Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. október 2013

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 15C/130/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7212207236
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Viera Obermanová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2013:7212207236.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Vierou Obermanovou v právnej veci žalobkyne K. X., N..

X.XX.XXXX, A. M. K., S. XX, zast. Mgr. Alešom Zollerom, advokátom, Považská 4, Nové Mesto nad
Váhom, proti žalovanej W. C., N.. X.XX.XXXX, A. M. K., Y. XX, zast. JUDr. Pavlom Sitárom, advokátom,
Zvonárska 8, Košice, v konaní o zaplatenie 11.949,81 eur , takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť žalovanej na účet jej právneho zástupcu JUDr. Pavla Sitára, advokáta
v Košiciach trovy konania 1.778,38 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobkyňa je p o v i n n á nahradiť trovy štátu vo výške 24.- €, na účet Okresného súdu Košice II, do
15 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu 9.3.2012 sa žalobkyňa domáhala od žalovanej zaplatenia sumy 11.949,81 €.

Žalobu odôvodnila tým, že dňa 6.8.2008 poskytla žalovanej bezúročne finančné prostriedky v celkovej
sume 360.000.- Sk (11.949,81 €), žalovaná sa zaviazala finančné prostriedky vrátiť, pričom čas splnenia
- vrátenia pôžičky nebol bližšie dohodnutý vzhľadom na vtedy blízky vzťah žalovanej so synom
žalobkyne a vzájomnú dôveru. Žalobkyňa svoj záväzok splnila tým, že 6.8.2008 požiadala v pobočke
Slovenskej sporiteľne, a.s. o vykonanie jednorazového príkazu na úhradu sumy 360.000.- Sk v prospech
účtu žalovanej. Žalovaná však požičané finančné prostriedky nevrátila a vzhľadom na uplynulú dobu
poskytnutia finančných prostriedkov, aj z dôvodu, že sama žalobkyňa sa ocitla vo finančnej tiesni,

dospela žalobkyňa k záveru, že je potrebné ňou požičané peniaze od žalovanej žiadať vrátiť, nakoľko

na ústne výzvy nereagovala, preto bola nútená vyhľadať právnu pomoc. Na výzvu právneho zástupcu
žalobkyne na vrátenie predmetnej pôžičky, doručenú žalovanej 5.1.2012, žalovaná nereagovala a
doposiaľ svoj dlh nesplnila.

Tunajší súd vydal vo veci platobný rozkaz 30.3.2012 pod č. k. 42Ro/142/2012 - 9, proti ktorému
podala v zákonnej lehote žalovaná odpor. V odôvodnení namietala, že peňažné prostriedky, ktoré boli
prevedené žalobkyňou na jej účet, neboli pôžičkou pre ňu, ale mali slúžiť na splatenie dlžôb P. X.-
syna žalobkyne, s ktorým v tom čase žalovaná žila. Tvrdila, že všetky peniaze, ktoré boli prevedené
6.8.2008 na účet žalovanej boli použité na úhradu dlhov syna žalobkyne, z toho dôvodu uvedené dlžnú

sumu by mal vyplatiť žalobkyni jej syn, lebo žalovaná z toho nemala žiaden osoh. Žalovaná v odpore
vzniesla námietku premlčania uplatneného nároku s poukazom na § 100 OZ vzhľadom na to, že odprevodu finančných prostriedkov z účtu žalobkyne na účet žalovanej 6.8.2008 až dňa 5.1.2012 prevzala
predsúdnu výzvu, prešli 3 roky a 5 mesiacov a tak podľa nej premlčacia doba uplynula najskôr dňa
7.8.2011,alevtejtolehotesižalobkyňasvojeprávoneuplatnila,čímdošlokpremlčaniuceléhojejnároku.

Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu predložila súdu vyjadrenie k odporu. Tvrdila, že obrana
žalovanej spočíva v popieraní zmluvy o pôžičke a tá je účelová a nepravdivá. Dôvodom poskytnutia
peňažných prostriedkov žalovanej bolo pomôcť jej rýchlejšie splatiť inú pôžičku, pretože mala v úmysle
vziať si ďalší úver, čo bolo nemožné kvôli existencii skoršieho nesplateného úveru, taktiež skutočnosť,
že žalobkyňa považovala v tom čase žalovanú za dôvernú a blízku osobu, o ktorej čestnosti nemala

pochybnosti. Žalobkyňa poprela, aby poskytnuté peňažné prostriedky žalovanej mali slúžiť na úhradu
dlhov jej syna, pretože ak by jestvoval k tomu dôvod, tak by realizovala žalobkyňa sama úhradu zo
svojho účtu v prospech prípadných synových veriteľov. Poukázala na to, že ak žalovaná hodnoverne
preukáže, že čo len časť poskytnutej dlžnej sumy použila na úhradu nejakého dlhu syna žalobkyne, v
takom rozsahu žalobkyňa je pripravená vziať žalobu späť, avšak žalovaná zneužíva existenciu vzťahu
medzi ňou a synom žalobkyne v úmysle vyhnúť sa povinnosti vrátiť požičané peniaze. V danom prípade

podľa žalobkyne nemožno plynutie premlčacej doby spájať so samotným vznikom záväzkového vzťahu
(pôžičky).Premlčaciadobavžiadnomprípadeneplynieodposkytnutiažalovanejsumynaúčetžalovanej
a vzhľadom na uvedené námietku premlčania považovala žalobkyňa za neopodstatnenú s poukazom
na ust. 563 a 102 OZ a na doručenú výzvu na plnenie žalovanej.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, predloženými a vyžiadanými listinami,

výsluchom svedka P. X. a rozhodol vo veci v neprítomnosti žalovanej v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p.,
po zistení tohto skutkového stavu:

Z výpovede žalobkyne pred súdom vyplynulo, že so žalovanou sa spoznali, keď bola priateľkou jej syna
P. M. T.. XXXX, v tom čase žalovaná mala motorové vozidlo na leasing, chcela ho splatiť, aj vyrovnať
úver v Slovenskej sporiteľni, potrebovala sumu 360.000.- Sk a žalobkyňa jej chcela pomôcť, z toho

dôvodu jej tie peniaze požičala tým, že vybrala sama spotrebný úver v Slovenskej sporiteľni v sume
500.000.- Sk na rekonštrukciu bytu, lebo v tom čase vymenila byt, zároveň založila 3-izbový byt na S.
ulici, aby jej poskytli úver. O prevzatí uvedenej sumy nespísali žiadne potvrdenie a poskytla žalovanej
tie peniaze prevodom zo svojho účtu na jej účet, ktorého číslo jej poskytla žalovaná a bola aj osobne
prítomná pri prevode peňazí v Slovenskej sporiteľni dňa 6.8.2008. Žalobkyňa tvrdila, že jej

syn Adam mal vedomosť o tejto pôžičke pre žalovanú, lebo o tom spolu hovorili, keď jeden čas žalovaná
u nich aj bývala. Konkrétny dátum vrátenie pôžičky nebol medzi nimi dohodnutý, t.j. čas vrátenia pôžičky.
Žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaná popiera, že išlo o pôžičku, ale ona nemala peniaze na to,
aby niekomu len tak darovala 360.000.- Sk. Argumentovala aj tým, že nevychádzala dobre so svojim
synom a žalovanú si obľúbila práve preto, že pod vplyvom žalovanej sa syn zmenil a komunikoval už

s ňou v tom čase. V súčasnosti už nie je v kontakte so synom Adamom a z toho dôvodu nemá ani
vedomosť, z akých dôvodov a kedy sa rozišli so žalovanou. Tvrdila, že so žalovanou sa bavili telefonicky
o tej pôžičke a žalovaná uviedla, že nemôže peniaze vrátiť, pretože spláca podlžnosti, ktoré mali spolu
so synom žalobkyne. Žalobkyňa nemala vedomosť o žiadnych dlhoch svojho syna, preto nemala ani
dôvod poskytnúť žalovanej peniaze na dlhy syna,. Ak žalovaná má nejaké podlžnosti s jej synom, tak

si to má vybaviť s ním a nie so žalobkyňou.

Z výpovede žalovanej vyplynulo, že v r. 2005 nadviazala známosť so synom žalobkyne, asi po ročnej
známosti sa nasťahovala k ním do bytu na A.Á. ulici, kde bolo vysoké nájomné a podľa dohody mala
prispievať sumou 3.000.- Sk na nájomné a stravu a syn žalobkyne Adam 2000.- Sk mesačne, ale za
P. niekedy uhradila žalobkyni platby ona, pretože bol nezamestnaný. Žalobkyňa sa podľa nej zadlžila

kreditnými kartami, nemala z čoho žiť a keď syn žalobkyne opäť dal výpoveď z práce po 2-mesačnej
dobe, tak 15.11.2008 odišla od neho. Syna žalobkyne vyhľadávali v byte exekútori, nevedela sa bližšie
vyjadriť o aké konkrétne exekúcie u neho išlo. Poukázala na to, že platila za syna žalobkyne exekútorom
a taktiež mu poskytla 10.000.- Sk na vyplatenie právnika v čase, keď bol žalovaný z ublíženia na zdraví,
nepamätala si obdobie a doklady o tom k dispozícii nemala. Žalovaná potvrdila, že žalobkyňa poukázala

na jej osobný účet sumu 360.000.-Sk, ale medzi nimi nedošlo k dohode o tom, že ide o pôžičku prežalovanú a že ona ju bude splácať. Žalobkyňa si bola vedomá toho, že za tie roky, čo žila žalovaná
s jej synom, sa dostala do finančných problémov, preto sa rozhodla jej pomôcť, ale bremeno celej tej
pôžičky mal vlastne niesť syn žalobkyne Adam, ktorý mal splácať dlh žalobkyni. Syn žalobkyne tvrdil

žalovanej, že posiela matke peniaze, aby sa o to nezaujímala žalovaná. Opätovne namietala premlčanie
žalovaného nároku, ako aj skutočnosť, že zamestnávatelia syna žalobkyne poukazovali jeho mzdu na
osobný účet žalovanej, ktorá mu potom odovzdávala výplatu, keďže sa obával kvôli exekúciám mať
vlastný osobný účet. Žalovaná poukazovala aj na to, že v súžití rodiny žalobkyne mala vysoké výdaje aj
na syna žalobkyne tým, že platila nájomné, aj zabezpečovala stravu, avšak časom zistila, že žalobkyňa

neplatila z týchto peňazí nájomné, platila si iné účty a v byte boli nedoplatky na nájomnom, z toho dôvodu
bola žalobkyňa nútená vymeniť väčší byt na A. za menší byt na S., ktorý bol už v jej osobnom vlastníctve.
Žalovaná sa týmto spôsobom zadlžila v rodine žalobkyne. Argumentovala aj tým, že syn žalobkyne bol
gamblér a on ju priviedol do finančných ťažkostí. Trvala na tom, že finančné prostriedky boli vlastne
pôžičkou pre syna žalobkyne. Vyjadrila pochopenie, že žalobkyňa nevie dostať od syna tieto peniaze,
ale pre ňu je to uzavretá vec. Zadlžila sa pri synovi žalobkyne, ktorý mal exekúcie, nevedel si požičať

financie na svoje meno a preto všetko figurovalo na jej meno (splátkové karty Celelem, I., C., S. E.
P. W..), a keď mu poskytla peniaze, on ich prehral, nemali potom z čoho žiť a platiť všetko, postupne
vyberala z kariet peniaze a dala ich synovi žalobkyne, aby mala od neho pokoj a mohla kľudne spať,
pretože bol agresívny. Tvrdila, že v auguste 2008 ihneď po poukázaní sumy 360.000.- Sk od žalobkyne
všetko povyplácala, čo sa zadlžila pri synovi žalobkyne behom jedného mesiaca august 2008.

Žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu zastávala názor, že s peniazmi poskytnutými
žalovanej nakladala žalovaná dobrovoľne a ak má sama pohľadávky voči synovi žalobkyne Adamovi,
mala si ich uplatniť, ale svoje záväzky by si mala splniť voči žalobkyni, ktorá jej peniaze poskytla. Trvala
na tom, že išlo o pôžičku žalovanej a poprela možnosť premlčania uplatneného nároku v 3 ročnej lehote.

Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere č. 0448673756 zo dňa 4.8.2008 uzavretej medzi Slovenskou

sporiteľňou, a.s. ako bankou a žalobkyňou ako dlžníkom súd zistil, že žalobkyni bol poskytnutý splátkový
úver 500.000.- Sk na nadobudnutie, úpravu a údržbu nehnuteľnosti .

Z výpisu zo sporožirového účtu žalobkyne č. 0443602967/0900 z 31.8.2007 od Slovenskej sporiteľne,
a.s. súd zistil, že dňa 6.8.2008 bol vykonaný jednorazový príkaz na úhradu sumy 360.000.- Sk na
účet č. 0447205192/0900 s názvom W. K.. Uvedenú skutočnosť potvrdzuje aj vyjadrenie Slovenskej

sporiteľne, a.s. z 19.11.2012 na výzvu súdu, t.j., že z účtu žalobkyne boli zaslané finančné prostriedky
vo výške 360.000.- Sk na účet žalovanej, s ktorým účtom mohla disponovať iba majiteľka účtu, t.j. W.
C.. Z predloženého výpisu z účtu žalovanej za obdobie od 1.1.2007 do 31.12.2008 vyplynulo, že dňa
6.8.2008 bol vykonaný bezhotovostný vklad z účtu K. X. Č.. 0443602967/0900 vo výške 360.000.- Sk
a následne v tento mesiac boli vykonané viaceré hromadné príkazy na úhradu rôznych súm a taktiež

výber kartou od 1000.- Sk do 10.000.- Sk, a z tohto výpisu je zrejmé, že žalovanej boli poukazované
úhrady pravidelne mesačne od spoločnosti Exisport.

Z vyjadrenia spoločnosti Exisport s r.o. v Košiciach z 21.11.2012 bolo preukázané, že P. X. bol
zamestnaný v tejto spoločnosti od 1.10. do 6.12.2007 a od 1.1.2008 do 31.3.2008, ktorý nahlásil
zamestnávateľovi na zasielanie jeho výplaty účet č. 044720592/0900 a nikdy nereklamoval, aby mu

nebolavýplatadoručená.Zároveňotomuvedenáspoločnosťpredložilavýpisy zbežnéhoúčtu,vktorých
sú zrejme príkazy na úhradu mzdy p. X. poukázaním na účet č. 044720592/0900 za celé obdobie trvania
jeho pracovného pomeru v tejto spoločnosti.

Súd vykonal výsluch P. X. ako svedka pred dožiadaným Obvodním soudem pro Prahu 10. Svedok
vypovedal, že žil so žalovanou v spoločnej domácnosti a ich vzťah trval asi 2 a pol roka najprv na

Bernolákovej 16, neskôr na S. XX M. K. a náklady spojené s bývaním hradili spoločne, pretože nikto
s nimi v spoločnej domácnosti nebýval. Svedok potvrdil, že jeho výplata chodila na účet do banky na
meno žalovanej a z neho hradili náklady spoločnej domácnosti, ktorých výšku si nepamätal, ani obdobie,
aj nákupy vykonávali so žalovanou spoločne, pretože žalobkyňa - matka svedka bývala v Novom meste
nad Váhom. Svedok potvrdil, že žalobkyňa poskytla žalovanej finančné prostriedky vo výške 11.949,81€ v roku 2008, že žalovaná mala pôžičku v Slovenskej sporiteľni, pretože si kúpila auto a aj úverové
karty, dlhy sa im nahromadili a neboli schopní ich splácať a žalovaná preto komunikovala s jeho matkou
a tá jej peniaze požičala, čo sa svedkovi nepáčilo, pretože v tom čase ich vzťah prechádzal krízou a po

požičaní peňazí ich vzťah aj skončil. Pôžička bola pre žalovanú s tým, že ju využije na vyrovnanie dlhov
na úverových kartách, pôžičke a úver, ktorý mala žalovaná dohodnutý na 15 rokov, jeho mesačná splátka
činila 4 alebo 5 tisíc Sk a na jeho splácaní sa podieľal aj svedok, pretože jeho výplata chodila na účet
žalovanej. Či žalovaná použila požičanú sumu 11.949,81 € na splátku úveru alebo nie, to sa vyjadriť

nevedel, ani k tomu, na aký účel v skutočnosti použila pôžičku od jeho matky žalovaná. Žiadne jeho

dlhy alebo exekúcie žalovaná z pôžičky nevyplatila, lebo v období rokov 2006 až 2008 mal iba jednu
exekúciu za dlžné platby T-mobile a tú uhradili zo spoločných prostriedkov a v období, keď nemal
prácu, žiadne splátky exekútorovi nehradili, len v období, keď prácu mal a keď jeho plat chodil na
účet žalovanej, ku ktorému on nemal žiaden prístup, taktiež ani ku karte. Aj keď pracoval brigádnicky,
odovzdal peniaze v hotovosti žalovanej. Svedok poprel, aby dôvodom exekúcií bola jeho závislosť na
výherných automatoch, pretože hral iba vtedy, keď na to peniaze mal, pričom žalovaná hrala spolu s

ním v čase, keď bol zamestnaný v bare, kde boli výherné automaty. Svedok vyjadril názor, že žalovaná
si dohodla pôžičku s jeho matkou preto, že vedela, že jej pomôže a žalovaná počítala s tým, že tie
peniaze nikdy nevráti.

Súd právne posúdil vec najmä podľa týchto ustanovení zákonov:

Vzmysleust.§657Občianskehozákonníka zmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčené

podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

Z citovaného ustanovenia § 657 OZ vyplýva, že pre uzavretie zmluvy o pôžičke sa nevyžaduje písomná
forma, takže zmluva môže byť uzavretá aj ústne alebo konkludentne. Podstatnou náležitosťou obsahu
takejto dohody je predovšetkým určenie predmetu pôžičky a povinnosť dlžníka vrátiť veci rovnakého

druhu. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou, k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie
predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi.

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobkyňa poukázala dňa 6.8.2008 sumu 360.000.-
Sk, t.j.11.949,81 € z účtu č.0443602967/0900 v Slovenskej sporiteľni, a.s. na účet žalovanej č.
0447205192/0900 vedený v Slov. sporiteľni, a.s., ako pôžičku. V konaní nebol preukázaný iný účel

poukázania tejto sumy žalobkyňou žalovanej. Aj keď žalovaná popierala, že nešlo o pôžičku pre ňu,
ale pre syna žalobkyne na vyrovnanie jeho dlhov, svoje tvrdenie žiadnym relevantným spôsobom počas
konania nepreukázala. Peniaze zaslané žalobkyňou totiž nesporne prevzala, aj použila, na aký účel,
to už nedokladovala. Žalovaná tak neuniesla procesnú dôkaznú povinnosť na preukázanie tvrdenej
skutočnosti, že nedošlo k pôžičke.

Súd považoval za preukázané z výpovedí žalobkyne a svedka P. X., že žalobkyňa požičala žalovanej
čiastku 360.000.- Sk na vyplatenie jej záväzkov tým, že poukázala dohodnutú sumu dňa 6.8.2008 na
jej účet, ako bolo preukázané zo zhodných výpovedí účastníčok konania, aj z výpisov z ich účtov.
Účastníčkysinedohodlitermínvráteniapôžičky,akojezrejmézichzhodnýchprejavov.Ajkeďtelefonicky
komunikovali o poskytnutých peniazoch, nezhodli sa na tom, kedy ku komunikácii došlo a vôbec ani

netvrdili, aby sa dohodli na dobe splatnosti pôžičky.

Vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo strany žalovanej súd z úradnej povinnosti preskúmal
splnenie zákonných podmienok premlčania uplatneného nároku žalobkyne.

Podľa ust. §100 ods.1, 2 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,

nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetkymajetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva
sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

Podľa ust. §101 ods.1 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je

trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z cit. zák. ustanovení vyplýva, že všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
(objektívne posudzované) vykonať, teda uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo
bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde. Všeobecná trojročná premlčacia doba platí
nielen pre pohľadávku veriteľa voči dlžníkovi, ale aj pre právo na úroky, či pre nárok na zaplatenie
zmluvnej pokuty.

Ak čas splnenia dlhu (záväzku) nebol účastníkmi dohodnutý, ani inak stanovený právnym predpisom
alebo určený v rozhodnutí, je dlžník podľa ust. § 563 Obč. zákonníka povinný splniť dlh prvého dňa po
tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

Z toho treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol ( z objektívneho, nie
subjektívneho hľadiska) požiadať o plnenie dlhu. O plnenie dlhu mohol teda požiadať hneď, ako dlh

vznikol, takže začiatok plynutia premlčacej doby tu nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho vzťahu
zo zmluvy o pôžičke, pri ktorej nebola dohodnutá splatnosť predmetu pôžičky.

Žalobkyňa preukázateľne až dňa 5.1.2012 vyzvala žalovanú písomne na úhradu dlhu z pôžičky do
30 dní od doručenia výzvy, t,j, už po uplynutí 3-ročnej lehoty na vymáhanie dlhu. V danom prípade
premlčacia doba na uplatnenie nároku žalobkyne začala plynúť odo dňa nasledujúceho po poskytnutí

pôžičky, teda dňom 7.8.2008. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie istiny 11,949,81 eur návrhom
podaným na súde až dňa 9.3.2012, t.j. po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby (premlčacia doba uplynula
dňom 7.8.2011) a preto vznesená námietka premlčania žalovanou bola opodstatnená.

Z uvedených dôvodov súd žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže vznesením námietky premlčania
zo strany žalovanej došlo k zániku súdnej vymáhateľnosti nároku žalobkyne, ktorý nemožno žalobkyni

priznať.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešná žalovaná má právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania.

Aj keď advokát zastupujúci žalovanú trovy konania vyčíslil, nezbavuje to súd povinnosti preskúmať
správnosť vyčíslenia trov a priznať mu ich v prislúchajúcej výške.

Žalovaná žiadala priznať náhradu trov konania v celkovej výške 2.486,05 € . Súd po preskúmaní
vyčíslených trov žalovanej, ktoré si uplatnila prostredníctvom advokáta, priznal žalovanej odmenu
za zastúpenie advokátom Q.. B.T. W. za 3 úkony právnej služby (prevzatie zastúpenia, účasť na
pojednávaniach 26.9.2012 a 30.10.2013), z toho jeden úkon po 287,14 €, k týmto úkonom režijný paušál
2 x 7,63 € a 1 x 7,81 €, v zmysle §§ 10 ods. 1, 14 ods. 1 písm. a/, c/ a 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004

Z.z. Súd nepriznal odmenu advokátovi za odpor proti platobnému rozkazu, nakoľko ten podala na súd
žalovaná 18.4.2012, kedy ešte

nebola zastúpená advokátom. Tiež nepriznal súd odmenu za dožiadanie výsluchu do ČR dňa 1.7.2013,
keďže nejde o podanie vo veci samej, ale procesný návrh týkajúci sa dokazovania.Trovy právneho zastúpenia žalovanej predstavujú sumu 884,49 €. Nakoľko Q.. B. W. Q. W. F., B. V.
W. M. B. B. L.. §. XX Y.. X E.. M.. aj 20% DPH k priznanej odmene a náhradám v sume 176,89 € ( 3
x287,14 € + RP 2x7,63 € a 1x 7,81 € x 20%).Trovy konania žalovanej vrátane súdneho poplatku za

odpor 717 € tak činia čiastku 1.778,38 €.

V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. neúspešná žalobkyňa je povinná zaplatiť žalovanej trovy konania v celkovej
výške 1.778,38 € na účet JUDr. Pavla Sitára, advokáta v Košiciach, č. účtu 100103007/1111 v Uni Credit
bank Slovakia, a.s., pobočka Mlynská ulica, ktorý žalovanú v konaní zastupoval.

V zmysle ust. § 148 ods. 1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu
trov konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov.

Pri rozhodovaní o tom, ktorý z účastníkov a v akom rozsahu je povinný nahradiť štátu jeho trovy
konania, je rozhodujúci výsledok konania. Je irelevantné, na podnet koho alebo na preukázanie kým
tvrdených skutočností, bolo dokazovanie nariadené. S prihliadnutím na citované zákonné ustanovenie
a skutočnosť, že žalobkyňa bola neúspešná v konaní, súd jej uložil povinnosť nahradiť štátu trovy, ktoré
v konaní vznikli vyplatením sumy 24 eur za správu Slovenskej sporiteľne, a.s. o pohybe na účtoch

účastníčok konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach
na Okresný súd Košice II.

V odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno sa má popri

všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté
vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci.