Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. február 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5S/23/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8013200518
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Sláviková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8013200518.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a sudkýň Mgr.

Magdalény Želinskej a JUDr. Viery Zoľákovej v právnej veci žalobkyne K. Q., bytom W. XXXX/XX, N.,
právne zastúpenej JUDr. Ivom Babjakom, advokátom, so sídlom Sovietskych hrdinov 200/33, Svidník,
proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, odbor výstavby a bytovej politiky, Námestie mieru 3, Prešov,
za účasti 1. V. F., bytom N., W. E. XXX/XX, 2. T. C., bytom I., K. XXX/XXX, 3. S. D., bytom N., U. XXX/XX,
o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. ObÚ-PO-OVBP-2013/225/900/ŠSS-Ka
zo dňa 4. marca 2013 na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 04.03.2013 žalovaný (predtým Obvodný úrad Prešov, odbor
výstavby a bytovej politiky) ako orgán štátnej správy príslušný podľa § 58 ods. 1 zákona č. 71/1967
Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) a ust. § 4 ods. 1
písm. b/ zákona č. 608/2003 Z.z. o štátnej správe pre územné plánovanie, stavebný poriadok a bývanie
a o zmene a doplnení zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Stavebný zákon“) na základe odvolania žalobkyne proti rozhodnutiu

Mesta Poprad (ďalej len „stavebný úrad“) č. 87090/4558/2012-OSP-Gra zo dňa 10.12.2012, ktorým
podľa § 39 a § 66 Stavebného zákona povolil stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc.č. KNC 1720/22 v
k.ú. N. stavebníkovi V. F., bytom R. I.. E. XXX/XX, N., v zastúpení N. C., bytom K. XXX/XXX, I. rozhodol
tak, že odvolanie žalobkyne zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

Rozhodnutie odôvodnil tým, že stavebný úrad vydal dňa 10.12.2012 rozhodnutie č. 87090/4558/2012-
OSP-Gra, ktorým podľa § 39 a § 66 Stavebného zákona povolil stavbu rodinného domu na parcele

č. KNC 1720/22 v k.ú. N. stavebníkovi V. F.. Proti rozhodnutiu podala v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalobkyňa, v ktorom namietala, že stavebný úrad nepostupoval v súlade s platnými zákonmi
Slovenskej republiky, porušil základné pravidlá konania podľa § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho
poriadku, porušil zásadu zákonnosti, súčinnosti a rovnosti účastníkov konania, nezistil spoľahlivo stav
veci, v obsahovo identických konaniach postupoval nedôvodne rozdielne, ignoroval občianskoprávnu
námietku, ktorá vyplývala z vlastníckeho práva a rozhodnutie neobsahuje náležitosti podľa ust. §
47 ods. 3 Správneho poriadku. Ďalej poukázala na niektoré skutočnosti, ktoré uviedla vo vyjadrení

zo dňa 15.11.2012. Namietala voči upusteniu od ústneho pojednávania z dôvodu, že jej stavebný
úrad chcel zabrániť preukázanie neoprávneného ohradenia jej pozemku, nevhodnosť a nereálnosť
stavby na stavebnom pozemku stavebníka, neprispôsobenie navrhovanej stavby, tvaru a veľkosti
pozemku, v skutkovo zhodnom rozhodovaní nedôvodné rozdielne rozhodovanie a absenciu výkresu č.09. Poukázala na neúplnosť dokumentácie a na to, že stavebný úrad nepostupoval v súlade s § 47
ods. 3 Správneho poriadku. V spise sa nenachádza dôkaz o dodatočnej legalizácii čiernych prípojok -
elektrina, voda, kanál a plyn. Namietala nevyhodnotenie potencionálnej možnosti zastavania susedných

pozemkov s cieľom vytvorenia rovnocenných podmienok. Vzdialenosť s oknami 1,0 metra od hranice jej
pozemku trvalo znehodnocuje jej pozemok. Postavením pohyblivého 2,5 metra vysokého plota došlo k
zásahu do jej pokojného stavu už v roku 2009, preto sa domáhala ochrany svojich práv. Umiestnením a
realizáciou navrhovanej stavby jej bude zabránené v riadnom užívaní vlastníctva a to tak, že na pozemok
nebude mať žiaden prístup.

Ďalej uviedol, že stavebný úrad upovedomil podľa § 56 Správneho poriadku účastníkov konania listom
zo dňa 16.01.2013 č. 1336/2115/2013-OSP-Gra o obsahu podaného odvolania s možnosťou vyjadriť
sa k nemu v lehote do siedmich pracovných dní od doručenia upovedomenia. K odvolaniu sa vyjadrila
účastníčka konania T. C., ktorá vo vyjadrení uviedla, že na základe skúseností najmä s Ing. N. a jeho
manželkou, ktorá je dcérou pani žalobkyne, pri výstavbe jej rodinného domu na susednej parcele č.

1720/13 predpokladá, že všetky námietky a sťažnosti sú vymyslené a vykonštruované tak, aby čo
najviac znepríjemnili život stavebníkovi pánovi F. pri realizácii rodinného domu. To isté predvádzala
pri ich realizácii. Vyhodnotené námietky stavebného úradu proti námietkam účastníčky sú korektné a
predpokladá, že aj v rámci zákona zohľadňujú skutkovú podstatu. Podľa jej vedomostí pozemok je
vodnou plochou, nie je v územnom pláne mesta určený na výstavbu, nemá prístup k napojeniu na

inžinierske siete, jeho výmera je 57 m2 a nedáva žiadne možnosti a predpoklady jeho využitia na
stavebné účely. Žalobkyňa ako majiteľka pozemku žije vo vzdialenosti cca 15 metrov od uvedeného
pozemku sama v dvojdome, pričom každý dom má svoju plochu ako záhradku a trávnatú plochu na
možnostioddychovýchaktivít.Ing.N.sdcéroužalobkynežijúvrodinnomdomenapozemkustrávnatými
plochami vo vzdialenosti cca 300 metrov. Tieto skutočnosti sú len konštatovaním skutkového stavu bez

