Rozsudok ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2014

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 21S/110/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200803
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Šobichová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5013200803.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu

JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: N. G., nar. XX.XX.XXXX,
bytom L. XXX, XXX XX P., právne zastúpený: JUDr. Michalom Kováčom, advokátom, P. X, XXX XX
S., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Žiline, Krajský dopravný inšpektorát,
Kuzmányho 26, 012 23 Žilina, IČO: 00 735 841, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-72/2013 zo dňa 08.08.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-72/2013 zo dňa 08.08.2013 z r u š u
je podľa § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu žalobcu trovy konania vo výške

240,65 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 35 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške
205,65 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 10.09.2013, ktorá bola podaná v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods.
1 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-72/2013 zo
dňa 08.08.2013, ktorým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného
dopravnéhoinšpektorátuOkresnéhoriaditeľstvaPolicajnéhozboruvŽilineč.ORP-P-645/ODI-2011-IIzo
dňa 25.06.2013, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa § 22 ods. 1 písm. b) a
g) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 20.06.2011 v čase

o 15:35 hod. viedol nákladné motorové vozidlo značky Mercedes Benz ev. č. ZA-449 DT s prípojným
vozidlom značky Kassbohrer ev. č. ZA-724 YG po účelovej komunikácii na ulici Na Stanicu v katastri
mesta Žilina, časť Bytčica, v smere jazdy od areálu firmy Carmel smerom k železničnej stanici, pričom
pri výjazde z areálu firmy Carmel prednou časťou vozidla narazil do zatvorenej rampy - ramena pri
vrátnici firmy Carmel, pričom došlo k poškodeniu celého ramena zdvíhacej rampy. Vodič N. G. ako vodič
vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezotrval na mieste
dopravnej nehody až do príchodu policajta a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie je účastníkom

dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou a neoznámil tejto
osobe svoje osobné údaje. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Alkohol u vodiča N. G. pre
jeho neprítomnosť na mieste dopravnej nehody nebol zisťovaný. Dopravná nehoda bola dodatočne
nahlásená dňa 23.06.2011 majiteľom poškodenej rampy T. P.. Týmto svojím konaním mal žalobca podľa
prvostupňového správneho orgánu porušiť ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a),
d), e) a i) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke, čím bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku
podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona č. 372/1990 Zb., za čo mu bola uložená pokuta podľa § 22

ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na
dobu 12 mesiacov. Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie o priestupku je nezákonné, vychádzaz nesprávneho právneho posúdenia veci, zistený skutkový stav je nedostačujúci na posúdenie veci a
konanie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je zaťažené závažnou procesnou vadou,
ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Namietal, že nesprávnym procesným postupom spočívajúcom v prejednaní a rozhodnutí veci v
neprítomnosti obvineného z priestupku a jeho právneho zástupcu na ústnom pojednávaní dňa
25.06.2013 sa žalobcovi odňala možnosť konať pred správnym orgánom. Poukázal na ust. § 73 ods.
2, § 51 zákona o priestupkoch a taktiež na ust. § 3 ods. 2, § 3 ods. 4 a § 33 ods. 1 a 2 Správneho
poriadku. Uviedol, že žalobca v zastúpení bol na ústne pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 25.06.2013

o 08:30 hod. predvolaný písomným predvolaním zo dňa 29.05.2013, ktoré prevzal dňa 04.06.2013.
Prvostupňový správny orgán uvádza, že účastník konania v zastúpení bol riadne upovedomený o tom,
že svoju neúčasť mal oznámiť dostatočne včas pred pojednávaním a že závažnosť dôvodu neúčasti
na pojednávaní je potrebné správnemu orgánu písomne preukázať najneskôr do dňa a hodiny, keď
malo ústne pojednávanie začať. V nadväznosti na to správny orgán konštatuje, že účastník konania
v zastúpení sa na ústne pojednávanie nedostavil, správnemu orgánu sa do dňa a hodiny, keď malo

ústne pojednávanie začať neospravedlnil a z tohto dôvodu vec prejednal v jeho neprítomnosti. Taktiež
poukázal na ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, podľa ktorého o priestupku koná správny orgán
v prvom stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednal len
vtedy, ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostavil
bez náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu. Prvostupňový správny orgán prejednal vec

v jeho neprítomnosti v rozpore s ust. § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, keď neakceptoval dôležitý
dôvod jeho neúčasti na ústnom pojednávaní, ktorým bola nemožnosť dostavenia sa jeho zvoleného
právneho zástupcu na tento úkon. O tejto skutočnosti bol konajúci správny orgán upovedomený
podaním právneho zástupcu zo dňa 20.06.2013, označeným ako žiadosť o odročenie - zrušenie ústneho
pojednávania, ktoré bolo odoslané poštou toho istého dňa, t.j. dňa 20.06.2013, čo bol štvrtok ako

doporučený list prvej triedy práve z dôvodu, aby došiel správnemu orgánu včas. Ak správny orgán
konštatuje,žepredmetnýlistmuboldoručenýaždeňpredstanovenýmtermínomústnehopojednávania,
t.j. až v pondelok dňa 24.06.2013, na tomto oneskorenom doručení nenesie účastník ani jeho právny
zástupca žiadnu zodpovednosť. V zmysle poštových podmienok Slovenskej pošty a.s. list prvej triedy je
doručený adresátovi nasledujúci pracovný deň po dni podania. Podanie - žiadosť o odročenie ústneho

pojednávania bolo prvostupňovému správnemu orgánu doručené v piatok dňa 21.06.2013 o 10:35 hod.
a nie ako správny orgán uvádza až dňa 24.06.2013. Zastúpenie účastníka správneho konania je jeho
základným procesným právom a preto konať a rozhodnúť v neprítomnosti účastníka konania v zastúpení
v prípade, ak zástupcovi účastníka v účasti na ústnom pojednávaní bránila prekážka, ktorú riadne a včas
oznámil konajúcemu správnemu orgánu, nie je správnym procesným postupom. Osobitne zdôraznil,

že platí to v prípade, ak na predmetné pojednávanie boli predvolaní svedkovia na návrh účastníka
konania, ktoré navrhol na ústnom pojednávaní zo dňa 09.04.2013 a to pán F., pán Q. a pán P., ktorí
mali usvedčovať obvineného z priestupku zo spáchania priestupku a z ktorých výpovedí ako zásadných
dôkazov správny orgán nakoniec v napadnutom rozhodnutí o priestupku aj vychádzal. Žalobca bol
týmto nesprávnym postupom ukrátený na svojich právach a to najmä v práve vyjadriť sa k výpovediam

svedkov, klásť im otázky a v neposlednom rade aj uvádzať skutočnosti a navrhovať dôkazy, ktoré by
vyvracali pravdivosť - vierohodnosť ich výpovedí a naopak smerovali by k obhajobe ako obvineného
z priestupku. Takisto pokiaľ ide o subjektívne tvrdenia prvostupňového správneho orgánu, že právny
zástupca účastníka konania už od 09.04.2013 predpokladal, že konanie bude po 20.06.2013 zastavané,
preto si dovolenku naplánoval po tomto dátume a rezervoval letenku dňa 08.04.2013, tieto absolútne

nezodpovedajú skutočnosti. Rezervácia letenky a dátum dovolenky nijako nesúvisia so zastupovaním
žalobcu ako obvineného z priestupku a takisto nie je zrejmé, prečo prvostupňový správny orgán vytýka
právnemu zástupcovi, že termín dovolenky mal oznámiť už na ústnom pojednávaní dňa 09.04.2013,
keď v tom čase vôbec nebolo možné predpokladať, že ústne pojednávanie bude niekedy v budúcnosti
vytýčené na dátum 25.06.2013, keďže tento termín bol zo strany správneho orgánu vytýčený až dňa

29.05.2013.

Ďalším dôvodom žaloby je skutočnosť, že správne orgány nezistili presne a úplne skutkový stav
veci, ak by totiž správny orgán umožnil účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia o
priestupkoch a doplniť návrhy na vykonanie dokazovania, účastník konania by svoje právo využil a na
svoju obhajobu by navrhol ďalšie dôkazy a to výsluch ďalších svedkov. Správny orgán sa uspokojil len

s jednostrannými výpoveďami svedkov, ktorí najviac boli aj pracovne prepojení s poškodeným pánom
P.. Doteraz zistený skutkový stav neobstojí, nakoľko existujú ďalšie dôkazy, ktoré v prvostupňovomkonaní ani v odvolacom konaní nemohli byť uplatnené. Tento závadný procesný postup prvostupňového
správneho orgánu, ktorým sa žalobcovi odňala možnosť konať pred správnym orgánom nezhojil ani
samotný žalovaný v odvolacom konaní, t.j. nenariadil ústne pojednávanie, na ktorom by sa žalobca

mohol osobne konfrontovať so svedkami vypočutými v jeho neprítomnosti, navrhnúť doplňujúce dôkazy
a vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia. Žalovaný rovnako nechal bez povšimnutia aj dôkaz, ktorý navrhol
žalobca vo svojom odvolaní zo dňa 22.07.2013 a to výsluch nadriadeného obvineného z priestupku
pán U. E., ktorému v inkriminovaný deň volal niektorý zo zamestnancov SBS prítomných na vrátnici,
že niektorý zo zamestnancov zlomil rampu a nech pán E. skúsi telefonicky zistiť, kto konkrétne to bol.

Týmto dôkazom by boli výrazne spochybnené výpovede svedkov, najmä službukonajúceho vrátnika
pán F. v tomto smere, že nemohol mať vedomosť o tom, kto konkrétne rampu zlomil a túto skutočnosť
nemohol zapísať v čase prerazenia rampy do knihy odovzdania služieb. Ďalej poukazoval na to, že
pokiaľ bol žalobca PN, dvakrát z tohto dôvodu žiadal o odročenie pojednávania. Uviedol, že po skončení
PN žalobcu bude správny orgán o tejto skutočnosti obratom informovať, aby mohol byť stanovený nový
termín ústneho pojednávania, na ktoré budú predvolaní navrhnutí svedkovia. Poukázal v tomto smere aj

na súčinnosť správneho orgánu s účastníkom konania, keď správny orgán nezisťoval kedy - dátum bola
PN žalobcu ukončená. Žalovanému podľa názoru žalobcu nič nebránilo vytýčiť ústny termín odvolacieho
pojednávania, ktorý mohol zhojiť závadný procesný postup prvostupňového správneho orgánu.

Čo sa týka hmotnoprávnych námietok k veci, žalobca uviedol, že konanie tak, ako bolo zistené správnym
orgánom a vymedzené vo výroku rozhodnutia o priestupku nenapĺňa všetky materiálne a formálne

znaky priestupku tak, ako ho definuje v § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. Materiálnym znakom
priestupku v danom prípade je porušenie alebo ohrozenie záujmu spoločnosti, ktorým chráneným
záujmom pri priestupkoch proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky je bezpečnosť a plynulosť
cestnej premávky. Konanie žalobcu by však ani pri najprísnejšom výklade nenarušilo ani plynulosť ani
bezpečnosť cestnej premávky a zároveň by nedošlo ani k ohrozeniu tohto záujmu chráneného zákonom.

Ak by sa aj pripustilo, že žalobca ako vodič prednou časťou vozidla narazil do rampy ramena pri vrátnici,
týmto jeho konaním nebola v žiadnom smere narušená bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a
ani len ohrozená. Tým, že žalobca by prípadne vozidlom zlomil drevenú rampu v hodnote cca 90 Eur,
nachádzajúcej sa v uzavretom areáli na súkromnom pozemku, teda nie v rámci prevádzky vozidla v
cestnej premávke, kde by mohlo dôjsť k stretu s inými účastníkmi cestnej premávky, resp. s objektmi

v cestnej premávke žiadnym spôsobom nedošlo k ohrozeniu alebo porušeniu bezpečnosti a plynulosti
cestnej premávky a nedošlo k ohrozeniu alebo porušeniu záujmu spoločnosti chráneného ustanovením
§ 22 zákona o priestupkoch. Nanajvýš mohlo dôjsť k nepatrnej škode na cudzom majetku. Formálnym
znakom priestupku okrem iných je nepochybne aj zavinenie, pričom na zodpovednosť z priestupku
stačí zavinenie z nedbanlivosti v podobe nevedomej nedbanlivosti. Žalobca pri výjazde z areálu firmy

Carmel dňa 20.06.2011 ako obvykle zastavil vozidlo pred východom z areálu, podrobil sa pravidelnej
kontrole službukonajúceho vrátnika a následne na jeho neverbálny pokyn pokračoval v jazde a opustil
areál firmy. Absolútne si nebol vedomý toho, že by zlomil rampu a spôsobil tak škodu. Žalobca nemal
povinnosť už pred príjazdom k rampe skúmať, či táto je vo vodorovnej alebo zvislej rovine, nakoľko vždy
pred výjazdom z areálu vozidlo zastavoval, podrobil sa kontrole pracovníkom SBS a následne sa riadil

pokynom vrátnika, ktorý mu v konkrétnej situácii ukazoval pohybom ruky, že môže pokračovať v ceste a
opustiť areál. Nemal teda povinnosť skúmať v akej polohe je rampa, ale ako obvykle riadiť sa pokynom
vrátnika, ktorého pracovnou náplňou je dávať pokyny vodičom opúšťajúcim areál. Navyše z pozície,
kde zastavujú vozidlá opúšťajúce areál, už ani nemohol vidieť, či je rampa otvorená alebo zavretá.
V danom prípade podľa názoru žalobcu absentovala nevedomá nedbanlivosť a to najmä vo vzťahu k

následku - škode, ktorý mal svojím konaním spôsobiť. Ďalej z opatrnosti uviedol, že pre prípad, ak by
konaním popísaným vo výroku rozhodnutia o priestupku aj naplnil všetky zákonné znaky priestupku proti
bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, nezákonnosť napadnutého rozhodnutia vidí v nesprávnej
aplikácii a výklade dotknutých ustanovení zákona o cestnej premávke. Podľa výroku rozhodnutia mal
žalobca porušiť § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a i) zákona o cestnej premávke a tým spáchať

priestupok proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky v zmysle § 22 ods. 1 písm. b) zákona o
priestupkoch. Žalobca je toho názoru, že sa nemohol dopustiť porušenia žiadneho z ustanovení § 65
písm. a), resp. § 66 ods. 2 písm. a), d), e), i) zákona o cestnej premávke a to preto, že v danom prípade
nešlo o dopravnú nehodu, ale nanajvýš o škodovú udalosť a tiež preto, že o vzniku škodovej udalosti ani
nevedel a s poukazom na vyššie uvedené ani vedieť nemohol. Ak vodič nevie, že k škodovej udalosti

došlo,nemôželogickyanibezodkladnezastaviťvozidlo,poskytovaťkomukoľvekúdajeopoistenívozidla
ani upovedomiť o škode osobu, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, ako mu to kladie za vinu
správny orgán. Žaloba pritom nerozporuje dôvodnosť a potrebu právnej fikcie v zmysle § 64 ods. 2písm. a) v nadväznosti na § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, ale má za to, že túto fikciu možno
jednoznačne aplikovať len vtedy, ak je jednoznačne preukázané, že účastník škodovej udalosti hoci
vedel, že k škodovej udalosti došlo, napriek tomu si nesplnil svoje povinnosti. V prejednávanom prípade

tomu tak nebolo. Zdôraznil, že dané ustanovenia zákona sa musia vykladať tak, že musí ísť o dopravnú
nehodu v zmysle § 64 ods. 1 zákona o cestnej premávke, zrejmú už na mieste. Žalobca má za to, že na
zmenu škodovej udalosti na dopravnú nehodu nebol zákonný dôvod. Keďže neboli zákonné dôvody na
preklasifikovanie škodovej udalosti na dopravnú nehodu, nemohol žalobca priestupok spáchať. Žalobca
zároveň namietal tú skutočnosť, že správne orgány sa dôsledne neriadili ani ust. § 12 ods. 1 zákona o

priestupkoch, pričom uložená sankcia - zákaz činnosti na 12 mesiacov sa ukladá za tie najzávažnejšie
priestupky proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, má pre žalobcu likvidačné účinky, pretože
sa nemôže v súčasnosti uchádzať ako nezamestnaný o prácu vodiča. Poukázal na to, že je otcom
dvoch detí, ktorým spolu s manželkou poskytujú výživu a výchovu a teda následok v podobe nemožnosti
zamestnania, resp. straty zamestnania a tým aj príjmu by v značnej miere zasiahol žalobcu, ale aj celú
jeho rodinu. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal zrušiť rozhodnutie žalovaného správneho orgánu,

ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 250j ods. 2 písm. a), c) a e) O.s.p. a vec
vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie. Taktiež si uplatnil aj náhradu trov konania.

Kžalobepodalžalovanýsprávnyorgánpísomnévyjadrenie,pričomsastotožnilsozistenýmskutkovýma
právnym stavom vo veci. Ako nedôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu, ktorá sa týkala odňatia možnosti
konať pred správnym orgánom s poukazom aj na nález Ústavného súdu SR I.ÚS 68/98, žalobcovi boli

v konaní o priestupok priznané všetky práva, ktoré žalobcovi priznáva zákon a bolo jeho vecou, v akom
rozsahu tieto svoje práva využil. Nestotožnil sa s názorom žalobcu, že vo veci nebol presne a úplne
zistený skutkový stav veci, nakoľko v predmetnej veci bolo realizovaných viacero ústnych pojednávaní
a to konkrétne 04.08.2011, 10.01.2012, 09.04.2013, na ktorých sa realizovalo viacero úkonov. Rovnako
poukázal na to, že žalovaný nemusí dať odpovede na všetky ďalšie otázky nastolené žalobcom, ale len

na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Žalovaný mal za to, že celý postup žalobcu v súvislosti
s prejednaním priestupku sa dôvodne javí ako účelový pokus o sťaženie konania. Navrhol žalobu
zamietnuť ako nedôvodnú.

Krajský súd v Žiline v predmetnej veci nariadil termín pojednávania na deň 08.01.2014.

Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia

správneho orgánu, v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že rozhodnutie žalovaného
je potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. a to pre zistenú vadu, ktorá mohla mať vplyv
na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupu orgánov verenej správy.

Právny zástupca žalobcu zotrval na písomne podanej žalobe a dôvodov v nej uvedených.

Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu zotrvala na vyjadrení k podanej žalobe a
žiadala žalobu zamietnuť.

Podľa§2ods.1 zákonaopriestupkochč.372/1990Zb.priestupkomjezavinenékonanie,ktoréporušuje
alebo ohrozuje záujem spoločnosti a za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak

nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin.

Podľa § 3 zákona o priestupkoch na zodpovednosť za priestupok stačí zavinenie z nedbanlivosti, ak
zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie.

Podľa § 4 ods. 1 Zákona o priestupkoch priestupok je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľa) vedel, že môže svojím konaním porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, ale bez primeraných
dôvodov sa spoliehal na to, že tento záujem neporuší alebo neohrozí, alebo

b) nevedel, že svojím konaní môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený zákonom, hoci to vzhľadom

na okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. účinného, resp. platného v čase spáchania skutku, teda ku
dňu 20.06.2011, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto

b) ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, bezodkladne nezastavil vozidlo, nezdržal
sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky po nehode v čase, keď by to bolo na ujmu zistenia, či pred
jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku, alebo nezotrval na mieste dopravnej

nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne nevrátil po poskytnutí alebo
privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda,

Podľa § 22 ods. 2 písm. a) Zákona o priestupkoch za priestupok podľa odseku 1písm. a) až c) sa uloží

pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke vodič je povinný venovať sa plne
vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke.

Podľa § 64 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. platného v čase spáchania skutku ku dňu 20.06.2011 dopravná
nehoda je udalosť cestnej premávky, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej

a) sa usmrtí alebo zraní osoba, b) sa poškodí cesta alebo všeobecne prospešné zariadenia, c) uniknú
nebezpečné veci alebo d) na niektorom zo zúčastnených vozidiel, vrátane prepravovaných vozidiel
alebonainommajetkuvzniknehmotnáškodazrejmeprevyšujúcajedenapolnásobokväčšejškodypodľa
Trestného zákona.

Podľa § 64 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. za dopravnú nehodu sa považuje aj škodová udalosť podľa

odseku 3, ak

a) nie je splnená niektorá z povinností podľa § 66 ods. 6,

b) je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky alebo sa odmietol
podrobiť vyšetreniu na zistenie ich požitia alebo

c) sa účastníci škodovej udalosti nedohodli na jej zavinení.

Podľa § 64 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z.z. ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda
v priamej súvislosti s premávkou vozidla, sa na účely tohto zákona nepovažujú za dopravnú nehodu.
Takéto udalosti sú škodovou udalosťou.

Podľa § 65 zákona č. 8/2009 Z.z. vodič, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode, je povinný

a) bezodkladne zastaviť vozidlo,

b)zdržaťsapožitiaalkoholualeboinejnávykovejlátkyponehodevčase,keďbytobolonaujmuzistenia,
či pred jazdou alebo počas jazdy požil alkohol alebo inú návykovú látku.

Podľa § 66 ods. 1 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je osoba, ktorá sa priamo aktívne
alebo pasívne zúčastnila na dopravnej nehode.Podľa § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník dopravnej nehody je povinný

a) ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi,

d) zotrvať na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta alebo sa na toto miesto bezodkladne

vrátiť po poskytnutí alebo privolaní pomoci, alebo po ohlásení dopravnej nehody,

e) zdržať sa konania, ktoré by bolo na ujmu vyšetrenia dopravnej nehody, najmä premiestnenia vozidiel,

i) bezodkladne upovedomiť osobu, ktorá nie je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá
jej bola spôsobená dopravnou nehodou, a oznámiť jej svoje osobné údaje; ak to nie je možné,
upovedomenie a oznámenie zabezpečí prostredníctvom Policajného zboru.

Podľa § 66 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne

alebo pasívne zúčastnila na škodovej udalosti.

Podľa § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť
vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení
vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa
osobitného predpisu, zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia,

aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky. Ak účastník škodovej udalosti
spôsobil hmotnú škodu osobe, ktorá nie je účastníkom škodovej udalosti, je povinný o tom túto osobu
bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje.

Podľa § 73 ods. 2 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch obvinený z priestupku má právo vyjadriť sa ku
všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy

na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k priznaniu ho nemožno
donucovať.

Podľa § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, o priestupku koná správny orgán v prvom
stupni ústne pojednávanie. V neprítomnosti obvineného z priestupku možno vec prejednať len vtedy,
ak sa odmietne dostaviť na ústne pojednávanie, hoci bol riadne predvolaný, alebo sa nedostaví bez

náležitého ospravedlnenia alebo bez dôležitého dôvodu.

Podľa čl. 1 ods. 2 prvá veta Ústavy Slovenskej republiky je Slovenská republika zvrchovaný,
demokratický a právny štát.

Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách,
medzinárodnézmluvy,navykonanie,ktorýchniejepotrebnýzákonamedzinárodnézmluvy,ktorépriamo

zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, ktoré boli ratifikované a vyhlásené
ustanoveným spôsobom, majú prednosť pred zákonmi.

Prvostupňovým rozhodnutím Okresné riaditeľstvo PZ v Žiline, Okresný dopravný inšpektorát Žilina č.
ORP-P-645/ODI-2011-II zo dňa 25.06.2013 rozhodol tak, že obvinený z priestupku N. G. dňa 20.06.2011
v čase o 15:35 hod. viedol nákladné motorové vozidlo značky Mercedes Benz ev. č. ZA-449 DT s

prípojným vozidlom značky Kassbohrer ev. č. ZA-724 YG po účelovej komunikácii, na ulici Na Stanicu
v katastri mesta S., časť Q., v smere jazdy od areálu firmy Carmel smerom k železničnej stanici,
pričom pri výjazde z areálu firmy Carmel prednou časťou vozidla narazil do zatvorenej rampy - ramena
pri vrátnici firmy Carmel, pričom došlo k poškodeniu celého ramena zdvíhacej rampy. Vodič N. G.
ako vodič vozidla, ktorý sa zúčastnil na dopravnej nehode bezodkladne nezastavil vozidlo, nezotrval

na mieste dopravnej nehody až do príchodu policajta a bezodkladne neupovedomil osobu, ktorá nie
je účastníkom dopravnej nehody, o hmotnej škode, ktorá jej bola spôsobená dopravnou nehodou aneoznámil tejto osobe svoje osobné údaje. Pri dopravnej nehode k zraneniu osôb nedošlo. Alkohol
vodiča pre jeho neprítomnosť na mieste dopravnej nehody nebol zisťovaný. Dopravná nehoda bola
dodatočne nahlásená až dňa 23.06.2011 majiteľom poškodenej rampy T. P.. Týmto svojím konaním

žalobca porušil ust. § 4 ods. 1 písm. c), § 65 písm. a), § 66 ods. 2 písm. a), d), e) a i) zákona č.
8/2009Z.z.aboluznanývinnýmzospáchaniapriestupkuprotibezpečnostiaplynulosticestnejpremávky
podľa § 22 ods. 1 písm. b) a g) zákona č. 372/1990 Zb. a žalobcovi bola podľa § 22 ods. 2 písm.
a) uložená pokuta vo výške 300 Eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlo na dobu 12 mesiacov.
V odôvodnení rozhodnutia poukázal správny orgán na to, že mal preukázané spáchania uvedeného

priestupku z dôkazov vykonaných pred prvostupňovým správnym orgánom. Pokiaľ sa týka pojednávania
dňa 25.06.2013 poukázal na to, že na ústne pojednávanie sa nedostavil účastník konania N. G. a
ani jeho právny zástupca, pričom účastník konania sa správnemu orgánu do dňa a hodiny, keď sa
malo ústne pojednávanie začať neospravedlnil. Žiadosť o odročenie pojednávania zo strany právneho
zástupcu žalobcu zo dňa 20.06.2013, ktorá správnemu orgánu bola doručená dňa 24.06.2013 nevzal
do úvahy. Uviedol, že právny zástupca účastníka konania mohol v lehote od 31.05.2013 do 20.06.2013

dostatočne včas oznámiť správnemu orgánu, že odchádza na dovolenku, nakoľko o tejto dovolenke už
vedel od 08.04.2013. Správny orgán vychádzal z výpovedí svedkov a to konkrétne R. F., L. Q., keď
mal jednoznačne preukázané, že dňa 21.06. došlo k poškodeniu ramena zdvíhacej rampy nákladným
vozidlom ev. č. ZA-449 DT a to práve účastníkom konania N. G..

Vo vzťahu k tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal najmä závažný procesný

nedostatok s poukazom na § 74 ods. 1 zákona o priestupkoch, že bolo konané v neprítomnosti právneho
zástupcu žalobcu, pričom právny zástupca žalobcu zaslal správnemu orgánu žiadosť o odročenie
ústneho pojednávania z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky. Taktiež namietal neúplné a nepresné
zistenie skutkového stavu veci, pričom mal za to, že žalobca sa predmetného priestupku nedopustil.

Žalovaný správny orgán rozhodnutím zo dňa 08.08.2013 pod č. KRPZ-ZA-KDI-SK-72/2013 odvolanie

žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu podľa § 59 ods. 2 Správneho
poriadku potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že sa stotožnil so zisteným skutkovým
a právnym stavom tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán. Vo vzťahu k odvolacej námietke -
k odňatiu možnosti konať pred správnym orgánom, rovnako ako prvostupňový správny orgán mal za
to, že nebolo porušené právo žalobcu, resp. právneho zástupcu žalobcu, nakoľko posúdenie otázky,

či ospravedlnenie je náležité a aj z dôležitého dôvodu patrí do právomoci správneho orgánu, ktorý
prejednáva priestupok v správnom konaní. Taktiež uviedol, že nepochybne predmetný priestupok
bol vo vzťahu k žalobcovi preukázaný vykonaným dokazovaním, podrobne popísaným v odôvodnení
predmetného rozhodnutia. V konaní bolo preukázané, že zavinenie v danom prípade bolo preukázané
ako nevedomá nedbanlivosť s tým, že páchateľ priestupku vie, že môže spôsobiť následok, kým pri

nevedomej nedbanlivosti o tejto možnosti ani nemusí vedieť. U páchateľa, ktorý pácha priestupok z
nevedomej nedbanlivosti je zodpovednosť založená na povinnosti osoby predvídať určité skutočnosti
a preto sa od nej vyžaduje určitá miera opatrnosti. Už z výpovede z ústneho pojednávania zo dňa
04.08.2011 N. G. vyplýva, že počul niečo buchnúť a preto mal toto buchnutie dôkladne preveriť už len
preto, že viedol jazdnú súpravu vozidla značných rozmerov a hmotnosti. Keby si toto účastník konania

ako vodič jazdnej súpravy splnil, tak by zistil, že poškodil rameno rampy a následne mohol vzniknutú
situáciu začať riešiť v súlade s povinnosťami, ktoré mu ako účastníkovi škodovej udalosti ukladá zákon
o cestnej premávke. V danom prípade sa nemohol spoliehať len na pokyny pracovníka SBS, pretože
tento pracovník nebol vo vzťahu k vodičovi jazdnej súpravy ako spôsobilá a náležite poučená osoba,
ktorú si N. G. pribral z dôvodu bezpečnostného vykonania jazdných úkonov. Za vedenie vozidla je

zodpovedný jeho vodič a v danom prípade od okamihu naštartovania vozidla pri začatej jazde až do
okamihu vypnutia motora pri ukončení jazdy. Keďže účastník konania poškodil s jazdnou súpravou
rampuanáslednesvozidlompokračovalvjazdebezzastavenia,užvtomtookamihusineplnilpovinnosť,
ktorú mu ukladá § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, tak uvedená udalosť mala charakter dopravnej
nehody a to s poukazom na § 64 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke a účastník konania si mal

plniť povinnosť účastníka dopravnej nehody, čo však neurobil. Neobstojí tvrdenie účastníka konania,
že nevedel, že došlo k škodovej udalosti a preto si nesplnil zákonné povinnosti. Účelom ustanovenia
§ 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke je predovšetkým zabezpečiť, aby pri škodovej udalosti bolo
umožnené rýchlo a bezproblémovo zaistiť náhradu škody v prospech poškodeného účastníka škodovej
udalosti, účastník konania si mal možnosť tieto povinnosti splniť aj dodatočne a to až do dňa 23.06.2011

do 08:38 hodiny, čo však neurobil, avšak nepredpokladal, že by uvedenú udalosť T. P. nahlásil na polícii.Žalovaný poukázal na to, že v danej situácii išlo o dopravnú nehodu už na mieste, pretože žalobca si
bezprostredne po vzniku škody v priamej súvislosti s premávkou vozidla nesplnil povinnosti, ktoré mu
zákon o cestnej premávke ako účastníkovi škodovej udalosti ukladá a preto bola táto škodová udalosť

kvalifikovaná ako dopravná nehoda. O tom, že táto udalosť v cestnej premávke bude kvalifikovaná ako
dopravná nehoda rozhodol opomenutím konania - nesplnením si povinnosti účastníka škodovej udalosti
sám účastník konania a to hneď na mieste udalosti v danom čase. Podľa § 66 ods. 5 zákona o cestnej
premávke účastníkom škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo pasívne zúčastnila na
škodovej udalosti. Účastníkmi škodovej udalosti boli N. G. ako vodič jazdnej súpravy, aktívny účastník

škodovej udalosti a obsluha rampy - pasívny účastník škodovej udalosti, pretože tieto osoby sa priamo
zúčastnili na škodovej udalosti. Títo účastníci škodovej udalosti boli povinní sa dohodnúť sa zavinení na
vzniku škodovej udalosti. Pretože škodová udalosť je udalosť cestnej premávky, pri ktorej vznikla škoda
v priamej súvislosti s premávkou vozidla, mal účastník konania podľa § 66 ods. 6 povinnosti, t.j. bol
povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti -
obsluhe rampy, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie

náhrady vzniknutej škody podľa § 11 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, zdržať sa požitia alkoholu alebo
inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej
premávky.Akúčastníkškodovejudalostispôsobilhmotnúškoduosobe,ktorániejeúčastníkomškodovej
udalosti, je povinný o tom túto osobu bezodkladne upovedomiť a oznámiť jej svoje osobné údaje. U.

P. mal v danej veci postavenie osoby, ktorej bola spôsobená hmotná škoda a ktorá nebola účastníkom
škodovej udalosti a preto mal žalobca povinnosť ho bezodkladne upovedomiť o tom, že mu spôsobil
hmotnú škodu v priamej súvislosti s premávkou vozidla, oznámiť mu svojej osobné údaje, pričom kontakt
na T. P. si mohol zabezpečiť prostredníctvom obsluhy rampy. Keďže si žalobca nesplnil tieto svoje
povinnosti, ktoré mu ako účastníkovi škodovej udalosti ukladá zákon o cestnej premávke, bola táto

škodová udalosť kvalifikovaná ako dopravná nehoda s poukazom na § 64 ods. 2 písm. a) zákona o
cestnej premávke.

Senát Krajského súdu v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového
rozhodnutia správneho orgánu, vrátane postupov správnych orgánov, mal za to, že v konaní správneho
orgánu sa vyskytla závažná procesná vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia

žalovaného. Bola teda vzhliadnutá ako dôvodná námietka žalobcu a to odňatie možnosti konať pred
správnym orgánom.

Keďže Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor) je medzinárodnou
zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR je postavený na
úroveň ústavného zákona. To znamená, že v Slovenskej republike má každá fyzická a právnická

osoba zároveň právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru. Bolo by v rozpore s princípom
právneho štátu, aby právo na spravodlivý proces nebolo dodržané. Súčasťou práva na spravodlivý
proces je právo na spravodlivé súdne konanie, ktoré subsumuje základné súdno-procesné princípy. V
podobe ústavných princípov sú nadriadené Občianskemu súdnemu poriadku a Trestnému poriadku. Zo
štrasburskej judikatúry vyplýva, že tieto princípy sa vzťahujú aj na konanie správne a exekučné.

Princípmi spravodlivého súdneho konania sú najmä princíp „rovnosti zbraní", kontradiktórnosť súdneho
konania, právo osobnej prítomnosti na konaní a zákaz inkriminácie vlastnej osoby.

Článok 6 ods. 3 Dohovoru zakotvuje minimálne práva obvineného z trestného činu. Podľa písm. d)
citovaného článku obvinený z trestného činu má právo vypočúvať alebo dať vypočúvať svedkov proti
sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako

svedkov proti sebe.

Podľa ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva nie je rozhodujúca klasifikácia
protiprávneho konania na správne delikty a trestné delikty vnútroštátnym právnym poriadkom (napr.
rozsudok Kadlubec proti Slovensku a Lauko proti Slovensku - rozsudky sú z 02.09.1998), v ktorých išlo
o právo na preskúmanie rozhodnutia o postihu za priestupok súdom, Európsky súd pre ľudské práva

vychádzal najmä zo zákona o priestupkoch, ktorý je adresovaný všetkým občanom. Nejde o predpis,ktorý by bol adresovaný iba obmedzenej skupine občanov a aj sankcie, ktoré boli v predmetných veciach
uložené (pokuty vo výške 1.000,- Sk a 300,- Sk) považoval súd za sankcie represívneho charakteru.
Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že ide o trestné veci a to bez ohľadu na relatívne nízke

sankcie.

Vo všetkých veciach, ktoré možno subsumovať pod pojem „veci trestného charakteru", musí mať osoba,
proti ktorej sa vedie konanie, možnosť domôcť sa práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru.

Princíp „rovnosti zbraní", t.j. každá strana v konaní musí mať rovnakú príležitosť predložiť svoj prípad a
žiadna z nich nesmie byť podstatne zvýhodnená vo vzťahu k druhej strane, platí aj v občianskoprávnom
konaní a taktiež pri preverovaní zákonnosti a postupu orgánov verejnej správy súdom. Tento princíp

musí byť premietnutý do celého procesu, ak má byť proces spravodlivý.

Zákon o priestupkoch v ust. § 73 ods. 2 zakotvuje základné procesné práva a povinnosti obvineného
z priestupku. V porovnaní so všeobecným správnym konaním, ktoré je upravené v zákone č. 71/1967
Zb. o správnom konaní poskytuje obvinenému z priestupku širší okruh procesných práv, predovšetkým
ustanovuje zásadu prezumpcie neviny obvineného z priestupku. Obvinený z priestupku má právo

vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, ako aj k dôkazom, uplatňovať
skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu, podávať návrhy a opravné prostriedky. K výpovedi ani k
priznaniu nemôže byť donucovaný. Realizácia zásady prezumpcie neviny znamená, že správny orgán
je povinný dokázať vinu obvineného z priestupku a ak sú o nej pochybnosti, musí rozhodnúť v prospech
obvineného z priestupku (in dubio pro reo).

Zákon o priestupkoch v ust. § 51 ustanovuje, že ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, vzťahujú sa
na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní. V odkaze pod čiarou č. 4 uvádza
zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní - Správny poriadok. To znamená, že správne orgány musia
v konaní a pri rozhodovaní dodržiavať najmä základné zásady správneho konania (§ 3), ustanovenie
Správneho poriadku týkajúce sa zisťovania podkladov pre rozhodnutie - § 32 a nasl., ako aj ustanovenia

Správneho poriadku zakotvujúce finálne štádium správneho konania, t.j. vydanie rozhodnutia - § 46 a
nasl. Správneho poriadku.

Z obsahu administratívneho spisu súd zistil, že predmetná vec už bola preskúmavaná v konaní
pred Krajským súdom v Žiline a to v konaní pod sp. zn. 21S/25/2012, kde Krajský súd v Žiline
zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-ZA-KDI-SK-19/2012 zo dňa 28.02.2012, ako aj prvostupňové

rozhodnutie správneho orgánu - ORP-P-645/ODI-2011-II zo dňa 10.01.2012 a to podľa § 250j ods. 2
písm.a)ad)O.s.p.avecvrátilžalovanémunaďalšiekonanie.Súdzrušilrozhodnutiasprávnychorgánov,
najmä teda pre nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nezrozumiteľnosť, resp. nedostatok dôvodov a to
najmä vo vzťahu ku konkretizácii skutku, resp. ku konkrétnej konkretizácii - prekvalifikácii škodovej
udalosti na dopravnú nehodu tak, aby bolo zrejmé v zmysle § 64 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z.,

ktorá konkrétna z uložených povinností v § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. zo strany žalobcu nebola
splnená. Zároveň poukázal na to, že bola nesprávne vec právne posúdená vo vzťahu ku kvalifikácii
priestupku v zmysle § 22 ods. 1 písm. j) zákona č. 372/1990 Zb.. Uvedené rozhodnutie súdu nadobudlo
právoplatnosť dňa 04.02.2013.

Prvostupňový správny orgán následne vo veci vykonal ústne pojednávanie zo dňa 09.04.2013, na

ktorom bol vypočutý žalobca za prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, pričom zo zápisnice z
pojednávania bolo zistené, že po vzájomnej dohode bol stanovený ďalší termín ústneho pojednávania
a to konkrétne na deň 29.04.2013, na ktorom mali byť vypočutí svedkovia a to pán F., pán Y., pán Q.
a pán P..

Ďalej z obsahu správneho spisu bolo zistené, že tento termín pojednávania nebol realizovaný z dôvodu

práceneschopnosti žalobcu, ktorá práceneschopnosť trvala od 26.04.2013. Následne z obsahu spisu
bolo zistené, že správny orgán vytýčil pojednávanie na deň 23.05.2013, na ktoré predvolal žalobcu,právneho zástupcu a aj označených svedkov. Tento termín pojednávania bol zrušený z dôvodu trvajúcej
PN žalobcu. Ďalej bolo z obsahu administratívneho spisu zistené, že prvostupňový správny orgán
predvolal na nový termín pojednávania, resp. stanovil termín ústneho pojednávania na 25.06.2013, na

ktorý predvolal žalobcu, právneho zástupcu žalobcu a aj označených svedkov.

Právny zástupca žalobcu žiadosťou o odročenie - zrušenie ústneho termínu pojednávania zo dňa
20.06.2013 žiadal o odročenie, resp. zrušenie termínu ústneho pojednávania stanoveného na deň
25.06.2013zdôvodutoho,ževtomtoobdobímáplánovanúdovolenkuatood21.06.2013do30.06.2013
v Londýne, navrhol správnemu orgánu vytýčenie nového termínu pojednávania. Zároveň poukázal aj

na možnosť zastavenia konania o priestupku s poukazom na § 76 ods. 1 písm. f) v spojení s § 20 zákona
o priestupkoch. K žiadosti bol priložený doklad, ktorý preukazuje skutočnosť odletu právneho zástupcu
žalobcu z Bratislavy do Londýna dňa 21.06. a príletu z Londýna do Bratislavy dňa 30.06.2013.

Z obsahu zápisnice zo dňa 25.06.2013 mal súd preukázané, že prvostupňový správny orgán vykonal
pojednávanie v neprítomnosti účastníka konania - N. G. a jeho právneho zástupcu JUDr. Michala
Kováča, je konštatované, že účastník konania sa neospravedlnil a právny zástupca žalobcu zaslal

ospravedlnenie z ústneho pojednávania, ktoré správny orgán neuznal. Taktiež bolo zistené, že na
ústnom pojednávaní došlo k vypočutiu svedkov a to konkrétne R. F., T. P., L. Y. a L. Q..

V administratívnom spise sa nachádza na č.l. 165 písomnosť predložená právnym zástupcom žalobcu
označená ako - sledovanie zásielok, konkrétne k listovej zásielke - k žiadosti právneho zástupcu žalobcu
o odročenie pojednávania, ktorú právny zástupca žalobcu podal na pošte Žilina 1 dňa 20.06.2013 o

16:24 hod., s tým že zásielka bola podaná v tento deň a v tento čas na pošte, pričom zásielka bola
vydaná adresátovi a to konkrétne prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.06.2013 o 10:35 hod..

Súd má za to, že v predmetnom prípade správne orgány svojím postupom odňali žalobcovi možnosť
konať pred správnym orgánom a porušili tak ust. § 74 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb.. Podľa ustálenej
judikatúry súdov (rozhodnutie NS SR č.k. 5 Sžo 143/2010 z 19.5.2011) pod odňatím možnosti konať

pred správnym orgánom a súdom treba rozumieť taký závadný procesný postup, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v konaní za účelom ochrany jeho práv a
právom chránených záujmov.

Podľa názoru súdu právny zástupca žalobcu dostatočne včas oznámil prvostupňovému správnemu
orgánu dôvod neprítomnosti, nemožnosti zúčastniť sa ústneho pojednávania (aj keď predvolanie na

termín pojednávania prevzal dňa 31.5.2013), konkrétne na deň 25.06.2013 (utorok), ktorým bola
dlhodobo plánovaná dovolenka v zahraničí. Je jednoznačne preukázané, že takéto ospravedlnenie
- žiadosť o odročenie pojednávania bola prvostupňovému správnemu orgánu doručená už dňa
21.06.2013, t.j. piatok a nie tak, ako správne orgány vo svojich rozhodnutiach konštatujú, že
ospravedlnenie právneho zástupcu žalobcu bolo doručené prvostupňovému správnemu orgánu až deň

pred ústnym pojednávaním dňa 24.06.2013, t.j. na rozdiel od názoru správnych orgánov podľa názoru
súdu táto žiadosť o odročenie pojednávania bola doručená dostatočne včas pred pojednávaním -
piatok dňa 21.6.2013, pričom pojednávanie bolo v utorok dňa 25.6.2013. Chybným postupom zrejme
pracovníkov prvostupňového správneho orgánu, čo nakoniec potvrdila aj na ústnom pojednávaní v
konaní pred súdom poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu sa žiadosť o odročenie

pojednávania, ktorá bola doručená prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.06.2013 dostala ku
kompetentným až deň pred pojednávaním dňa 24.06.2013.

