Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 9. december 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 9C/17/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8110215332
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8110215332.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobcov: 1. H.A. T.,

nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX D. a 2. G.. Ľ. D., nar. X.XX.XXXX, bytom R. XXXX/X, XXX
XX D. - U. Š., obaja právne zastúpení JUDr. Evou Petránovou, Advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Puškinova č. 16, 080 01 Prešov proti žalovanému: A. L., nar. XX.X.XXXX, bytom L., W. X, XXX XX L.-
E. G., právne zastúpený JUDr. Milošom Kaščákom, advokátom, so sídlom M.R.Štefánika 171, 093 01
Vranov nad Topľou, o zaplatenie peňažnej náhrady za vecné bremeno, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. O náhrade trov konania medzi účastníkmi rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodná žalobkyňa K.R. T. sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 16.6.2010 domáhala na žalovanom
zaplatenia bezdôvodného obohatenia vo výške 1.533,98 Eur s príslušenstvom, spočívajúcim v úrokoch
z omeškania vo výške 9 % ročne z uvedenej sumy od 9.5.2009 až do zaplatenia.

Svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom
území U. Š., zapísanej na LV č. XXXX ako parcela registra Y., číslo XXX/XX o výmere 1208 m2, pričom

na tejto nehnuteľnosti je postavený bytový dom súpisné číslo XXXX, vedený na parcele registra „V.“
č. XXXX o výmere 168 m2, zapísaný na LV XXXX. V tomto obytnom dome je okrem iného aj byt vo
výlučnom vlastníctve žalovaného, pričom žalovaný je aj podielovým spoluvlastníkom spoločných častí
a spoločných zariadení bytového domu. Žalovaný teda užíva nehnuteľnosť vo vlastníctve žalobkyne.

V priebehu konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti z pôvodnej
žalobkynenazákladedarovacejzmluvyzodňa9.5.2012,naH.T.aG..Ľ.D..Pôvodnážalobkyňanavrhla

vstup týchto účastníkov do konania, pričom títo svoj súhlas so vstupom vyjadrili a uznesením tunajšieho
súdu zo dňa 20.8.2012, č.k. 9C/17/2011-166 došlo k pripusteniu zmeny účastníkov konania na strane
žalobcov.

Pôvodnému návrhu bolo v plnom rozsahu vyhovené platobným rozkazom č.k. 14Ro/168/2010-30 zo
dňa 20.10.2010.

Voči tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, ktorý bol doručený tunajšiemu súdu dňa
23.2.2011, a v ktorom uviedol, že nehnuteľnosť bola postavená Bytovým družstvom pri MNV U. Š. v
roku 1960. To v roku 1970 prešlo pod Okresný zväz bytových družstiev a následne pod Stavebné bytové
družstvo Prešov. Nehnuteľnosť zdedil po rodičoch v roku 1989 a od Stavebného bytového družstvaPrešov ju odkúpil do osobného vlastníctva na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.12.2001. Má za to, že
pozemky pod domom vydržal podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko tieto pozemky mal
on ako aj jeho právni predchodcovia v dobromyseľnej držbe po dobu viac ako 45 rokov. Má za to, že

na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu nikdy nedošlo, a preto jeho povinnosť zaplatiť žalovanú
sumu nie je daná.

Na základe návrhu žalobkyne bola uznesením č.k. 9C/17/2011-184 zo dňa 9.11.2012 pripustená zmena
návrhu v tomto znení, že: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade jednorazovú náhradu

za zriadené vecné bremeno a za výkon práva z vecného bremena vo výške 1.450,- Eur s 8,5 % ročným
úrokom z omeškania zo sumy 1.450,- Eur od 16.6.2010 až do zaplatenia, každému po 1-ici, t.j. 752,-
Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň bolo konanie v časti o zaplatenie sumy nad
sumu 1.450,- Eur, vrátane úrokov z omeškania, zastavené.“

Pokiaľ sa týka návrhu žalobcov na pripustenie alternatívneho petitu tak ako sa nachádza na čl.

149, právny zástupca žalobcov na pojednávaní konanom dňa 9.12.2013 uviedol, že tento návrh je
bezpredmetný a netreba na neho prihliadať.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa listín tvoriacich súdny spis a s prihliadnutím na
vyjadrenia účastníkov konania zistil nasledujúce:

Právni predchodcovia žalobkyne boli vlastníkmi nehnuteľností zapísaných v pozemnoknižnej vložke č.
XXX, k.ú. U. Š. a to parciel č. XXX/X K. XXX/X.

Parcela č. 319/2 bola 29.5.1958 rozdelená mimo iného aj na parcelu č. XXX/XX, pričom táto parcela

bola odpísaná na novú pozemnoknižnú vložku č. XXX v k.ú. U. Š.. Vlastníkom tejto parcely sa stala K.
T.Á., A.. W., teda pôvodná žalobkyňa. Výmera tejto nehnuteľnosti bola 12 árov a 45 m2.

Počas trvania vlastníckeho práva žalobkyne bol na jej nehnuteľnosti postavený bytový dom, súpisné
číslo XXXX, zapísaný na LV XXXX, k.ú. U. Š., pričom právny vzťah k parcele, na ktorej leží stavba

XXXX, nie je evidovaný na LV. Bytový dom na pozemku pôvodnej žalobkyne bol postavený koncom
50-tych a začiatkom 60-tych rokov. V rámci tohto bytového domu sa nachádzajú 4 bytové jednotky,
žalovaný je vlastníkom jednej z nich. Žalovaný je zároveň vlastníkom aj podielu na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu v rozsahu 69/284 v pomere k celku.

Vlastníci jednotlivých bytov sa stali vlastníkmi na základe zmluvy o prevode družstevného bytu, keďže
pôvodne boli byty vo vlastníctve Stavebného bytového družstva Prešov.

Žalobca nadobudol vlastníctvo k bytovej jednotke na základe zmluvy uzavretej dňa 17.12.2001, ktorej
vklad bol pod číslom V - 6084/01 povolený Správou katastra Prešov dňa 6.3.2002.

Zo zmluvy je nepochybné, že prevádzajúcim, teda vlastníkom bytu, a pôvodne aj celého domu bolo
Bytové družstvo Prešov.

Vo vzťahu k bytovému domu bolo zákonom č. 182/1993 Z.z., a to konkrétne § 23 ods. 5 zriadené vecné

bremeno na pozemok, pričom táto skutočnosť medzi účastníkmi konania sporná nebola, a preto sa ňou
súd bližšie nezaoberal.

Po zmene právnej kvalifikácie svojho nároku žalobcovia predložili geometrický plán č. 13/2011
vyhotovený C. H. - I. zo dňa 12.4.2011, kde pôvodná parcela registra „Y.“ č. XXX/XX bola rozdelená na

novovytvorené parcely registra „V.“ č. XXXX/X, ktorá sa nachádza pod bytovým domom na pozemku
žalobkyne vo výmere 137 m2 a priľahlé parcely XXXX/X o výmere 42 m2 zo zadnej časti bytového domu,
č. XXXX/X o výmere 32 m2 z prednej časti bytového domu a prístupovú cestu č. XXXX/X o výmere
53 m2.

Na základe tohto geometrického plánu bol potom vyhotovený aj znalecký posudok č. 68/2011 B.. W. G.,
ktorýstanovilvšeobecnúcenutýchtonehnuteľnostína9.900,-Eur,cenuročnéhonájmutýchtopozemkov
za m2 spolu vo výške 654,72 Eur a všeobecnú hodnotu práv a závad na bytovom dome ako aj na
prístupovej ceste na sumu 5.800,- Eur. Štvrtina zo sumy 5.800,- Eur je 1.450,- Eur, teda žalovaná suma.Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco.

