Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2014

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 13C/6/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712200506
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Kuruc

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2014:8712200506.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci navrhovateľky Y. Z., X..

X.X.XXXX, L. J., L. XXX/XX, zast. JUDr. Milanom Križalkovičom, advokátom, AK Spišská Nová Ves,
Hviezdoslavova 11, proti odporcovi Mesto Poprad, Nábrežie J. Pavla II 2802/3, Poprad, IČO: 00326470,
o náhradu škody na zdraví s prísl., takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom zo dňa 17.1.2012 žiadala, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 2.699,48
eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od podania návrhu do zaplatenia a k náhrade trov konania.

Súd rozhodol vo veci rozsudkom č. k. 13C/6/2012-29 zo dňa 25.4.2012 tak, že návrh zamietol.
Na základe odvolania podaného navrhovateľkou prejednal vec odvolací súd, ktorý uznesením č. k.

20Co/165/2012-50 zo dňa 27.6.2013 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu

I. stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd v rozhodnutí vyslovil právny názor, že z hľadiska premlčania
musí byť preukázaná nielen vedomosť o výške škody, ale aj vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá,
preto je potrebné zistiť konkrétny dátum kedy sa navrhovateľka dozvedela, že za škodu, ktorá jej mala
byť spôsobená, zodpovedá práve odporca, aj vzhľadom na to, že k škodovej udalosti malo dôjsť na
verejnom priestranstve a tým pádom bola sťažená identifikácia škodcu.

Navrhovateľka trvala na podanom návrhu a tvrdila, že k škode na zdraví došlo tak, že dňa 17.1.2009
utrpela na Námestí sv. Egídia v Poprade úraz, keď sa pošmykla na ľade v blízkosti dočasne zriadenej

ľadovej plochy. Podľa názoru navrhovateľky za predmetný úraz zodpovedá odporca, keďže dostatočne
nezabezpečil odpratanie snehu a ľadu na verejnom priestranstve. Uplatnený nárok na náhradu škody
si uplatňuje z titulu bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a účelných nákladov spojených
s liečením. Navrhovateľka spočiatku uvádzala, že vedela, že si chce uplatňovať náhradu škody od
odporcu, pretože si myslela, že tento pozemok patrí odporcovi. Neskôr tvrdila, že nevedela komu
priestranstvo patrí, dodnes nevie, či miesto, na ktorom došlo k úrazu, patrí odporcovi. Až na poslednom
pojednávaní, keď sa vyjadrovala zástupkyňa odporcu, sa dovtípila, že to pravdepodobne patrí Mestu

Poprad. Uviedla, že je len náhoda, že si myslela, že to patrí Mestu Poprad.Odporca žiadal návrh zamietnuť, pretože podľa jeho názoru navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno,
nepreukázala, že by zo strany odporcu došlo k porušeniu nejakých povinností pri údržbe cestných
komunikácií, ako to vyplýva zo Zák. č. 135/1961 Zb. Podľa názoru odporcu bolo povinnosťou

navrhovateľky sa pokúsiť o mimosúdne jednanie v rámci premlčacej lehoty, odporcovi však žiadna výzva
doručenánebola,ajkeďtonavrhovateľkatvrdila,doručenievýzvynepreukázala.Poukázalajnalekársku
správu, podľa ktorej sa navrhovateľka liečila aj na vysoký krvný tlak a teda príčina pádu mohla spočívať
aj v jej zdravotnom stave. Podľa odporcu je dôvodná aj námietka premlčania, pretože ak navrhovateľka
nemala až také právne vedomie, aby vedela komu priestranstvo patrí, predpokladá, že ho mohol mať

právny zástupca poškodenej, na ktorého sa navrhovateľka obrátila už v júni 2009.

Z výpovedí účastníkov, výpovedí svedkov H. C., O. Z. C. H.. F. O. a z pripojených listinných dôkazov,
najmä z obsahu lekárskych správ, posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia, dokladu
o platbe poplatkov za kúpeľnú liečbu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľkasivkonaníuplatňujenáhraduškodyztitulupoškodeniazdravia,kuktorémumalodôjsťpri
páde navrhovateľky na Námestí sv. Egídia v Poprade, teda na pozemku, ktorého vlastníkom je odporca.