akéhokoľvek úmyslu zásahu do ich súkromia. Uviedla ich preto, aby poukázala na to, že ich zámer
znepríjemňovať život všetkým novým majiteľom pozemkov je vzhľadom k ich podmienkam na bývanie
nepochopiteľný. K odvolaniu sa vyjadril aj účastník konania V. F. - stavebník, ktorý uviedol, že upustenie
mesta od miestneho zisťovania bolo racionálne a správne, pretože poznajú pomery a situáciu v uvedenej
lokalite veľmi podrobne. Prehlásil, že pozemok parc.č. 3111/2 je vytýčený drevenými kolíkmi a nie je

oplotený. Pozemok bol v roku 1972 vyvlastnený. Chybným zameraním THM v rokoch 1970 - 1975
vznikla v uvedenej lokalite parcela bez čísla a číslo jej bolo pridelené až po ROEP v roku 2006 a
zapísaní ako vlastníci boli podľa pozemnoknižnej vložky bývalí vlastníci. Tým sa stalo, že časť parcely o
výmere 57 m2 po novom neoprávnenom zápise sa ocitla medzi inými parcelami bez možnosti prístupu
na ňu. Vtedajší majitelia okolitých parciel neriešili tento problém, pretože nemali žiadne zámery s ich

využitím. Kúpou pozemku sa tento stav nezmenil, len si začal uplatňovať nárok na využitie pozemku
na stavebné účely. V ďalšej časti vyjadrenia uviedol, že boli uskutočnené neúspešné ústne rokovania
so žalobkyňou, ktorá nemá záujem o vysporiadanie pozemku a preto sa rozhodol celú záležitosť riešiť
vlastnou cestou. Ďalej uviedol, že posúdenie oplotenia jeho pozemku stanovené stavebným úradom
je správne a potvrdzuje skutkový stav, že predchádzajúce stavebné konanie bolo zastavené a pri

podanínovejžiadostiostavebnépovolenieboliakceptovanépožiadavkystavebnéhoúraduzpredošlého
zastaveniastavebnéhokonaniaažalobkyňasinevšimlazmenuzákladnýchvýmerovvobochpodaniach.
Murované oplotenie už nie je v projekte a preto nemôže byť zakreslené v žiadnom výkrese. Súhlasil s
vyhodnotením námietok žalobkyne prvostupňovým správnym orgánom.

Žalovaný konštatoval, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s ust. § 59
ods. 1 Správneho poriadku, porovnal ho s právnymi predpismi všeobecne záväznými a v tejto veci
aplikovateľnými, ako aj s dôvodmi odvolateľov a zistil tento skutkový stav:
V. F., zastúpený v konaní N. C. podal dňa 13.04.2012 na stavebný úrad žiadosť o vydanie stavebného
povolenia na stavbu „Rodinný dom“ na pozemku parc.č. KNC 1720/22, k.ú. N.. Vzhľadom na to, že

predložená žiadosť spolu s prílohami neposkytovala dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej
stavby, stavebný úrad vyzval stavebníka v súlade s ust. § 60 ods. 1 Stavebného zákona, aby najneskôr
do 30 dní odo dňa doručenia výzvy žiadosť doplnil o doklady, ktoré sú uvedené v bodoch 1 - 2. Stavebný
úradzároveňkonanieprerušilrozhodnutímč.54958/4558/2012-OSP-Grazodňa14.05.2012aupozornil
stavebníka, že ak v určenej lehote nedostatky podania neodstráni, bude konanie podľa § 60 ods. 2

Stavebného zákona zastavené. Stavebník predložil na stavebný úrad dňa 01.10.2012 zmenu projektu
pre stavebné povolenie - zdravotechnické inštalácie. Vzhľadom k tomu, že ani napriek doplneniu žiadosti
táto neposkytovala dostatočne podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, stavebný úrad výzvou zo
dňa 04.10.2012 vyzval stavebníka, aby najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy žiadosť doplnil odoklady, ktoré uviedol v bodoch 1 - 2. Po doplnení žiadosti oznámením zo dňa 17.10.2012 oznámil
účastníkom konania a dotknutým orgánom podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona spojeného územného
a stavebného konania podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona. Pretože stavebnému úradu boli dobre

známe pomery staveniska a žiadosť poskytovala dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby,
v súlade s ust. § 61 ods. 2 Stavebného zákona upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania
s tým, že účastníkom konania a dotknutým orgánom dal možnosť svoje námietky uplatniť najneskôr do
7 pracovných dní odo dňa doručenia oznámenia s upozornením, že inak sa na ne neprihliadne.

Uviedol, že dňa 14.11.2012 - 15.11.2012 sa dostavil na stavebný úrad Ing. S. N., bytom I. XXX/XX, N. ako
splnomocnený zástupca žalobkyne za účelom nazretia do spisu, o čom stavebný úrad spísal záznamy.
Následne dňa 19.11.2012 bolo na stavebný úrad doručené vyjadrenie zo dňa 15.11.2012 podané Ing.
S. N., ktoré formuloval do bodov a/ až g/ a v ktorom uvádza, že stavebný úrad postupuje v konaní
s rozpore s platnými zákonmi Slovenskej republiky, že žalobkyni ako účastníčke konania úmyselne
zabránil fyzicky preukázať neoprávnené ohradenie pozemku parc.č. 3111/2, nevhodnosť a nereálnosť

umiestnenia stavby na stavebnom pozemku stavebníka, že navrhovaná stavba nie je prispôsobená
tvaru a veľkosti pozemku, že je umiestnená v rozpore s ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. (odstup 1,0
metra od hranice s pozemkov parc.č. 3111/2) a že po zakreslení obrysov strechy je zrejmé, že údržbu
na spoločnej hranici s pozemkom parcelné číslo 3111/2 nebude možné vykonať z pozemku stavebníka
vôbec, že majiteľka tohto pozemku plánuje ohlásiť drobnú stavbu - minimálne 2,5 metra vysoký plot

na spoločnej hranici, že v dokumentácii neexistujúc strešné odpady, že dažďová kanalizácia nemá
kade ísť a bude stekať na pozemok parc.č. 3111/2, že projektová dokumentácia nie je v súlade s ust.
§ 9 vyhlášky č. 453/2000 Z.z. (chýba označenie pozemku parc.č. 3111/2), že v technickej správe sa
uvádza, že riešenie murovaného plotu je riešené vo výkresovej dokumentácii č. 09, avšak tá sa v spise
nenachádza,žežalobkyňanemáprístupksvojmupozemku,pretožekprístupujejbráni2,5metravysoký

plot. Ďalej vo vyjadrení uviedla, že ako zamestnanci stavebného úradu dokázali kryť stavebníka, resp.
jeho zástupcu s neúplnou dokumentáciou, že v technickej správe sa uvádza, že prípojky inžinierskych
sietí z miestnych rozvodov plyn, voda, kanál, elektrika sú už zrealizované a boli riešený samostatným
stavebným povolením, pričom v spise sa nenachádza dôkaz o dodatočnom povolení čiernych prípojok -
elektrina, voda, kanalizácia, plyn, že neboli vytvorené rovnocenné za zastavanie susedných pozemkov,

že vzdialenosť stavby s oknami 1,0 metra od hranice pozemku parc.č. 3111/2 trvalo znehodnotí tento
pozemok,žestavebnýúradvieodroku2009apreukázateľneod12.09.2011,žežalobkyňaakomajiteľka
pozemku parc.č. 3111/2 sa domáhala ochrany svojich práv, pretože postavením 2,5 metra vysokého
plota došlo k zásahu do pokojného stavu, jej pozemok nebude mať žiaden prístup a preto s predloženou
situáciou nesúhlasí.

K odvolacím námietkam žalobkyne uviedol, že v danom prípade ide o stavbu rodinného domu
navrhnutého na pozemku parc.č. KNC 1720/22, k.ú. N.. Stavebník preukázal vlastníctvo k pozemku
listomvlastníctvač.XXXX,k.ú.N.,podľaktoréhojevýlučnýmvlastníkomuvedenéhopozemku.Stavbaje
napozemkustavebníkaumiestnanátak,žežiadnousvojoučasťounezasahujedosusednýchpozemkov,

ani neobmedzuje užívanie susedných pozemkov na účel, na ktorý sú podľa druhu ich využitia určené.

Konštatoval, že v stavebnom konaní stavebný úrad postupuje podľa ustanovení Stavebného zákona,
ktoré prejednávanú o stavebnom povolení. Stavebný zákon v § 62 ods. 1 uvádza čo stavebný úrad v
stavebnom konaní skúma a to: a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným

plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce
sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí
a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a
osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné
vybudovanietechnického,občianskehoaleboinéhovybaveniapotrebnéhonariadneužívanie,d)čibude

stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb alebo ak stavbu bude uskutočňovať
stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo
kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní stavebník oznámi
zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do 15 dní po skončení výberového konania, e) technický systém
budovy v rámci technických funkčných a ekonomických možností umožňoval dosiahnuť nákladovú

efektívnosť vzhľadom na klimatické podmienky, umiestnenie stavby a spôsob jej užívania, najmä
využitím vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch
energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.Dôvodil, že v danom prípade stavebný úrad začatie konania oznámil spôsobom a v lehotách tak
ako mu to ukladá ust. § 61 ods. 1 Stavebného zákona s tým, že využil zákonom danú možnosť
uvedenú v § 61 ods. 2 Stavebného zákona upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania.

Posúdenie znalosti pomerov a aplikácia ust. § 61 ods. 2 Stavebného zákona je výlučne na stavebnom
úrade. V stavebnom konaní stavebný úrad skúmal všetky hľadiská uvedené v § 62 ods. 1 Stavebného
zákona. Stavba je v súlade s územným plánom sídelného útvaru. Verejné záujmy sú chránené
vyjadreniami dotknutých orgánov z nimi sledovaných hľadísk podľa osobitných predpisov. V danom
prípade predložené stanoviská dotknutých orgánov k umiestneniu navrhovanej stavby boli kladné.

Projekt stavby bol vypracovaný osobou na to oprávnenou tak ako to ukladá § 45 Stavebného zákona
a bude uskutočňovaná zhotoviteľom. Jednotlivými námietkami účastníkov konania sa stavebný úrad
podrobne zaoberal a v rozhodnutí o nich rozhodol s riadnym odôvodnením. Po preskúmaní rozhodnutia
a súvisiaceho spisového materiálu zistil, že stavebný úrad v zlúčenom, územnom a stavebnom konaní
skúmal predloženú žiadosť z hľadísk uvedených v § 62 ods. 1 Stavebného zákona a následne po
preskúmaní žiadosti vydal stavebné povolenie , v ktorom pre umiestnenie a uskutočnenie stavby určil

podmienky tak ako mu to ukladá § 66 ods. 1 Stavebného zákona.

Uviedol, že nezistil pochybenie stavebného úradu ani v písomnom vyhotovení rozhodnutia, pretože
toto obsahuje náležitosti uvedené v § 47 ods. 1 Správneho poriadku a to výrok, odôvodnenie aj
poučenie. Všetky uvedené náležitosti majú zákonnú formu aj obsah. Stavebný úrad sa v rozhodnutí

riadne vysporiadal aj s námietkami žalobkyne a s ich odôvodnením sa stotožňuje aj žalovaný. Zhodne
s názorom stavebného úradu uviedol, že pozemok žalobkyne o výmere 57 m2 evidovaný na liste
vlastníctva ako vodná plocha nie je pozemkom, ktorý by svojim usporiadaním vyhovoval pozemku na
zastavanie. Z uvedeného dôvodu nemožno ani na pozemkoch stavebníka, ani na pozemku žalobkyne
vytvárať rovnaké podmienky z hľadiska ich možného zastavania. Preto pri umiestňovaní navrhovanej