Podľa § 123 Občianskeho zákonníka - Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa § 124 Občianskeho zákonníka - Všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa
im rovnaká právna ochrana.

Podľa § 135c Občianskeho zákonníka

ods.1 - Ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemá právo, môže súd na návrh vlastníka
pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady toho, kto stavbu zriadil (ďalej len "vlastník
stavby").

ods.2 - Pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi
pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.

ods.3 - Súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby aj inak, najmä

tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon vlastníckeho práva k stavbe.

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka - Vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva
zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria

určitej osobe.

Podľa § 151n ods.2 Občianskeho zákonníka - Vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti
prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Podľa § 151o ods.1 Občianskeho zákonníka - Vecné bremená vznikajú písomnou zmluvou, na
základe závetu v spojení s výsledkami konania o dedičstve, schválenou dohodou dedičov, rozhodnutím
príslušného orgánu alebo zo zákona. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu možno nadobudnúť
tiež výkonom práva (vydržaním); ustanovenia § 134 tu platia obdobne. Na nadobudnutie práva
zodpovedajúceho vecným bremenám je potrebný vklad do katastra nehnuteľností.

Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR - Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov - Tento zákon

upravuje spôsob a podmienky nadobudnutia vlastníctva bytov a nebytových priestorov v bytovom dome,
práva a povinnosti vlastníkov týchto bytových domov, práva a povinnosti vlastníkov bytov a nebytových
priestorov, ich vzájomné vzťahy a práva k pozemku.

Podľa § 23 ods. 5 Zákona č. 182/1993 Z.z. - Ak vlastník domu nie je vlastníkom pozemku, vzniká k

pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra nehnuteľností.

V predmetnom konaní bolo nepochybne preukázané, že na nehnuteľnostiach pôvodnej žalobkyne a v
súčasnosti na nehnuteľnostiach žalobcov 1. a 2. sa nachádza stavba, pričom ide o stavbu na cudzom
pozemku v zmysle ust. § 135c Občianskeho zákonníka. Napriek skutočnosti, že táto stavba bola

postavená socialistickou organizáciou, nešlo o stavbu oprávnenú, nakoľko nebolo preukázané, že by
vtedajší vlastníci dali súhlas k takémuto konaniu. Predmetná stavba je bytovým domom, v ktorom sa
nachádzajú 4 bytové jednotky, ktoré na základe zmluvy o prevode vlastníctva k družstevnému bytu
nadobudli terajší vlastníci, medzi nimi aj žalovaný. Právny režim k tomuto bytovému domu je upravený
ustanoveniami zákona č. 182/1993 Z.z., pričom tento zákon upravuje okrem iného aj vzťah medzi

vlastníkom bytu a vlastníkom pozemku, ak vlastník stavby (resp. bytu) nie je zároveň aj vlastníkom
pozemku. Pokiaľ teda vlastník bytového domu nie je aj vlastníkom pozemku, pričom nie je možné vyriešiť
jehovzťahpostupompodľa§23ods.1.-4.,vznikázozákonakpozemkuprávozodpovedajúcevecnému
bremenu v prospech vlastníka domu.Otázka výkladu § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. bola inštruktívne riešená rozsudkom Krajského
súdu v Prešove, sp. zn. 18Co/10/2011, ktorý v ňom uviedol, že:

- „vznik vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z. je potrebné považovať za
usporiadanie stavby na cudzom pozemku bez ohľadu na to, či táto bola zriadená oprávnene alebo
neoprávnene,
- vlastníkovi domu, ak nebol vlastníkom pozemku, vzniklo právo zodpovedajúce, vecnému bremenu,
ktoré sa zapísalo do katastra nehnuteľností. Toto vecné bremeno vzniklo od účinnosti zákona č.

182/1993 Z.z., teda dňom 1.9.1993,
- vecné bremená zriadené na základe zákona majú špecifický režim upravený verejnoprávnymi
predpismi, na základe ktorých boli zriadené. Zároveň majú aj súkromnoprávny prvok,
- vecné bremeno charakterizuje občianske právo ako právo užívať vec niekým iným než vlastníkom
vecí, ktorého obmedzuje tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať a
tzv. zákonné vecné bremená majú tiež tento charakter. Ich režim nie je úplne totožný s režimom

zmluvných vecných bremien, pretože sa riadia špeciálnou úpravou právnych predpisov, nejedná sa však
o komplexnú úpravu, ktorá by vylučovala použitie všeobecnej úpravy občianskeho práva vo vzťahu k
vecným bremenám. Pokiaľ tieto špeciálne právne predpisy nemajú zvláštnu úpravu, riadi sa ich režim
všeobecnou úpravou podľa hmotnoprávnych ustanovení Občianskeho zákonníka, preto aj keď zákona
č. 182/1993 Z.z. neuvádza, že vecné bremená vzniknuté podľa § 23 ods. 5 vznikajú za náhradu, je

potrebné v tejto súvislosti vychádzať aj z článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd v kontexte s
tým s vysloveným právnym záverom v podobnej úprave Občianskeho zákonníka, konkrétne § 135c ods.
3, ktorý tiež upravuje zriadenie vecného bremena za náhradu. Finančná náhrada za zriadenie vecného
bremena je nepochybne majetkovým právom, vyplývajúcim z vecného bremena,
- predmetné vecné bremeno vzniká in rem (k veci) a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého

pozemku bez ohľadu na spôsob zmeny vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne
u každého nového vlastníka zaťaženého pozemku. Finančná náhrada za vznik vecného bremena
je nepochybne jednorazová, nemá teda charakter opakujúceho sa plnenia. Je nelogické, aby pri
každej zmene vlastníctva, mal nový vlastník zaťaženého pozemku, nový nárok na finančnú náhradu
za vzniknuté vecné bremeno. Tento nárok je iba jeden a podľa názoru odvolacieho súdu má ho len

ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného bremena,
teda k účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z., t.j. k 1.9.1993. Ďalší vlastník zaťaženej nehnuteľnosti už
nadobudol pozemok aj s vecným bremenom. Vecné bremená prechádzajú na nového nadobúdateľa
spolu s vlastníctvom prevádzanej veci, preto nie je možné, aby ako ďalší nadobúdateľ už zaťaženého
pozemku s existujúcim vecným bremenom sa mohol úspešne domáhať finančnej náhrady. Bolo preto

vecou pôvodnej vlastníčky, či si nárok na túto finančnú náhradu uplatní alebo nie. V zápornom prípade
nárok neprechádza na nového majiteľa ako kupujúceho,
- z uvedeného vyplýva, že žalobca sa stal vlastníkom sporného pozemku, na ktorom sa nachádza bytový
dom vo vlastníctve žalovaných v roku 2007, avšak spolu s prevodom vlastníckeho práva prešlo na neho
aj obmedzenie spočívajúce v trpení zákonom zriadeného vecného bremena k predmetnému pozemku,

opravujúceho pomery existujúcej stavby bytového domu k pozemku v jeho vlastníctve. Náhrada na
zaplatenie odplaty za užívanie vecného bremena vznikla iba pôvodnej vlastníčke a nie samotnému
odporcovi.“

Okresný súd sa s vyššie citovaným rozsudkom Krajského súdu v Prešove v celom rozsahu stotožňuje

a zároveň ešte dodáva, že uvedené rozhodnutie bolo predmetnom aj preskúmania Ústavného súdu SR
vo veci sp. zn. I. ÚS 1/2012 zo dňa 11.1.2012. Ústavný súd došiel k záveru, že výklad krajského súdu
a závery v ňom vyslovené neboli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká
aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich
podstaty a zmyslu. Podľa vyjadreného názoru Ústavného súdu, v tomto rozhodnutí KS v Prešove, nie

je možné ustáliť prvky arbitrárnosti v právnom závere, podľa ktorého zriadením vecného bremena v
zmysle zákona Národnej rady SR č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov bol vzájomný vzťah medzi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby vyriešený
ex lege a preto aplikácia ustanovenia § 135c Občianskeho zákonníka o vyporiadaní stavby na cudzom
pozemku už neprichádzala do úvahy, pričom vzhľadom na článok 11 ods. 4 listiny patrí vlastníkovi

pozemku náhrada z titulu obmedzenia vlastníckeho práva v dôsledku zriadenia vecného bremena v
prospech vlastníkov stavby. Nie je možné ustáliť prvky arbitrárnosti ani v závere, že právo na náhradu
za obmedzenie vlastníckeho práva patrilo iba tomu subjektu, ktorý bol vlastníkom vecným bremenom
zaťaženého pozemku v momente vzniku vecného bremena a nie sťažovateľovi, ktorého krajský súdnepovažoval za aktívne vecne legitimovaného v súvislosti s uplatnenou peňažnou pohľadávku, pretože
za legitimovaného považoval iba predchádzajúceho vlastníka.

Z vyššie citovaného rozsudku Krajského súdu v Prešove ako aj z rozhodnutia Ústavného súdu SR
vychádzal aj Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 16Co/383/2012, v ktorom zopakoval názor,
že nárok na poskytnutie finančnej náhrady za vznik vecného bremena je nepochybne jednorazový a
má ho len ten vlastník zaťaženého pozemku, ktorý túto nehnuteľnosť vlastnil v čase vzniku vecného
bremena, teda k účinnosti zákona č. 182/1993 Z.z., t.j. k 1.9.1993. Vo veci prejednávanej Krajským

súdom v Banskej Bystrici tento uviedol, že: „ Navrhovatelia A až F sú tzv. ďalšími vlastníkmi zaťaženej
nehnuteľnosti, ktorí nadobudli pozemok už s vecným bremenom. Vecné bremená prechádzajú na
nového nadobúdateľa spolu s vlastníctvom prevádzanej veci, preto nie je možné, aby ďalší nadobúdateľ
už zaťaženého pozemku s existujúcim vecným bremenom sa mohol úspešne domáhať finančnej
náhrady.Akovyplývazvýpisulistuvlastníctvač.8996navrhovateľkaAnadobudlaspoluvlastníckypodiel
na nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy, navrhovatelia B až F nadobudli podiel na nehnuteľnosti

na základe osvedčenia o dedičstve. Nehnuteľnosť nadobudli navrhovatelia A až F už s existujúcim
vecným bremenom, preto sa nemôžu úspešne domáhať finančnej náhrady.“

Vo vyššie uvedenom judikatórnom trende pokračoval Krajský súd v Prešove aj rozsudkom sp. zn.
1Co/114/2012 zo dňa 12.6.2013, v ktorom potvrdil vyššie prezentované názory.

Od práve citovaných právnych názorov Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v v Banskej Bystrici
ako aj Ústavného súdu SR, nemá v prejednávanej veci procesný súd dôvod sa odkloniť.

V prejednávanej veci na základe darovacej zmluvy uzavretej v súlade s ust. § 628 a nasledujúcich

Občianskeho zákonníka došlo počas konania medzi pôvodnou žalobkyňou K. T. a novými žalobcami
H. T. a G.. Ľ. D. k prevodu okrem iného aj nehnuteľností, náhrada za zákonné vecné bremeno, na
ktorých viaznuce, je predmetom tohto konania. Treba však zdôrazniť v zmysle vyššie uvedeného,
že v tomto prípade žalobcovia v 1. a 2. rade nadobudli nehnuteľnosti zaťažené vecným bremenom
ako tzv. ďalší vlastníci, a preto sa títo už náhrady za zákonné vecné bremeno domáhať nemôžu.

Vychádzajúc aj z rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici, je v podstate irelevantné, či k
prevodu pozemku zaťaženého zákonným vecným bremenom došlo mimo konania alebo počas súdneho
konania. Podstatné je to, že došlo k zmene vlastníctva. Na uvedenom nič nemení ani všeobecná
deklarácia uvedená v článku 4. predmetnej darovacej zmluvy, v ktorej sa uvádza, že týmto dňom
úžitky, nebezpečenstvá, povinností ako aj všetky práva spojené s vlastníctvom darovanej nehnuteľnosti

prechádzajú na obdarovaných, teda žalobcov v 1. a 2. rade. Treba uviesť, že táto deklarácia sa
týka úžitkov, nebezpečenstiev, povinností ako aj všetkých práv spojených s vlastníctvom darovanej
nehnuteľnosti. Okrem iného to znamená to, že spolu s darovanou nehnuteľnosťou prechádza na
obdarovaných aj vecné bremeno. V danom prípade náhrada za zákonné vecné bremeno zriadené §
23 ods. 5 zákona č. 182/199 Z.z. nie je právom resp. pohľadávkou spojenou s nehnuteľnosťou ale je

výlučným osobným právom vlastníka nehnuteľnosti, ktorý bol vlastníkom k 1.9.1993, teda ku dňu, keď
zo zákona bolo zriadené spomínané vecné bremeno.

Súd nevylučuje, že žalobcovia v 1. a 2. rade by predmetnú pohľadávku uplatňovať mohli. Mohli by ju
však uplatňovať iba na základe jej postúpenia zo strany pôvodnej žalobkyne postupom podľa § 524

Občianskeho zákonníka.

Podľa § 524 Občianskeho zákonníka - Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

Z uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka je zrejmé, že zmluva o postúpení pohľadávky
musí mať písomnú formu. Potom pri výklade právneho úkonu urobeného v písomnej forme, možno
vychádzať iba z toho, čo je v tomto úkone uvedené. Občiansky zákonník nevymedzuje, akým spôsobom
má byť postúpená pohľadávka v zmluve o postúpení pohľadávky identifikovaná. Vyžaduje však, aby
táto identifikácia bola urobená priamo v tejto zmluve, prípadne odkazom na nejakú inú listinu. Súd

poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29 Odo 775/2004, z ktorého vyplýva,
že niet pochýb o tom, že postupovaná pohľadávka sa identifikuje predovšetkým údajmi o osobe
dlžníka a predmete plnenia. Napriek tomu, že k prevodu vlastníckeho práva k vecným bremenom
zaťaženej nehnuteľnosti došlo počas súdneho konania a súd pripustil zmenu účastníkov na stranežalobcu, samotným týmto prevodom vlastníckeho práva k zaťaženej nehnuteľnosti nedošlo aj k prevodu
pohľadávky, ktorá patrila do majetku predchádzajúceho vlastníka zaťaženej nehnuteľnosti. Je zrejmé,
že zo zmluvy o darovaní nie je z ničoho možné vyvodiť, aby predmetom prevodu, či už odplatného

alebo bezodplatného bola aj pohľadávka voči žalovanému. Ako už súd uviedol, toto v žiadnom prípade
nemôže plynúť z článku 4 darovacej zmluvy, pretože okrem iného právny úkon v písomnej forme má
byť určitý a zrozumiteľný tak, aby aj nezainteresovaná osoba vedela, čo je jeho predmetom. Ak by
si nezainteresovaná osoba prečítala uvedenú darovaciu zmluvu, v žiadnom prípade by na jej základe
nemohla dôjsť k záveru, že zo strany pôvodnej žalobkyne sa na obdarovaných, teda terajších žalobcov

v 1. a 2. rade prevádza pohľadávka týkajúca sa náhrady za zákonné vecné bremeno, pričom z tejto
pohľadávky by mal byť dlžníkom žalovaný. Je teda zrejmé, že zo strany pôvodného žalobcu ako i
nových žalobcov došlo k postupu založenom na nesprávnom právnom názore, podľa ktorého spolu s
postupovanou nehnuteľnosťou prechádza aj osobná pohľadávka jej pôvodného vlastníka na náhradu
za zriadené vecné bremeno.

Na zdôraznenie argumentácie súd len dodáva, že v prípade ak by predmetom darovania bola
nehnuteľnosť, ktorá je predmetom nájmu, tak novému vlastníkovi iba z titulu prevodu vlastníckeho práva
nepatrí nezaplatené nájomné za obdobie, keď vlastníkom ešte nebol. Toto nájomné patrí pôvodnému
vlastníkovi.

Vo vyššie citovaných rozhodnutiach krajských súdov ako aj Ústavného súdu SR nebola výslovne riešená
otázka, kto je osobou povinnou na zaplatenie náhrady za zákonné vecné bremeno. Súd má za to, že
rovnako ako pri osobe oprávnenej, treba aj pri osobe povinnej vychádzať striktne z § 23 ods. 5 zákona
o vlastníctve bytov, z ktorého je zrejmé, že vecné bremeno sa zriaďuje v prospech vlastníka domu.

Znova treba vychádzať z toho, že osobou povinnou na zaplatenie náhrady je vlastník domu a to ten,
ktorý ním bol v čase, keď právo vecného bremena k pozemku vzniklo, teda ten, ktorý bol vlastníkom
k 1.9.1993, keď zákon č. 182/1993 Z.z. nadobudol účinnosť. Uvedené je zrejmé aj z § 500 ods.2
Občianskeho zákonníka, podľa ktorého za dlhy viaznuce na veci je zodpovedný scudziteľ.

Je nepochybné, že v tomto čase vlastníkom domu a ani vlastníkom bytu v ňom nebol žalovaný.
Vlastníkom domu, a teda osobou povinnou k zaplateniu tejto náhrady, bolo nepochybne Bytové družstvo
Prešov.

Rovnako ako pri vecnom bremene in rem povinnosť z vecného bremena prechádza z pôvodného

vlastníka na nového vlastníka, platí to aj opačne, teda, že právo z vecného bremena prechádza z
vlastníka spolu s prevodom alebo prechodom vlastníctva na vlastníka nového. To znamená, že žalovaný
v prejednávanej veci nadobudol už byt spolu s existujúcim právom z vecného bremena, to znamená,
že toto vecné bremeno sa nezriaďovalo zákonom v jeho prospech ale v prospech jeho právneho
predchodcu, a preto keď žalovaný nadobudol bytovú jednotku, vrátane spoluvlastníckeho podielu na

dome postavenom na pozemku pôvodnej žalobkyne, nadobudol toto vlastníctvo spolu už aj s existujúcim
vecným bremenom.

Nie je preto na strane žalovaného daná pasívna vecná legitimácia rovnako, ako na strane žalobcov
nie je daná aktívna vecná legitimácia na zaplatenie nároku, ktorého zaplatenia sa domáhajú, preto súd

žalobu zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené by aj prípadná námietka premlčania nebola právne relevantná, aj keď by
sama bez ďalšieho spôsobila, že uplatnený nárok by nebolo možné priznať (žaloba mohla byť prvýkrát
podaná dňom vzniku zákonného vecného bremena), pretože ak súd dôjde k záveru, že z dôvodu

premlčania by pohľadávku ani v prípade jej existencie nebolo možné priznať, nie je potrebné zaoberať
sa ďalej spornými otázkami a vykonávať o nich dokazovanie z dôvodu hospodárnosti. Súd však musel
brať ohľad na dispozitívne právo žalovaného, ktorý po tom, ako došlo k zmene žaloby, nielen v jej
právnej kvalifikácii ale aj k zmene skutkového stavu, keďže náhrada za zriadenie vecného bremena
sa z hľadiska skutkového nestotožňuje s konaním o vydanie bezdôvodného obohatenia, námietku

premlčania nevzniesol.

Podľa § 151 ods.3 O.s.p. rozhodne súd o trovách konania v lehote 30 dní odo dňa právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať

náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.