Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. marec 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 10C/148/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412221817
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Henteková

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4412221817.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v právnej veci žalobkyne : POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, so sídlom

Pribinova ul. č. 25, Bratislava, v konaní zastúpená : Fridrich Paľko s.r.o. so sídlom Grösslingova 4,
Bratislava,IČO:36864421,protižalovanej:SlovenskárepublikazastúpenáMinisterstvomspravodlivosti
Slovenskej republiky, Bratislava, Župné nám. č.13, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom: majetkovej škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 275,- Eur, sudkyňou JUDr. Júliou
Hentekovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou došlou Okresnému súdu Nové Zámky 27.9.2012 domáhala zaviazania žalovanej

na zaplatenie majetkovej škody v sume 125,- Eur a nemajetkovej ujmy v sume 275 Eur titulom náhrady
škody podľa Zákona č. 514/2000 Z.z. spôsobenej nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Nové Zámky v exekučnej veci vedenej pod sp. zn. 6Er/2/2009. Žalobu odôvodnila tým, že ako
oprávnený subjekt, veriteľ zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX navrhla písomným podaním zvolenému
súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu na vymáhanie pohľadávky, ktorá jej vznikla neplnením záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o úvere dlžníkom R. A.. Súdny exekútor predložil miestne príslušnému
Okresnému súdu Nové Zámky návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a požiadal o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. O žiadosti exekútora bol súd povinný rozhodnúť do 15 dní
od jej doručenia ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd
napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovala
si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv
na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie až dňa 2.2.2009, čiže v omeškaní viac ako 5 mesiacov. Má za to, že neexistovala ani
neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými

prieťahmi tak, že k vydaniu poverenia pristúpil až po veľmi dlhej dobe, viac ako 175 dní. Takýto
postup súdu hodnotí ako nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods.2 Exekučného poriadku.
Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje si náhradu majetkovej škody
predstavujúcej náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jej činnosťou uskutočňovanou vo
veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložila na správu
pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému 70,-

Eur, na udržiavania a správu informačného systému 40,-Eur, na administratívne spracovanie textov
urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií, na
poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom
súde sumu 15,-Eur, čiže spolu 125,-Eur. Táto suma by ju nezaťažovala, ak by exekučný súd postupovalsprávne pri rozhodovaní o udelení poverenia a dodržal by zákonom stanovenú lehotu. Poznamenala, že
výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, a to z dôvodu,
že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Zároveň si uplatňuje náhradu

nemajetkovej ujmy v peniazoch, pretože samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom 48 ods. 2 Ústavy SR a
práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1 Európskeho dohovoru
o ochrane ľudských práva a základných slobôd nie je dostatočný zadosťučinením vzhľadom na ujmu

spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Márnym uplynutím času boli reálne ohrozené jej legitímne
očakávania, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jej pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu
nasledovných rizík : neskorým ukončením procedúry exekučným súdom k zániku povinného, k zmareniu
účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a k insolvencii povinného. Pri určovaní primeranej náhrady
nemajetkovej ujmy vychádzala pre možnú analógiu z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej,
pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní, je spravodlivé ak sa na každý rok poznačený prieťahmi

vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,-Sk, t.j. cca. 660,-Eur. Ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy
za vnútorné zásahy do spoločnosti, za ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za
porušenie jej práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný
zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné
vymoženie pohľadávky považovala sumu 275,-Eur za 5 celých mesiacov (660,-Eur : 12 mesiacmi = 55,-

Eru za mesiac). Uviedla, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou
požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie jej nároku na náhradu škody. Žalovaná však do podania
žaloby na žiadosť pozitívne nereagovala. Pre uvedené navrhla, aby súd medzitýmnym rozsudkom
rozhodol o základe veci tak, že žalovaná je zodpovedná za škodu, ktorá jej vznikla nesprávnym
úradným postupom Okresného súdu Nové Zámky, pretože nerozhodol o žiadosti o vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie pre pohľadávku žalobkyne, ktorá vznikla naplnením záväzku vyplývajúceho zo
zmluvy o úvere č. XXXXXXX dlžníkom (povinným R. A.) vo veci vedenej u súdneho exekútora pod č. EX
11921/2008 v zákonom stanovenej lehote a rozsudkom rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť jej
z titulu majetkovej škody 125,-Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 275,-Eur a zároveň je povinná uhradiť
trovy súdneho konania.

Krajský súd v Nitre uznesením 7NcC/153/2012-9 zo dňa 18.10.2012 všetkých sudcov Okresného súdu
Nové Zámky vylúčil z prejednávania rozhodovania vo veci a zároveň vec prikázal na ďalšie konanie
Okresnému súdu Komárno.

Žalovaná podala písomné vyjadrenie k žalobe doručené súdu 14.11.2013, ktorým žalobu ako
neopodstatnenú navrhla zamietnuť. Podanie žalobkyne považovala za zmätočné hlavne z toho dôvodu,
že žalobkyňa v žalobe neuvádza konkrétnu spisovú značku exekučného konania, odkazuje síce na
exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd. Namietala, že žalobkyňa
nepredložila ani jeden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval vznik uplatnenej škody. V podaní

neuvádza kroky, ktoré podnikol na odstránenie neželaného stavu. Neuviedla ani v rámci predbežného
prerokovania jej právneho nároku, či využila možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy v
príslušnom konaní predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti, teda či
využila účinné právne prostriedky nápravy na urýchlenie konania. V tejto súvislosti poukázala na nález
Ústavného súdu SR z 3.5.2011, č.k. III. ÚS 69/2011-25. Mala za to, že všeobecný súd v konaní o

náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaná, túto právomoc má iba predseda súdu,
alebo Ústavný súd SR. Prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody boli jej
doručené dňa 23.4.2012, preto v čase podania žaloby na súd zákonná 6 mesačná lehota na prejednanie
žiadosti do podania návrhu neuplynula a preto nárok žalobkyne bol uplatnený na súde predčasne. Ďalej
namietala, že žalobkyňa i napriek výzve o doplnenie žiadosti o predbežné prejednanie svojho nároku

na náhradu škody nepreukázala požadované skutočnosti, nedoplnila žiadne informácie (dátum kedy
sa dozvedela o škode, doklady preukazujúce vyčíslenú majetkovú škodu a ohrozenie práv zánikom
povinného resp. jeho insolvenciou, stratu kontaktu s povinným a pod.) a nedokázala uviesť skutočnosti,
či bola podaná sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy alebo ústavná sťažnosť. Neposkytla teda
súčinnosťnapredbežnéprerokovaniapodanejžiadosti. Knesprávnemuúradnémupoukázalanasúdnu

prax, z ktorej vyplýva, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho, aby mohli súdy
objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica alebo rozhodcovský
rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z.
o rozhodcovskom konaní. Samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automatickyprieťahyvkonaní.VtejtosúvislostipoukázalanarozhodnutieÚstavnéhosúduSRI.ÚS16/02.Skúmanie
vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úpravu najmä s ohľadom na to,
že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V zmysle ustanovenia

§ 9 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. súd konajúci o náhrade škody môže pri posudzovaní nároku
na náhradu škody vychádzať z existencie prieťahov v súdnom konaní len v prípade, ak by tieto boli
konštatované na výsledkoch vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, v právoplatnosti rozhodnutí vydanom v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom,
že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatnom rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, alebo v právoplatnom rozhodnutí Ústavného
súdu SR o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie
bez zbytočných prieťahov. Žalobca si vo vzťahu k predpokladom posúdenia existencia zbytočných
prieťahov v konaní nesplnil ani povinnosť tvrdenia, ani povinnosť ich preukázania a vzhľadom na
uvedené nepovažuje existenciu prieťahov v konaní za preukázanú. Otázku, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v
článku 48 ods.2 Ústavy SR je kompetentný preskúmavať ústavný súd. Žalobkyňa nevyčerpala opravné
prostriedky alebo iné právne prostriedky ktoré jej zákon na ochranu jej základných práv alebo slobôd
účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnená podľa osobitných predpisov (§53 ods.1 Zákona č.
38/1993 Z.z.). K uplatnenej materiálnej škody a nemajetkovej ujmy uviedla, že žalobkyňa nepreukázala

ani vznik, ani výšku škody, taktiež ani príčinnú súvislosť medzi škodou a postupom exekučného súdu.
Z dôvodu nepreukázania splnenia základných zákonných podmienok, ktoré sú potrebné pre priznanie
náhrady škody v zmysle Zákona č. 514/2003 považuje žalovanú pohľadávku za neopodstatnenú. V
prípade, ak mala žalobkyni vzniknúť škoda práve nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo
vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej lehoty, lehota na uplatnenie týchto

nárokov uplynula najneskôr v apríli 2012. Prvé žiadosti na predbežné prerokovanie nároku jej boli
doručené dňa 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa sa o škode dozvedela pred viac ako
tromirokmi,vznášalanámietkupremlčania.Kmateriálnejškodeuviedla,žepreúspešnéuplatnenietohto
nároku je nevyhnutné preukázať existenciu škody. Je však toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala
existenciuškodyanároky,ktorésiuplatňuje,jemožnépožadovaťzahypotetické.Zpodanianiejezrejmé

ani to, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk. Poukázala na to, že žalobkyňa ako spoločnosť,
ktorá sa zaoberá spotrebiteľskými úvermi, k svojej činnosti nepochybne potrebuje a využíva informačný
systém, ktorý poskytuje prehľad poskytnutých úverov. Takýto systém musel využívať nie len počas
domnelých prieťahov, ale aj pred týmto obdobím, ako aj po ňom, nielen na správu pohľadávok, ktoré
boli predmetom exekúcií, ale aj takých pri ktorých žiadne exekúcie neprebiehali. Akákoľvek výška

nákladov prevádzkovania na správu informačného systému je vznikla bez ohľadu na tvrdené prieťahy a
jej uplatnenie považuje za účelové. Skutočné škodu je potrebné dokázať listinami (skutočnosťami), ktoré
preukážu požadovaný nárok, v opačnom prípade by mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu
vyčíslovaniu škody zo strany žalobkyne a preskúmanie predmetného nároku je znemožnené.

Súd podľa § 101 ods.2 O.s.p. konal v neprítomnosti riadne predvolaného právneho zástupcu žalobkyne
a žalovanej. Právny zástupca žalobkyne prípisom došlým súdu 31.1.2014 požiadal o odročenie
pojednávania na iný vhodný termín z dôvodu, že v uvedenom čase boli vytýčené pojednávania v právnej
veci žalobcu Pohotovosť, s.r.o. voči žalovanej SR vedené pred Okresným súdom Nitra v senáte 14C a
12C, pričom jeho klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní a vylučuje substitúciu.

Podľa § 119 ods.2 O.s.p. účastník, ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod
na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa
o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky okolnosti by mohol predpokladať. Návrh na
odročenie pojednávania obsahuje najmä dôvod, pre ktorý sa navrhuje odročenie pojednávania, deň

keď sa účastník o dôvode dozvedel. Súd konštatoval, že ospravedlnenie právneho zástupcu žalobkyne
nebolo doručené včas v súlade s citovaným ustanovením O.s.p. a k žiadosti nebol pripojený žiaden
dôkaz o tom, v ktorých veciach Okresného súdu Nitra a kedy boli vytýčené pojednávania skôr ako
v predmetnej prejednávanej veci. Zároveň súd poznamenáva, že v plnomocenstve zo dňa 13.9.2012
udelenej žalobkyňou právnemu zástupcovi na zastupovanie v predmetnej veci žalobkyňa súhlasila, aby

splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu. Pre uvedené súd žiadosť právneho zástupcu
žalobcu o odročenie pojednávania bez prejednania veci neakceptoval a podľa § 101 ods.2 O.s.p.
konal v neprítomnosti účastníkov konania a právneho zástupcu žalobkyne, nakoľko hodnoverným
spôsobom nebol preukázaný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania. Vykonal vo veci dokazovanieoboznámením obsahu exekučného spisu Okresného súdu Nové Zámky 6Er/2/2009 a zistil nasledovný
skutkový a právny stav veci:

Dňa 17.12.2009 bola spísaná na Exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého návrh oprávneného :
Pohotovosť s.r.o., proti povinnému : R.J. A. na vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky 13.975,-
Sk s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 10.160,- Sk od 5.9.2008 do zaplatenia, trov
konania 4.375,- Sk a trov exekúcie na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného
zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s. IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 09588/08 zo dňa 8.10.2008,

ktorý nadobudol právoplatnosť 27.10.2008 a vykonateľnosť 30.10.2008. Návrh na vykonanie exekúcie
súdny exekútor postúpil Okresnému súdu Nové Zámky spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie dňa 8.1.2009. Exekučný súd dňa 2.2.2009 vydal súdnemu exekútorovi JUDr.
Rudolfovi Krutému poverenie č. 5404 031712 na vymoženie povinnosti uloženej rozhodcovským súdom.

Podľa § 48 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.
Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa§1písm.a)ac)Zákonač.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
mociaozmeneniektorýchzákonovvzneníúčinnomod1.1.2009do31.12.2010 tentozákonupravujea)

zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, c) predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je štátny orgán.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) citovaného zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri
výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 4 ods. 1 psím. a) bod 1. Zákona č. 514/2003 Z.z. o vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená
orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým

bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 Zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods.1 Zákona č. 514/2003 Z.z. nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.Podľa § 16 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa § 17 ods. 1 - 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpisneustanovujeinak. Vprípade,akibasamotnékonštatovanieporušeniaprávaniejedostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju

inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a pri uplatnení nárok na súde je poškodený povinný uviesť

požadovanú výšku úhrady podľa odseku 1 a 2 .

Podľa § 25 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. ak nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto konaní osobitným predpisom (Občiansky zákonník).

Podľa § 420 ods.1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 41 ods. 2 psím. d) Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) v znení účinnom do 31.5.2010 exekúciu možno vykonať na podklade

vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 44 ods. 1,2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení účinnom od 1.1.2009 do 31.3.2009 exekútor, ktorému bol doručený návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15
dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie. Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od
doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo
návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Otázku, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu, je potrebné vždy posúdiť podľa okolností
konkrétneho prípadu. Úradný postup nespočíva vo vydaní rozhodnutia a s rozhodnutím dokonca nemusí
vôbec súvisieť. Všeobecne možno povedať, že nesprávnym úradným postupom je porušenie poriadku
postupu predpísaného právnymi normami. Podmienkou zodpovednosti štátu je vznik škody nesprávnym

úradným postupom. Táto škoda je spravidla majetkovou ujmou, t.j. zmenšením majetku poškodeného.
Môže však dôjsť aj tu k spôsobeniu nemajetkovej ujmy, avšak v každom prípade musí byť daná príčinná
súvislosť medzi protiprávnym konaním t.j. nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v súvislosti s
výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi, a to :

1) zodpovednosť za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 1 až § 17,
2) zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom podľa § 18 a §19 Zákona č.
58/69 Zb.

Pojem nesprávneho úradného postupu zákon nevymedzuje taxatívne, len uvedením príkladov. Úradný

postup spravidla nie je možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal
všetko, čo je potrebné pri výkone verejnej moci. Všeobecne možno nesprávnosť úradného postupu
charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi normami, teda činnosťou orgánov a nie
rozhodovacou činnosťou. Z uvedeného vyplýva, že ide o tie prípady vzniku škôd, ktoré boli vyvolané
inou činnosťou tých orgánov (ktoré zákon uvádza) než rozhodovacou činnosťou. Pri zodpovednosti za

škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom teda musí ísť o porušenie pravidiel predpísaných
právnymi normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to pri takých úkonoch, ktoré sú
realizované v rámci rozhodovacej činnosti, avšak sa bezprostredne neodrazia v obsahu vydaného
rozhodnutia. O zodpovednosti za takto vzniknutú škodu môže ísť iba za splnenia toho predpokladu,že poškodenému vznikla škoda t.j. majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá je v príčinnej
súvislosti s uvedeným postupom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom
je formou zodpovednosti štátu za činnosť tých, ktorí plnia úlohy štátnych orgánov uvedené v § 1 ods.1.

Nesprávnosť úradného postupu možno charakterizovať ako porušenie postupu stanoveného právnymi
normami.

Pre vznik zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom musia byť splnené
zákonné predpoklady vzniku k tejto zodpovednosti podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré

sú : 1/ existencia nesprávneho úradného postupu, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vznikom
škody a nesprávnym úradným postupom, pričom všetky tieto predpoklady musia byť splnené súčasne.

Dôkazná povinnosť v tomto spore zaťažuje žalobkyňu, ktorá je povinná preukázať všetky základné
atribúty vzniku zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosťou objektívnou, ktorej sa nemožno zbaviť (viď. § 3 ods.

2 citovaného zákona), čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu nie je potrebné preukazovať
zavinenievoformeúmyslualebonedbanlivosti,alestačípreukázaťvznikškodyato,žetátojevýsledkom
činnostipríslušnéhoorgánuštátu. Právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradnýmpostupom
má ten, komu bola takýmto postupom spôsobená škoda. Škodou sa pritom rozumie majetková ujma,
ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, fyzickej alebo právnickej osobe, ktorá je objektívne

vyjadriteľná v peniazoch, ako všeobecným ekvivalentom a spočíva v zmenšení existujúceho majetku
poškodeného alebo predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo treba vynaložiť na to, aby sa vec uviedla
do predošlého stavu, resp. aby sa v peniazoch vyvážili dôsledky toho, že navrátenie do predošlého
stavu nie je možné, alebo účelné. Nemajetková ujma je ujma, ktorá sa v majetkovej sfére poškodeného
síce neprejavuje, ale sa prejavuje v rôznych skutočnostiach pre poškodeného negatívnych. Medzi

protiprávnym úkonom a vzniknutou škodou musí byť vzťah príčiny a následku. Pojem príčinnej súvislosti
treba chápať ako súhrn príčin, ktoré viedli k vzniku škody. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nesprávneho úradného postupu.
Existencia príčinnej súvislosti musí byť vždy bezpečne preukázaná, nemožno ju len predpokladať.

Žalobkyňa sa dňa 25.9.2012 obrátila na žalovanú so žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody v exekučnej veci povinného R. A. vedenej na Okresnom súde Nové Zámky (viď Zoznam
žiadostí, položku 396). Jej žiadosti do 6 mesiacov od podania kladne vyhovené nebolo. Dôkazom
uvedeného je aj obsah písomného vyjadrenia žalovanej. Žaloba o náhradu škody a nemajetkovej ujmy
bola podaná súdu pred uplynutím 6 mesačnej lehoty, ktorá plynula žalovanej na prejednanie nároku,

avšak ku dňu rozhodovania súdu o žalobe je zrejmé, že žalovaná nárok žalobkyne neuznala a v rámci
predbežného prerokovania ho neuspokojila, preto súd bol toho názoru, že žaloba nie je predčasne
podaná.

V danom prípade žalobkyňa si uplatnila nárok na náhradu škody a nemajetkovej ujmy podľa § 9 Zákona

č. 514/2003 Z.z. majúc za to, že exekučný súd svojim postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci
urobiť úkon, v danom prípade vydať poverenie na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote
resp. bez zbytočných prieťahov v konaní.

Súd poukazuje na judikatúru ústavného súdu (sp.zn. I ÚS 16/2002) v ktorom súd konštatuje, že pri

posúdení, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
zaručené v článku 48 ods.2 Ústavy, ústavný súd prihliadne síce na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave
alebo v Zákone, ale ich nedodržanie nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného
práva,pretožeajvtýchtoprípadochsúrozhodujúcevšetkyokolnostidanejveci.Sohľadomnakonkrétne
okolnosti veci sa totiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými

prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle citovaného ustanovenia
Ústavy. Z uvedeného vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní. Je potrebné skúmať aj objektívne okolnosti, pre ktoré súd nemohol
rozhodnúť v zákonnej lehote (nález ÚS SR sp.zn. IV ÚS 471/2012). Podľa názoru súdu v tomto prípade
existujú objektívne okolnosti, pre ktoré je možné konštatovať, že rozhodnutie súdu v exekučnom konaní

bolo vydané v primeranom čase a to s poukazom na samotný postup súdu, je potrebné posudzovať aj
hľadisko objektívne a to v konkrétnom období nápad nespočetného množstva vecí (čo spôsobil žalobca
množstvom podaní na zmenu exekútora, na vydanie poverenia a podobné) a počet osôb vybavujúcich
tentonápadvrámciexekučnéhooddelenianapríslušnomsúde(resp.navšetkýchsúdochnaúzemíSR).Žalobca súdu nepredložil rovnopis návrhu na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
podaného žalovanej, iba kópiu sprievodného listu k žiadostiam spolu so zoznamom žiadostí, ktorý

zoznam obsahuje iba číslo zmluvy, meno a priezvisko povinného, dátum jeho narodenia, spisovú
značku súdneho exekútora a označenie exekučného súdu. Z predložených dokladov nemožno zistiť
požadovanú výšku úhrady uplatnenej v danom prípade návrhom na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, preto súd nemohol preveriť, či výška majetkovej škody a nemajetkovej ujmy uplatnená
v tomto konaní je zhodná s nárokom uplatneným v návrhu o predbežné prejednanie náhrady škody.

Nezodpovedá skutočnosti ani tvrdenie žalobcu, že poverenie bolo vydané v omeškaní viac ako 175 dní.
Návrh na vydanie poverenia bol súdu doručený 8.1.2009, čiže 15 dňová lehota uplynula 23.1.2009 a
poverenie bolo vydané 2.2.2009, t.j. 10 dňovým omeškaním. Žalobca nepreukázal príčinnú súvislosť
medzi vznikom škody a nesprávnym úradným postupom súdu, nepredložil, ani nenavrhol žiaden dôkaz
na preukázanie, že vydaním poverenia 10 dní po zákonnej lehote mu vznikla škoda vo výške uplatnenej
v tomto konaní. Preto žalobu pre neunesenie dôkazného bremena zamietol ako nedôvodnú.

Zvlastnejčinnostisúdujeznáme,žeobchodnépraktikyžalobcuvsúvislostisvymáhanímpohľadávokzo
spotrebiteľských zmlúv sú verejnosťou vnímané negatívne, boli predmetom záujmu Európskej komisie,
súdy konštatovali porušenie práv spotrebiteľa a v konečnom dôsledku práve podnikateľská činnosť
žalobcu podnietila zvýšenú potrebu ochrany práv spotrebiteľov na všetkých úrovniach štátnej moci.

Aplikujúc ustanovenie § 17 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. pri rozhodovaní zohľadnil aj osobu
poškodeného, jeho nekalé praktiky a neprijateľné zmluvné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských
zmluvách, platnosť ktorých a ich prípadný rozpor so zákonom znamenajúci neúčinnosť rozhodcovských
zmlúv a teda nezáväznosť exekučného titulu - rozhodcovských rozsudkov, je súd povinný skúmať.

Žalovaná v písomnom vyjadrení vzniesla námietku premlčania s poukazom na ustanovenie § 19 ods.
1 Zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. V prípade, ak mala žalobcovi vzniknúť škoda nesprávnym
úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí 15 dňovej
lehoty, lehota na uplatnenie týchto nárokov uplynula najneskôr v apríli 2012. Prvé žiadosti na predbežné

prerokovanie nároku boli doručené ministerstvu dňa 23.4.2012, preto žalobcov nárok je premlčaný. V
danom prípade majetková škoda a nemajetková ujma mala vzniknúť žalobcovi v období od 23.1.2009
(odo dňa nasledujúceho po uplynutí 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia) do 2.2.2009, kedy bolo
poverenie na vykonanie exekúcie súdom vydané. Poverenie bolo súdnemu exekútorovi doručené
13.2.2009. Podľa názoru súdu týmto dňom sa mohol oprávnený dozvedieť o škode, ktorá mu mala

vzniknúť. Od tohto dňa do podania návrhu na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody uplynula
trojročná premlčacia lehota. Nakoľko však súd nemal preukázané, ktorým dňom sa žalobca dozvedel
o oneskorenom vydaní poverenia, žalobu nezamietol pre premlčanie pohľadávky, ale vzhľadom na
nepreukázanie vzniku majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, jej výšky a ani príčinnej súvislosti medzi
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a vznikom ujmy.

Úspešnej žalovanej náhradu trov konania podľa § 142 ods.1 O.s.p. nepriznal, nakoľko žiadne trovy jej
nevznikli, náhradu trov konania si ani neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa

jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .

Podľa § 205 ods.1-3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku, alebo uzneseniu,

ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykoval navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniame) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené
(§ 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na exekúciu podľa osobitného právneho
predpisu.