Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. december 2013

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 20S/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5013200111
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Čanádyová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5013200111.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Čanádyovej a členov senátu

JUDr. Jany Martinčekovej a Mgr. Nory Tomkovej, v právnej veci žalobcu: Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
S. XXX/XX, Y., práv. zast. JUDr. Dušanom Serekom, advokátom, so sídlom J. O. XXX/XX, XXX XX J.,
proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom A. Kmeťa 17, 010 01
Žilina, vo veci návrhu na preskúmanie rozhodnutia Obvodného úradu v Žiline, odbor výstavby a bytovej
politiky č. A/2012/00879/PAV zo dňa 03.01.2013, takto jednomyseľne

r o z h o d o l :

Krajský súd v Žiline rozhodnutie Obvodného úradu v Žiline, odbor výstavby a bytovej politiky č.
A/2012/00879/PAV z 03.01.2013 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a vec v r a c i a

žalovanému na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi na účet JUDr. Antona Slamku, advokáta, so sídlom V.
XXXX/XX, O. H., trovy právneho zastúpenia vo výške 135,76 Eur, a na účet právneho zástupcu žalobcu
JUDr. Dušana Sereka trovy konania vo výške 33,- Eur z titulu súdneho poplatku a vo výške 203,56 Eur
z titulu trov právneho zastúpenia, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania a zrušenia rozhodnutia Obvodného úradu v Žiline,
odborvýstavbyabytovejpolitiky,sosídlomA.Kmeťa17,Žilina,č.A/2012/00879/PAVzodňa03.01.2013,
ktorý zmenil rozhodnutie Mesta Tvrdošín č. 1312/2010-104T zo dňa 12.03.2012 tak, že jeho výrokovú
časť v predmete stanovenia výšky pokuty za uskutočnenú stavbu „rekreačná chata na krátkodobé

pobyty, určená pre individuálnu rekreáciu a oddych" mení nasledovne: „Mesto Tvrdošín ako príslušný
stavebný úrad podľa ust. § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov rozhodlo podľa ust. § 105 ods. 3 písm. b), § 140
stavebného zákona, podľa zákona SNR č. 372/1990 o priestupkoch a podľa ust. § 46 a nasl. zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov vo veci prejednania priestupku
tak, že obvinený z priestupku: Z. P., je vinný tým, že ako stavebník zahájil v jarných mesiacoch roka
2010 stavbu: „Rekreačná chata na krátkodobé pobyty, určená pre individuálnu rekreáciu a oddych" na

pozemkoch parc. č. KN - C 12155/4 v katastrálnom území Q. bez stavebného povolenia, ktorá je v
súčasnosti vo vysokom štádiu rozostavanosti (tesne pred dokončením), čím boli zo strany stavebníka
porušené ustanovenia § 54 a § 55 stavebného zákona, za čo sa mu ukladá pokuta podľa ust. § 105 ods.
3 písm. b) stavebného zákona vo výške 1 500,- Eur."

Prvostupňový správny orgán Mesto Tvrdošín (ďalej len „prvostupňový orgán") rozhodnutím č.
1312/2010/104T z 12.03.2012 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie") podľa § 117 ods. 1 zákona č.
50/1976 Zb. čl. I § 5 písm. a) bod 1 zákona č. 608/2003 Z.z., § 27 ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb., §105 ods. 3 psím. b), § 107 ods. 2 a § 140 zákona č. 50/1976 Zb. a § 46 a nasl. zákona č. 71/1967
Zb., uznal žalobcu vinným, že ako stavebník zahájil v jarných mesiacoch roku 2010 stavbu „rekreačná
chata na krátkodobé pobytu, určená pre individuálnu rekreáciu a oddych" realizovanú na pozemku C-

KN parcely č. 12155/4, katastrálne územie Q., bez stavebného povolenia, ktorá je v súčasnej dobe vo
vysokom štádiu rozostavanosti (tesne pred dokončením), čím bol zo strany stavebníka porušený § 54
a § 55 stavebného zákona, za čo mu podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb., bola uložená
pokuta vo výške 3 000,- Eur.

Žalovaný sa stotožnil so skutkovým a právnym posúdením veci, keď v súlade s právnym názorom

prvostupňového orgánu konštatoval, že žalobca bez stavebného povolenia, v rozpore s § 54 a § 55
zákona č. 50/1976 Zb., postavil na KN parcele č. 12155/4 v k. ú. Q. prízemný objekt obdĺžnikového
pôdorysu s rozmermi 4,52x12,57 m so sedlovou strechou a výškou hrebeňa 3,82 m nad úrovňou
podlahy. Stotožnil sa s právnym posúdením veci a s názorom prvostupňového orgánu, ktorý konštatoval,
že umiestnený objekt na parcele, spĺňa definíciu stavby podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. a že
z vykonaného šetrenia a predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že nosná oceľová konštrukcia je

podložená na ôsmich miestach betónovými tvárnicami o rozmeroch 500x250x80 mm poukladaných na
seba v rônom počte podľa svahovitosti terénu, samotné betónové tvárnice sú uložené na rozmerovo
väčších betónových tvárniciach, ktoré sú vsadené v štrkovom lôžku do terénu a pri opakovanom výkone
miestneho šetrenia bolo zistené, že objekt bol napojený pevným vzdušným káblom v dĺžke 9 m na
rozvod elektrickej energie rekreačnej chaty č. XX, káblový rozvod bol uchytený pomocou svoriek na

nosné oceľové lanko, ktoré je ukotvené na obvodových stenách jednotlivých objektov. Stotožnil sa
s názorom prvostupňového orgánu, že v čase spáchania priestupku bol objekt napojený na siete a
zariadenia technického vybavenia územia, čím splnil aj ďalšie definíciu stavby podľa § 43 písm. d)
zákona č. 50/1976 Zb. Žalovaný konštatoval, že žalobca v rámci prejednania priestupku nepredložil
žiadny relevantný doklad, ktorý by preukazoval, že predmetný objekt bol na konkrétne miesto dovezený

ako hotový mobilný výrobok, ani nepredložil doklad o prevoze nadrozmerného nákladu priamo na
miesto určenia. Nestotožnil sa s názorom, že prvostupňový orgán nedostatočne odôvodnil výšku pokuty,
keď konštatoval, že prvostupňový orgán vychádzal zo skutočnosti, že žalobca svojím úmyselným
konaním už od prvého výkonu štátneho stavebného dozoru dňa 23.09.2010, kedy stavba bola v štádiu
rozostavanosti, vedomý si svojho protiprávneho konania, porušoval stavebný zákon tým, že pokračoval

aj naďalej v dokončovaní tejto stavby, pričom neprejavil žiadnu vôľu dať túto záležitosť do zákonného
stavu a svojimi vyjadreniami trval na tom, že svojím konaním stavebný zákon neporušuje, čím v rámci
opakovaných výkonov štátneho stavebného dozoru, bolo preukázané, že sa jedná o stavbu postavenú
stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá v čase výkonu stavebného dozoru, bola pripojená na
siete a zariadenia technického vybavenia územia. Vo vzťahu k námietke o umiestnení stavby v rozpore

so schváleným územným plánom Strediska cestovného ruchu, konštatoval, že uskutočnením stavby
došlo k porušeniu čl. 4.1.6 textovej časti územného plánu Strediska cestovného ruchu Oravice, podľa
ktoréhobolovytypovanýchniekoľkolokalítnavýstavbuchátpreindividuálnurekreáciu,pričomvsúlades
uvedeným čl. k textovej časti územného plánu, v prípade výkresu č. 7 - Podrobné riešenie, uskutočnená
stavba nie je zahrnutá v plánovanej výstavbe chát pre individuálnu rekreáciu.

Ďalej konštatoval, že žalobca nepredložil žiadne relevantný doklad, ktorým by v zmysle § 58 ods.
2 Stavebného zákona preukázal, že je výlučným, resp. väčšinovým vlastníkom pozemku, na ktorom
je predmetná stavba umiestnená, keď bolo v konaní preukázané, že je spoluvlastníkom parcely KN
12155/4 k. ú. Q. v podiele 1.

Proti rozhodnutiu žalovaného podal riadne a včas žalobu žalobca, žiadal napadnuté rozhodnutie

žalovaného zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobný bod 1/

V žalobe tvrdil, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď sa nestotožnil
s názorom správnych orgánov, že posudzovaný objekt napĺňa definíciu stavby, s poukazom na §
43 zákona č. 50/1976 Zb. Uviedol, že úprava podkladu na účely stavebného zákona, vo vzťahu k

posudzovanému objektu, nie je na mieste. Úpravou podkladu na účely stavebného zákona je úprava,ktorá po uložení objektu predstavuje stavbu vyžadujúcu stavebné povolenie, čím podľa žalobcu sa
rozumie trvalá úprava, vyhotovená stavebnými prácami, ktorá zabezpečí, aby umiestnenie objektu na
nej mohlo umožniť tento objekt využívať ako stavbu trvalého charakteru. Takto upravený podklad, podľa

názoru žalobcu, trvalo stráca svoj pôvodný pôdny charakter, teda ide o takú úpravu podkladu, ktorú
nemožno od samotného pôdneho lôžka oddeliť, bez porušenia jeho podstaty. V podstate sa jedná o
betónové lôžko alebo betónový podklad alebo iný podklad z pevného a trvalého materiálu, na ktorý sa
umiestni, buď na mieste postupne zhotovený objekt alebo dovezený už zhotovený objekt, ktorý sa môže
k betónovému lôžku pripojiť zvarom alebo strojovými súčiastkami. Konštatoval, že bolo v konaní zistené,

že objekt je položený na betónových kockách, ktoré sú uložené v pôdnom lôžku, nebolo však zistené ani
z protokolu z miesta samotného zo dňa 09.11.2011, že by betónové tvárnice boli zapustené v štrkovom
lôžku. Tvrdil, že v tejto časti vychádza rozhodnutie žalovaného z nesprávneho právneho posúdenia
veci a tvrdenie, že betónové tvárnice, na ktorých je položený objekt mobilného domu, sú zapustené v
štrkovom lôžku, nemá oporu v obsahu spisu a táto skutočnosť na mieste samom obhliadkou nebola
ani zistená a ani z fotodokumentácie vykonanej na mieste samom správnym orgánom, tieto skutočnosti

nevyplývajú, tak ako uviedol žalovaný vo svojom rozhodnutí na str. 4.

Vo vzťahu k dokumentácii, ktorá dokumentuje napojenie objektu na inžinierske siete z okolitého územia,
najmä na el. energiu, konštatoval, že napojenie bude riešené prostredníctvom dočasného prepojenia
elektrickým predlžovacím káblom z existujúcej stavby rekreačnej chaty zo zástrčky, do zástrčky
umiestnenej na objekte mobilného domu. Túto skutočnosť pri rozhodovaní žalovaný nezohľadnil, pričom

poukazoval na fotodokumentáciu z miesta samého, ktorá je totožná aj s dokumentáciu, ktorú pripojil
žalobca k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu. Poukázal na § 59 Zákona o správnom konaní a
konštatoval,žežalovaný,akoodvolacíorgán,bolkompetentnýdokazovaniedoplniťazistenénedostatky
odstrániť, teda aj skutočnosti týkajúce sa spôsobu napojenia posudzovaného objektu na inžinierske
siete (el. energiu). Žalobca nepoprel, že v čase obhliadky na mieste samom dňa 09.11.2011, bol objekt

napojenývzdušnýmkáblomnael.sieť,avšakpočaszimnýchmesiacovdošlokjehopoškodeniuvplyvom
snehu a mrazu a preto k napojeniu objektu na el. sieť došlo spôsobom, ktorý aj popísal v žalobe, ako aj
v odvolaní a zdokumentoval fotodokumentáciou. Práve tento spôsob faktického a skutočného napojenia
objektu na inžinierske siete, žalovaný pri rozhodovaní nezohľadnil.

Žalobný bod 2/

Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné v časti, v ktorej navrhoval vykonať v
rámci odvolacieho konania dôkaz, a to zabezpečenie originálov zápisníc zo zasadnutia Mestského
zastupiteľstva Tvrdošín, zo dňa 23.02.2012, 29.10.2012 a 26.04.2006, z ktorých by bolo zrejmé,
či mesto Tvrdošín schválilo územnoplánovaciu dokumentáciu pre k.ú. Q., v zmysle § 141 ods. 10
stavebného zákona a vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného a prvostupňového správneho orgánu v

tomto smere, práve z dôvodov, že z Mestských novín vyplýva opak, ako správne orgány konštatujú vo
svojich rozhodnutiach. Poukázal na § 47 ods. 3 Správneho poriadku a tvrdil, že žalovaný vo svojom
rozhodnutí sa s námietkami a návrhom žalobcu na vykonanie dôkazov nevysporiadal a navrhované
dôkazy nevykonal, preto považuje postup žalovaného za rozporný so zásadou materiálnej pravdy,
vyjadrenej v § 3 Správneho poriadku.

Žalobný bod 3/

Tvrdil, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné aj v jeho výrokovej časti, v ktorej bola uložená
žalobcovi pokuta. Nestotožnil sa s názorom, že na oprávnenie správneho orgánu uložiť za priestupok
sankciu v podobe pokuty, postačuje na naplnenie skutkovej podstaty priestupku podľa Zákona o
priestupkoch. Uloženie pokuty je zásahom do majetkovej sféry účastníka konania a vyžaduje jej

riadne zdôvodnenie a nepostačuje iba odôvodnenie, že konanie účastníka naplnilo skutkovú podstatu
niektorého z priestupkov.

Žalobný bod 4/Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné, ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu, nakoľko
neobsahuje uvedenie zákonného ustanovenia a právnej normy, pod ktorý priestupok, žalovaný
a prvostupňový orgán subsumoval, pričom nepostačuje všeobecný odkaz na zákonnú úpravu o

priestupkoch, bez konkrétneho ustanovenia tohto zákona, s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn.
6 Sžf 18/2011 z 18.07.2012.

Žalobný bod 5/

Rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné z dôvodu, že žalovaný síce zmenil - znížil výšku uloženej
pokuty, ale o ostatných výrokoch prvostupňového rozhodnutia, už nerozhodoval, napr. o výroku o
trovách konania, pričom predmetom rozhodovania prvostupňového orgánu nebol len výrok, ktorým bola

vymedzená skutková podstata priestupku a uložená pokuta, ale aj výrok, ktorým rozhodoval o trovách
konaniach.

Žalovaný žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Stotožnil sa so skutkovým a právnym posúdením veci.

Zákonomč.180/2013Z.z.oorganizáciimiestnejštátnejsprávyaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
s účinnosťou od 01.10.2013, s poukazom na § 10 ods. 3 bol zrušení čl. I zákona č. 345/2012 Z.z. o

niektorých opatreniach miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov a pôsobnosť
obvodných úradov, ako druhostupňových správnych orgánov, a to aj Obvodného úradu v Žiline, odbor
výstavby a byt. politiky Žilina, prešla na právneho nástupcu, ktorým je Okresný úrad Žilina, odbor
výstavby a bytovej politiky, s poukazom na § 4 ods. 1 písm. b) zákona č. 180/1990 Zb., s ktorým súd
ako so žalovaným ďalej konal (ďalej len „žalovaný").

Krajský súd, ako súd príslušný na konanie vo veci podľa § 246 ods. 1 O.s.p., preskúmal napadnuté
rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu žalobných bodov (§ 249
ods. 2 O.s.p.) podaných v súlade s § 250b ods. 1 O.s.p., konal a rozhodoval za prítomnosti zástupcov
účastníkov,vneprítomnostižalobcu,ktorýmaldoručenievykázané,zasplneniaust.§115ods.1,2O.s.p.
v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá O.s.p. a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná a pri aplikácii § 250j

ods. 2 písm. d) O.s.p. rozhodnutie žalovaného zrušil a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 43 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, stavba je stavebná konštrukcia
postavená stavebnými prácami zo stavebných výrobkov, ktorá je pevne spojená so zemou alebo ktorej
osadenie vyžaduje úpravu podkladu. Pevným spojením so zemou sa rozumie

a) spojenie pevným základom,

b) upevnenie strojnými súčiastkami alebo zvarom o pevný základ v zemi alebo o inú stavbu,

c) ukotvenie pilótami alebo lanami s kotvou v zemi alebo na inej stavbe,

d) pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia,

e) umiestnenie pod zemou.

Podľa § 54 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, stavby, ich zmeny a udržiavacie práce

na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa stavebného povolenia alebo na základe ohlásenia stavebnému
úradu.

Podľa § 55 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, stavebné povolenie sa vyžaduje,
pokiaľ tento zákon a vykonávacie predpisy k nemu alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, pri
stavbách každého druhu bez zreteľa na ich stavebnotechnické vyhotovenie, účel a čas trvania; stavebné

povolenie sa vyžaduje aj pri zmene stavieb, najmä pri prístavbe, nadstavbe a pri stavebných úpravách.Podľa § 55 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ohlásenie stavebnému úradu
postačí

a) pri jednoduchej stavbe, jej prístavbe a nadstavbe, ak tak určil stavebný úrad v územnom rozhodnutí,

b) pri drobných stavbách, ktoré plnia doplnkovú funkciu k hlavnej stavbe a ktoré nemôžu podstatne
ovplyvniť životné prostredie;

c) pri stavebných úpravách, ktorými sa podstatne nemení vzhľad stavby, nezasahuje sa do nosných
konštrukcií stavby, nemení sa spôsob užívania stavby a neohrozujú sa záujmy spoločnosti;

d) pri udržiavacích prácach, ktoré by mohli ovplyvniť stabilitu stavby, požiarnu bezpečnosť stavby,
jej vzhľad alebo životné prostredie a pri všetkých udržiavacích prácach na stavbe, ktorá je kultúrnou

pamiatkou,

e) pri stavbách elektronických komunikačných sietí (nosiče telekomunikačných zariadení)
umiestňovaných na existujúcich objektoch, ktoré nepresahujú výšku 6 m, šírku 2,5 m a nezasahujú do
nosných konštrukcií stavby,

f) pri prízemných stavbách elektronických komunikačných siestí, ak ich zastavaná plocha nepresahuje

25 m2 a výška 4,5 m,

g) pri výmene alebo dopĺňaní telekomunikačných zariadení na existujúcich stavbieb elektronických
komunikačných siestí, keď nedôjde k zmene stavby.

Podľa § 105 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, priestupku sa dopustí a pokutou
do 1 milióna Sk sa potresce ten, kto

a) vykonáva činnosti, na ktoré je potrebné územné rozhodnutie bez takého rozhodnutia alebo v rozpore
s ním,

b) ako stavebník uskutočňuje novú stavbu bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním,

c) užíva stavbu bez kolaudačného rozhodnutia, pokiaľ je také rozhodnutie potrebné,

d) napriek opätovnej výzve orgánu štátneho stavebného dohľadu alebo rozhodnutiu stavebného úradu

neudržiava stavbu do tej miery, že jej stav ohrozuje životy alebo zdravie osôb,

e) v určenej lehote nevykoná rozhodnutie príslušného stavebného úradu o odstránení stavby.

Podľa § 105 ods. 4 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, priestupku sa dopustí
a pokutou do 5 miliónov Sk sa potresce ten, kto bez stavebného povolenia uskutočňuje stavbu v
chránenom území alebo v ochrannom pásme či na pozemku, ktorý nie je určený na zastavanie, najmä

na poľnohospodárskom alebo lesnom pozemku.

Podľa § 105 ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, priestupky prejednáva stavebný
úrad alebo inšpekcia.

Podľa § 105 ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, na priestupky a ich
prejednávanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o priestupkoch.

Podľa § 51 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, ak nie je v tomto alebo v inom zákone
ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie o priestupkoch všeobecné predpisy o správnom konaní.Podľa § 77 zákona č. 372/1990 Zb. v znení neskorších predpisov, výrok rozhodnutia o priestupku,
ktorým je obvinený z priestupku uznaný vinným, musí obsahovať tiež popis skutku s označením miesta
a času spáchania priestupku, vyslovenie viny, druh a výšku sankcie, prípadne rozhodnutie o upustení

od uloženia sankcie ( § 11 ods. 3), o započítaní času do času zákazu činnosti ( § 14 ods. 2), o uložení
ochrannéhoopatrenia(§16),onárokunanáhraduškody(§70ods.2)aotrováchkonania(§79ods.1).

Podľa § 140 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov, ak nie je výslovne ustanovené inak,
vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 46 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí byť v súlade so
zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo

spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, rozhodnutie musí obsahovať
výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým
účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, výrok obsahuje rozhodnutie vo

veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie
o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na
plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, v odôvodnení rozhodnutia
správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený

pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých
rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia.

Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, oučenie o odvolaní (rozklade)
obsahuje údaj, či je rozhodnutie konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať (podať rozklad), v akej

lehote, na ktorý orgán a kde možno odvolanie podať. Poučenie obsahuje aj údaj, či rozhodnutie možno
preskúmať súdom.

Podľa § 47 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, v písomnom vyhotovení
rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko
fyzickej osoby a názov právnickej osoby. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením

mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie
náležitosti rozhodnutia.

Podľa § 47 ods. 6 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, chyby v písaní, v počtoch a
iné zrejmé nesprávnosti v písomnom vyhotovení rozhodnutia správny orgán kedykoľvek aj bez návrhu
opraví a upovedomí o tom účastníkov konania.

Podľa § 47 ods. 7 zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov, osobitné zákony ustanovujú, v
ktorých prípadoch sa rozhodnutie, ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí
v spise a účastníkovi konania sa namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad
alebo poskytne plnenie.

Výrok rozhodnutia predstavuje najdôležitejšiu časť rozhodnutia. Sú v ňom určené konkrétne práva a

povinnosti účastníkov konania, preto musí byť určitý a konkrétny, aby nevznikli pochybnosti o tom, čobolo predmetom správneho konania. Naviac z obsahu výroku rozhodnutia musí byť zrejmé, vo väzbe
na obsah rozhodnutia, ako celku, ktorý orgán rozhodnutie vydal.

Nemenej dôležitou súčasťou rozhodnutia je odôvodnenie rozhodnutia, ktoré musí nadväzovať na

výrokovú časť, v ktorej správny orgán musí opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia,
uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutí, ako aj vysporiadať sa s návrhmi na vykonanie
dôkazov zo strany účastníkov konania, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom. Pokiaľ
správny orgán nerešpektoval návrhy účastníkov konania, musí v odôvodnení opísať z akého dôvodu
nepovažoval za potrebné, navrhovaný dôkaz vykonať a aké úvahy ho k tomu viedli. Na základe

vyhodnotenia dôkazov, správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti považuje za nepochybne zistené a aký
je právny význam týchto skutočností. V odôvodnení rozhodnutia uvedie aj záver o tom, z akého dôvodu
aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia.

Výrok preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ktorým je rozhodnutie o priestupku, musí spĺňať
náležitosti § 77 zákona č. 372/1990 Zb., nadväzne ust. § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb.

Z rozhodnutia žalovaného súd mal preukázané, že žalovaný postupom podľa § 59 ods. 2 zákona

č. 71/1967 Zb. menil prvostupňové rozhodnutie, ktorým prvostupňový orgán uznal žalobcu vinného z
priestupku a uložil mu v súlade, v prvostupňovom rozhodnutí cit. zákonnými ustanoveniami, pokutu vo
výške 3 000,- Eur. Žalovaný, ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia, menil fakticky len výrokovú časť
rozhodnutia, v ktorej bola uložená výška pokuty tak, že pokutu z 3 000,- Eur znížil na sumu 1 500,- Eur.
Žalovaný zmenu rozhodnutia prvostupňového orgánu vykonal tak, že opísal celý výrok prvostupňového

rozhodnutia, v ktorom uznal prvostupňový orgán žalobcu za vinného a súčasne uložil podľa § 105 ods.
3 písm. b) stavebného zákona pokutu vo výške 1 500,- Eur. Z výroku rozhodnutia žalovaného je zrejmá
vôľa žalovaného, tak ako aj vyplýva z dôvodov rozhodnutia, zmeniť rozhodnutie prvostupňového orgánu
len čo do výšky uloženej pokuty, vo vzťahu k výroku, ktorým bol žalobca uznaný vinným, vymedzením
skutkovej vety a uvedením zákonného ustanovenia, ktoré žalobca svojím konaním porušil, sa žalovaný

s rozhodnutím prvostupňového orgánu plne stotožnil.

Zrozhodnutiažalovanéhosúdzistil,žežalovanýprimeneníprvostupňovéhorozhodnutiarozhodovalako
prvostupňovýsprávnyorgán,keďuviedol,takakovyplývazvýrokovejčastirozhodnutia„MestoTvrdošín,
ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov, rozhodol." Žalovaný teda nerozhodol ako

druhostupňový správny orgán, keď formuloval zmenu rozhodnutia prvostupňového rozhodnutia tak,
ako by rozhodoval prvostupňový orgán sám. Vychádzajúc z ustálenej judikatúry nie je takto zmenené
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu súladné so zákonom, keď z jeho formulácie nevyplýva,
že by rozhodoval žalovaný, ako odvolací orgán. Súd takýto výrok rozhodnutia žalovaného považuje
za nezrozumiteľný a z tohto dôvodu za nepreskúmateľný. Naviac žalovaný opomenul rozhodovať o

celom predmete konania a teda aj o celom výroku prvostupňového rozhodnutia, ktorý obsahoval aj
výrok o trovách konania. Aj z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného nie je
súladné so zákonom a nezodpovedá ustanoveniu § 59 zákona č. 71/1967 Zb. Pokiaľ odvolací správny
orgán mení rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, musí byť z výroku rozhodnutia odvolacieho
orgánu jednoznačne zrejmé, že koná ako odvolací orgán a mení konkrétne rozhodnutie prvostupňového

správneho orgánu. Súčasne rozhoduje o celom predmete konania, ktorý bol napadnutý opravným
prostriedkom účastníka konania.

Podľa krajského súdu, výrok rozhodnutia žalovaného dikcii § 59 zákona č. 71/1967 Zb. v spojení s § 140
zákona č. 50/1976 Zb. nezodpovedá a preto z dôvodu nepreskúmateľnosti súd rozhodnutie žalovaného,
pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., pre jeho nezrozumiteľnosť zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

K zrušeniu rozhodnutia žalovaného došlo z dôvodov § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., pre
nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného, pre nedostatok dôvodov, keď v rozhodnutí žalovaného
absentuje akékoľvek zdôvodnenie výšky uloženej pokuty.Výška uloženej pokuty je obligatórnou náležitosťou rozhodnutia vydaného v súlade so zákonom č.
50/1976 Zb. a zákonom č. 372/1990 Zb. Žalovaný sa síce vysporiadal s odvolacou námietkou žalobcu,
ktorý tvrdil, že prvostupňové rozhodnutie a jeho odôvodnenie týkajúce sa výšky uloženej pokuty,

nie je dostatočne zdôvodnené, avšak vzhľadom na skutočnosť, že menil výšku uloženej pokuty,
bolo potrebné aby sa so zmenou tohto svojho rozhodnutia vysporiadal riadne v odôvodnení.. Túto
svoju povinnosť žalovaný opomenul, preto aj z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného,
pre nedostatok zdôvodnenia výšky pokuty uloženej žalovaným (zníženie pokuty), súd napadnuté
rozhodnutie žalovaného zrušil, podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p.

I keď z dôvodov absencie formálnych náležitostí rozhodnutia žalovaného, došlo k jeho zrušeniu, napriek
tejto skutočnosti, krajský súd konštatuje nasledovné.

Krajský súd sa stotožnil s názorom správnych orgánov, že posudzovaný objekt napĺňa kritériá stavby
definované v § 43 zákona č. 50/1976 Zb, Z obsahu administratívneho spisu - protokolu, ktorý bol
spísaný v rámci miestneho zisťovania vo veci štátneho stavebného dohľadu podľa § 98 až § 102 zákona
č. 50/1976 Zb. dňa 09.11.2011 v Q., za účasti stavebníka, ktorý aj stavebník podpísal, súd zistil, že

správny orgán, ktorý vykonával miestne šetrenie konštatoval, že predmetný objekt je tvorený nosnou
oceľovou konštrukciou, podopretou na betónových tvárniciach o rozmere 50x25x8 cm, s celkovým
počtom 8 ks, ako podpery. Konštatoval, že tieto tvárnice sú položené na betónovú kocku, ktorá je
usadená do terénu, táto skutočnosť vyžadovala úpravu podkladu. Súčasne konštatoval, že objekt je
pevne napojený, tak ako bolo zistené pri miestnom zisťovaní, vzdušným káblovým vedením na elektrický

rozvod rekreačnej chaty súp. č. XX, v dĺžke 9 m a tento kábel je prichytený svorkou na nosné oceľové
lanko, ktoré je pevne uložené na stene objektu, ako aj na druhej strane objektu rekreačnej chaty č. XX.
Súčasťou fotodokumentácie, ktorú pri miestnom šetrení dňa 09.11.2011 zabezpečil správny orgán, je
zachytenie stavu rekreačného zariadenia ku dňu 09.11.2011 a teda aj obrázok pod č. 4 na prvej strane
fotodokumentácie, ako aj na obrázkoch č. 12 na druhej strane fotodokumentácie.

Krajský súd konštatuje, že nebolo zistené, a ani z protokolu z miestneho zisťovania zo dňa 09.11.201
nie je zrejmé, že by betónové tvárnice boli zapustené v štrkovom lôžku." Z fotodokumentácie, ktorá bola
zabezpečená správnym orgánom a je súčasťou administratívneho spisu, súd mal preukázané, čo ani
žalobca v obsahu podanej žaloby nespochybňoval, že posudzovaný objekt bol umiestnený na pozemku,
ktorý má svahovitý charakter a z fotodokumentácie je zrejmý a zachytený reálny spôsob umiestnenia

tohto objektu. Je pravdou, tak ako konštatoval aj žalobca, ale aj ako žalovaný, že objekt je položený na
veľký betónových kvádroch, na ktoré sú postavené menšie betónové kvádre, na ktorých je posadený
objekt. Z dokumentácie (č.l. 24,25 spisu) je zrejmé, že časť veľkej betónovej tvárnice je sčasti zapustená
do pôdneho lôžka, čo je evidentné. Podľa názoru krajského súdu, k tomuto postupu bolo potrebné
pristúpiť práve pre svahovitosť terénu, teda nebolo možné základné betónové kocky umiestniť na pôdny

terén bez toho, aby sa stali aspoň sčasti súčasťou pôdneho lôžka, práve z dôvodu nerovnosti terénu
a zabezpečenia stability stavby.

Krajský súd konštatuje, že skutkové zistenia správnych orgánov o tom, že posudzovaný objekt
vyžadoval úpravu podkladu, sú vecne správne a vyplývajú z vykonaného dokazovania, z predloženej
fotodokumentácie, ako i obsahu záznamu o miestnom zisťovaní. Preto súd sa nestotožnil s tvrdením

žalobcu, že objekt bol položený na osem kusov betónových kvádrov bez úpravy podkladu, teda bez
toho, aby sa celé alebo čiastočne vytvorilo pôdne lôžko, v ktorom buď celá tvárnica alebo jej časť je
umiestnená. Naviac v podanej žalobe žalobca len spochybňoval spôsob úpravy podkladu, keď tvrdil, že
z vykonaného dokazovania nevyplýva, že pôdne lôžko bolo vysypané štrkom. V tomto smere krajský súd
poukazuje, že z obsahu predloženého administratívneho spisu, zo zápisnice z miestneho zisťovania,

skutočne nevyplýva záver správnych orgánov, že pôdne lôžko bolo vysypané štrkom.

Podľa názoru krajského súdu, však nie je relevantné, či úprava podkladu v prejednávanej veci
vyžadovala alebo nevyžadovala, okrem vyhĺbenia pôdneho lôžka alebo časti, ako úpravu podkladu, aj
vysypanie pôdneho lôžka, resp. jeho časti štrkom. Táto okolnosť môže mať vplyv na statické, teda aj
bezpečnostné parametre posudzovaného objektu.Krajský súd sumarizuje, že z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v súvislosti s umiestnením
posudzovaného objektu, jeho osadenie si vyžadovalo úpravu podkladu - pôdneho podkladu, práve
z dôvodu svahovitosti terénu bolo potrebné upraviť pôdne lôžko tak, aby osem kusov betónových

tvárnic zabezpečilo stabilitu položeného objektu. Krajský súd vyhodnotil, že posudzovaný objekt napĺňal
definíciu stavby podľa § 43 prvá veta zákona č. 50/1976 Zb., jeho umiestnenie vyžadovalo úpravu
podkladu. Pre rozhodovanie prvostupňového orgánu a v tejto súvislosti posudzovanie skutkovej stránky
spáchaného priestupku, ako aj rozhodovanie žalovaného, bol rozhodujúci skutkový stav, ktorý bol
východiskom a podkladom pre rozhodovanie prvostupňového orgánu. Preto žalovaný postupoval

správne, keď vychádzal zo skutkového stavu, ktorý je obsiahnutý vo fotodokumentácii z 09.11.2012, kde
nafotkáchč.4a12jezachytenénapojenieposudzovanéhoobjektuzrejmenavšeobecnúelektrickúsieť.
Vtomtosmerekrajskýsúdkonštatuje,žezvykonanéhodokazovanianemožnojednoznačnepotvrdiť,ale
zatiaľ ani vyvrátiť, že by nebolo naplnené aj ustanovenie § 43 písm. d) zákona č. 50/1976 Zb. (pevným
spojením so zemou sa rozumie pripojenie na siete a zariadenia technického vybavenia územia). Z
obsahu spisu nemožno zatiaľ jednoznačne konštatovať, že posudzovaný objekt naplnil aj túto definíciu

stavby, práve z dôvodu, že zistený skutkový stav nie je dostatočne preukázaný na to, aby ozrejmil,
akým spôsobom v čase obhliadky 09.11.2012, fyzicky posudzovaný objekt bol napojený na elektrické
vedenie a na aké konkrétne zariadenie technického vybavenia územia. V tomto smere je rozhodnutie
žalovaného, podľa názoru krajského súdu, nedostatočne zdôvodnené. Krajský súd aj vo vzťahu k tejto
časti rozhodnutia žalovaného ho zrušil pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. pre nezrozumiteľnosť,

ktorú videl v nedostatku dôvodov a vrátil správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalobca mal v konaní úspech, pri aplikácii § 250k ods. 1 prvá veta O.s.p. mu vzniká právo na náhradu
trov konania voči žalovanému. Žalobca si uplatnil trovy konania v podaní právneho zástupcu zo
dňa 03.12.2013 vo výške 475,08 Eur, za 5 úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia,
vypracovanie žalobného návrhu, podanie návrhu na odklad vykonateľnosti rozhodnutia, vyjadrenie ku

konaniu a účasť na pojednávaní dňa 03.12.2013, 5 x 60,07 Eur, 5 x 7,81 Eur režijný paušál, náhrada za
stratu času (Nižná - ZA a späť) 7 x 1 hod = 91,07 Eur a cestovné výdavky vo výške 44,61 Eur. Súčasne
si uplatnil zaplatený súdny poplatok vo výške 33,- Eur. K vyúčtovaniu trov konania pripojil Záznam jazdy
motorového vozidla zo dňa 03.12.2013 a fotokópiu technického preukazu.

Krajský súd preskúmal obsah spisového materiálu a zistil, že žalobcovi vznikli trovy konania v sume

zaplateného súdneho poplatku 35,- Eur, nakoľko však právny zástupca žalobcu vo vyúčtovaní trov
konania zo dňa 03.12.2013 uplatnil súdny poplatok len vo výške 33,- Eur, súd mu priznal náhradu
zaplateného súdneho poplatku vo výške tak ako bolo uplatnené, t.j. 33,- Eur. Ďalej žalobcovi vznikli
trovy právneho zastúpenia vo výške 339,32 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny za úkony:

- prevzatie veci vo výške 60,07 Eur + režijný paušál 7,81 Eur,

- písomné podanie žaloby na súd vo výške 60,07 Eur + režijný paušál 7,81 Eur,

- účasť na pojednávaní pred Krajským súdom v Žiline dňa 03.12.2013 vo výške 60,07 Eur + režijný
paušál 7,81 Eur,

a to v zmysle § 11 ods. 4, § 14, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhl. č. 655/2004 Z.z."),

- cestovné na trase J. - Žilina a späť na pojednávanie dňa 03.12.2013 vo výške 44,61 Eur (za
použitia osobného motorového vozidla Mini One, ev. č. TS571AT s priemernou spotrebou 5,3 l/100 km,
ubehnutých 172 km, cena PHM 1,44 Eur/l, suma základnej náhrady 0,183 Eur),

- strata času vo výške 91,07 Eur (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., 7 polhodín na cestu na pojednávanie
a na spiatočnú cestu x 13,01 €).

Celkom krajský súd zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 372,32
Eur.Tieto je žalovaný povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu, tak ako je bližšie špecifikované
vo výroku rozhodnutia, podľa § 149 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p., do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za úkon - vyjadrenie ku konaniu zo
dňa 29.10.2013, spolu s režijným paušálom, nakoľko ho nepovažoval za úkon vykonaný na účelné
uplatňovanie alebo bránenie práva v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1, prvá veta
O.s.p.. Prieskum rozhodnutia žalovaného sa uskutočňuje podľa II. hlavy piatej časti O.s.p. - Správne
súdnictvo, Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov, kedy v zmysle

§ 250b ods. 1 O.s.p. sa žaloba musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho
orgánu v poslednom stupni. Žalobca môže žalobné body (rozsah napadnutého správneho rozhodnutia)
rozšíriť len v lehote podľa § 250b (§ 250h ods. 1 O.s.p.). V danom prípade ak by aj obsahom
predmetného vyjadrenia boli nové relevantné skutočnosti, ktoré žalobca v žalobe neuviedol, súd by
na tieto nemohol prihliadnuť, nakoľko rozhodnutie žalovaného, ktorého zrušenia sa žalobca žalobou
domáha, bolo žalobcovi (prostredníctvom právneho zástupcu) doručené dňa 23.01.2013, teda rozsah

žaloby mohol žalobca rozšíriť len do 25.03.2013. Z uvedeného nemožno tento úkon a trovy v súvislosti
s ním vzniknuté považovať za účelne vynaložené trovy konania.

Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia, ani za úkon podania návrhu na odklad
vykonateľnosti rozhodnutia, spolu s režijným paušálom z dôvodu, že tento návrh bol súčasťou žalobného
návrhu, za ktorý súd náhradu trov konania priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne trojmo
prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave.