, mailovú
komunikáciu účastníkov konania, rôzne vyhotovenia zmluvy o pôžičke, výpis z účtu navrhovateľky,
potvrdenie o jej zárobkových pomeroch a ostatné listinné dôkazy zistiac tento skutkový stav:

Účastníci konania boli vo veľmi blízkom priateľskom vzťahu a podľa zhodného tvrdenia oboch

procesných strán sa poznali viac ako osemnásť rokov. Navrhovateľka odporcovi bezhranične
dôverovala. Z účastníckej výpovede navrhovateľky súd zistil, že s odporcom sa stretávala vždy vtedy,
keď z K., kde pracuje a býva, prišla do miesta trvalého bydliska. Všetky úhrady v pohostinských
zariadeniach uhrádzala navrhovateľka. Na žiadosť odporcu postupne poskytovala odporcovi pôžičky,pričom časť pôžičiek boli pôžičky v hotovosti a časť požičaných peňazí bola poukázaná na účet jeho
brata N. I., nakoľko odporca nemal zriadený osobný účet. To, že odporca nemal zriadený osobný účet
potvrdil sám na pojednávaní dňa 26.5.2013, pričom účtom disponoval iba v minulosti. Už v čase, keď

v r. 2010 - 2011 pracoval v Českej republike, nemal zriadený účet a mzdu v Českej republike preberal
v hotovosti. Z predložených listinných dôkazov mal súd preukázané, že navrhovateľka na účet brata
odporcu N., ktorého vôbec nepoznala a ktorý sa viac ako tri roky zdržiava v Anglicku, previedla sumu
3 000,-- eur. Z výpisu z účtu navrhovateľky mal súd preukázané, že táto suma bola poukázaná dňa
1.3.2010 s označením „Q.“. Ďalej z výpisu z účtu navrhovateľky mal súd preukázané, že 27.10.2010 bolo

na účet N. I. poukázaných 500,-- eur, pričom ako dôvod platby bola uvedená „pôžička od Q.“. Predtým
dňa 16.4.2010 z účtu navrhovateľky bolo prevedených na účet brata odporcu N. I. 200,-- eur.

Podľa vyjadrenia navrhovateľky odporca tieto pôžičky nesplatil, požiadal však o ďalšiu pôžičku vo výške
7 500,-- eur preto, aby pomohol rodine preklenúť nepriaznivú finančnú situáciu. Táto pôžička mala byť
vrátená do jedného mesiaca, čo odporca podľa tvrdenia navrhovateľky jej vysvetlil tak, že on sám je

veriteľom vo vzťahu k iným dlžníkom, ktorí mu peniaze majú vrátiť a on ich následne vráti navrhovateľke.
Navrhovateľka, ktorá v dôsledku mesačného príjmu nad 2 000,-- eur, ktorý preukázala jednak výpisom
z účtu a súčasne potvrdením sociálnej poisťovne (č.l. 64 spisu), disponovala doma hotovosťou do 7
000,-- eur. Dňa 5.11.2010 vybrala z účtu 350,-- eur a dňa 5.11.2010 podľa tvrdenia navrhovateľky túto
sumu odporcovi aj poskytla. K odovzdaniu a prevzatiu finančných prostriedkov malo dôjsť v jednom z

miestnych barov a navrhovateľka si vrátenie pôžičky poistila písomne vyhotovenou zmluvou o pôžičke,
ktorá bola dopredu pripravená s tým, že neobsahovala dátum vrátenia pôžičky a neobsahovala deň,
kedy došlo k uzavretiu tejto pôžičky. Za prítomnosti odporcu po vzájomnej dohode bol navrhovateľkou
dopísaný do zmluvy dátum vrátenia pôžičky 5.12.2010, dátum uzavretia pôžičky 5.11.2010 a súčasne
bol dopísaný text, podľa ktorého odporca potvrdzuje prevzatie celej sumy vo výške 7 500,-- eur. Okrem

pôžičiek, ktoré navrhovateľka poskytla odporcovi, zaplatila za matku odporcu dlh u mobilného operátora
spoločnosti Orange Slovensko a.s. vo výške 229,45 eur, o čom predložila príjmový pokladničný doklad.

Odporca kategoricky tvrdenia navrhovateľky popiera. Priznal, že zmluvu o pôžičke podpísal, nebolo to
však dňa 5.11.2010 a túto zmluvu s textom, že navrhovateľka ako veriteľ sa zaväzuje dňa 5.11.2010

poskytnúť celú sumu pôžičky t.j. 7 500,-- eur, podpísal iba kvôli tomu, že bol údajne indisponovaný a
domnieval sa, že ide o zmluvu o budúcej zmluve a že niekedy v budúcnosti mu navrhovateľka takúto
pôžičku poskytne preto, aby sponzorovala vydanie jeho knihy poézie. Keďže túto knihu nedopísal, k
reálnej pôžičke peňazí ani nikdy nedošlo.

Odporca predložil súdu ďalšiu zmluvu o pôžičke datovanú dňom 9.10.2012 podpísanú navrhovateľkou
ako veriteľom, podľa ktorej bola odporcovi poskytnutá pôžička vo výške 8 600,-- eur bez uvedenia
dátumu vrátenia tejto sumy. Prílohou tejto zmluvy je rukou navrhovateľky vyhotovené potvrdenie o
prevzatí sumy. K tomuto dôkazu predloženému odporcom navrhovateľka uviedla, že do tejto druhej
zmluvy uviedla pôžičku vo výške 8 600,- eur z dôvodu, že započítala do tejto sumy všetky čiastkové

pôžičky, ktoré boli odporcovi poskytnuté. Odporca prevzal od navrhovateľky text tejto zmluvy o pôžičke aj
potvrdenie o prevzatí peňazí, ale tieto listiny podpísané navrhovateľke už nevrátil, nakoľko ich odmietol
podpísať. Navrhovateľka poskytovala pôžičky odporcovi aj v hotovosti a podľa jej účastníckej výpovede
v ranných hodinách o 6.30 hod. dňa 1. alebo 2.11.2012 odporca navštívil navrhovateľku, ktorá sa
zdržiavala v byte matky a žiadal od nej pôžičku 120,-- eur, ktorá odporcovi aj bola poskytnutá. K tejto

výpovedi navrhovateľky sa odporca nevyjadril a toto jej tvrdenie nepoprel.

Podľa výpovede navrhovateľky táto sa podaným návrhom domáha vrátenia pôžičky iba vo výške 7 500,--
eur, nakoľko predchádzajúce pôžičky boli poskytnuté skôr a právnikom bola informovaná, že v prípade
podanej žaloby by mohol odporca namietať premlčanie, pričom navrhovateľka nemala žiadne vedomosti

o existencii inštitútu premlčania.

V konaní boli vypočuté svedkyne a to matka a sestra navrhovateľky. Obe tieto svedkyne potvrdili, že
vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom bol veľmi priateľský a založený na vzájomnej dôvere a úcte.
Navrhovateľkaodporcovibezvýhradnedôverovalaaveľmičastosakontaktovalibeztoho,abynadviazali

partnerský vzťah, keďže každý z nich mal iného partnera.

Matka navrhovateľky Q. A. uviedla, že má vedomosť o uzavretej zmluve o pôžičke medzi navrhovateľkou
a odporcom, avšak túto vedomosť získala až po požičaní peňazí sprostredkovane od navrhovateľky,ktorá sa jej priznala, že požičala odporcovi 7 500,- eur a tieto finančné prostriedky jej odporca nevrátil.
Odporca nikdy nepopieral požičanie peňazí, dobu vrátenia pôžičky vždy predlžoval. Svedkyňa súčasne
uviedla, že bola účastná uzavretia zmluvy o pôžičke ústne dňa 1. alebo 2.11.2012, keď odporca rodinu

navštívil v ranných hodinách a žiadal od navrhovateľky 120,-- eur. Sumu 100,-- eur navrhovateľke
poskytla priamo svedkyňa, ktorej neskôr boli peniaze vrátené s tým, že navrhovateľka naozaj odporcovi
požičala 120,-- eur. Práve po tomto stretnutí s odporcom, keď navrhovateľka odporcovi odovzdala 120,--
eur sa svedkyni priznala, že táto pôžička poskytnutá odporcovi nebola pôžičkou prvou, peniaze mu
sporadicky požičiavala aj v minulosti a pri tomto rozhovore navrhovateľka priznala aj to, že odporcovi

požičala väčší obnos peňazí 7 500,--eur, ktoré odporca potreboval na preklenutie veľkých finančných
problémov rodiny. Súčasne sa svedkyňa dozvedela o tom, že odporca síce pôžičku nevrátil, ale nikdy
sa nevyjadril tak, že peniaze nevráti a existenciu pôžičky nikdy nespochybňoval. Pri tejto príležitosti
sa svedkyňa dozvedela aj to, že navrhovateľka odporcovi v minulosti požičala sumu 3 000,-- eur,
ktorú zaslala na účet jeho brata N.. Podľa svedkyne bol odporca seriózny mladý muž a za takého ho
považovalaaždovtedy,kýmnezačalspochybňovaťvšetkypôžičky,ktorézískalodnavrhovateľkytvrdiac,

že navrhovateľka tieto pôžičky nevie preukázať.

Svedkyňa T.. T. P. taktiež potvrdila, že o existencii pôžičky sa dozvedela v júli 2011, teda skôr ako
matka navrhovateľky. Išlo o sprostredkovanú vedomosť od navrhovateľky, pričom svedkyňa nemala
žiadne pochybnosti o pravdivosti jej tvrdení, nakoľko z vlastnej skúsenosti mala vedomosť o finančných

problémoch odporcu. Nielen navrhovateľka, ale aj svedkyňa mala s odporcom veľmi dobrý kamarátsky
vzťah a vzájomne spolu komunikovali. Pri jednej z návštev v A. G. Z. jej odporca porozprával, že mu
vyšiel väčší projekt, z ktorého mal finančný zisk a bol nahnevaný sám na seba, že peniaze prehajdákal,
hoci si mienil kúpiť byť. Svedkyňa vylúčila, že by vzťah navrhovateľky a odporcu bol vzťahom intímnym,
avšak potvrdila to, že keď sa navrhovateľka s odporcom stretávala, vždy útratu v pohostinských

zariadeniach platila ona a pokiaľ sa svedkyňa stretávala s odporcom za prítomnosti jej manžela, vždy
platili útratu oni dvaja a nie odporca. Svedkyňa tiež mala vedomosť o ďalších pôžičkách poskytnutých
odporcovi a to o pôžičke 3000,-- eur, ktoré boli zaslané na účet brata odporcu a o ďalších hotovostných
pôžičkách. Opätovne išlo o informácie sprostredkované, získané od navrhovateľky. Podľa tejto svedkyne
odporca nikdy nepopieral existenciu pôžičky, ale dobu splatnosti vždy predlžoval, vyhováral sa, že nemá

peniaze, neprišiel na dohodnuté stretnutie a v situácii, keď mala jeho rodina odpredať byť a získať
finančné prostriedky sa vyjadril tak, že finančné prostriedky vráti z predaja bytu. Táto svedkyňa nemala
vedomosť o tom, že by navrhovateľka mienila niekedy sponzorovať vydanie knihy poézie odporcom.
Tiež vypovedala o tom, že pokiaľ navrhovateľka požičiavala peniaze odporcovi prevodom na účet jeho
brata N., stalo sa tak na žiadosť odporcu a z dôvodu, že odporca nemal zriadený osobný účet v

žiadnom peňažnom ústave. Peniaze mali byť určené na kúpu auta pre rodinu odporcu a v žiadnom
prípade neboli určené jeho bratovi N., ktorého navrhovateľka poriadne ani nepozná. Vozidlo, na ktoré
poskytla navrhovateľka pôžičku typu Volkswagen Chrobák bolo v Anglicku naozaj kúpené, dovezené na
Slovensko z Anglicka a používal ho odporca s rodičmi.

Súd oboznámil listinné dôkazy a zistil, že súdu bolo predložených niekoľko vyhotovení zmluvy o pôžičke
datovanej 5.11.2010. Podľa zmluvy o pôžičke predloženej navrhovateľkou v bode 5.1. sa veriteľ t.j.
navrhovateľka zaväzuje poskytnúť dlžníkovi celú sumu pôžičky v bode 3.1. t.j. 7 500,- eur dňa 5.11.2010.
Podľa zmluvných dojednaní sa dlžník zaviazal vrátiť poskytnutú pôžičku a zaplatiť dohodnutý úrok dňa
5.12.2010. Táto zmluva je datovaná dňom 5.11.2010, podpísaná navrhovateľkou i odporcom a do tejto

zmluvy je dopísaný text, podľa ktorého dlžník potvrdzuje prevzatie sumy vo výške 7 500,-- eur od
veriteľa dňa 5.11.2010. Táto fotokópia zmluvy je zhodná s originálom, ktorý je založený v prílohovej
obálke, pričom originál je vlastnoručne podpísaný odporcom aj navrhovateľkou. Tieto listiny predložila
navrhovateľka.

Zo strany odporcu bola predložená zmluva o pôžičke podpísaná vlastnoručne odporcom, v ktorej nebol
uvedený dátum vrátenia pôžičky, dátum uzavretia zmluvy - iba rok 2010 a v tejto zmluve chýbal dopísaný
text o prevzatí pôžičky vo výške 7 500,-- eur. Ďalšou predloženou zmluvou bola zmluva datovaná dňom
9.10.2012 s výškou pôžičky 8 600,-- eur, pričom podľa navrhovateľky práve ona sa pokúsila takto
dodatočne vyhotovenou zmluvou zabezpečiť si návratnosť tých finančných prostriedkov, ktoré postupne

požičala odporcovi.

Z výpisu z účtu navrhovateľky (č.l. 61-62 spisu) mal súd preukázané, že navrhovateľka previedla na účet
brata odporcu dňa 16.4.2010 sumu 200,-- eur, dňa 27.10.2010 sumu 500,-- eur s poznámkou „pôžičkaod Q.“. Z výpisov z účtu mal súd preukázané, že finančná hotovosť na účte navrhovateľky za obdobie
r. 2010 sa pohybovala cca od 9 400,-- eur do 12 400,-- eur. Z ďalšieho výpisu z účtu (č.l. 63) mal súd
preukázané, že 1.3.2010 navrhovateľka previedla na účet brata odporcu sumu 3 000,--eur. Tieto listinné

dôkazy sú relevantné a nespochybniteľné.

Z ďalšieho listinného dôkazu, ktorým bol príjmový pokladničný doklad č. 55236 zo dňa 29.3.2010 mal
súd preukázané, že za N. I.Ú. - matku odporcu navrhovateľka uhradila hovorné za sedem faktúr, ktorých
čísla sú uvedené v príjmovom pokladničnom doklade č. 55236 spolu sumu 229,45 eur.

Súd oboznámil aj s mailovú komunikáciu účastníkov konania a písomnú výzvu navrhovateľky na vrátenie
požičanej finančnej čiastky zo dňa 18.2.2013 vrátane poštového podacieho lístku, keďže výzva bola
zasielaná doporučene dňa 19.2.2013 z K. pod podacím číslom RS 2792991568. Z mailovej komunikácie
súd zistil, že navrhovateľka sa od odporcu dožaduje vrátenia tejto pôžičky, pričom z odpovedí odporcu
na facebooku zo dňa 7.7.2011 súd zistil, že odporca na výzvy navrhovateľky na vrátenie pôžičky

nereaguje tak, že popiera existenciu zmluvy o pôžičke a vyčíta navrhovateľke, že žiadna zmluva o
pôžičke neexistuje, ale vyjadruje sa tak, že „do októbra to poriešime“.

Z výpisov z účtu navrhovateľky (č.l. 61, 62 spisu) súd zistil, že navrhovateľka mala na účte v priebehu r.
2010finančnéprostriedkynajmenej9482,--euranajviac12459,--eur.Vpriebehur.2010uskutočňovala

z účtu pravidelné výbery od 200,-- eur do 500,-- eur, pričom dňa 2.10.2010 uskutočnila výber 800,-- eur.

Z potvrdenia zamestnávateľa navrhovateľky z r. 2010, ktorým bola spoločnosť U. A. Q..A.. mal súd
preukázané, že navrhovateľka v priebehu r. 2009 zarobila 27 767,53 eur, v r. 2010 sumu 25 116,68 eur,
pričom mesačné príjmy sa pohybovali cca od 1 979,-- eur do 2 892,-- eur brutto mzdy. Išlo o potvrdenie

vyhotovenépreúčelysociálnejpoisťovneaúdajevňomuvedenézodpovedajúvymeriavaciemuzákladu,
teda mzde brutto.

Vyhľadávaním spisov tunajšieho súdu a to živých spisov a aj spisov archívnych mal súd preukázané,
že voči odporcovi a jeho rodičom sa viedlo od r. 2003 do r. 2014 množstvo občianskoprávnych konaní a

exekučných konaní a to nad 60, pričom občianskoprávne konanie sa viedlo aj proti bratovi odporcu N..
Všetky konania sa viedli na návrh veriteľov a predmetom konaní bolo peňažné plnenie.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podstatnými náležitosťami tejto zmluvy je dohoda:
a/ o prenechaní veci (o reálnom odovzdaní)
b/ o druhovom určení veci
c/ o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu

d/ určenie času vrátenia.

Súd konštatuje, že navrhovateľkou nebol predložený žiaden priamy dôkaz o tom, že k uzavretiu zmluvy
o pôžičke, ktorá by mala náležitosti v zmysle § 657 Občianskeho zákonníka naozaj došlo. Z množstva
nepriamych dôkazov, ktoré predložila navrhovateľka však súd vyvodil záver, že k uzavretiu zmluvy o

pôžičke, ktorá je zmluvou reálnou, naozaj došlo. V konaní bol preukázaný blízky vzťah účastníkov
konania, bezhraničná dôvera navrhovateľky k odporcovi a bolo preukázané tiež to, že pred novembrom
2010 navrhovateľka odporcovi požičala minimálne jedenkrát 200,-- eur, jedenkrát 500,-- eur, jedenkrát
3 000,-- eur i keď tieto finančné prostriedky boli poukázané na účet brata odporcu, s ktorým však
navrhovateľka nebola v žiadnom vzťahu. Súd dospel k záveru, že dňa 5.11.2010 k zmluve o pôžičke

naozaj došlo, pretože i keby súd neuveril tvrdeniu navrhovateľky, že doba splatnosti t.j. dátum 5.12.2010
a text, že odporca potvrdzuje prevzatie pôžičky vo výške 7 500,-- eur a dopísanie dátumu 5.11.2010
došlo po vzájomnej dohode s odporcom za jeho prítomnosti, aj tak je nesporné, že odporca vlastnoručne
podpísal text zmluvy o pôžičke, podľa ktorého sa navrhovateľka ako veriteľ zaviazala poskytnúť dlžníkovi
v hotovosti dňa 5.11.2010 celú sumu 7 500,-- eur. Ak by to nebola pravda, odporca by túto zmluvu o

pôžičke nepodpísal a teda nemôže sa vyhovárať na momentálnu indispozíciu. Súd neuveril tvrdeniu
odporcu, že zmluvu podpísal, pretože v budúcnosti malo k nejakej pôžičke dôjsť z titulu sponzoringu
jeho novej knihy, skôr uveril navrhovateľke, že mu poskytla pôžičku na preklenutie nevyhovujúcej
situácie rodiny. Odporca v priebehu konania a na pojednávaní dňa 26.5.2013 prehlásil, že jeho rodina,teda rodičia, keďže je slobodný, vždy býval s rodičmi a v súčasnosti po smrti otca žije s matkou v
spoločnej domácnosti, nikdy nemala finančné problémy a nikdy neboli vedené voči rodičom exekúcie,
teda si nemohol finančné prostriedky od navrhovateľky požičať na preklenutie zlej finančnej situácie

rodiny. Ako už bolo konštatované z registrov tunajšieho súdu mal súd preukázané, že voči rodičom
odporcu a aj bratovi N. sa na tunajšom súde viedlo množstvo súdnych a exekučných konaní, ktorými si
veritelia vymáhali nároky na priznanie peňažného plnenia a teda vyjadrenie odporcu, že rodina nemala
finančné problémy súd považuje za vyjadrenie tendenčné. Nepriamym dôkazom insolventnosti rodiny je
aj skutočnosť, že matka odporcu neplatila faktúry hovorného u mobilného operátora Orange Slovensko

a.s. a bola to navrhovateľka, ktorá uhradila za matku odporcu hovorné vo výške 229,45 eur, pričom na
príjmovom pokladničnom doklade, ktorý túto platbu preukazuje, sú uvedené čísla neuhradených faktúr
matky odporcu.

Súd neuveril odporcovi jeho tvrdenie, že nemá vedomosť a nevie reagovať na pôžičky poskytované na
účet jeho brata N., ktorých existenciu taktiež popiera. Naopak uveril navrhovateľke, že tieto pôžičky boli

poskytnuté na žiadosť odporcu na účet jeho brata práve z dôvodu, že odporca nemal zriadený žiaden
osobný účet.

Navrhovateľka sa nedomáhala vrátenia pôžičky 7 500,-- eur po uplynutí lehoty splatnosti podľa jej
tvrdeniazdôvodu,žeodporcavráteniepeňazínikdynespochybňovalanikdysavráteniupeňazínebránil.

Súd navrhovateľke uveril, nakoľko toto jej tvrdenie dokazuje aj predložená mailová komunikácia, ktorá
i keď je všeobecná a odporca uvádza, že „veci porieši do konca októbra“, pričom ide o mailovú
komunikáciu z r. 2012 a v tejto komunikácii vôbec nepopiera existenciu pôžičky, pričom prirodzené
by bolo na žiadosť o vrátenie pôžičky, ak táto vôbec poskytnutá nebola reagovať tak, že sa odporca
opýta, prečo navrhovateľka od neho peniaze žiada, keď žiadnu pôžičku od nej neprevzal. Solventnosť

navrhovateľky mal súd preukázanú potvrdením o výške jej mzdy od zamestnávateľa spoločnosti U. A.
Q..A.. a tiež z predložených výpisov z účtu z peňažného ústavu. Tiež v konaní nebolo sporné a nepoprel
to ani odporca, že pri každom stretnutí s navrhovateľkou, všetky úhrady v pohostinských zariadeniach
uhrádzala navrhovateľka, ktorá dokonca uhradila cca 230,-- eur za šesť faktúr hovorného za matku
odporcu.

Svedectvá Q. A. - matky navrhovateľky a sestry T.. P.R.C. boli svedectvami sprostredkovanými a potvrdili
iba to, že navrhovateľka obe tieto svedkyne v priebehu r. 2011 - 2012 informovala o požičaní sumy 7
500,-- eur odporcovi a o tom, že odporca lehotu vrátenia pôžičky sústavne predlžuje. Svedkyňa Q. A.
súčasne potvrdila, že navrhovateľka požičala dňa 1. alebo 2.11.2012 v ranných hodinách o 6.30 hod.

odporcovi 120,-- eur.

Súd si je vedomý skutočnosti, že neexistuje priamy dôkaz o odovzdaní a prevzatí sumy, avšak s
prihliadnutím na všetky tieto nepriame dôkazy, opakované preukázané pôžičky a skutočnosť, že odporca
si dovolil v ranných hodinách o 6.30 hod. dňa 1. alebo 2.11.2012 vyžiadať od navrhovateľky pôžičku,

čo nebolo sporné; dospel k záveru, že nárok navrhovateľky je oprávnený. Tiež uveril navrhovateľke,
že text o odovzdaní a prevzatí pôžičky bol navrhovateľkou dopísaný za prítomnosti odporcu a pokiaľ
by sa aj tento text v čase podpisu zmluvy na zmluve nenachádzal nie je sporné, že odporca zmluvu
podpísal vrátane bodu 5.1, ktorý nepriamo dokazuje, že 5.11.2010 pôžička poskytnutá bola. Keďže
rozhodnutie súdu by malo byť nielen zákonné, ale aj spravodlivé, súd v tomto konaní na základe

množstva nepriamych listinných dôkazov a účastníckych výpovedí uveril navrhovateľke a jej návrhu v
plnom rozsahu vyhovel. Je potrebné brať do úvahy, že navrhovateľke sa nevráti preukázateľne požičaná
suma 3 000,-- eur, ktorá z obavy premlčania žalovaná nie je, preukázateľne požičaná suma 500,-- eur a
200,-- eur a nevráti sa jej ani platba hovorného za matku odporcu vo výške 229,45 eur. Žalovaná suma
pozostáva z istiny 7 500,-- eur a 3 % úroku z omeškania ročne z tejto sumy od 6.11.2010 do 5.12.2010

vyčísleným navrhovateľkou na 18,25 eur, teda spolu 7 517,75 eur.

Navrhovateľka žiadala priznať aj úroky z omeškania. Súd o týchto úrokoch rozhodol v zmysle § 517
ods. 2 Občianskeho zákonníka a odo dňa omeškania t.j. od 6.12.2010 ich priznal navrhovateľke. Výška
úrokov z omeškania je v zmysle § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995 Z.z. o 8 percentuálnych bodov

vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu. Ku dňu 5.12.2010 základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola
stanovená na 1 %, teda súd priznal navrhovateľovi úroky vo výške 9 %.Podľa § 160 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, povinnosť uloženú rozsudkom je potrebné splniť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa
môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením

jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

V tomto prípade súd určil odporcovi dlhšiu lehotu na zaplatenie priznaného peňažného plnenia,
pretože momentálne podľa vlastného vyjadrenia odporcu nedisponuje finančnými prostriedkami tak, aby
povinnosť určenú súdom mohol splniť v lehote troch dní. Keďže sa opätovne zapojil do pracovného

pomeru má možnosť požiadať o úver v peňažnom ústave a zabezpečiť navrhovateľke návratnosť ňou
požičaných finančných prostriedkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a ich náhradu
priznal navrhovateľke, ktorá bola v konaní úspešná. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho
poplatku 451,-- eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na
Krajský súd v Košiciach, písomne v troch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,proti ktorémurozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Zb., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.