stavby stavebný úrad vychádzal z pomerov daných v území s tým, že pozemok žalobkyne nie je
stavebným pozemkom, preto je stavbu možné umiestniť aj na hranici pozemkov, čo umožňuje § 6 ods.
2 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. Pozemok svojim umiestnením, výmerou a spôsobom využívania nemôže
slúžiť ani ako oddychová plocha. Pozemok bol pre žalobkyňu aj doposiaľ neprístupný, čiže umiestnením
navrhovanej stavby sa pomery v území nijakým spôsobom nezmenili a nezmenili sa negatívne ani

pozitívne vo vzťahu k žalobkyni. Predložená projektová dokumentácia je vypracovaná osobou na to
oprávnenou tak ako to ukladá § 46 Stavebného zákona. Projektant ako osoba oprávnená zodpovedá aj
zasprávnosťaúplnosťvypracovaniadokumentácie,takženiejedôvodspochybňovaťtaktovypracovanú
dokumentáciu z jej neúplnosti a ani z hľadiska pripojenia stavby na prípojky a ich legálnosť. V prípade, že
žalobkyňa je presvedčená o oprávnenosti svojej námietky z hľadiska občianskoprávneho má možnosť

sama sa obrátiť s jej riešením na občianskoprávny súd. Stavebný úrad svoj postup týkajúci sa tejto
námietky v rozhodnutí riadne zdôvodnil.

Včas podanou žalobou sa žalobkyňa domáhala preskúmania napadnutého rozhodnutia žalovaného
v spojení s rozhodnutím stavebného úradu a namietala, že rozhodnutie žalovaného nebolo vydané

v súlade so zákonom, pretože sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom
právnom posúdení, čím bola ukrátená na svojich právach.

Uviedla, že v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 11.01.2013 poukázala okrem iného
na porušenie zásady zákonnosti, súčinnosti a rovnosti účastníkov konania, nedostatočne zistený stav

veci a porušenie základných pravidiel uvedených v § 3 ods. 1, 2, 4 a 5 Správneho poriadku. Citovala
tieto ustanovenia Správneho poriadku v súvislosti s ktorými uviedla, že v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia žalovaný uvádza, že preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu v súlade s § 59
ods. 1 Správneho poriadku a porovnal ho s právnymi predpismi všeobecne záväznými a v tejto veci
aplikovateľnými, ako aj s dôvodmi odvolateľov. S týmto tvrdením žalobkyňa nesúhlasí, pretože ak by

bol žalovaný preskúmal rozhodnutie stavebného úradu v celom rozsahu, nemohli jeho pozornosti ujsť
zákonnépochybenia,nedostatkyanezrovnalosti,ktoréstavebnýúradvnapadnutomrozhodnutíuvádza.
Stavebný úrad tvrdí, že územné a stavebné konanie bolo spojené podľa § 39a ods. 4 Stavebného
zákona, podľa ktorého je možné spojiť územné konanie o umiestnení stavby so stavebným konaním
pri jednoduchej stavbe alebo jej prístavbe a nadstavbe, ak sú podmienky umiestnenia jednoznačné

vzhľadom na pomery v území; pri ostatných stavbách tak urobí za predpokladu, že podmienky na
ich umiestnenie vyplývajú z územného plánu zóny. V odôvodnení rozhodnutia stavebného úradu sa
neuvádza, že by podmienky na umiestnenie predmetnej stavby vyplývali z územného plánu zóny podľa §
12 Stavebného zákona. Ak podmienky na umiestnenie tejto stavby nevyplývajú z územného plánu zóny,potom nemôže byť stavebné konanie vykonané podľa § 39a ods. 4 Stavebného zákona. Skutočnosť,
že tieto podmienky sú splnené preukazuje správny orgán. Pri nepreukázaní týchto podmienok nemožno
považovať postup správneho orgánu za zákonný.

Poukázala na odôvodnenie rozhodnutia stavebného úradu, ktorý uvádza, že stavebník V. F. podal
dňa 13.04.2012 žiadosť o vydanie stavebného povolenia. Dňom podania žiadosti bolo začaté spojené
územné a stavebné konanie. Konanie bolo prerušené rozhodnutím zo dňa 14.05.2012 pod č.
54958/4558/2012-OSP-Gra s výzvou na doplnenie podania. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia

žalovaného vyplýva, že stavebný úrad vyzval stavebníka podľa ust. § 60 ods. 1 Stavebného zákona,
aby najneskôr do 30 od doručenia výzvy doplnil žiadosť o doklady, ktoré sú uvedené v bodoch 1 a 2.
Následne prerušil konanie vyššie citovaným rozhodnutím zo dňa 14.05.2012 a upozornil stavebníka, že
ak v určenej lehote nedostatky podania neodstráni, bude konanie podľa § 60 ods. 2 Stavebného zákona
zastavené.Stavebníkpredložilnastavebnýúraddňa01.10.2012zmenuprojektuprestavebnépovolenie
- zdravotechnické inštalácie. Vzhľadom k tomu, že ani napriek doplneniu žiadosti táto neposkytovala

dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, stavebný úrad výzvou zo dňa 04.10.2012 vyzval
stavebníka, aby najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy žiadosť doplnil o doklady, ktoré uviedol v
bodoch 1 a 2. V tejto súvislosti žalobkyňa poukazuje na závažné pochybenie zo strany stavebného
úradu, ktorý ignoroval ust. § 60 ods. 2 Stavebného zákona, podľa ktorého mal z dôvodu neodstránenia
nedostatkov podania stavebníka konania zastaviť. Citovala z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžp 7/2011 zo dňa 01.12.2011, ktorý uviedol, že: „Nedoplnenie žiadosti o
doklady je dôvodom na zastavenie konania podľa § 60 ods. 2 písm. c/ Stavebného zákona, súčasne
je však dôvodom na zastavenie konania podľa § 60 ods. 2 písm. b/ Stavebného zákona, pretože
v dôsledku nedoplnenia žiadosti stavebník implicitne nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o
stavebné povolenie. Preto implicitne je daný dôvod na zastavenie konania i podľa § 60 ods. 2 písm. b/

Stavebného zákona“.

Dôvodila, že stavebné orgány sa nemôžu svojvoľne rozhodovať, že v niektorých prípadoch budú
postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi a že v niektorých budú postupovať odlišne.
Pretože si stavebník svoju povinnosť, ktorú mu v súlade s ust. § 60 ods. 1 Stavebného zákona uložil

stavebný úrad, v stanovenej lehote nesplnil, bolo povinnosťou stavebného úradu postupovať vyššie
citovaným zákonným ustanovením. Z tohto pohľadu nemožno považovať tvrdenie žalovaného, že
preskúmal napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a že ho porovnal s právnymi predpismi všeobecne
záväznými v tejto veci aplikovateľnými za právne opodstatnené.

Ďalej uviedla, že listom zo dňa 15.11.2012 označeného ako „vyjadrenie“ podala námietky k oznámeniu
o začatí spojeného územného a stavebného konania a upustenie od ústneho pojednávania zo dňa
17.10.2012. S týmito námietkami sa stavebný úrad vysporiadal tak, že vo výrokovej časti napadnutého
rozhodnutia uviedol, že námietkam účastníčky konania bolo čiastočne vyhovené v podmienkach
rozhodnutia. Stavebný úrad v tejto časti ignoroval ust. § 47 ods. 2 Správneho poriadku, podľa ktorého

sa vo výroku uvedie rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo. Napadnuté rozhodnutie v žiadnom prípadne nemožno považovať za zákonné. Poukázala na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 3Sžo 220/2010 zo dňa 02.08.2011, v ktorom
najvyšší súd zaujal stanovisko, že ak sa stavebné úrady v územnom konaní nevyporiadali s námietkami
účastníkov, postupovali v rozpore s ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku a je to dôvodom, aby správny

súd zrušil rozhodnutie o umiestnení stavby.

Citovala ust. § 137 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, v súvislosti s ktorými uviedla, že podaním zo dňa
15.11.2012podalaobčianskoprávnenámietkykpredmetnémustavebnémukonaniuapretobolstavebný
úrad povinný postupovať podľa vyššie uvedených citovaných ustanovení § 137 Stavebného zákona.

Z konania stavebného úradu jednoznačne vyplýva, že tento sa podanými námietkami nezaoberal
zákonným spôsobom. Ak by si stavebný úrad svoju zákonnú povinnosť splnil, nemal inú možnosť ako
ju odkázať na súd alebo v súlade s § 20 Stavebného poriadku postúpiť vec príslušnému správnemu
orgánu. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 8Sžp
6/2011 zo dňa 19.01.2012, v ktorom najvyšší súd uvádza: „zdôrazňuje, že nie je možné pripustiť taký

výklad zákona, ktorým by bolo možné postupovať v prípade danej námietky, ktorá je občianskoprávneho
charakteru inak, než aké požaduje zákon a to vrátane procesného postupu správnych orgánov v
danej veci. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, odvolací
súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručenéhopodľa čl. I ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty
práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných
právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať (napr. II.ÚS 10/99, tiež II. ÚS 234/03).

Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci
a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a
predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom
verejnej moci (IV. ÚS 92/09).“

V závere konštatovala, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočností, ktoré jednoznačne preukazujú, že
napadnuté rozhodnutie žalovaného a stavebného úradu bolo vydané v rozpore so zákonom, pretože
sa zakladá na nedostatočne zistenom skutkovom stave, nesprávnom právnom posúdení veci, v konaní
oboch správnych orgánov bola zistená taká vada, ktorá môže mať vplyv na zákonnosť vydaných
rozhodnutí a týmito rozhodnutiami bola ukrátená na svojich právach žiadala, aby súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu zrušil a vrátil vec žalovanému na

ďalšie konanie.

Podľa § 244 ods. 1 a 2 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo
opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. V správnom
súdnictve preskúmavajú súdy zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov štátnej správy, orgánov

územnej samosprávy, ako aj orgánov záujmovej samosprávy a ďalších právnických osôb, ako aj
fyzickýchosôb,pokiaľimzákonzverujerozhodovanieoprávachapovinnostiachfyzickýchaprávnických
osôb v oblasti verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická

alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho
orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. Pri rozhodnutí správneho
orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie,
ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Krajský súd podľa § 250l ods. 1 a nasledujúcich ustanovení O.s.p. napadnuté rozhodnutie žalovaného
a konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov
konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného a dospel k záveru, že žaloba
žalobkyne nie je dôvodná.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím Mesta Poprad ako
stavebného úradu, ktorým bola podľa § 39 a § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (ďalej len „Stavebný zákon“) povolená stavebníkovi V. F. stavba rodinného domu
na I. ulici v N. na pozemku KN-C parc.č. 1720/22, k.ú. N..

Podľa § 58 ods. 1 Stavebného zákona, žiadosť o stavebné povolenie spolu s dokladmi a predpísanou
dokumentáciou vypracovanou oprávnenou osobou podáva stavebník stavebnému úradu. V žiadosti
uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný čas jej skončenia a pri stavbe na
určitú dobu aj dobu užívania stavby.

Podľa § 60 ods. 1 Stavebného zákona, ak predložená žiadosť o stavebné povolenie, najmä
dokumentácia neposkytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby alebo udržiavacích
prác na nej alebo ak sa v dokumentácii nedodržia podmienky územného rozhodnutia, vyzve stavebný
úrad stavebníka, aby žiadosť v primeranej lehote doplnil, prípadne aby ju uviedol do súladu s
podmienkami územného rozhodnutia a upozorní ho, že inak stavebné konanie zastaví.

Podľa § 60 ods. 2 Stavebného zákona, stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník

a) nepredložil dokumentáciu vypracovanú oprávnenou osobou,
b) nepreukázal požadované náležitosti žiadosti o stavebné povolenie podľa § 58 ods. 2

až 4,
c) nedoplnil žiadosť v určenej lehote podľa odseku 1,
d) neuviedol v určenej lehote predloženú dokumentáciu do súladu s podmienkami
územného rozhodnutia,e) vzal žiadosť o stavebné povolenie späť.
f) začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo
právoplatnosť.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že dňa 13.04.2012 podal stavebník V. F. stavebnému
úradu žiadosť o vydanie stavebného povolenia podľa § 58 Stavebného zákona. Rozhodnutím zo
dňa 14.05.2012 č. 54958/4558/2012/OSP-Gra stavebný úrad vyzval stavebníka, aby v súlade s ust.
§ 60 ods. 1 Stavebného zákona, aby najneskôr do 30 dní od doručenia výzvy doplnil žiadosť o

dokumentáciu uvedenú pod bodom 1 a 2 a za tým účelom podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o
správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) stavebné konanie s tým,
že upozornil stavebníka, že ak v určenej lehote nedostatky podania neodstráni, bude konanie podľa
§ 60 ods. 2 Stavebného zákona zastavené. Stavebník V. F. písomným podaním zo dňa 01.10.2012
stavebnému úradu oznámil, že na základe dohody s projektantom dochádza k zmene projektu v časti
zdravotechnickej inštalácie - dažďová kanalizácia a žiadal o prejednanie stavebného povolenia na

základe priloženého prepracovaného projektu. Ďalším podaním zo dňa 04.10.2012 č. 72094/4558/2012-
OSP-Gra stavebný úrad vyzval stavebníka V. F. z dôvodu, že predložená žiadosť spolu s prílohami
neposkytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby, vyzval v súlade s ust. § 60 ods.
1 Stavebného zákona, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy doplnil žiadosť o špecifikovanú
dokumentáciu uvedené v bode 1 a 2 s upozornením, že ak v určenej lehote nedostatky podania

neodstráni, bude konanie podľa § 60 ods. 2 Stavebného zákona zastavené.

Žalobkyňa namietala procesné pochybenie stavebného úradu, ak podľa § 60 ods. 2 Stavebného
zákona nezastavil z dôvodu neodstránenia nedostatkov podania stavebníka. Z ustanovenia citovaného
§ 60 ods. 2 Stavebného zákona jednoznačne vyplýva povinnosť stavebného úradu konanie zastaviť

za splnenia podmienok uvedených pod písm. a/ až f/, okrem iného aj vtedy, ak stavebník nedoplnil
žiadosť v určenej lehote. Stavebný úrad ako to vyplýva z administratívneho spisu postupom podľa §
60 ods. 1 Stavebného zákona vyzval stavebníka V. F. výzvou zo dňa 14.05.2012, aby doplnil žiadosť o
špecifikovanúdokumentáciuvlehote30dnísupozornením,žeinakkonaniezastaví.Stavebníkvurčenej
lehotetakneurobilapretobolopovinnosťoustavebnéhoúradukonaniepodľa§60ods.2zastaviť.Vtejto

súvislosti je však potrebné uviesť, že zmyslom všetkých procesných predpisov je zabezpečiť realizáciu
hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb za
takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami, ktoré objasňujú
okolnosti rozhodné pre posúdenie veci.

Podľa § 250i ods. 3 O.s.p., pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne
len na tie vady konania pred správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia. Rozhodnutie sa nezrušuje preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady,
ktoré nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka (rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4Sž 98-102/2002). S poukázaním na vyššie uvedené súd dospel k záveru,

že v danom konaní ide o takúto formálnu procesnú vadu, ktorá nemá vplyv na zákonnosť a správnosť
napadnutého rozhodnutia, preto súd námietku žalobkyne považoval za neopodstatnenú.

Žalobkyňa ďalej namietala postup stavebného úradu, ktorý podľa § 39a Stavebného zákona spojil
územné a stavebné konanie. Podľa jej tvrdenia z odôvodnenia rozhodnutia stavebného úradu nie je

zrejmé, žeby podmienky na umiestnenie stavby vyplývali z územného plánu zóny.

Stavebný úrad v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pre územie, v ktorom sa nachádzajú
pozemky dotknuté umiestňovanou stavbou je spracovaný a schválený územný plán sídelného útvaru.
Umiestnenie a povolenie stavby je v súlade s jej záväznou i smernou časťou, vyhovuje aj všeobecno-

technickým požiadavkám na výstavbu v zmysle Stavebného zákona. Tieto konštatované skutočnosti
vyplývajú aj z obsahu administratívneho spisu, vyjadrenia odboru výstavby Mestského úradu Poprad
zo dňa 18.11.2011, ako aj z dokumentácie tvoriacej územný plán mesta - komplexného urbanistického
návrhu, výkresu regulatívov, z ktorých je nesporné, že pozemok, na ktorom sa má stavať rodinný
dom, patrí do plochy určenej pre rodinné domy. Z uvedených dôvodov súd považuje túto námietku za

neopodstatnenú.Žalobkyňa taktiež namietala, že sa stavebný úrad nevyrovnal s jej námietkami, ktoré podala listom zo
dňa 15.11.2012 na základe oznámenia stavebného úradu o začatí spojeného územného a stavebného
zákona a upustenia od ústneho pojednávania zo dňa 17.10.2012.