Pokiaľ správny orgán, resp. žalovaný poukazuje na to, že zo strany žalobcu, resp. právneho zástupcu
žalobcu išlo zrejme o spôsobovanie prieťahov v konaní s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za spáchanie
priestupku z dôvodu preklúzie s poukazom aj na už skôr odročené pojednávania a že už dňa 09.04.2013

mohol právny zástupca žalobcu uviesť dôvody nemožnosti zúčastniť sa na pojednávaní, resp. účasti na
plánovanej dovolenke, ani s týmito argumentmi sa súd nestotožňuje. Súd poukazuje na to, že z logiky
veci vyplýva, že vzhľadom k tomu, že na termíne ústneho pojednávania dňa 09.04.2013 na ktorom boli
zúčastnení žalobca a aj jeho právny zástupca bol dohodnutý ďalší termín pojednávania dňa 29.04.2013,na ktorý mali byť predvolaní aj svedkovia, nebolo potrebné, aby právny zástupca žalobcu oznamoval
správnemu orgánu, že teda v termíne po vytýčenom termíne ústneho pojednávania pôjde na dovolenku,
keďže nemohol predpokladať, že žalobca bude práceneschopný. Takisto súd zohľadnil a v konaní pred

správnymi orgánmi bol preukázaný aj vážny dôvod nemožnosti právneho zástupcu žalobcu zúčastniť
sa pojednávania dňa 25.6.2013 - plánovaná dovolenka v zahraničí. Aj poukazovanie žalovaného na
rozhodnutie Ústavného súdu SR, že teda ani kolízia pojednávaní právneho zástupcu účastníka konania
nie je akceptovateľným dôvodom na odročenie pojednávania je bezpredmetná, vzhľadom na iný dôvod
žiadosti právneho zástupcu o odročenie pojednávania.

Uvedeným postupom správnych orgánov žalobcovi bola odňatá možnosť konať pred správnym
orgánom , to znamená, že v rámci správneho konania sa žalobca prostredníctvom splnomocneného
právneho zástupcu nemohol vyjadriť k všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu, k dôkazom
o nich, uplatňovať skutočnosti a dôkazy na svoju obhajobu (§ 73 ods. 2 zák. č. 372/1990 Zb.) a to na
ústnom pojednávaní 25.6.2013. Žalobca, pokiaľ dal splnomocnenie právnemu zástupcovi, mal právo
konať prostredníctvom tohto splnomocneného zástupcu.

Na margo veci súd udáva čo sa týka zákonných lehôt na prejednanie priestupku s poukazom na ust.
§ 20 zákona o priestupkoch č. 372/1990 Zb., podľa ktorého priestupok nemožno prejednať, ak od
jeho uplynutia, resp. spáchania uplynuli dva roky, súd poukazuje na znenie ustanovenia § 246dO.s.p.,
podľa ktorého, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje
lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne pre výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa

tejto časti (piata časť O.s.p.) neplynú. Obdobne to platí o lehotách pre zánik práva vo veciach daní,
poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmy štátneho rozpočtu, verejných fondov, rozpočtov obcí, miezd a
vyšších územných celkov. V tomto smere tiež poukazuje na ust. § 250j ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb.,
ako správne poukázal aj prvostupňový správny orgán, že k uplynutiu prekluzívnej lehoty vzhľadom na
predchádzajúce konanie pred súdom, ktoré prerušilo plynutie dvojročnej prekluzívnej lehoty nemohlo

dôjsť, pričom táto lehota plynula do dňa 28.04.2014, takže k preklúzii zodpovednosti za daný priestupok
nemohlo dôjsť.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku
podľa ust. § 250j ods. 2 pís. e) O.s.p.. V ďalšom konaní bude potrebné odstrániť toto procesné
pochybenie, bude potrebné vykonať ústne pojednávanie na ktorom boli vypočutí označení svedkovia,

tak aby mal žalobca zachované svoje procesné práva v zmysle vyššie uvedených skutočností. Takisto sa
bude potrebné vysporiadať aj so žalobnými bodmi žalobcu, ktoré sa v podobe odvolacích námietok niesli
v rámci správneho konania, keď súd vzhľadom na dôvod zrušenia rozhodnutia sa s nimi už nemohol
vysporiadať.

Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, a preto má pri aplikácii ust. §

250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu
vo vyčíslení trov konania predloženom na pojednávaní dňa 08.01.2014 v celkovej výške 240,65 Eur.
Žalobcom uplatnená náhrada trov konania pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 35
Eur a z trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava zastúpenia vo
výške 60,07 Eur, písomné podanie na súd - žaloba vo výške 60,07 Eur, účasť na pojednávaní dňa

08.01.2014 vo výške 61,85 Eur a režijného paušálu k jednotlivým úkonom 2 x 7,81 Eur, 1 x 8,04 Eur.

Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu
a priznal žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 35 Eur
a z trov právneho zastúpenia podľa špecifikácie.

A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za

poskytovanie právnych služieb vždy v znení ku dňu vykonania úkonu (ďalej len vyhláška) je výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej
republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.Výpočtový základ pre rok 2013 predstavuje sumu 781 Eur, pre rok 2014 sumu 804 Eur.

Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna
šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho

súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo
veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške
jednej trinástiny výpočtového základu.

Jedna trinástina výpočtového základu pre rok 2013 predstavuje sumu 60,08 Eur, pre rok 2014 sumu
61,85 Eur.

V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o priestupku. Súd pri výpočte trov konania

vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, keďže v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát
základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť (60,07 Eur).

Súd priznal odmenu za tri úkony právnej služby, a to za prevzatie a prípravu zastúpenia ku dňu
09.09.2013,akovyplývazplnomocenstvadoloženéhokžalobe,vovýške60,07Eur,zapísomnepodanie
na súd - žalobu zo dňa 10.09.2013 vo výške 60,07 Eur a za účasť na pojednávaní na tunajšom súde

dňa 08.01.2014 vo výške 61,85 Eur. Odmena spolu 181,99 €.

B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za
každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na
jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal režijný paušál za rok 2013 (2 x 7,81 Eur) a za
rok 2014 (1 x 8,04 Eur); režijný paušál spolu 23,66 Eur.

C/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 35 Eur.

Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty považuje súd podľa konkrétnych okolností
predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného

práva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne trojmo
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p..