Rozsudok – Rozvod ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. apríl 2014

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 51P/169/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1313217614
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Klepáčová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2014:1313217614.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci

navrhovateľky: I. Š., rod. Š., nar. X.XX.XXXX, bytom V. X, U., štátny občan SR, proti odporcovi: Z. L.,
nar. XX.X.XXXX, bytom V. X, U., štátny občan S., o rozvod manželstva v spojení s úpravou výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu: J. L., nar. X.X.XXXX, bytom
V. X, U., v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko
odboru sociálnych vecí a rodiny Senec, so sídlom Trnavská 1, Senec, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo navrhovateľky: I. Š., rod. Š., nar. X.XX.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátny občan
Slovenskej republiky a odporcu: Z. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXXX, štátny občan S.

G., uzavreté dňa 6.2.2009 vo Schwechate, Rakúska republika, zapísané v knihe manželstiev osobitná
matrika Bratislava MV SR, zv. OM/90, roč. 2009, str. 217, por. č. 433 rozvádza.

Súd schvaľuje dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k
maloletému dieťaťu nasledovného znenia:

Maloleté dieťa: J. L., nar. X.X.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude v bežných

veciach zastupovať a spravovať jej majetok.

Otec sa zaväzuje platiť výživné na maloleté dieťa: J. L., nar. X.X.XXXX vo výške 200 eur mesačne v
pravidelne sa opakujúcich plneniach splatných vždy najneskôr k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky.

Otec má právo styku s maloletým dieťaťom: J. L., nar. X.X.XXXX bez obmedzenia.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka návrhom na začatie konania (§ 79 ods. 1, 2 O.s.p.) zo dňa 10.9.2013 (doručený výlučne
príslušnému súdu podľa § 88 ods. 1, písm. a) O.s.p.) žiadala, aby súd manželstvo účastníkov konania
uzavreté dňa 6.2.2009 vo U. rozviedol z dôvodu, že je vážne narušené a trvalo rozvrátené, bez
predpokladu obnovenia manželského spolužitia.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode navrhovateľka žiadala
zveriť maloleté dieťa do osobnej starostlivosti matke. Otec maloletej bude povinný prispievať na výživu

maloletej J. sumou 300 eur mesačne.

Na pojednávaní dňa 28.4.2014 žiadali rodičia (matka, otec) schváliť dohodu rodičov o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému dieťaťu v súlade s prednesomnavrhovateľky na pojednávaní dňa 15.1.2014, ktorá zodpovedá záujmom a odôvodneným potrebám
maloletého dieťaťa a z tohto dôvodu žiadali pripustiť zmenu žalobného petitu.

Súdnapojednávanídňa28.4.2014pripustilzmenunávrhutak,žeďalejkonaloschválenídohodyrodičov
v znení pripustenom na pojednávaní dňa 15.1.2014.

Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení za maloleté dieťa žiadal schváliť dohodu rodičov, nakoľko táto
je v záujme maloletého dieťaťa.

Vo veci rozvodu manželstva účastníkov súd vykonal v súlade s § 100 ods.2, O.s.p pokus o ich zmierenie,
bezúspešne.

Podľa čl. I základných zásad Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov manželstvo je zväzkom
muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manžel

a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a
riadna výchova detí.

Podľa § 18 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, manželia sú si v manželstve rovní, v právach
a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si,

starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 19 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, o uspokojovanie potrieb rodiny
založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

Podľa § 23 odsek 1 Zákona o rodine číslo 36/2005 Zbierky zákonov, súd môže manželstvo na návrh
niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené,
že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.

Podľa § 23 odsek 2 Zákona číslo 36/2005 Zbierky zákonov v znení neskorších predpisov /ďalej len
Zákon o rodine /, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri
rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

Podľa § 23 odsek 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

Podľa § 24 odsek 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti,
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno
nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred
vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo., dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom

sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 25 odsek 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom
podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak
rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.

Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitého

zákona.

Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine , výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 1 Zákona číslo 601/2003 Zbierky zákonov o životnom minime (ďalej len citovaného zákona)
v spojení s Opatrením MPSVaR č. 186/2013 s účinnosťou od 1.7.2013 tento zákon ustanovuje životné
minimum ako spoločensky uznanú minimálnu hranicu príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav

jej hmotnej núdze.

Podľa § 2 citovaného zákona, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy
sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu,

b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c) 90,42 eura mesačne, ak ide
1. o zaopatrené neplnoleté dieťa,
2. o nezaopatrené dieťa.

Nazákladevyššieuvedenéhomásúdzato,žepožiadavkykladenézákonom,abysúdskúmalobjektívnu
existenciu kvalifikovaného rozvratu vzťahov medzi manželmi, boli naplnené. Súd pri rozhodovaní
prihliadal na všetky okolnosti spôsobujúce rozvrat manželských vzťahov a dospel k záveru, že
predmetné manželstvo už neplní v súčasnosti ani jednu zo svojich funkcií, pre ktorú by bolo možné

uvažovať o jeho zachovaní. Je už len formálno-právnym zväzkom dvoch ľudí, ktorí sa odcudzili do
takej miery, že ich vzťahy sú vážne narušené a trvalo rozvrátené. S poukazom na vyššie uvedené
už manželstvo nemôže plniť svoj spoločenský účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie
manželského spolužitia tak, ako to má na mysli Zákon o rodine. Preto súd o zrušení manželstva
účastníkov konania rozhodol podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine (zák. č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších

predpisov) tak, ako je vo výroku rozsudku uvedené.

Vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode súd schválil dohodu rodičov,
uzavretú podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine tak, ako je vo výrokovej časti rozsudku uvedené z dôvodu,
že táto dohoda rodičov sa neprieči záujmom maloletého dieťaťa rovnako sa neprieči odôvodneným

potrebám maloletého dieťaťa, prihliada na zárobkové a majetkové pomery oboch rodičov a stabilitu
výchovného prostredia maloletého dieťaťa.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 veta prvá O.s.p.O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 3, O.s.p

Poučenie:

Účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP).
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje
(§ 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len
tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
-doterazzistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoteraz
neboli uplatnené (§ 205a)

- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).

Bez právnych účinkov podajú odvolanie všetci účastníci, ktorí sa vzdali odvolania, účinne voči súdu po
vyhlásení rozsudku na pojednávaní. (§ 207 ods. 1 OSP)