Z obsahu odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia stavebného úradu a žalovaného, ako aj z
obsahu administratívneho spisu vyplýva, že listom doručeným stavebnému úradu dňa 19.11.2012
vzniesla žalobkyňa námietky v konaní o vydanie stavebného povolenia. Žalobkyňa namietala, že
upustenímodústnehopojednávaniaspojenéhosmiestnymzisťovanímjejstavebnýúradzabránilfyzicky

preukázať neoprávnené ohradenie pozemku p.č. 3111/2 k.ú. N.. Poukázala na nevhodnosť a nereálnosť
umiestnenia stavby, že stavba nie je prispôsobená tvaru a veľkosti pozemku, že je umiestnená v
rozpore s ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., odstup 1,0 metra od hranice s pozemkom p.č. 3111/2,
že vyčnievajúce časti a odstup neumožnia údržbu z vlastného pozemku a obmedzia jeho užívanie,
že po zakreslení obrysov strechy je zrejmé, že údržbu pozemku na spoločnej hranici s p.č. 3111/2
nebude možné vykonať vôbec, že plánuje ohlásiť drobnú stavbu - 2,5 metra vysoký plot na spoločnej

hranici, že strešné odpady v dokumentácii neexistujú, že dažďová kanalizácia nemá kade ísť, že stavba
je umiestnená nereálne, že výška strechy a technické prepočty potvrdzujú, že dažďová voda bude
stekať na jej pozemok, že celková situácia stavby na podklade katastrálnej mapy s vyznačením hraníc
pozemku a ich parcelných čísel je neúplná, chýba označenie parcely č. 3111/2, ohradený pozemok p.č.
3111/2 k.ú. N. nie je vyznačený, v spise sa nenachádza výkres č. 09 - riešenie murovaného plotu,

že nemá prístup k svojmu pozemku, ktorému bráni 2,5 metra vysoký plot, v spise sa nenachádza
dôkaz o dodatočnej legalizácii prípojok - elektrina, voda, kanalizácia, plyn, že jej nebola poskytnutá
občianskoprávna ochrana.

S týmito vyššie uvedenými námietkami sa stavebný úrad vyrovnal v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia,keďuviedol,žepodľa§61ods.1Stavebnéhozákonaoznámilzačatiespojenéhoúzemného
stavebného a územného konania účastníkom konania a dotknutým orgánom a podľa § 61 ods. 2
Stavebného zákona upustil od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania z dôvodu, že sú mu dobre
známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad na posúdenie navrhovanej stavby.
Konštatoval aj to, že tak urobil aj na základe skúseností o preberaní písomnosti žalobkyňou v posledný

deň úložnej lehoty (18 dní), čo spôsobuje problémy pri aplikácii Správneho poriadku v praxi.

Podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania
môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že je v právomoci a na úvahe stavebného úradu či bude postupovať v
konaní spôsobom uvedeným v § 61 ods. 2 Stavebného zákona a súd v tomto prípade žiadne pochybenie
stavebného úradu nezistil.

S námietkami žalobkyne, že navrhovaná stavba nie je prispôsobená tvaru a veľkosti pozemku, že je
umiestnená v rozpore s ust. § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z. odstupom 1,0 metra od hranice sa vyrovnal
tým, že pozemok KN-E p.č. 3111/2 k.ú. N. vo vlastníctve žalobkyne je o výmere 57 m2, nie je oplotený
a svojim tvarom, polohou a veľkosťou nespĺňa parametre stavebného pozemku, na ktorom je možné
umiestniť stavbu, na ktorú sa vzťahujú osobitnými predpismi stanovené odstupové vzdialenosti.

Podľa § 6 vyhlášky č. 532/2002 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických
požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s
obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška“), vzájomné odstupy stavieb musia
spĺňať požiadavky urbanistické, architektonické, životného prostredia, hygienické, veterinárne, ochrany

povrchových a podzemných vôd, ochrany pamiatok, požiarnej bezpečnosti, civilnej ochrany, požiadavky
na denné osvetlenie a preslnenie a na zachovanie pohody bývania. Odstupy musia umožňovať údržbu
stavieb a užívanie priestorov medzi stavbami na technické alebo iné vybavenie územia a činnosti,
ktoré súvisia s funkčným využívaním územia. Stavbu možno umiestniť na hranici pozemku, len ak jej
umiestnením nebude trvalo obmedzené užívanie susedného pozemku na určený účel. Ak rodinné domy

vytvárajú medzi sebou voľný priestor, vzdialenosť medzi nimi nesmie byť menšia ako 7 m. Vzdialenosť
rodinných domov od spoločných hraníc pozemkov nesmie byť menšia ako 2 m. V stiesnených územných
podmienkach možno vzdialenosť medzi rodinnými domami znížiť až na 4 m, ak v žiadnej z protiľahlých
častí stien nie sú okná obytných miestností; v týchto prípadoch sa nevyžaduje dodržanie vzdialenostíod spoločných hraníc pozemkov podľa odseku 3. Iné riešenia vzdialeností rodinných domov, ako sú
ustanovené v odsekoch 3 a 4, možno určiť iba na podklade výpočtov a meraní preukazujúcich splnenie
požiadaviek na vzájomné vzdialenosti podľa odseku 1 alebo podľa územného plánu zóny. Vzdialenosť

priečelí budov, v ktorých sú okná obytných miestností, musí byť najmenej 3 m od okraja pozemnej
komunikácie; táto požiadavka neplatí pre budovy umiestňované v stavebných medzerách radovej
zástavby. Vzájomné odstupy a vzdialenosti treba merať na najkratších spojniciach medzi vonkajšími
povrchmi obvodových stien, ďalej od hraníc pozemkov a okrajov pozemnej komunikácie. Vystupujúca
časť stavby sa zohľadňuje, ak vystupuje viac ako 1, 50 m od steny.

Na základe vyššie uvedeného ustanovenia vyhlášky je nesporné, že stavebný úrad sa dostatočným a
zákonným spôsobom vyrovnal s námietkami žalobkyne ak s poukázaním na § 6 vyhlášky konštatoval, že
stavba rodinného domu stavebníka je umiestnená na pozemku KNC č. 1720/222 k.ú. N. tak, že žiadnou
svojou časťou nezasahuje na susedné pozemky. Pozemok žalobkyne svojou veľkosťou (57 m2), tvarom
a polohou nespĺňa parametre stavebného pozemku, na ktorom je možné umiestniť stavbu rodinného

domu, preto nie je dôvodné vyžadovať v danom prípade dodržanie odstupovej vzdialenosti 2 metre od
spoločnej hranice pozemkov. Námietky žalobkyne sú v tomto smere neopodstatnené.

Pokiaľ ide o námietky dažďovej kanalizácie a odtekanie dažďovej vody na pozemok, aj na túto námietku
reagoval v odôvodnení rozhodnutia stavebný úrad.

Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby,
komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných

predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

Stavebný úrad v súlade s vyššie citovaným ustanovením Stavebného zákona určil stavebníkovi v
bode 15 a 16 dažďovú vodu zo strechy odviesť na vlastný pozemok tak, aby následne nestekala

na susedné pozemky a vykonať opatrenia umožňujúce plynulý a neškodný odtok vody na vlastných
pozemkoch, stavbách a zariadeniach (vybudovaním trativodov, resp. vsakovacích objektov) v rámci
vlastného pozemku tak, aby nedošlo k narušeniu vlastníckeho práva susedných nehnuteľností a ani k
poškodeniu susedných nehnuteľností.

Vo vzťahu k námietke žalobkyne, že v dokumentácii chýba výkres č. 09 týkajúci sa riešenia murovaného
plotu stavebný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jednoznačne reagoval, že murovaný plot
nie je predmetom stavebného povolenia a v danom prípade došlo k formálnej chybe v písaní textu
technickej správy.

Žalobkyňa namietala, že v spise sa nenachádza dôkaz o dodatočnej legalizácii čiernych prípojok -
elektrina, voda, kanalizácia a plyn. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že písomným podaním
zo dňa 29.07.2011 ohlásil stavebník stavebnému úradu drobnú stavbu „Pripojovací plynovod na
pripojenie odberného plynového zariadenia, ku ktorému stavebný úrad nemal námietky (list zo
dňa 05.10.2011 č. 70686/7607/2011-OSP-Gra). Dňa 05.10.2011 ohlásil stavebník stavebnému úradu

realizovanie drobných stavieb vodovodnej, kanalizačnej a elektrickej prípojky. Stavebný úrad listom č.
79977/9768/2011-OSP-Gra zo dňa 19.12.2011 oznámil, že k realizovaným stavbám nemá námietky.
Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade v čase stavebného konania mal stavebný úrad zákonný
podklad k posúdeniu technickej infraštruktúry a teda nešlo o dodatočnú legalizáciu „čiernych prípojok“.
Námietka v tomto smere je zo strany žalobkyne neopodstatnená. Ak stavebný úrad v odôvodnení

rozhodnutia reagoval, že prípojky pozemku na rozvody technickej infraštruktúry boli realizované na
základe ohlásenia stavebného úradu, ku ktorému vydal stavebný úrad oznámenia, toto konštatovanie
zodpovedá podkladom, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise.

Žalobkyňa ďalej namietala v námietkach zo dňa 15.11.2012, že stavebný úrad nepostúpil podnet

príslušnému orgánu na rozhodnutie o ochrane občianskoprávnych vzťahov podľa § 5 Občianskeho
zákonníka z dôvodu postavenia 2,5 metra plota p. C. v roku 2009, ktorý jej bráni prístupu na pozemok.Podľa § 137 ods. 1 a 2 Stavebného zákona, stavebné úrady vykonávajúce konanie podľa tohto zákona
sa pokúsia vždy aj o dosiahnutie dohody účastníkov pri tých námietkach, ktoré vyplývajú z vlastníckych
alebo iných práv k pozemkom a stavbám, ak prekračujú rozsah právomocí stavebného úradu alebo

spolupôsobiacich orgánov štátnej správy. Ak medzi účastníkmi konania nedôjde k dohode o námietke
podľa ods. 1, ktorá keby sa zistilo jej oprávnenie, by znemožnila uskutočniť požadované opatrenie alebo
by ho umožnila uskutočniť len v podstatne inej miere alebo forme, odkáže stavebný úrad navrhovateľa
alebo iného účastníka podľa povahy námietky na súd alebo iný príslušný orgán a konanie preruší.

V žalobných námietkach žalobkyňa nešpecifikovala čoho sa mala občianskoprávna námietka týkať. Z
obsahu jej námietok zo dňa 15.11.2012 je však zrejmé, že táto sa týkala postavenia plota p. C. v roku
2009. Netýkala sa teda stavebníka V. F.. Zo spisu nevyplýva, aby medzi žalobkyňou a stavebníkom boli
v konaní sporné vlastnícke alebo iné práva k pozemku. Z obsahu odôvodnenia žalovaného, ako aj z
obsahu administratívneho spisu je nesporné, že pozemok žalobkyne svojim umiestnením, výmerom a
spôsobom využívania nemôže slúžiť ako stavebný pozemok, ani ako oddychová plocha. Pozemok bol

pre žalobkyňu aj doposiaľ neprístupný, teda umiestnením stavby stavebníka sa pomery v území nijakým
spôsobomnezmeniliatoaninegatívne,anipozitívne.Zuvedenýchdôvodovzostranystavebnéhoúradu
neboli v konaní naplnené podmienky pre postup podľa § 137 Stavebného zákona a námietka žalobkyne
je preto v tomto smere neopodstatnená. Podľa výpisu z listu vlastníctva (čiastočný) č. XXXX k.ú. N. je
parcela č. 3111/2 vodné plochy o výmere 57 m2 vedená v registri KN-E s vlastníctvom zapísaným v časti

B v prospech žalobkyne v podiele 1/1, čo nebolo v konaní spochybnené.

Podľa§140Stavebnéhozákona,akniejevýslovneustanovenéinak,vzťahujúsanakonaniepodľatohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny
poriadok)

Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami

účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

Správne orgány v danom konaní postupovali v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona a
Stavebného poriadku, s námietkami žalobkyne sa dostatočne a zákonným spôsobom v odôvodnení
napadnutých rozhodnutí vyrovnali. Z odôvodnenia rozhodnutí je zrejmé, ktoré skutočnosti boli

podkladom na rozhodnutie, aj akými úvahami boli vedené pri hodnotení dôkazov a použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodovali.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa nemala v konaní úspech, náhrada
trov konania jej nepatrí a žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania.

Senát krajského súdu sa jednohlasne uzniesol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľdomáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.