Náhrada škody pozostáva z bolestného v sume 1.125,-- eur, z náhrady za sťaženie spoločenského
uplatnenia v sume 1.500,-- eur a z náhrady nákladov za kúpeľnú liečbu v sume 74,48 eur. Navrhovateľka
uviedla, že kúpeľnú liečbu absolvovala v čase od 27.5.2009 do 24.6.2009 a podľa predloženej faktúry
poplatok za kúpeľnú liečbu bol uhradený dňom 27.5.2009. Lekársky posudok o bolestnom a sťažení
spoločenského uplatnenia bol vystavený dňa 6.7.2009.

Svedok H. C. vo svojej výpovedi uviedol, že u odporcu pracoval od novembra 2008 do marca 2009
ako dozor a údržbár ľadovej plochy, ktorá bola umiestnená na námestí. Svedok si nespomína na takú
udalosť, že by počas jeho služby niekto utrpel úraz v blízkosti ľadovej plochy. Uviedol, že vždy pred
začatím prevádzkovej doby očistil ľadovú plochu ako aj okolie ľadovej plochy s tým, že sneh dával na
jedno miesto a potom ho zamestnanci odporcu odpratávali. Ak snežilo, tak ľadovú plochu a okolie čistil aj

viackrátdodňa.Svedokpoprel,žebyprioteplenísaľadtopilanárazovovytieklavoda,pretožetechnické
zariadenie bolo nastavené tak, že stále mrazilo.

SvedokO.Z.,manželnavrhovateľky,uviedol,ženebolpriamymsvedkomúrazu.Vuvedenýdeňasiokolo
deviatej odišiel s vlastným synom do predajne Jysk v Poprade, kde sa zdržali asi hodinu a pol. Cestou
naspäť vystúpil pri Hypernove v Poprade, odkiaľ chcel ísť pešo domov. V tom čase mu zavolala dcéra,

že navrhovateľke sa stal úraz a je v nemocnici. Na základe toho šiel do nemocnice a keď tam prišiel,
tak navrhovateľka bola už aj po operácii. Vtedy mu navrhovateľka povedala, že keď išla na námestie
do nejakého obchodu, tak spadla v blízkosti klziska. Tiež mu povedala, že jej pomohol nejaký mladý
pán, potom išla domov po kartičku poistenca a z domu išla do nemocnice pešo. Svedok trval na tom,
že sa všetko udialo doobeda.

Svedok H.. F. O. uviedol, že navrhovateľka bola v uvedený deň prijatá na traumatologické oddelenie
s poranením lakťa ľavej ruky a podľa zdravotnej dokumentácie bola prijatá o 13.50 hod. Svedok sa
nevedel vyjadriť kde došlo k úrazu, ale podľa vyjadrenia navrhovateľky k pádu malo dôjsť niekde na
námestí v blízkosti klziska. V deň, keď bola prijatá na oddelenie, bola u navrhovateľky robená repozícia
pod narkózou. Pri kontrole bolo zistené, že opätovne došlo k posunu vykĺbeného lakťa, a preto dňa 21.1.

sa podrobila operácii, pri ktorej došlo k opätovnému napraveniu a fixácii. Dňa 24.1.2009 bola prepustená
do domáceho liečenia. Svedok sa nevedel vyjadriť kedy bola navrhovateľka ošetrovaná na centrálnom
príjme, predpokladá, že bol robený snímok, a že sa o napravenie pokúšali už na ambulancii, tak odhadol,
že to mohlo byť asi hodinu až hodinu a pol predtým, ako bola prijatá na oddelenie.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.Podľa § 9, ods. 2, Zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (Cestný zákon), závady
v schodnosti priechodov pre chodcov na miestnych komunikáciách a prejazdných úsekoch ciest
cez obce, ako aj závady v schodnosti miestnych komunikácií určených výhradne pre chodcov, sú

povinní odstraňovať správcovia miestnych komunikácií. Závady v schodnosti chodníkov priľahlých k
nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza v súvisle zastavanom území a hraničí s cestou alebo miestnou
komunikáciou,súpovinníbezprieťahovodstraňovaťvlastníci,správcoviaaleboužívatelianehnuteľností,
pokiaľ tieto závady vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.

Podľa § 442, ods. 1, Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo

(ušlý zisk).

Podľa § 444 Občianskeho zákonníka, pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

Podľa§449,ods.1,Občianskehozákonníka,priškodenazdravísauhrádzajúajúčelnénákladyspojené
s liečením.

Podľa § 100, ods. 1, Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone

ustanovenej (§ 101-110), na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 106, ods. 1, Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

Podľa § 106, ods. 2, Občianskeho zákonníka, najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

V prejednávanej veci sa navrhovateľka domáha zaplatenia náhrady škody na zdraví, ktorá jej mala
vzniknúť tak, že dňa 17.1.2009 sa mala pošmyknúť na ľade na Námestí sv. Egídia v Poprade v blízkosti
dočasnej zriadenej ľadovej plochy, pričom zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu je daná tým, že

ako vlastník pozemku nezabezpečil odpratanie snehu a ľadu na verejnom priestranstve. V konaní o
náhradu škody musí byť vždy preukázaná zodpovednosť určitého subjektu, ktorá vyplýva z toho, že
zodpovedný subjekt porušil určité právne povinnosti vyplývajúce zo zákona, tiež musí byť preukázané
vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením určitej právnej povinnosti a vznikom škody.

V zmysle § 120, ods. 1, O.s.p., účastníci konania sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. S dôkaznou povinnosťou úzko súvisí dôkazné bremeno, ktoré vždy zaťažuje každého účastníka
konania ohľadom jeho tvrdení. V súdnom konaní nepostačuje iba tvrdenie účastníka, ale vykonanými
dôkazmi musia byť tieto tvrdenia aj preukázané. V danom prípade navrhovateľka tvrdí, že k úrazu
malo dôjsť dňa 17.1.2009 tak, že sa pošmykla na ľade, ktorý sa nachádzal na Námestí sv. Egídia
v Poprade v blízkosti dočasne zriadenej ľadovej plochy. Podľa názoru súdu navrhovateľka žiadnym

dôkazom nepreukázala, že k úrazu došlo na mieste, ktoré označila. Navrhovateľka na podporu svojich
tvrdení navrhla vypočuť ako svedkov svojho manžela O. Z.

a H.. F. O., lekára, ktorý ju ošetroval po úraze. Manžel navrhovateľky vo svojej výpovedi potvrdil, že nebol
priamym svedkom úrazu a o tom, kde malo dôjsť k úrazu, sa dozvedel iba od navrhovateľky potom, čo
ju bol navštíviť v nemocnici a keď už podľa jeho vyjadrenia mala byť aj po operačnom zákroku. Podľa

výpovede svedka sa všetko udialo ešte v doobedňajších hodinách, pretože ako uvádzal, pri Hypernove
v Poprade vystúpil

cca o 10.30 hod. V tom čase už mu mala volať dcéra, že navrhovateľka mala úraz a svedok mal ísť
priamo do nemocnice. Vzhľadom na vzdialenosť predajne Hypernova a nemocnice mohla svedkovi trvaťcesta cca 30 minút. V tomto smere súd poukazuje na rozpor výpovede svedka s predloženou lekárskou
správou, podľa ktorej navrhovateľka bola prijatá na oddelenie úrazovej chirurgie v čase o 13.50 hod.
Pred prijatím na oddelenie bola ošetrovaná na oddelení centrálneho príjmu a podľa vyjadrenia svedka

H.. O. tam mohla byť cca hodinu až hodinu a pol, čo je v rozpore s výpoveďou svedka O. Z.A., ktorý tvrdil,
že v doobedňajších hodinách už navrhovateľka bola aj ošetrená. Ani svedok H.. F. O. nemohol potvrdiť,
kde došlo k úrazu, pretože ako uviedol do lekárskej správy, zaznamenal to, čo uvádzala navrhovateľka
a ako lekára ho skôr zaujímal zdravotný stav.

V deň, keď malo dôjsť k úrazu navrhovateľky, mal službu pri dočasne zriadenej ľadovej ploche

zamestnanec odporcu H. C., ktorý si nespomínal na takúto udalosť. Svedok uviedol, že ani v iných
dňoch mu nikto nehlásil úraz v blízkosti ľadovej plochy. Podľa výpovedí svedka okolie ľadovej plochy
bolo vždy pravidelne udržiavané a bol z neho odpratávaný sneh. Z uvedených svedeckých výpovedí
nemožno vyvodiť, že by týmito výpoveďami bolo potvrdené tvrdenie navrhovateľky o tom, že v uvedený
deň došlo k jej úrazu na mieste, ktoré uvádzala. Taktiež podľa názoru súdu nebolo preukázané, či zo
strany odporcu ako vlastníka predmetnej nehnuteľnosti boli porušené povinnosti vyplývajúce z ust.

