Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2013

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 12C/1/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2213200011
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bíróová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2013:2213200011.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcov: 1/

C. N., L.. XX.XX.XXXX a 2/ G. N.Ž., L.. XX.XX.XXXX, oboch bytom Y., D.Á. N. XX, oboch zastúpených
advokátskou kanceláriou: Legal Cases, s. r. o., Dunajská Streda, Ružová 265, proti žalovanej: Q. Ü.,
L.. XX.XX.XXXX, bytom Y., D. N. XXX, zastúpenej JUDr. Helenou Buzgóovou, advokátkou, Dunajská
Streda, Alžbetínske nám. 2, o neúčinnosť právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva uzatvorená dňa 22.05.2009 medzi X. Ü., L.. XX.XX.XXXX ako
darujúcou a žalovanou ako obdarovanou, ktorou darujúca previedla na obdarovanú vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. D.Á. N. vedeným Správou katastra Dunajská Streda na

B. Č.. XXX ako rodinný dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parcele č. XXX/X a parcely registra „Q.“ a
to pozemok parc. č XXX/X zastavané plochy a nádvoria vo výmere 414 m2 a pozemok parc. č. XXX/XX
záhrady vo výmere 186 m2, je voči žalobcom 1/ a 2/ právne neúčinná.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žalovaná je povinná nahradiť žalobcom 1/ a 2/ trovy konania vo výške 132,50 eur na ďalších trovách
na adresu sídla právneho zástupcu žalobcov.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 02.01.2013 sa žalobcovia domáhajú rozhodnutia súdu, ktorým by konštatoval I.) právnu
neúčinnosť darovacej zmluvy zo dňa 18.08.2010 uzavretej medzi matkou žalovanej a žalovanou voči
žalobcom 1/ a 2/ a II.) oprávnenie žalobcov 1/ a 2/ požadovať uspokojenie svojich pohľadávok z

nehnuteľností, ktoré boli predmetom prevodu darovacou zmluvou. Žalobu odôvodnili tým, že matka
žalovanej bola rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9C/119/2008 zo dňa 28.10.2008 v spojení s rozsudkom
odvolacieho súdu č. k. 23Co/64/2009 zo dňa 07.04.2010 zaviazaná zaplatiť žalobcom sumu 4.979,09
eur s príslušenstvom. Matka žalovanej si svoju povinnosť dobrovoľne nesplnila a žalobcovia podali návrh
na vykonanie exekúcie voči matke žalovanej. V priebehu exekučného konania bolo zistené, že povinná
(matka žalovanej) po právoplatnosti exekučného titulu darovacou zmluvou previedla nehnuteľnosti na
svoju dcéru - žalovanú. Žalovaná bola v priebehu uvedeného súdneho konania o pohľadávke žalobcov

voči jej matke oboznámená, poznala majetkové pomery svojej matky, predmet konania a aj úmysly svojej
matky, keďže matka žalovanej sa aj pred ňou vyjadrila, že nikdy žalobcom ich pohľadávku neuhradí.
V súčasnosti existujúci majetok povinnej nepostačuje na uspokojenie pohľadávky žalobcov a uvedený
právny úkon - darovacia zmluva ukrátil uspokojenie vymáhanej pohľadávky žalobcov. Žalovaná musela
poznať úmysel svojej matky, keďže o dlžobe svojej matky vedela a vedela aj o jej výrokoch o tom, že
nemieni pohľadávku žalobcom vyplatiť.Žaloba bola žalovanej doručená dňa 05.02.2013. K žalobe sa nevyjadrila, napriek dožadovanému
doručeniu žaloby v preklade do nemeckého jazyka. Cestou právnej zástupkyne poukázala na to, že
žalobasapriečidobrýmmravom,kčomuuviedla,žespormedzižalobcamiamatkoužalovanejmápôvod

v spôsobenej škode na majetku zo strany žalobcov voči matke žalovanej, za krádež hnuteľných vecí boli
žalobcovia odsúdení, pričom odcudzili predmety v hodnote 900.000 Sk, ktorú však v pôvodnom súdnom
konaní nepreukázali. V konaní namietala nedostatočné označenie účastníkov s poukazom na to, že
účastníkom darovacej zmluvy bola aj matka žalovanej, pričom žalovanou v súdnom spore je len jedna
z účastníkov zmluvy , ďalej poukázala na to, že zmluva bola v konaní vo veci starostlivosti o maloletých

preskúmaná a uznaná za platnú. Žalobu navrhla zamietnuť, žiadne dôkazné návrhy nepredniesla.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením sa s predloženými listinnými
dôkazmi a spisom Správy katastra Dunajská Streda zn. E. XXXX/XXXX, na základe čoho zistil
nasledovný skutkový stav veci:

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 9C/119/2008-92 zo dňa 28.10.2008 bola matka žalovanej zaviazaná
zaplatiť obom žalobcom spoločne sumu 150.000 Sk (4.979,09 eur) s ročným úrokom z omeškania 8,5%

zo sumy 150.000 Sk od 27.11.2007 do zaplatenia a nahradiť trovy konania v spojení s rozhodnutím
odvolacieho súdu (rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 23Co/64/2009-181 zo dňa 07.04.2010) v
sume 1.956,91 eur a nahradiť trovy odvolacieho konania v sume 269,25 eur. Rozsudok odvolacieho
súdu (zároveň aj rozsudok prvostupňového súdu) nadobudol právoplatnosť dňom 02.06.2010 a stal sa
vykonateľným dňom 06.06.2010.

Podľa oznámenia súdneho exekútora povereného vykonaním exekúcie voči matke žalovanej ako
povinnej o vymoženie pohľadávky vo výške 4.979,09 eur s príslušenstvom zo dňa 11.10.2012 bolo voči
matke žalovanej vznesené obvinenie z prečinu poškodzovania veriteľa podľa § 239 ods. 1 a ods. 3
Trestného zákona. Ďalej exekútor oznámil advokátke žalobcov (oprávnených), že mieni vykonať dražbu
nehnuteľnosti zistenej vo vlastníctve matky žalovanej, a to ornej pôdy vo výmere 3531m2, z dražby

získané prostriedky však pravdepodobne nebudú pokrývať celkovú pohľadávku oprávnených.

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. D. N. vyhotoveného cez katastrálny portál dňa 02.01.2013
(zhodne aj zo dňa 23.08.2010) vyplýva, že výlučnou vlastníčkou napadnutou darovacou zmluvou
prevedených nehnuteľností (ako vyplývajú z výrokovej časti tohto rozsudku) je žalovaná, ako titul
nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva E.-XXXX/XX z 18.08.2010.

Darovacou zmluvou spísanou dňa 06.04.2009 matka žalovanej ako darujúca žalovanej (v tom čase
maloletá) ako obdarovanej (v zastúpení súdom ustanoveným opatrovníkom k podpisu zmluvy za
maloletú) darovala s poukazom na § 628 a nasl. Občianskeho zákonníka dotknuté nehnuteľnosti v
hodnote celkom 29.874,53 eur. Zo strany matky žalovanej bola zmluva podpísaná dňa 06.04.2009 a zo
strany kolízneho opatrovníka maloletej žalovanej dňa 22.05.2009. Dodatkom č. 1 z 15.01.2010 bol pri

označení obdarovanej definovaný opatrovník.

Vkladové konanie sp. zn. E. XXXX/XX začaté na návrh matky žalovanej podaním z 25.11.2009
bolo prerušené Rozhodnutím Správy katastra Dunajská Streda zo dňa 28.12.2009 kvôli požiadavke
správneho orgánu doplniť znenie zmluvy o údaje o opatrovníkovi žalovanej a predložiť doklad o
zrušení poznámky o súdom nariadenom predbežnom opatrení (v konaní sp. zn. 9C/119/2008). Vklad

vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam bol povolený dňa 18.08.2010.

Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 5P/38/2009-30 zo dňa 25.09.2009 bol právny úkon opatrovníka
vykonaný podpisom darovacej zmluvy v mene žalovanej schválený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňom 24.10.2009.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že rodinný dom kúpila jej matka, keď jej k tomu dali peniaze starí

rodičia, dom bol však kúpený pre žalovanú ako dar k narodeninám. O súdnom spore medzi žalobcamia jej matkou nevie nič, hoci dvakrát bola aj v budove súdu, pojednávaní sa nezúčastnila. Rodičia jej k
veci nepovedali nič, o veci hovorili iba medzi sebou. Dom považuje za svoj s tým, že starí rodičia ho
v podstate kúpili pre ňu.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 42a ods. 1 OZ veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už

vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

Podľa ods. 2 odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle
ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol
veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu
blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou

prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla
poznať.

Podľa ods. 3 písm. a/ odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku
ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou ( § 116 a 117), ...

alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo

d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1 OZ právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.

Podľa ods. 2 právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa ods. 4 právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok (veci, práva a pohľadávky) na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti

je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe (takzvaná relatívna neúčinnosť), ktorá znamená, že
veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu podporovaného právneho úkonu
tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony. Čas, keď sa
uskutočňuje právny úkon, je daný okamihom vzniku platného, hoci odporovateľného právneho úkonu.
Ukrátenie uspokojenia veriteľovej pohľadávky predpokladá také skrátenie (zmenšenie) majetku, ktoré

bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu alebo aspoň v časti. Ten, kto odporuje, musí dokazovať
kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka. Musí preukázať, že majetok dlžníka sa zmenšil do takej
miery, že to ohrozilo aspoň čiastočné uspokojenie veriteľov a nároku. Nárok na odporovanie zaniká
uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na
uplynutie lehoty troch rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká,

nepremlčuje sa. Pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení a ku ktorým došlo medzi
dlžníkom a blízkymi osobami, alebo, ktoré dlžník urobil v prospech týchto osôb sa úmysel ukrátiť veriteľa
predpokladá. Uvedené neplatí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri
náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosti právneho úkonu
prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu,že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je
odporovateľný právny úkon, má ten, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Súdu

bolo jednoznačne žalobcami predloženými listinami a rozhodnutiami preukázané, že matka žalovanej
má vykonateľný peňažný záväzok voči obom žalobcom, napriek jeho vykonateľnosti zmenšila svoj
majetok na mieru nevymožiteľnosti tohto (súdom určenému) záväzku v plnom rozsahu, keď svojej
dcére - žalovanej darovala nehnuteľnosti. Žalovaná žiadnymi dôkazmi (v konaní žiadne nepredložila
ani nenavrhla) nepreukázala, že by jej úmysel jej matky (zmenšiť svoj majetok na úkor žalobcov) nebol

známy. K námietke žalovanej k označenému okruhu účastníkov na strane žalovaných súd poukazuje
na cit. ust. § 42b ods. 2 OZ. K otázke platnosti darovacej zmluvy súd uvádza, že odporovať možno
práve len platnému právnemu úkonu. Preto súd žalobe vyhovel a určil, že (platne uzavretá) darovacia
zmluva je voči žalobcom neúčinná. V zmysle cit. ustanovenia § 42b ods. 4 OZ súd považoval v druhom
výroku žalobného petitu navrhované konštatovanie oprávnenia žalobcov uspokojiť svoje pohľadávky z
dotknutých nehnuteľností za nadbytočné, nie je potrebné, aby súd rozhodoval o tom, čo vyplýva priamo z

právneho predpisu a preto v tejto časti súd žalobu zamietol. Súd nepovažuje podanie žaloby za konanie
žalobcov, ktoré by malo byť v rozpore s dobrými mravmi, ich pohľadávka bola riadne preukázaná a
priznaná v súdnom konaní a podaním žaloby sa domáhajú výlučne ochrany svojich práv.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 2 O. s. p. a žalobcom ako
procesne úspešnej sporovej strane priznal voči žalovanej náhradu trov konania, a to na zaplatených

súdnych poplatkoch za podanú žalobu (návrh na začatie konania) 99,50 eur a za podaný návrh na
nariadenie predbežného opatrenia 33 eur, ktorému súd vyhovel (a ktorý nenapadla žalovaná riadnym
opravným prostriedkom).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1,
2 O. s. p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995Z. z. (Exekučný poriadok)