Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2013

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/91/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5111212840
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2013:5111212840.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dúbravkovou, v právnej veci

navrhovateľa: R.. L. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom N. XXXX/XX, Ž., právne zastúpený JUDr.
Marekom Belkom, advokátom so sídlom F. Kráľa 1504, Čadca, proti odporcovi: Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, Ul. Župná č. 13, Bratislava o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci vo výške 14.339,- EUR s prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 56,32 eur, a to do troch dní po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom, doručeným súdu dňa 19.4.2011 domáhal súdneho výroku, v ktorom

by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi náhradu škody,
spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci vo výške 14.339,-- EUR spolu s úrokom z
omeškania vo výške 9 % ročne, odo dňa 12. 1. 2010 až do zaplatenia a trov konania. Navrhovateľ
svoj návrh skutkovo odôvodňoval tým, že rozhodnutím Okresného súdu v Žiline, č. konania XT XX/
XXXX-XXX zo dňa 25.10.2005 bol uznaný vinným z trestného činu zneužívania právomoci verejného
činiteľa podľa ustanovenia § 58 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona. Na jeho odvolanie bol rozsudok
Okresného súdu Krajským súdom v Žiline zrušený uznesením sp. zn. XTo XXX/XX zo dňa 18. 10.
2006. Následne rozsudkom Okresného súdu v Žiline, sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 25. 1. 2008 bol

navrhovateľ spod obžaloby pre uvedený trestný čin oslobodený, pretože skutok, pre ktorý bola podaná
proti navrhovateľovi obžaloba nebol trestným činom. Uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. XTo XX/
XXXX-XXX zo dňa 6.8.2008 bolo odvolanie okresného prokurátora podľa ustanovenia § 256 Trestného
poriadku zamietnuté. Rozsudok Okresného súdu v Žiline, sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 25.1.2008 sa stal
právoplatný dňa 6. 8. 2008. Navrhovateľ považuje rozhodnutie Okresného súdu v Žiline sp. zn. XT XX/
XXXX-XXX zo dňa 25.10.2005 ako aj postup Okresného súdu v Žiline za nesprávny a nezákonný. V
konečnomdôsledkubolnavrhovateľspodobžalobyoslobodenýskonštatovaním,žeskutok,prektorýbol

stíhaný nie je trestným činom. Navrhovateľ poukazoval na ustanovenie Zákona č. 514/2003 Z. z., ktorý
upravuje zodpovednosť štátu za škodu, spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci, kde
za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci zodpovedá podľa § 4 ods. 1/ písm. a/ odporca. Navrhovateľ
poukazoval na to, že v čase trestného stíhania pracoval ako inšpektor Inšpektorátu bezpečnosti práce
v Žiline. O trestnom stíhaní sa dozvedel aj jeho nadriadený a spolupracovníci a v dôsledku trestného
stíhania stratil u nich vážnosť a dôstojnosť. Dovtedy bol považovaný v spoločenských kruhoch, v ktorých
sa pohyboval za váženú osobu a v roku 2005 mal kandidovať do Mestského zastupiteľstva v Žiline.

V období trestného stíhania ukončil kandidatúru. Celé konanie voči osobe navrhovateľa nepriaznivo
pôsobilo na jeho duševný a zdravotný stav. V dôsledku trestného stíhania sa navrhovateľ liečil a liečina hypertenziu II, čo vyplýva aj z jeho zdravotnej dokumentácie, ako aj lekárskeho posudku E. Ž.
zo dňa 15.12.2009. Nie je zrejmé, či v blízkej budúcnosti dôjde k zlepšeniu jeho zdravotného stavu.
Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ od začiatku trestného stíhania tvrdil, že je nevinný, v záujme právnej

ochrany a využijúc svoje ústavné právo zvolil si na obhajobu svojich práv v trestnom konaní advokáta.
V súvislosti s obhajobou v trestnom konaní pred Okresným súdom v Žiline, sp. zn. XT XX/XXXX uhradil
navrhovateľ v zmysle právnych predpisov, upravujúcich odmeny a náhrady advokátov za poskytovanie
právnych služieb trovy právneho zastúpenia advokáta za právne úkony, čím navrhovateľovi vznikla
taktiež škoda. V dôsledku nezákonného rozhodnutia v konaní č. XT XX/XXXX pred Okresným súdom

v Žiline si navrhovateľ uplatnil škodu titulom trov právneho zastúpenia v trestnom konaní vo výške
602,78 EUR, škodu z dôvodu čerpania dovolenky v čase pojednávaní na Okresnom súde v Žiline
a Krajskom súde v Žiline a návštevy advokátskej kancelárie vo výške 521,17 EUR, škodu z dôvodu
nemajetkovej ujmy a zhoršenia zdravotného stavu, príčinou ktorého zhoršenia bolo trestné konanie,
vedené na OS v Žiline, pod sp. zn. XT XX/XXXX. Jedná sa o hypertenziu II a vynaloženie prostriedkov
na zakúpenie liekov a návštevy lekára vo výške 6.576,27 EUR a nemajetkovú ujmu, vzniknutú z titulu

závažných následkov, ktoré vznikli poškodenému v jeho spoločenskom uplatnení v súkromnom živote.
V danom prípade dal do pozornosti § 17 ods. 3/ Zákona č. 514/2003 Z. z., teda škodu vo výške 6.638,78
EUR. Celkovo si uplatnil 14.339,-- EUR. Navrhovateľ poukazoval na to, že žiadosťou o predbežné
prerokovanie nároku škody zo dňa 18.1.2010 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR, aby bol jeho
nárok prejednaný. Žiadosť bola zaslaná Ministerstvu spravodlivosti SR dňa 28.1.2010 predchádzajúcim

právnym zástupcom navrhovateľa. Ku dňu podania predmetného návrhu odporca o nároku navrhovateľa
nerozhodol, a to aj napriek urgencii zo dňa 11.1.2011. Keďže uplynula lehota uvedená v zákone (6
mesiacov), navrhovateľ sa svojho nároku domáha touto žalobou.

Odporca sa k podanému návrhu vyjadril písomne podaním, doručeným súdu dňa 17.8.2011, v ktorom
uviedol, že navrhovateľ v žalobnom návrhu označil ako nezákonné rozhodnutie a zároveň nesprávny

úradný postup súdu, ktorým mu mala byť spôsobená škoda, rozsudok Okresného súdu Žilina z
25.10.2005 č. konania XT XX/XXXX-XXX (ďalej len odsudzujúci rozsudok). Odporca poukázal na
znenie ustanovenia § 6 ods. 1/ a § 9 ods. 1/ Zákona č. 514/2003, z ktorých ustanovení vyplýva, že
navrhovateľ sa môže na jeho základe domáhať náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci na
základe dvoch typov pochybení orgánu verejnej moci, ktorými sú nezákonné rozhodnutie a nesprávny

úradný postup . Ide teda o dva odlišné tituly, ktoré je potrebné na účely konania o náhradu škody
odlišovať a presne špecifikovať, pričom navrhovateľ označil to isté rozhodnutie súdu, ktorým mu mala
byť spôsobená škoda ako nezákonné rozhodnutie a zároveň aj ako nesprávny úradný postup. Ak by
sa aj v tomto konaní preukázalo, že vydaním odsudzujúceho rozsudku Okresný súd Žilina pochybil,
muselo by sa toto pochybenie striktne vyhodnotiť ako nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný

postup. V žiadnom prípade nie oboje súčasne. Ak si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody
titulom nezákonného rozhodnutia, je základným predpokladom zodpovednosti štátu za takto spôsobenú
škodu zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia pre jeho nezákonnosť príslušným orgánom.
Rozsudok Okresného súdu Žilina, č. konania XT XX/XXXX-XXX z 25.10.2005, ktorým bol navrhovateľ
uznaný vinným zo spáchania trestného činu zneužitia právomoci verejného činiteľa, nie je možné

považovať za nezákonné rozhodnutie napriek tomu, že uvedený rozsudok bol v odvolacom konaní
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline z 6.8.2008 č. konania XTo XX/XXXX-XXX zrušený a vrátený
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok nespĺňa znaky nezákonného rozhodnutia
v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1/ Zákona č. 514/2003 Z. z., pretože v čase jeho zrušenia nebol
právoplatný, nakoľko doručený rozsudok je právoplatným až okamihom, kedy ho nie je možné napadnúť

riadnym opravným prostriedkov, t. j. odvolaním. Keďže proti uvedenému odsudzujúcemu rozsudku
podal navrhovateľ odvolanie, toto rozhodnutie právoplatnosť nikdy nenadobudlo, a teda nemohlo byť
zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, ako to pre vznik nároku na náhradu škody vyžaduje § 6 ods.
1/ Zákona č. 514/2003 Z. z.. Odsudzujúci rozsudok nie je možné považovať ani za nesprávny úradný
postup súdu v zmysle ustanovenia § 9 Zákona č. 514/2003 Z. z.. Pojem nesprávny úradný postup

treba vykladať ako akékoľvek iné porušenie právnych noriem, ktoré nie je rozhodnutím a nemalo
smerovať k vydaniu rozhodnutia. Vo veci navrhovateľa nie je možné konštatovať nesprávny úradný
postup, nakoľko odsudzujúci rozsudok bol vydaný v súlade s právnymi predpismi a obsahoval všetky
zákonom predpísané náležitosti. To, že súd druhého stupňa odchýlne vyhodnotil skutkový a právny
stav veci, nie je možné označiť za pochybenie súdu prvého stupňa, ale len za výsledok jeho zákonnej

rozhodovacej činnosti, ktorý bol zmenený v rámci odvolacieho konania. Ďalej odporca poukazoval na to,
že pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci
je potrebné súčasné splnenie troch podmienok, a to existencia nesprávneho úradného postupu, alebonezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi namietaným nesprávnym úradným
postupom/nezákonným rozhodnutím a vzniknutou škodou. Ak čo len jedna z podmienok nie je splnená,
základ nároku nie je daný. Odporca má zato, že navrhovateľ v tomto konaní nepreukázal existenciu

nezákonného rozhodnutia ani nesprávneho úradného postupu, čo znamená, že neboli splnené základné
podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za údajnú škodu. Z uvedených dôvodov odporca považoval
žalobu navrhovateľa za nedôvodnú a žiadal, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

Tunajší súd rozsudkom č.k. XC XX/XXXX-XX zo dňa 17.9.2012 návrh navrhovateľa zamietol. Súd na
základe skutkového vymedzenia návrhu základ nároku navrhovateľa na náhradu škody posudzoval

podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a) a d) Zákona č. 514/2003 Z. V odôvodnení rozsudku
okrem iného uviedol, že so zreteľom na to, ako a čím navrhovateľ vymedzil skutkový rámec, z ktorého
vyvodzoval svoj nárok na náhradu škody a zaplatenie žalovanej sumy je zrejmé, že pre uplatnenie
nároku v súdnom konaní považoval za rozhodujúci rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. XT XX/XXXX-
XXX zo dňa 25.10.2005. V danom prípade Rozsudok Okresného súdu Žilina, č. konania XT XX/
XXXX-XXX z 25.10.2005, ktorým bol navrhovateľ uznaný vinným zo spáchania trestného činu zneužitia

právomoci verejného činiteľa, nie je možné považovať za nezákonné rozhodnutie napriek tomu, že
uvedený rozsudok bol v odvolacom konaní rozhodnutím Krajského súdu v Žiline z 6.8.2008 č. konania
XTo XX/XXXX-XXX zrušený a vrátený súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uvedený rozsudok
nespĺňa znaky nezákonného rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 6 ods. 1/ Zákona č. 514/2003 Z. z.,
pretože v čase jeho zrušenia nebol právoplatný, nakoľko podľa § 183 ods. 1/ Zákona č. 301/2005 Z. z.

Trestného poriadku, je doručený rozsudok právoplatným až okamihom, kedy ho nie je možné napadnúť
riadnym opravným prostriedkov, t. j. odvolaním. Keďže proti uvedenému odsudzujúcemu rozsudku
podal navrhovateľ odvolanie, toto rozhodnutie právoplatnosť nikdy nenadobudlo, a teda nemohlo byť
zrušené z dôvodu jeho nezákonnosti, ako to pre vznik nároku na náhradu škody vyžaduje § 6 ods. 1/
Zákona č. 514/2003 Z. z.., teda v konaní nebolo preukázané, že predmetný rozsudok okresného súdu

je nezákonným rozhodnutím, ktoré mohlo navrhovateľovi spôsobiť škodu. Pokiaľ ide o odvodzovanie
nároku z titulu nesprávneho úradného postupu súdu pri prejednávaní a rozhodovaní veci súd poukazuje
na to, že platná právna úprava nepodáva všeobecnú definíciu čo sa rozumie pod nesprávnym úradným
postupom, avšak všeobecne a v súlade s ustálenou súdnou praxou možno nesprávny úradný postup
vymedziť tak, že ide o porušenie právnou normou ustanoveného predpísaného postupu štátneho orgán,

resp. o porušenie účelu postupu štátneho orgánu, ktorý či už súvisí s rozhodovacou činnosťou štátneho
orgánu, alebo s ňou nesúvisí, nenašiel svoj bezprostredný výraz vo vydanom rozhodnutí. Pokiaľ teda
súd zhromažďoval dôkazy pre rozhodnutie, tieto hodnotil, právne ich posudzoval, išlo o činnosť priamo
smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a preto takúto činnosť nie je možné považovať za úradný postup,
ktorý by bolo možné za určitých okolností vyhodnotiť ako nesprávny, nakoľko tento sa vždy prejaví v

samotnom rozhodnutí súdu a teda v danom prípade v konkrétnom rozsudku Okresného súdu Žilina.
Práve z dôvodu možného pochybenia pri právnom posúdení a vyhodnotení veci je možné rozhodnutie
súdu napadnúť riadnymi, resp. mimoriadnymi opravnými prostriedkami. Vzhľadom na vyššie uvedené
súd dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal splnenie základnej podmienky pre uplatnenie nároku
na náhradu škody a to jednak existenciu nezákonného rozhodnutia, ani nesprávneho úradného postupu

tak, ako to skutkovo vymedzil v svojom návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom,
pričom poukázal na súdnou praxou ustálený záver, v zmysle ktorého, pokiaľ došlo k oslobodeniu spod
obžaloby, je potrebné s prihliadnutím na konkrétne okolnosti a dôvody vychádzať z toho, že trestné
stíhanie nemalo byť začaté a nárok za náhradu škody spôsobenej začatím trestného stíhania sa

posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím. Rovnaký význam ako
má zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia z hľadiska posudzovania nezákonnosti
rozhodnutia sa použitím výkladových pravidiel bez výslovnej právnej úpravy priznáva tiež oslobodeniu
spod obžaloby. Skutočnosť, že navrhovateľ neuviedol v návrhu, že bolo voči nemu nezákonne vznesené
obvinenie na podstate tohto sporu nič nemení a je pre daný spor právne bezvýznamné. Navrhovateľ

ďalej namietal ústavne nekonformný spôsob prejednania veci a odňatie možnosti konať pred súdom
s odôvodnením, že vyjadrenie k žalobe, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 17.8.2011, bolo
právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené až dňa 17.9.2012, pričom po žiadosti právneho zástupcu o
lehotu na preštudovanie tohto vyjadrenia, došlo zo strany okresného súdu len k prerušeniu pojednávania
na 10 minút, v čom navrhovateľ vidí porušenie ustanovenia § 114 ods. 2 O.s.p. veta druhá.. Okrem toho

žiadosť právneho zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania za účelom preštudovania vyjadreniažalovaného nie je zaznamenaná v zápisnici o pojednávaní, čo mal možnosť navrhovateľ zistiť až po
doručení opisu zápisnice z pojednávania.

Krajský súd v Žiline uznesením č.k. XXCo XX/XXXX-XX rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu

vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho zrušujúceho uznesenia krajský súd okrem iného uviedol,
že po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Z okolností
prípadu je zrejmé, že meritórne (a jediné) vyjadrenie odporcu bolo navrhovateľovi odovzdané skutočne
s časovým odstupom jedného roka od jeho doručenia súdu, pričom v priebehu tejto doby nebol
vo veci vykonaný žiaden úkon, k doručeniu vyjadrenia nedošlo ani v rámci prípravných úkonov (§

114 ods. 1 O.s.p.) na pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 17.9.2012. Z uvedeného vyplýva, že
atribút "bezodkladnosti" doručenia vyjadrenia predpokladaný v § 114 ods. 2 O.s.p. nepochybne súdom
dodržaný nebol, doručeniu nebránila žiadna prekážka a mohlo byť vykonané (aj keď by to už nebolo
možné považovať za bezodkladné) najneskôr v súvislosti s vytýčením pojednávania. Či takýto postup
súdu zároveň naplnil intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom, je potrebné posúdiť s ohľadom
na konkrétne okolnosti daného prípadu. V tejto súvislosti odvolací súd zistil, že okresný súd prebral v

rozhodnutí argumentáciu odporcu z predmetného vyjadrenia, pričom podľa zápisnice z pojednávania
po 10 minútovom prerušení pojednávania súdom, nedošlo zo strany právneho zástupcu žalobcu k
reakcii na podstatné právne tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení žalovaného (zápisnica obsahuje len jeho
stručné vyjadrenie). Odhliadnuc od zmätočnej protokolácie (po zaprotokolovaní začatia pojednávania
nasleduje zápis, že pred otvorením pojednávania sa doručuje právnemu zástupcovi navrhovateľa

písomné vyjadrenie a následne bolo vyhlásené uznesenie o prerušení pojednávania, ďalej zo zápisnice
nevyplýva, či o prerušenie žiadal právny zástupca žalobcu a na aký časový úsek), považuje odvolací súd
z chronológie daných okolností za nepochybné, že právnemu zástupcovi navrhovateľa nebol vytvorený
dostatočný priestor na adekvátnu reakciu na právnu argumentáciu protistrany (iný dôvod na to, že
právny zástupca navrhovateľa nezaujal stanovisko k podstatným bodom vyjadrenia odporcu je v danom

kontexte ťažko vyvodiť), o to viac, že podstatné dôvody zamietnutia žaloby sú identické práve s dôvodmi
obsiahnutými vo vyjadrení žalovaného. Možnosť kvalifikovanej prípravy na pojednávanie je súčasťou
práva na spravodlivý súdny proces a opísaným postupom súdu došlo k porušeniu procesných práv
žalobcu a odňatiu jeho možnosti konať pred súdom. Krajský súd uložil okresnému súdu v ďalšom
konaní posúdiť uplatnený nárok v intenciách uvedených záverov, vyvodiť a odôvodniť záver ohľadne

skutočnosti, že nárok navrhovateľ neodvádza od uznesenia o vznesení obvinenia, ale z rozhodnutia
súdu o vine a treste, pričom pri tejto argumentácii sa vyporiadať s ďalším záverom aplikačnej praxe, v
zmysle ktorého podstata nároku na náhradu škody v takýchto prípadoch sa neviaže na správnosť resp.
nesprávnosť postupu orgánov činných v trestnom konaní pri začatí trestného stíhania, ale na samotný
výsledok trestného stíhania.

Po zrušení pôvodného rozsudku krajským súdom právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa
3.7.2013 predložil súdu upravený návrh, ktorým zmenil skutkové vymedzenie návrhu, podľa ktorého
navrhovateľ považuje za nezákonné uznesenie OO PZ Žilina, č.k. Č.: T.-XX/OEK-E. - XXXX zo dňa
1.4.2004 o vznesení obvinenia, ktoré zároveň predložil a naň nadväzujúce rozhodnutie Okresného
súdu Žilina sp.zn. XT XX/XXXX zo dňa 10.5.2005. Tým považuje nárok na náhradu škody za dôvodný,

pretože škoda mu bola spôsobená začatím trestného stíhania a v konečnom dôsledku bol spod obžaloby
oslobodený. Uviedol, že navrhovateľ si uplatňuje nárok na náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z.
účinného od 1.7.2004. V pôvodnom návrhu neuviedol uznesenie o vznesení obvinenia, ako nezákonné,
z ktorého by odvodzoval svoj nárok, preto tak činí týmto podaním, ale trvá na tom, že podstatou jeho
nároku je samotný výsledok trestného stíhania - oslobodzujúci rozsudok. Ďalej poukazoval na to, že

žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa ust. § 15 ods. 1 Zák.č. 514/2003
Z.z. zo dňa 18.1.2010 požiadal Ministerstvo spravodlivosti SR, aby prejednalo jeho nárok, žiadosť bola
zaslaná dňa 28.1.2010, ku dňu podania návrhu odporca o nároku navrhovateľa napriek urgencii zo dňa
11.1.2011 nerozhodol.

Zástupkyňa odporcu na pojednávaní poukázala na to, že zmena skutkového vymedzenia návrhu bola

doručená tiež až na pojednávaní a pre krátkosť času zaujala krátke stanovisko, s tým že žiadala
poskytnúť lehotu za účelom vyjadrenia sa k tejto zmene. Uviedla, že základ nároku, tak ako bol
vymedzený v upravenom návrhu, nebol predbežne prerokovaný v zmysle zák. č. 514/2003, nakoľkov upravenom návrhu navrhovateľ nárok odvodzuje od iného titulu, alebo označuje iné nezákonné
rozhodnutie.

Na pojednávaní dňa 3.7.2013 oznámil súd prítomným, že z predloženého uznesenia o vznesení

obvinenia vyplýva, že toto bolo vydané 1.4.2004, teda v čase, keď bol platný a účinný Zákon 58/1969 Z.
z., a preto vzhľadom na takto skutkové vymedzenie návrhu bude aplikovať ustanovenie Zákona 58/1969
a zároveň oznámil právnemu zástupcovi navrhovateľa, že návrh tak, ako bol uplatnený, doposiaľ nie
je riadne skutkovo odôvodnený, pokiaľ ide o nárok na náhradu nemajetkovej ujmy.

Odporca podaním doručeným súdu dňa 2.8.2013 písomne doplnil svoje vyjadrenie k zmene skutkového
vymedzenia návrhu. Poukázal na to, že navrhovateľ návrhom doručeným súdu dňa 19.4.2011 žiadal

zaviazať odporcu na zaplatenie náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, a to titulom
nezákonného rozhodnutia Okresného súdu Žilina sp.zn. XT XX/XXXX zo dňa 25.10.2005, ktorým
bol navrhovateľ uznaný za vinného a odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere jeden rok s
podmienečným odkladom. Návrhom zo dňa 2.7.2013, doručeným súdu na pojednávaní dňa 3.7.2013
navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na náhradu škody spôsobenej mu nezákonným rozhodnutím

orgánomverejnejmoci,pričomzanezákonnérozhodnutievtomtonávrhunavrhovateľoznačiluznesenie
OO PZ Žilina č.k. Č.:T.-XX/OEK-E.-XXXX zo dňa 1.4.2004, ktorým bolo navrhovateľovi vznesené
obvinenie. Ďalej poukázal na ust. § 27 ods. 2 Zák.č.. 514/2003 Z.z., § 1 ods. 1, § 4 ods. 1, §9 ods. 1,
§ 10 Zák.č. 58/1969 Zb. a oznámil súdu, že navrhovateľom uplatnený nárok na náhradu škody, ktorá
mu mala vzniknúť nezákonným rozhodnutím - uznesením o vznesení obvinenia - nielenže nebol ku dňu

„úpravy návrhu“ predbežne prerokovaný v zmysle § 9 Zák.č. 58/1969, ale Ministerstvo spravodlivosti SR
doposiaľ ani neeviduje takúto žiadosť navrhovateľa o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.
Ak teda navrhovateľ v návrhu zo dňa 2.7.2013 zmenil skutkové okolnosti a za nezákonné rozhodnutie
považuje uznesenie o vznesení obvinenia, nárok na náhradu škody z titulu nezákonného rozhodnutia -
uznesenia o vznesení obvinenia - nebol predbežne prerokovaný, preto takýto nárok navrhovateľa podľa

ust. § 10 zák.č. 58/1969 Zb. ani nemôže byť predmetom konania pred súdom, pretože súdnemu konaniu
obligatórne predchádza predbežné prerokovanie takéhoto nároku, k čomu doposiaľ nedošlo.

Zároveň odporca vzniesol námietku premlčania podľa ust. § 22 ods. 1 zák.č. 58/1969 Zb., ktorú
odôvodňoval tým, že v prejednávanej veci navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody pôvodne
odvodzoval od nezákonného rozhodnutia, za ktoré v pôvodnej žalobe považoval rozsudok Okresného

súduŽilinasp.zn.XTXX/XXXXzodňa25.10.2005.Ažvupravenomnávrhuzodňa2.7.2013,doručenom
súdu dňa 3.7.2013, navrhovateľ svoj nárok na náhradu škody odvodil od nezákonného rozhodnutia
- uznesenia o vznesení obvinenia. Rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. XT XX/XXXX zo dňa
25.1.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2008 v spojení s uznesením Krajského súdu v Žiline
sp.zn. XTo XX/XXXX zo dňa 6.8.2008 bol navrhovateľ oslobodený spod obžaloby. Svoje právo na

náhradu škody preto mohol navrhovateľ prvý krát vykonať dňa 7.8.2008, teda prvý deň po oznámení
zrušujúceho rozhodnutia. Od tohto dňa začala navrhovateľovi plynúť trojročná premlčacia doba podľa
ust. § 22 ods. 1 Zák.č. 58/1969 Zb., ktorá skončila dňa 7.8.2011. Žaloba navrhovateľa bola síce
súdu doručená dňa 19.4.2011, teda v lehote, jej predmetom však bola náhrada škody, ktorá mala byť
navrhovateľovi spôsobená rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. XT XX/XXXX zo dňa 25.10.2005.

Preto ak navrhovateľ svoj upravený návrh, v ktorom za nezákonné rozhodnutie považoval uznesenie
o vznesení obvinenia, doručil súdu až dňa 3.7.2013, doručil ho celkom zjavne po uplynutí trojročnej
premlčacej doby, ktorá v zmysle vyššie uvedeného uplynula dňa 7.8.2011. Z uvedených dôvodov žiadal
odporca návrh navrhovateľa zamietnuť.

Na pojednávanie dňa 4.9.2013 sa odporca nedostavil, svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil,

nežiadal o odročenie pojednávania, zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a prednesoch,
pričom mal za to, že upravený návrh zo dňa 2.7.2013 nebol doposiaľ predbežne prerokovaný a nárok
vyplývajúci z takto upraveného nároku je premlčaný. Poukázal na rozhodnutie NS SR sp.zn. R. T.
O. XX/XXXX z 31.7.2008, z ktorého vyplýva, že za zmenu žaloby treba považovať aj procesný úkon,
ktorým navrhovateľ, hoci požaduje rovnaké plnenie, tak následne činí na základe iných skutkových

okolností, než tých, ktoré uviedol v návrhu. Súd uvedeného dňa pojednával podľa § 101 ods. 2 O.s.p.
aj v neprítomnosti odporcu.Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 4.9.2013 zotrval na podanom návrhu v znení tak ako
bol súdu predložený dňa 3.7.2013, s vyjadrením odporcu nesúhlasil. Nárok nie je premlčaný, pretože
podľa judikatúry dostupnej z NS ČR sp.zn. XX X. XXX/XXXX nejde o zmenu návrhu ak navrhovateľ v

návrhu uvedie potrebné údaje nevyhnutné na identifikáciu uplatneného práva, nie však v návrhu, ten
neskoršie o tieto náležitosti doplní, tak isto aj juditát L. XX/XXXX uvádza, že nejde o zmenu návrhu
ak navrhovateľ po začatí konania ním uvádzané skutočnosti v návrhu na začatie konania doplní o
ďalšie skutočnosti, ktorými odôvodňuje ním uplatnený nárok. Navrhovateľ predmetný nárok špecifikoval
a upravil týmto návrhom, preto sa nejedná o zmenu návrhu, a preto nemôže plynúť premlčacia lehota.

K špecifikácii nemajetkovej ujmy navrhol vykonať dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov.

Súd uznesením č.k. XX/XXXX-XXX zo dňa 17.9.2013 pripustil zmenu žalobného návrhu spočívajúcu
v zmene skutkového stavu tak, ako bol tento vymedzený v podaní navrhovateľa zo dňa 2.7.2013,
doručeného súdu dňa 3.7.2013. Súd pri posudzovaní úpravy žalobného návrhu vychádzal z tej
skutočnosti, že medzi obligatórne náležitosti návrhu na začatie občianskeho súdneho konania patrí v
zmysle § 79 ods. 1 OSP aj pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa

navrhovateľ dovoláva a musí z neho byť zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Dispozičné oprávnenie
navrhovateľa, ktoré mu umožňuje disponovať s predmetom konania, mu dáva aj možnosť návrh dopĺňať
alebo meniť, čo sa týka tak žalobného petitu, ako aj skutkového základu návrhu. Jeho dispozíciu s
návrhom treba posúdiť podľa obsahu procesného úkonu: podľa ustálenej judikatúry zmenou žaloby
nie je doplnenie návrhu o skutočnosti odôvodňujúce uplatnený nárok aj z hľadiska iného zákonného

ustanovenia, ani zmena právnej kvalifikácie pri nezmenenom petite a skutkovom základe. Za zmenu
návrhu treba považovať, ak navrhovateľ z nezmeneného skutkového základu požaduje viac alebo iné
plnenie, prípadne rovnaké plnenie, ale na základe iného skutkového základu. Toto rozlíšenie má svoj
význam, pretože zmena návrhu je možná len so súhlasom súdu a súd o nej rozhoduje uznesením, ale
najmä z hľadiska plynutia premlčacích a prekluzívnych lehôt, keďže hmotno-právne účinky zmeneného

návrhu nastávajú dňom jeho doručenia súdu. (viď rozsudok NS SR sp.zn. XMObdo O.)

Po preskúmaní úpravy žalobného návrhu, ktorú navrhovateľ uskutočnil podaním doručeným súdu dňa
3.7.2013, súd dospel k záveru, že toto podanie je potrebné považovať za zmenu žaloby. Navrhovateľ
požaduje rovnaké plnenie titulom náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, avšak na základe
iného skutkového stavu, keď nárok pôvodne odvíjal od nezákonného rozhodnutia súdu, pričom v podaní

z 3.7.2013 tento odvíja od nezákonného uznesenia vyšetrovateľa, ktorým začal trestné stíhanie voči
jeho osobe. Uvedená skutočnosť vyplýva aj zo samotného vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľa
na pojednávaní dňa 3.7.2013, keď uviedol, že mení skutkové vymedzenie návrhu, ktoré uviedli na str. 2
ods. 3 písomného podania, keď navrhovateľ považuje za nezákonné uznesenie OO PZ Žilina č. Č. T.-
XX/OEK-E.-XXXX z 1.4.2004 o vznesením obvinenia a naň nadväzujúce rozhodnutie Okresného súdu

v Žiline sp.zn. XT/XX/XXXX z 10.5.2005.

V občianskom súdnom konaní je súd viazaný návrhom na začatie konania a nemôže rozhodovať o
niečom inom, než požadoval navrhovateľ, prekročiť návrh a prisúdiť niečo iné alebo viac než čoho
sa navrhovateľ domáha, môže len vtedy, ak konanie bolo možné začať bez návrhu alebo ak z
právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi účastníkmi. Podaný návrh môže

v prebiehajúcom konaní prejsť zmenou nielen v okruhu účastníkov konania, ale taktiež v obsahu toho,
čoho sa navrhovateľ návrhom domáha (petit návrhu), alebo v opise skutkového základu uplatneného
nároku.Navrhovateľovisatýmumožňuje,abyobsahnávrhuasvojepožiadavkyprispôsobilnielensvojim
predstavám o riešení sporu, ale taktiež procesne alebo hmotnoprávne zmenenej situácii, ak sa ukáže,
že naďalej nemôžu obstáť. Rozhodujúce a predpokladom na rozhodnutie vo veci je, aby bolo jasné o

čom a na akom podklade má súd rozhodnúť.

Na tomto mieste považuje súd za potrebné zároveň uviesť, že sporové konanie je ovládané zásadou
dispozičnou, podľa ktorej platí, že súd je viazaný žalobou, teda tým, ako navrhovateľ vymedzil predmet
konania; nárok uplatnený žalobou je vymedzený opísaním rozhodujúcich skutkových okolností a
žalobným návrhom (petitom). Rozhodujúcimi skutočnosťami v zmysle § 79 ods. 1 O.s.p. sú údaje,

ktoré sú potrebné k tomu, aby bolo jasné o čom a na akom skutkovom podklade má súd rozhodnúť.V žalobe preto musia byť uvedené také skutočnosti, ktorým je opísaný skutok (skutkový dej), na
základe ktorého je uplatnený nárok. Určujúce je uvedenie tých skutočností, ktoré umožňujú celkom
jednoznačnú individualizáciu uplatneného nároku. Právna kvalifikácia uskutočňovaná súdom je závislá

od skutkových okolností, ako aj právneho dôvodu uvádzaného v žalobe, preto pokiaľ navrhovateľ trvá
na návrhu z dôvodu ktorý uvádza, je súd s týmto jeho návrhom viazaný. V danom prípade, so zreteľom
na to, ako a čím navrhovateľ pôvodne vymedzil skutkový rámec, z ktorého vyvodzoval svoj nárok na
náhradu škody a zaplatenie žalovanej sumy je zrejmé, že pre uplatnenie nároku v súdnom konaní
považoval za rozhodujúci rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. XT XX/XXXX-XXX zo dňa 25.10.2005 a

aj v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 18.1.2010 poukazoval práve na
uvedenýrozsudokanároksiuplatňovalvzmysleZák.č.514/2003Z.z.Súdnazákladevyššieuvedeného
skutkového vymedzenia návrhu základ nároku navrhovateľa na náhradu škody pôvodne aj posudzoval
podľa ust. § 1 písm. a), § 3 ods. 1 písm. a) a d) Zákona č. 514/2003 Z.z.. Po zmene skutkového
vymedzenia návrhu však bolo potrebné aplikovať Zák.č. 58/1969 Zb., z dôvodu že z predloženého
uznesenia o vznesení obvinenia vyplýva, že toto bolo vydané 1.4.2004, teda v čase, keď bol platný a

účinný Zákon 58/1969 Z. z

Na pojednávanie dňa 6.11.2013 sa nedostavil právny zástupca navrhovateľa a odporca. Doručenie
predvolania na pojednávanie mali riadne vykázané. Odporca svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil,
nežiadal odročiť pojednávanie. Právny zástupca navrhovateľa svoju neprítomnosť písomne
neospravedlnil, ani nežiadal o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu. Neprítomnosť právneho

zástupcu navrhovateľa ospravedlnil navrhovateľ, ktorý uviedol, že právny zástupca sa s ním telefonicky
spojil a požiadal ho o ospravedlnenie z dôvodu, že má iné pojednávanie. Navrhovateľ zároveň súhlasil
aby súd pojednával aj v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Súd podľa § 101 ods. 2 O.s.p pojednával
dňa 6.11.2013 aj v neprítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a odporcu.

Súd na základe vykonaného dokazovania výsluchom navrhovateľa, oboznámením sa s listinnými

dôkaznými prostriedkami, a to najmä: Uznesenie OO PZ Žilina sp.zn. Č..T.-XX/OEK-E.-XXXX zo
dňa 1.4.2004, Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, adresovanú Ministerstvu
spravodlivosti SR zo dňa 18.1.2010, Trestný rozkaz č. konania XT XX/XXXX-XXX, Rozsudok Okresného
súdu v Žiline č. konania XT XX/XXXX-XXX zo dňa 25.10.2005, Rozsudok Okresného súdu v Žiline sp.
zn. XT XX/XXXX zo dňa 25.1.2008, Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. konania XTo XX/XXXX-XXX

zo dňa 6.8.2008, fa č. XX/XXXX o vyúčtovaní trov právneho zastúpenia, ktorá sa nachádza vo fotokópii
na č. l. 12, lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 15.12.2009,
dovolenkový priemer v prípade preplatenia dovolenky a celým spisovým materiálom zistil nasledovný
skutkový stav:

Uznesením OO PZ Žilina sp.zn. Č..T.-XX/OEK-E.-XXXX zo dňa 1.4.2004 bolo vznesené obvinenie

navrhovateľovi a ďalšej v uznesení uvedenej osobe za trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 4
písm.b) Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona, lebo na podklade
zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že v presne nezistenom čase po 9.6.2000
navrhovateľ, ktorý bol v tom čase riaditeľom Colného úradu Žilina, po predchádzajúcej spoločnej dohode
s colníkom R.. W. predložil žiadosť R.. W. o uvoľnenie zo služobného pomeru colníka Colného úradu

Žilina pracovníčke Colného úradu Žilina R. s pokynom, aby uvedenú žiadosť zaevidovala s dátumom
25.5.2000, nakoľko vedeli, že colník R.. W. počas nočnej smeny z 23.5.2000 do 24.5.2000 zvlášť hrubým
spôsobom porušil povinnosti colníka ustanovené zákonom č. 200/1998 Z.z. o štátnej službe colníkov, na
základe čoho došlo týmto konaním k neoprávnenému vyplateniu odchodného a výsluhového dôchodku
R.. W., v dôsledku čoho spoločným konaním spôsobili škodu Colnému riaditeľstvu SR vo výške najmenej

717.073,- Sk.

Rozsudkom Okresného súdu Žilina č. konania XT XX/XXXX-XXX zo dňa 25.10.2005 bol navrhovateľ
uznaný vinným z trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1/ písm. a/
Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 1 rok s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu vo výmere 2 roky. Na odvolanie navrhovateľa krajský súd predmetný rozsudok

okresného súdu uznesením sp. zn . XTo XXX/XX zo dňa 18.10.2006 zrušil a vec vrátil na ďalšie
konanie. Okresný súd rozsudkom sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 25.1.2008 navrhovateľa spod obžalobyOkresnej prokuratúry v Žiline zo dňa 25.2.2005, sp. zn. XPV XXX/XX, oslobodil, pretože skutok, pre ktorý
bola podaná proti osobe navrhovateľa obžaloba, nebol trestným činom. Uznesením Krajského súdu v
Žiline sp. zn. XTo XX/XXXX-XXX zo dňa 6.8.2008 bolo odvolanie okresného prokurátora zamietnuté.

Rozsudok Okresného súdu v Žiline sp. zn. XT XX/XXXX zo dňa 25.1.2008 sa v spojení s uznesením
Krajského súdu v Žiline XTo XX/XXXX zo dňa 6.8.2008 stal právoplatný dňa 6.8.2008.

Listom zo dňa 18.1.2010, adresovaným Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, si navrhovateľ
podal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku škody podľa ustanovenia § 15, ods. 1/ Zákona č.
514/2003, v ktorom poukazoval na to, že v dôsledku nezákonného rozhodnutia v konaní č. XT XX/XXXX

pred Okresným súdom v Žiline, navrhovateľovi vznikla škoda titulom právneho zastúpenia v trestnom
konaní vo výške 602,78 EUR, škoda z dôvodu čerpania dovolenky v čase pojednávaní na Okresnom
súde v Žiline a Krajskom súde v Žiline vo výške 521,17 EUR, škoda z dôvodu nemajetkovej ujmy a
zhoršenia zdravotného stavu, príčinou ktorého zhoršenia bolo trestné konanie, vedené na OS v Žiline,
vedené pod sp. zn. XT XX/XXXX, jedná sa o hypertenziu II a vynaloženie prostriedkov na zakúpenie
liekov a návštevy lekára vo výške 6.576,27 EUR a nemajetková ujma, vzniknutá z titulu závažných

následkov, ktoré vznikli poškodenému v jeho spoločenskom uplatnení v súkromnom živote vo výške
6.638,78 EUR, teda v celkovej sume 14.339,-- EUR. Zároveň navrhovateľ žiadal, aby bol v zákonnej
lehote o predbežnom prerokovaní jeho žiadosti upovedomený.

Faktúrou č. XX/XXXX zo dňa 14.10.2008 Advokátska kancelária JUDr. Andrea Sunik, s.r.o.,
vyfakturovala navrhovateľovi odmenu za právne služby - zastupovanie v trestnom konaní v celkovej

sume 18.159,50 SKK (602,78 EUR), a to za úkony právnej služby, príprava a prevzatie zastúpenia,
pojednávanie na OS Žilina dňa 19.7.2005, dňa 16.8.2005, dňa 25.10.2005, vyhotovenie odvolania,
pojednávanie na Krajskom súde Žilina 18.10.2006, pojednávanie na OS Žilina dňa 3.10.2007, dňa
25.1.2008.

Navrhovateľ súdu predložil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa

15.12.2009, vydaný W.. Y. O., všeobecným lekárom pre dospelých zdravotného strediska Záchranná
brigáda HA ZZ Žilina, kde v údajoch o poškodení na zdraví je uvedený dátum vzniku poškodenia na
zdraví 10.5.2004. Príčina poškodenia na zdraví (podľa poškodeného) - trestné konanie sp. zn. G. XX/
XXXX s ohodnotením sťaženia spoločenského uplatnenia hypertenzia II - ľahké orgánové zmeny - počet
bodov 450. Ďalej navrhovateľ predložil pokladničný doklad zo dňa 19.9.2009 o nákupe liekov Prestarium

v sume 6,31 EUR. Navrhovateľ poukazoval na to, že počas celej doby užíval tieto lieky, ktoré mu
predpisoval W.. O., za ktoré si doplácal a predložil súdu výpočet za obdobie od 8.7.2004 do 30.9.2008.
Za lieky to teda predstavuje sumu 69,27 EUR a za obodovanie sťaženia spoločenského uplatnenia
to predstavuje sumu 6.507,-- EUR. Navrhovateľ na pojednávaní poukazoval na to, že si uplatňuje
nemajetkovú ujmu, vzniknutú mu z titulu závažných následkov, ide o určité morálne ohodnotenie jeho

ujmy, pretože nemohol kandidovať za poslanca do mestského úradu, nemohol sa stať ani členom
SMERu, pretože mu v tom bránilo vedené trestné konanie a z hľadiska právneho sa na neho síce
dívali ako na osobu, ktorá je nevinná, ale z občianskeho sa na neho dívali, ako keby bol vinný.
Navrhovateľ súdu predložil výpis z jeho zdravotnej dokumentácie za obdobie od 8.7.2004 do 20.9.2009,
z ktorého bolo zistené, že v uvedenom období navrhovateľ pravidelne navštevoval lekára v mesačných

až dvojmesačných intervaloch, kde mu bol meraný tlak krvi a predpísané lieky B..

Podľa § 27 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi.

Podľa § 1 ods.1 Zákona č. 58/69 Zb. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím,

ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v
konaní pred miestnym ľudovým súdom a ďalej v trestnom konaní pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe
alebotrestevydalštátnyorgánaleboorgánštátnejorganizácie(ďalejlen"štátnyorgán").Štátzodpovedá
taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri
plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 58/69 Zb. zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 2 Zákona č. 58/69 Zb. právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí,
ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.

Podľa § 9 ods. 1 veta prvá a druhá Zákona č. 58/69 Zb. nárok na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo
treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom. Ak ide o rozhodnutie vydané v občianskom
súdnom konaní, v trestnom konaní, ako aj v konaní pred štátnym notárstvom alebo miestnym ľudovým
súdom, je ústredným orgánom Ministerstvo spravodlivosti tej republiky, na území ktorej má sídlo orgán,
ktorý rozhodol v prvom stupni.

Podľa § 10 Zákona č. 58/69 Zb. ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6 mesiacov odo
dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať priznania nároku alebo jeho neuspokojenej časti
na súde.

Podľa § 22 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri
roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu

škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho
rozhodnutia.

Podľa § 22 ods. 3 Zákona č. 58/1969 Zb ak je potrebné nárok predbežne prerokovať na ústrednom
orgáne (§ 9 ods. 1), premlčacia doba odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie
však po dobu šiestich mesiacov, neplynie.

Pri zákonnom posudzovaní predmetného prípadu tak ako už súd uviedol vyššie, vzhľadom na zmenu
skutkového vymedzenia návrhu, súd vychádzal z ustanovenia § 1, § 26 Zákona č. 58/69 Zb. účinného
od 1.7.1969 do 30.6.2004, nakoľko škoda tvoriaca predmet sporu, mala byť navrhovateľovi spôsobená
nezákonným rozhodnutím - Uznesením OO PZ Žilina sp.zn. Č..T.-XX/OEK-E.-XXXX zo dňa 1.4.2004.
Z ustanovenia § 27 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. z 28.10.2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.7.2004 a ktorým
bol zrušený Zákon č. 58/69 Zb. vyplýva, že zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré
boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona sa spravuje doterajšími predpismi. Doterajším
predpisom je Zákon č. 58/69 Zb. Navrhovateľ bol rozsudkom Okresného súdu Žilina sp.zn. XT XX/XXXX

zodňa25.1.2008vspojenísuznesenímKrajskéhosúduvŽilineč.k.XToXX/XXXX-XXXzodňa6.8.2008
spod obžaloby oslobodený. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 6.8.2008 . Uvedeným rozsudkom
pri uplatnení systematického výkladu § 1 ods. 1 Zák. č.58/1969Zb je možné dôjsť k záveru, že rovnaký
význam (dôsledky) ako zrušenie právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia pre jeho nezákonnosť,
má aj zastavenie trestného stíhania a oslobodenie spod obžaloby, ak k nemu došlo z určitých dôvodov,

a to v podstate preto, že predpoklad o spáchaní trestného činu obvineným nebol potvrdený. Ten proti
ktorému bolo trestné stíhanie zastavené, alebo ktorý bol spod obžaloby oslobodený má pri splnení
ďalších zákonných predpokladov právo na náhradu škody spôsobenej uznesením o vznesení obvinenia.

Nakoľko však odporca vzniesol námietku premlčania nárokov navrhovateľa, primárne sa súd zaoberal
otázkou premlčania týchto nárokov. Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb. platí, že pokiaľ tento zákon

neustanovuje niečo iné, riadia sa právne vzťahy ním upravené ustanoveniami Občianskeho zákonníka.
Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v ustanovenej dobe; na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Premlčanie je uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva,
ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané, v dôsledku čoho môže povinný subjekt čeliť

súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Účelom inštitútu premlčania je na jednej straneviesť oprávneného (veriteľa) k tomu, aby v prípade nesplnenia záväzku povinným (dlžníkom) zbytočne
neodkladal uplatnenie svojho práva, na druhej strane poskytnúť dlžníkovi nástroj na obranu proti
veriteľovi, ktorý svoje právo neuplatnil v stanovenej lehote. Premlčacou dobou sa rozumie doba, v ktorej

musí byť vykonané právo, aby nedošlo k jeho premlčaniu. Vznesenie tejto námietky nemá za následok
zánik samotného práva; dlžníkom účinne vznesená námietka premlčania bráni súdnej vymáhateľnosti
premlčaného práva. Námietka premlčania môže byť úspešne uplatnená len za predpokladu, že sa veriteľ
svojho práva behom premlčacej doby nedomáhal uplatnením na súde.

V danom prípade súd začiatok premlčacej doby posudzoval a odvíjal od rozhodnej skutočnosti uvedenej

v ust. § 22 ods. 1 veta druhá Zák.č. 58/1969 Zb, teda od právoplatnosti rozsudku Okresného súdu
Žilina č.k. XT XX/XXXX zo dňa 25.1.2008 potvrdeného uznesením krajského súdu, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 6.8.2008 a ktorým došlo k zrušeniu právoplatného uznesenia o vznesení obvinenia zo
dňa 1.4.2004 pre jeho nezákonnosť. Svoje právo na náhradu škody mohol navrhovateľ prvý krát vykonať
dňom nasledujúcim, t.j. 7.8.2008. Od uvedeného dňa začala navrhovateľovi plynúť trojročná premlčacia
doba podľa ust. § 22 ods. 1 Zák.č. 58/1969 Zb. Do jej plynutia podľa § 22 ods. 3 Zákona č. 58/1969 Zb. sa

nezapočíta lehota na prerokovanie odo dňa podania žiadosti, najviac v dĺžke 6 mesiacov. Navrhovateľ
podal žiadosť dňa 28.10.2010 a aj keď ju odvodzoval od iných skutkových okolností a uplatňoval ju v
zmysle Zák.č. 514/2003 Z.z. odporca o tejto žiadosti vôbec nerozhodol. Zákon č. 58/1969 v ust. § 9
ods. 1 neupravoval náležitosti žiadosti o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody tak ako to
upravuje § 16 Zák.č. 514/2003 Z.z. , v tomto smere potom súd nemohol na ťarchu navrhovateľa , a to

bez ohľadu na skutkové vymedzenie žiadosti , konštatovať, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku
na náhradu škody nebola prerokovaná. Navrhovateľ mal teda podať návrh na začatie konania najneskôr
7.1.2012 ( od 28.1.2010 do 28.7.2010 premlčacia lehota spočívala) pričom tak ale urobil až 3.7.2013,
zmenou pôvodného návrhu, teda po uplynutí premlčacej lehoty. Z tohto dôvodu súd musel prihliadnuť
na námietku premlčania a premlčané právo nemohol navrhovateľovi priznať.

O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 142 ods. 1 O.sp. v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. Odporca bol
v konaní úspešný na preto právo na náhradu trov konania. Odporca si v konaní uplatnil trovy konania,
ktoré mu vznikli s jeho účasťou na pojednávaní dňa 17.9.2012 spočívajúce v nákladoch na dopravu
služobným autom vo výške 77,33 Eur a s účasťou na pojednávaní dňa 3.7.2013 v nákladoch na dopravu
služobným autom vo výške 39,56 Eur.

Podľa ust. § 72 ods.1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku
pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v platnom znení, k hotovým výdavkom
účastníka patrí najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie.

Podľaust.§73ods.1 vyhláškyMSSRč.543/2005Z.z.vplatnomznení,nároknacestovnémáúčastník,
ktorý nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo

je predvolaný z miesta, kde sa dočasne zdržuje.

Podľa ust. § 73 ods.1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. v platnom znení, účastníkovi sa hradia
skutočné, účelné a hospodárne výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom.
Ak použil účastník vlastné motorové vozidlo, hradí sa mu cestovné ako pri ceste hromadným dopravným
prostriedkom okrem prípadov podľa § 74.

Súd posúdil odporcom uplatnený nárok na náhradu trov konania a dospel k záveru, že táto nebola
uplatnená v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov. Z
platného cestovného poriadku (pozri: www.cp.sk ) na deň 19.7.2012 a deň 3.7.2013
súd zistil, že poverený zamestnanec odporcu mal možnosť dopraviť sa včas na uvedené pojednávania
verejným hromadným dopravným prostriedkom - vlakom (pojednávania boli vytýčené na 13.00 hod),

a preto má za to, že v tomto prípade sa nejednalo o okolnosti predpokladané cit. ust. § 74 vyhlášky
MS SR č. 543/2005 Z. z., t.j. aby cesta na pojednávania bola vykonaná inak ako verejným hromadným
dopravným prostriedkom. V tejto súvislosti súd zároveň konštatuje, že odporca ani nedoložil doklady od
motorového vozidla - technický preukaz, z ktorého by si súd mohlo overiť správnosť výšky uplatneného
cestovného. Vzhľadom na uvedené súd priznal odporcovi náhradu trov konania vo výške 56,32 eur,

predstavujúcu 2 x cenu spiatočného cestovného lístka na trase Bratislava - Žilina a späť v zmysleplatného cenníka Železničnej spoločnosti Slovensko a.s., Rožňavská 1, 832 72 Bratislava 3 (pozri:
www.cp.sk ) I. triedou. Vzhľadom na uvedené súd uložil navrhovateľovi povinnosť
nahradiť odporcovi vzniknuté trovy konania len do výšky 56,32 eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p., aj ďalej), t.j. ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje

za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).