§ 9, ods. 2, Zák. č. 135/1961 Zb., v zmysle ktorého práve vlastník nehnuteľností je povinný odstrániť
prekážky v schodnosti komunikácie. Z výpovede svedka H. C. vyplynulo, že okolie ľadovej plochy
bolo pravidelne čistené a sneh bol následne odpratávaný zamestnancami odporcu. Navrhovateľka
nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali túto svedeckú výpoveď.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd má za to, že v prejednávanej veci navrhovateľka neuniesla

dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení, pretože z vykonaného dokazovania nemožno dospieť k
záveru, či k úrazu navrhovateľky došlo na mieste, ktoré uvádzala a či zo strany odporcu došlo k
porušeniu povinností pri zabezpečení schodnosti miestnej komunikácie, teda podľa názoru súdu nebola
preukázaná zodpovednosť odporcu za vznik úrazu.

Súdsanestotožnilstvrdenímodporcu,žepodaniunávrhunazačatiekonanianasúdemusípredchádzať

návrh na dohodu o náhrade škody. Takáto povinnosť poškodeného nevyplýva z ustanovení Obč.
zákonníka, ani z ustanovení Zák. č. 437/2004 Z. z. V zmysle

§ 6, ods. 1, cit. zákona, poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade škody
za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak z tohto zákonného ustanovenia nevyplýva, že by návrh
na dohodu nevyhnutne musel predchádzať podaniu návrhu na začatie konania. Odporca tiež vzniesol

námietku premlčania. V zmysle § 106, ods. 1, Obč. zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za
2 roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V zmysle právneho
názoru vysloveného odvolacím súdom bolo potrebné ustáliť konkrétny dátum kedy sa navrhovateľka
dozvedela, že za škodu, ktorá jej mala byť spôsobená, zodpovedá odporca. Vzhľadom na vyjadrenia
navrhovateľky nebolo možné jednoznačne ustáliť tento dátum. Zatiaľ čo na pojednávaní dňa 25.4.2012

navrhovateľka uvádzala, že si chce uplatňovať náhradu škody od odporcu, pretože si myslela, že tento
pozemok patrí odporcovi, na pojednávaní dňa 15.10.2013 už navrhovateľka uvádzala, že dodnes nevie,
či to patrí odporcovi, alebo niekomu inému a je len náhoda, že si myslela, že to patrí odporcovi, tak podľa
názoru súdu tieto tvrdenia navrhovateľky sú účelové. Je zjavné, že už v roku 2009 požiadala o pomoc
aj právneho zástupcu a teda minimálne prostredníctvom právneho zástupcu mohla mať vedomosť o

tom, kto je vlastníkom predmetného pozemku. Súd poukazuje aj na doterajšiu judikatúru, napr. na
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo/1331/2005, v zmysle ktorého ak k pádu a úrazu došlo na
zľadovatelomaneupravenomchodníkupreurčeniezodpovednéhosubjektujerozhodujúcouokolnosťou
vedomosť o tom, že vlastník domu, ku ktorému predmetný chodník prilieha, nezabezpečil zimnú údržbu
a upratovanie. Ak v deň úrazu poškodený vedel, kde k jeho pádu došlo, kedy si na základe skutkových

okolností, ktoré poznal, vytvoril právny záver o zodpovednom subjekte, alebo kedy si zaobstaral doklad
o identite zodpovedného vlastníka domu. Vychádzajúc z cit. rozhodnutia potom podľa názoru súdu
premlčacialehotazačalaplynúťdňom6.7.2009,kedybolvystavenýlekárskyposudokatedabolaznáma
výška škody a v takom prípade premlčacia doba uplynula dňom 6.7.2011. Z týchto dôvodov nárok
navrhovateľky je aj premlčaný.Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, keď súd dospel k záveru, že navrhovateľka nepreukázala
svoje tvrdenia o tom, kde došlo k úrazu a tiež nepreukázala, či zo strany odporcu došlo k porušeniu
povinnosti a teda, či k vzniku škody došlo v priamej príčinnej súvislosti s porušením povinností na strane

odporcu, súd návrh zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142, ods. 1, O.s.p. v spojení s § 151, ods. 1, O.s.p., veta prvá
tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľka v konaní nebola úspešná a
odporca ako úspešný účastník konania náhradu trov konania nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42, ods. 3, O.s.p. (t. j. musí byť z neho
zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané
a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti

rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v
konaní došlo k vadám uvedeným v § 221, ods. 1, O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav

neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a
O.s.p.) a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.